Alexander Dugin

Vargis

Člen
Moment impéria. Čo sa skrýva za pojmom "štát-civilizácia"
Vpred k impériu!

Téma Impéria sa nevyhnutne dostane do popredia. Pojem "štát-civilizácia", ktorý do vedeckého
obehu uviedol náš priateľ, čínsky mysliteľ Zhang Weiwei (1) , v podstate znamená "impérium".
Na poslednom zasadnutí Valdajského klubu a predtým vo svojich politických prejavoch Putin priamo
nazval Rusko "štátom-civilizáciou". V skutočnosti ide o vyhlásenie smerovania k Impériu. Lenže nie
historicky, ale akoby technicky.
Impérium je forma nadnárodnej politickej organizácie s jedným strategickým rozhodovacím centrom
(imperátor) a širokou škálou lokálnych subjektov (od komunít až po etnarchie a plnohodnotné polis),
ktorá spája "veľký priestor" a má výrazné civilizačné (náboženské, kultúrne, ideologické) špecifiká.
K ríši je možné pripojiť sa mierovou cestou, ale je možné sa k nej pripojiť aj nemierovou cestou. V
prípade súladu s limitrofmi si môžu zachovať čiastočnú suverenitu a v prípade impéria nie je až také
dôležité, či sú hraničné štáty úzko spojené s impériom nezávislé, alebo sú jeho súčasťou. Sú súčasťou
"veľkého priestoru", a to je najdôležitejšie. Pokiaľ sa správajú správne, môžu sa považovať za národné
štáty. Ak sa začnú búriť proti Impériu a pracovať pre iné Impérium, ich osud je nezávideniahodný. To
sa týka nielen Ukrajiny a ďalších postsovietskych štátov, ale aj Taiwanu a mnohých ďalších.
Celý článok v prílohe:
 

Prílohy

  • Moment impéria Čo sa skrýva za pojmom štát civilizácia.pdf
    139.8 KB · Zobrazenia: 8
V
Moment impéria. Čo sa skrýva za pojmom "štát-civilizácia"
Dobře popisuje současný stav akorát trochu kalí vodu s tím Impériem (rád by byl, aby jeho klan měl Imperátora, tak to podsouvá). Podívejme se co to impérium vlastně je a jak to slovo vzniklo. Není to vládce a obrovská říše, takové vnímání bylo vtisknuto davu. Je to podle wiki pojem z římského práva a znamená "rozsáhlý státní útvar". Čili je to území, kde platí nějaké legislativa (právo) a ne zvůle místních klanů:
Takže proč Dugin vysvětluje pojem stát-civilizace tautologicky jiným pojmem synonymem impérium a neřekne rovnou, že je to území, kde se dohodli lidé na společných pravidlech a tak mají legislativu kontrolovanou společným státním aparátem?

Poznámka:
To, že se státní aparát dostává do rukou místních klanů a nebo pod vliv cizího státu je zase jiná otázka. Úsilí za spravedlivý svět není snadné.
 
Naposledy upravené:
Dugin: "Impérium je forma nadnárodnej politickej organizácie s jedným strategickým rozhodovacím centrom (imperátor)"

Aby bylo okamžitě bez prohlížení odkazů zřejmé, takto definuje impérium Dugin,

původní význam slova je spíše společné právo v dané spravované oblasti, nicméně elitami tvořená kultura to tak podsouvá (on Řím, kde slovo vzniklo také deklaroval jiné základy svého státu, proto měl zpočátku úspěch a mnozí se pro to nadchli - to samé máme u USA, také deklarovali jiné základy umožňující jako by uspět všem stejně) a tak v současnosti pojem impérium je většinou takto vnímán a toho Dugin využívá.

Každý komglomerát skôr či neskôr končí, a tak Dugin apelom na impérium (konglomerát) a nie blok, vkladá mínu do štátu-civilizácie Ruska.
Nedělá to asi z tohoto důvodu, on se spíše cítí být připadnou elitární špičkou toho impéria, o kterém neustále "básní".
 
Naposledy upravené:
Dugin: "Impérium je forma nadnárodnej politickej organizácie s jedným strategickým rozhodovacím centrom (imperátor)"
Ono sa to dá chápať aj v relatívne dobrom zmysle (Ruské impérium, kde cár-imperátor vládol nad mnohými národmi, pričom tieto národy sa zachovali), no dá sa to chápať aj v zlom zmysle (typický konglomerát, kde metropola nemá spojencov, iba záujmy a kľudne obetuje svoje satelity, ako USA dnes Európu).
Ale tento systém dnes nie je aktuálny. Dnes má význam skladať štátne útvary do blokov, nie do jedného štátu, ale do jednej civilizácie. Bloková spolupráca je vždy na princípe rovný s rovným, je tam rotujúce predsedníctvo a vzájomne výhodná spolupráca. To je blok. V našom regione je tiež najjednoduchšie vytvárať práve takýto typ spolupráce - blokovej spolupráce.

