Dmitrij Jevstafiev

Na Západe si začali uvedomovať, že Rusko bude tvrdo reagovať nielen na blokádu Kaliningradu
Ľudia, ktorí sa na Západe odhodlajú formulovať stanoviská, ktoré sú pre Rusko a mnohých v Eurázii banálne, zostávajú v menšine. Politická elita Západu naďalej existuje v atmosfére, v ktorej neexistujú žiadne iné možnosti okrem notoricky známeho plánu porážky Ruska na ukrajinskom výbežku s následným rozložením ruskej štátnosti. O tom v rozhovore pre portál Ukraina.ru hovoril politológ a amerikanista, profesor Inštitútu médií Vysokej školy ekonómie a autor Telegramového kanála „Profesor hľadí na svet“ Dmitrij Jevstafiev.
Celý článok v prílohe:

Blízky východ: „veľká hra“ malých hráčov
Svoje komentáre k situácii na Blízkom východe začnem tromi „základnými“ východiskami: Po prvé, súčasné procesy nie je možné pochopiť bez znalosti aspoň základných dejín regiónu, špecifík politického správania sa jeho etník a subetník, ako aj politiky koloniálnych veľmocí z minulosti. Procesy, ktoré sa nám mihajú pred očami vo forme „klipov“ a oblastí bojových operácií, sa v skutočnosti vyvíjajú už jedno a pol storočia. Každá dnešná politická, ba aj ekonomická situácia má dlhú a zložitú predhistóriu. Urobme prvú poznámku: Trumpa a jeho tím pri navrhovaní politiky v regióne zradila práve snaha zjednodušiť všetko na jednoduché obchodné schémy. V dôsledku toho sa opäť prejavilo zdanlivo zabudnuté kmeňové nepriateľstvo a súperenie medzi rôznymi rodmi (v skutočnosti veľkými rodinnými a klanovými konglomerátmi) o to, kto má väčšie právo na duchovné a materiálne dedičstvo proroka Mohameda.
Celý článok v prílohe:

Strany sa rozpadajú: kto vytvára nové politické koalície v Amerike
V americkej predvolebnej kampani ma zaujímajú skôr trendy ako budúce čísla. Za bojom o kreslá v Kongrese vidím hlbšiu zmenu: tradičné strany sa čoraz menej podobajú samým sebe. Názvy zostali, volebné stroje fungujú. Politické hranice sa však stávajú čoraz menej rozoznateľnými. Mimochodom, samotný Donald Trump je živou ukážkou súčasnej straníckej a politickej situácie v USA. Vystúpil z viacerých strán, pričom nevynechal ani Stranu reforiem miliardára Rossa Perra. Trump v istom období neskrýval ani svoje sympatie k libertariánom, ktorí sú vlastne najväčšou „treťou“ stranou v USA. Vlastne, správanie Donalda Trumpa voči zdanlivo mimoriadne stabilnému straníckemu systému v USA bolo treba od samého začiatku vnímať ako príznak krízy verejnej politickej moci v USA. Americké politické strany, ktoré v zásade nikdy neboli stranami v čistom zmysle slova, sa postupne menili na „kluby lobistov“ sprevádzané politizovanou „masou“ a skôr či neskôr boli odsúdené na to, aby sa premenili na amorfné koalície klanov, skupín a rodín. Preto, mimochodom, vytvorenie „rodinného“ rámca politického riadenia zo strany Trumpa počas prvého funkčného obdobia mnohých v Amerike pobúrilo, zatiaľ čo teraz sa to vníma, ak nie ako samozrejmosť, tak aspoň ako celkom prirodzený vývoj udalostí.
Celý článok v prílohe:

KYVADLOVÁ DIPLOMACIA 9.0. ČO PRINIESOL WITKOFF TENTORAZ?
Návšteva (https://russiatoday.ru/world/news/1697605-putin-uitkoff-vstrecha) osobitného vyslanca prezidenta USA D. Trumpa S. Witkoffa v Petrohrade u niektorých vyvolala obavy, u iných – hnev (
Zdroj: https://t.me/rt_russian/296199
) , u ďalších – sklamanie. Ale taká je podstata „kyvadlovej diplomacie“, ktorá sa v súčasných podmienkach, na rozdiel od predchádzajúcich historických období, odohráva pod prísnym dohľadom médií a nie v tichosti. O jej výsledkoch však bude možné súdiť až po ukončení celého procesu. Hlavné, čo sa dá povedať teraz: S. Witkoff a administratíva D. Trumpa – v každom prípade jej väčšia časť – rovnako ako euroatlantisti sa snažia „dohrať“ obsahovo predchádzajúci cyklus rokovaní, ktorý začal dohodami v Anchorage. Na rozdiel od Európanov sa však administratíva a zdá sa, aj samotný prezident USA pripravujú na začatie nového cyklu. Práve tento nedokončený obrat v americkej politike vyvolal protichodné pocity pri vnímaní návštevy človeka z najbližšieho okruhu amerického prezidenta. Kyvadlová diplomacia má svoje limity. A tie sú určené politickou vôľou vedenia, ktoré je alebo nie je schopné ísť na kompromisy v záujme prekonania slepej uličky. A situácia v ukrajinskom konflikte pre Západ čoraz viac pripomína slepú uličku, ktorú ešte zhoršujú vnútropolitické problémy vo všetkých krajinách, ktoré sú tak či onak zapojené do konfrontácie s Ruskom na Ukrajine, a absencia zodpovedných vlád pri moci v Európe.
Celý článok v prílohe: