To je náramná taškařice. Jedny USA žádají "Ukrajinu", aby neútočila na rafinerie, zatímco druhé USA vybírají cíle, poskytují navádění raket i samotné rakety.
dobře do doplňuje článek od Ascherchanova , který přeložil Vargis
Na troskách euroatlantickej spolupráce
Prejav Marca Rubia 7. októbra v Aténach, na kopci Pnyx s výhľadom na Akropolu, bol veľmi symbolický. Americký minister zahraničných vecí stál na pozadí trosiek starovekej civilizácie a vyzýval Západ, aby si pripomenul svoju veľkosť, historické korene, odvahu a schopnosť bojovať za vlastnú budúcnosť. A začal práve úvahami o troskách, ktoré po sebe zanechali veľké civilizácie. A tu sa skrýva určitá historická irónia. Veď ak sa pozorne pozrieme na procesy, ktoré sa dnes odohrávajú, môžeme predpokladať, že Rubio vystupoval v istom zmysle na...
z článku :
Práve preto Putinovo varovanie na fóre „Valdaj“ o náročnom prechodnom období nadobúda v
tomto kontexte dodatočný význam. Nebezpečenstvo spočíva aj v tom, že starý medzinárodný
systém už stráca vnútornú súdržnosť, zatiaľ čo nové pravidlá ešte nie sú stanovené. Účastníci
predchádzajúceho svetového poriadku začínajú bojovať o jeho dedičstvo a zároveň sa snažia
zachovať časť starých inštitúcií a vytvoriť nové mechanizmy vplyvu. T
akáto situácia môže viesť k neočakávaným konfliktom a rovnako neočakávaným spojenectvám.
A teraz si pripomeňme, kde sme začali. Rubio stojí pred starovekými ruinami Atén a vyzýva Západ, aby opäť nadobudol historickú vôľu. Carney sa obracia na Európanov a navrhuje im vybudovať nový systém kolektívnej stability. MAGA sa vracia k Monroeovej doktríne. Politický Londýn hľadá spojencov pre neoeuroatlantickú koalíciu, zatiaľ čo City čoraz aktívnejšie osvojuje sieťový model pôsobenia.
Nemecko sa snaží zachovať svoju priemyselnú základňu, zatiaľ čo predstaviteliavojensko-technologickej elity navrhujú prehodnotiť povojnové obmedzenia nemeckej sily.
Putin varuje pred ťažkým prechodným obdobím, zatiaľ čo Si naďalej hovorí o národnom oživení čínskej civilizácie.
Všetci rôznymi spôsobmi reagujú na jednu historickú výzvu – ukončenie predchádzajúceho
svetového cyklu a potrebu stanovenia pravidiel nasledujúceho.
A práve v tom spočíva, zdá sa, hlavná zápletka súčasného diania.
Pred našimi očami sa rozpadá nadnárodný systém, ktorý ešte donedávna usiloval o právo určovať budúcnosť celého zvyšku sveta. Jeho rozpad navyše sprevádza vznik minimálne šiestich konkurenčných smerov, z ktorých každý sa snaží zachovať si svoju časť historického dedičstva a zaujať miesto v novom svetovom poriadku.
Rubio si pre svoj prejav vybral staroveké Atény – miesto, kde sa pred viac ako dvoma tisícročiami zrodila jedna z najdôležitejších politických tradícií západnej civilizácie. Staroveké Grécko po sebe zanechalo ruiny, ale jeho intelektuálne dedičstvo prežilo štáty a ríše, ktoré sa striedali. A čo zostane po súčasnej euroatlantickej aliancii, komu pripadnú jej finančné siete, priemyselný potenciál, technológie, spravodajské štruktúry a strategické komunikácie – to je otázka, ktorej odpoveď môže určiť politickú a ekonomickú architektúru sveta na nasledujúce desaťročia.
A podľa všetkého sa boj o toto dedičstvo už začal.