PS: dnes by EU chcela malé krajiny obrať o právo veta. Práca rovný s rovným im nevoní. Chceli by štátom zobrať ešte viac suverenity a diktovať im z jedného centra. Takto funguje konglomerát.
 
Naposledy upravené:
Misia splnená: Západ urobil z islamského sveta svojho nepriateľa
V Izraeli a v pásme Gazy došlo postupne k dvom katastrofám: k útoku Hamasu na židovský štát - s početnými civilnými obeťami a únosmi rukojemníkov - a k odvetným úderom Izraela na pásmo Gazy,ktoré boli z hľadiska brutality a počtu civilných obetí, najmä žien a detí, mnohonásobne brutálnejšie. Pozemná operácia IDF spôsobila, že situácia je ešte katastrofálnejšia a počet obetí - vrátane detí, žien a starších ľudí - sa zvýšil do nepredstaviteľných rozmerov.Obe tieto udalosti sú hrubým porušením prirodzených práv ľudí, zločinom proti ľudskosti a sú neospravedlniteľné. Zároveň však lex talionis ("oko za oko") Izraela vyústil do skutočnej genocídy masového rozsahu voči obyvateľom pásma Gazy, ktorí už boli nútení žiť v hrozných podmienkach koncentračného tábora. Hamas spáchal teroristický čin, Izrael odpovedal činom genocídy v plnom rozsahu. Obaja sa postavili mimo rámca práva a prijateľných humánnych metód riešenia politických sporov.
Celý článok v prílohe:
 

Prílohy

  • Misia splnená.pdf
    796.7 KB · Zobrazenia: 13
Neliberalizmus v medzinárodných vzťahoch

Realizmus v medzinárodných vzťahoch


Existujú dve hlavné školy teórií medzinárodných vzťahov, realizmus a liberalizmus.Realisti veria, že ľudská prirodzenosť je od prírody chybná (dedičstvo Hobbesovho antropologického pesimizmu a ešte hlbšie - ozveny kresťanských myšlienok o páde do hriechu - latinsky lapsus) a že ju nemožno radikálne napraviť. To znamená, že sebectvo, dravosť a násilie sú nevyčerpateľné. To vedie k záveru, že človeka (ktorý je podľa Hobbesa vlkom pre iného človeka) je možné obmedziť a usporiadať len s pomocou silného štátu. Štát je nevyhnutný a je nositeľom najvyššej suverenity. Zároveň sa do štátu premieta dravá a egoistická povaha človeka, takže národný štát má svoje vlastné záujmy. A tieto záujmy berie do úvahy len vlastný štát. A vôľa k násiliu a chamtivosť spôsobujú, že možnosť vojny je vždy otvorená. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude, domnievajú sa realisti.Medzinárodné vzťahy sú preto založené len na rovnováhe moci medzi úplne a úplne suverénnymi subjektmi. Dlhodobo nemôže existovať žiadny svetový poriadok, existuje len chaos, ktorý sa mení, keď sa niektoré štáty oslabujú a iné posilňujú. To znamená, že pojem "chaos" v tejto teórii neznamená nič zlé - je to len konštatovanie faktu, ktoré vyplýva z toho, že pojem suverenity sa berie veľmi vážne. Ak existuje niekoľko skutočne suverénnych mocností, nemôže medzi nimi existovať nejaký nadnárodný poriadok, ktorému by sa všetky podriadili. Ak by takýto poriadok existoval, suverenita by nebola úplná a v skutočnosti by neexistovala vôbec a suverénny by bol len tento nadnárodný orgán samotný.
Škola realizmu bola tradične veľmi silná v Spojených štátoch, počnúc jej prvými zakladateľmi -Američanmi Hansom Morgenthauom, Georgeom Kennanom a Angličanom Edwardom Carrom.
Celý článok v prílohe:
 

Prílohy

  • Neliberalizmus v medzinárodných vzťahoch.pdf
    832.1 KB · Zobrazenia: 6
Poslední dva články jsou velmi užitečné, Dugin nějaké rozlišení má, z prvního článku jsem vybral:

"Erdogan pohrozil Západu džihádom a pripomenul križiacke výpravy. To je veľmi nešťastné
porovnanie. Moderný globalistický Západ nemá s kresťanskou civilizáciou vôbec nič spoločné. Pred mnohými storočiami Západ prerušil väzby s kresťanskou kultúrou a postavil sa na stranu materializmu, ateizmu a individualizmu. Kresťanstvo nemá nič spoločné s materiálnou vedou, so sociálnym a ekonomickým systémom holého zisku, s legalizáciou zvrátenosti a vyhlasovaním patológie za normu, s pripravenosťou prejsť na posthumánnu existenciu. Moderný Západ je protikresťanský fenomén a nenesie so sebou ani na sebe žiadny kríž. Izrael je židovský a sekulárny západný štát a s kresťanstvom nemá nič spoločné. Preto ak sa moslimský svet stretne so Západom,nebude čeliť Kristovej civilizácii, ale civilizácii Antikrista, Dadjjala (v islamskom svete analógia Antikrista)."


