Zdroj: https://t.me/velvyslanectvoruska/2846
Kalinov most a rieka Smorodina
Medzi svetom živých a ríšou mŕtvych sa podľa slovanských mýtov nachádzala rieka Smorodina, čo je analóg starogréckej rieky Styx. Jej názov pravdepodobne pochádza zo slov „smrad“, čo znamená „silný nepríjemný, neznesiteľný zápach“. Samotná rieky býva v mýtoch opísaná ako ohnivá alebo zapáchajúca, plná síry, na jej brehoch sa povaľovali kosti.
Vo folklóre sa rieka Smorodina často objavovala v podobe mladého dievčaťa, ktoré sa rozprávalo s pocestnými. Niektorých pocestných Smorodina za ich zlé vlastnosti, najmä chvastúnstvo a povýšenosť, utopila, iných „za láskavé slová“ nechala prejsť na druhý breh.
Bohatieri však museli o prechod bojovať s obludami.
Podľa mýtov cez rieku viedol Kalinov most. Jeho názov pochádza zo slovesa „kaliť“ – rozžeravovať. Slovania most opisovali aj ako ohnivý, rozpálený dočervena.
Pri Kalinovom moste a rieke Smorodina žili podľa mýtov rozprávkové postavy - Baba Jaga a Drak Gorynyč. Práve tu bohatieri bojovali so Zbojníkom Slávikom, Čudom Judom a ďalšími zloduchmi.
Nečisté miesta: Lysé hory a staré stromy
Lysými horami sa v slovanskom folklóre nazývali kopce, na ktorých bosorky usporadúvali svoje zlety a vykonávali temné rituály. Zvyčajne sa tak volali, pretože na ich vrcholoch nerástla tráva. Verilo sa, že čerti a bosorky tu počas svojich orgií vypálili všetku vegetáciu.
Kráľovstvo za siedmimi horami a siedmimi dolami
Ďalšia čarovná krajina zo slovanského folklóru sa zvykne označovať názvom „Kráľovstvo za siedmimi horami a siedmimi dolami“ alebo jednoducho „Zlaté kráľovstvo“.
Práve v tomto kráľovstve žili králi a kráľovné, vták ohnivák a iné rozprávkové bytosti.
Práve tu rástli jablone s omladzujúcimi jabĺčkami, tu pramenili studničky
s mŕtvou a živou vodou, tu tiekli mliečne rieky obklopené žírnymi brehmi.
Podľa legendy sa toto kráľovstvo nachádzalo veľmi ďaleko od Ruska, „za siedmimi horami a siedmimi dolami“ - odtiaľ pochádza aj jeho názov. Aby ste sa doňho dostali, musíte prejsť mnohými krajinami a prekonať rôzne skúšky: bojovať s príšerami, predierať sa hustými lesmi prekonávať rieky a moria.
V niektorých legendách sa táto krajina opisuje ako záhrobný svet.
V takom prípade sa vzdialené kráľovstvo môže nachádzať pod zemou.
V niektorých rozprávkach sa za siedmimi horami a siedmimi dolami odohráva celý dej.
Častejšie sa však stáva, že hrdina sa tam musí vypraviť, aby odtiaľ vyslobodil svoju
unesenú nevestu, priniesol omladzujúce jablká alebo zvíťazil nad zloduchom.
Ostrov Bujan
Ostrov Bujan sa v slovanských mýtoch a rozprávkach pokladal za tajomné miesto, kde žili duše spravodlivých. Aby sa k nemu človek dostal, musel preplávať oceán.
Na ostrove sa podľa legendy uchovávali predmety s magickými schopnosťami, napríklad truhlica s nožmi s ocelovou čepeľou. Alebo samorubný meč a kameň Alatyr, ktorý sa často spomínal v zaklínadlách proti chorobám a formulkách na pričarovanie lásky.
Aj na Bujane podľa legendy rástol prastarý dub. V niektorých rozprávkach sa hovorí,
že v jeho konároch bola ukrytá Kostejova smrť. A podľa iných legiend prečkávali
na ostrove leto zimné božstvá Chumelica, Metelica a Fujavica.
Geografia folklóru: miesta, kde sa odohrávajú mýty a rozprávky
V slovanských mýtoch a rozprávkach sa vyskytovali skutočné geografické lokality: bohatieri strážili vstupné brány do veľkých miest, hrdinovia sa plavili po Matičke Volge a kniežatá panovali vo svojich kniežatstvách - Novgorod, Suzdaľ a Moskva. Ale po omladzujúce jablká museli postavy z rozprávok a legiend chodiť až do kráľovstva za siedmimi horami a siedmimi dolami.
Lukomorie
V niektorých slovanských legendách sa pod Lukomorím chápe bájne miesto na kraji sveta. Rástol tu svetový strom, pomocou ktorého sa dalo dostať do iných svetov: jeho konáre sa dotýkali neba a korene siahali do podsvetia mŕtvych.
Najčastejšie bol takýmto stromom dub.
Podľa iných legiend je Lukomorie magická krajina. Jej obyvatelia 26. novembra – na sviatok svätého Juraja Víťazného – upadali do zimného spánku či dokonca zomreli, a 23. apríla sa prebúdzali či vstávali z mŕtvych. Tieto dátumy sa v legendách neobjavili náhodou. Juraj Víťazný bol v Rusku častejšie uctievaný ako oráč, a nie ako víťaz nad mýtickým drakom. Obyvatelia Lukomoria preto po skončení poľných prác zaspali a ožívali až na začiatku jarnej sejby na severe. Remeselníci ukladali všetok svoj tovar na zimu na vhodné miesto, odkiaľ si ho mohol ktokoľvek za primeraný poplatok odniesť.