Ovšem je potřeba malá korekce, elity a jejich řízení západu nemá nic společného s Křesťanstvím, tak jak je obyvatelstvem i samotného západu vnímáno a v tom bojuje s vlastním obyvatelstvem (snaží se mu to vnutit). Západ je stále Křesťanský a obyvatelstvo nemůže být legálním cílem Muslimů (pak jsou proti Bohu a to by nechtěli, kdyby to všichni věděli). Legální cíle jsou podpidosníci a politici, kteří tuto politiku provádějí, ale na ty Džihádisté nezautočí, protože jsou jimi placeni (lidé otevřete oči ať jste jakéhokoliv vyznání).

Druhý článek obzvláště doporučuji vysvětluje kořeny realismu (pragmatismu) a liberarismu:

realismus (pragmatismus) - člověk je v podstatě chybný a tak sobecký, nezbývá než bojovat o své místo na slunci

liberarismus - člověk je prázdný list, naprogramujeme ho jak potřebujeme a o nic více se nemusíme pak starat

V druhém článku jsou pospány ještě další jiné idee z jiných civilizací (Ruské a Činské) ne tak sobecky individualistické.
 
Naposledy upravené:
To vedie k záveru, že človeka (ktorý je podľa Hobbesa vlkom pre iného človeka) je možné obmedziť a usporiadať len s pomocou silného štátu. Štát je nevyhnutný a je nositeľom najvyššej suverenity. Zároveň sa do štátu premieta dravá a egoistická povaha človeka, takže národný štát má svoje vlastné záujmy. A tieto záujmy berie do úvahy len vlastný štát.
Je však aj iný pohľad, odpoveď na otázku, či je obyčajnému človeku lepšie v štáte alebo v občine.
– Что вы сами думаете об этом. Для вас так необходимо государство? Государство в самих вас. Вы привыкли жить в государствах и там, где вами управляют. Там вам не нужно брать ответственность за свою жизнь на себя. А в общинах вы предоставлены сами себе и ответственность лежит на вас.
- Čo si vy sami o tom myslíte. Je pre vás tak nevyhnutný štát? Štát je vo vás samotných. Zvykli ste si žiť v štátoch a tam, kde vás riadia. Tam nemusíte brať na seba zodpovednosť za svoj život.
A v občinách ste sami za seba a zodpovednosť je na vás.”

Za mňa osobne: áno, štát v dnešnej podobe je potrebný do tých čias, pokiaľ budu jedinci sa zbavovať vlastnej zodpovednosti za svoj život, pokiaľ budú zo strachu a pohodlnosti delegovať vlastnú zodpovednosť na iných… Je to zaujímavá téma, ktorú možno rozoberať z úrovne jednotlivca a z úrovne spoločnosti - kolektívu. Pritom - akí jednotlivci, taká spoločnosť. Navyše toto všetko zakomponovať do doby ukončenia globalizácie.
Utekám už, ale sa k tomu ešte vrátim…
 
Je však aj iný pohľad
Podle mě stát, ve smyslu nějaká řídící struktura pro národ nebo skupiny národů bude potřeba vždy.

Jde o efektivní rozdělení na vhodné velké řídící celky, aby to nebyla neřiditelná "homogenizovaná kaše", viz hodina býka, kde jenom přežívali a nic řídit novým směrem nemohli. Vlastně se ta "homogenizovaná kaše" už začala zavádět a je stejně nefunkční, jak v románu (to jsou ty moderní "hodnoty" - všechno rozmělnit na rozplizlou kaši od pohlaví až po státy).

Hraje se tedy o to (ne jestli stát ano nebo ne) jestli stát bude fungovat na občinném principu nebo to bude spíše koncentrák. Více občinný stát bude při vyšší morálce, když budou obyvatelé méně odpovědní, pak okolnosti si budou vyžadovat násilná řešení, když nežiju správně dobrovolně a budu škodit nebo vyvádět, tak okolnosti mě donutí a nastaví meze.

Tento jednoduchý a čitelný princip komplikuje, že stojíme proti skrytému nepříteli (teď už tolik ne) a rodíme se do neznáma a potřebujeme nějaký čas na nabrání zkušeností a zorientování se a zpočátku života jsme rukojmí chyb předchozích generací.
 
Naposledy upravené:
Naspäť
Top Bottom