Aplikácia DVTR v praxi - Základy sociálneho inžinierstva

Bol to krásny rozhovor, rozžiaril sa mi úsmev. Pokiaľ viem, tak v ČR je viac takých komunít čo si stavajú vlastné školy.
 
Dneska som rozmýšľal o otázkach
"Môže byť nemravný človek zodpovedný?"
"Môže byť mravný človek nezodpovedný?"
"Bráni sa zakotveniu zodpovednosti do štátnosti práve preto, lebo zodpovední ľudia sú hlavne mravní a mravných ľudí GP v riadení nechce vidieť?"
 
Ferry povedal:
"Môže byť nemravný človek zodpovedný?"
"Môže byť mravný človek nezodpovedný?"
Click to expand...
Záleží od miery zodpovednosti/nezodpovednosti. Absolútne nezodpovedný človek by dlho neprežil, pretože by ignoroval všetkú zodpovednosť vedúcu napríklad k udržaniu vlastného zdravia. Takže bez ohľadu na okolnosti a varovania by vošiel pod vlak. Byť absolútne zodpovedný tiež asi nie je možné, pretože ľudská psychika pracuje s chybami a aj mravne zodpovedný človek, môže zísť z mravnej cesty, ktorou kráča. Potom je to o tom, či a ako rýchlo sa zbadá resp. rozpozná jazyk JŽO a urobí nápravu.

Nemravný človek sa príležitostne môže správať mravne, či zodpovedne, zvlášť, keď má z toho prospech. Štatisticky aspoň raz za život zažil situáciu, kedy sa zachoval zodpovedne.

Mravný človek štatisticky aspoň raz za život urobil niečo nezodpovedné, či nemravné, možno pod vplyvom chyby v algoritmike svojej psychiky. Ide o to, ako potom na to zareagoval, či si zobral poučenie a reflexiu.


Ferry povedal:
"Bráni sa zakotveniu zodpovednosti do štátnosti práve preto, lebo zodpovední ľudia sú hlavne mravní a mravných ľudí GP v riadení nechce vidieť?"
Click to expand...

GP potrebuje ľudí, ktorí sú manipulovateľní a s vadami charakteru, ktorí nemajú problém ísť voči druhým a v nejakej miere aj voči sebe napríklad proti svojmu presvedčeniu alebo hlasu svedomia. S optimálne mravným Človekom by GP stratil riadenie na objektom riadenia (napr. nejaký úrad) a ten by prešiel pod riadenie Človeka. Z pohľadu GP by bol objekt riadenia v režime samoriadenia, čo je pre neho neželaný stav a vyhodnotil by to ako chybu a pracoval na korekcii.
 
Naposledy upravené:
Ferry povedal:
Dneska som rozmýšľal o otázkach
"Môže byť nemravný človek zodpovedný?"
"Môže byť mravný človek nezodpovedný?"
Click to expand...
Mravný je vždy zodpovědný, protože má svědomí a bude se snažit napravovat chyby (svoje i cizí) a řešit situace k celkovému prospěchu. Druhá věc jsou chyby v řízení, mravný dělá chyby v řízení stejně co nemravný a chybovost záleží především na získaných znalostech a vypěstovaných dovednostech. Mravný se proto bude snažit ty informace a dovednosti získat a případné chyby řízení napravit - čili mravný je velmi motivován zjišťovat objektivní pravdu. Nemravný je pak dvojího druhu buďto "líný" pídit se po pravdě nebo "pracovitý", který ale bude zjištěnou pravdu používat k proti lidským cílům a ostatní mást.

Vytvářet líné nezodpovědné obyvatelstvo je pro GP snadné to je cesta s kopce a mladí je snadné svést kulturou k životu víno, ženy zpěv.

Těžší je vytvořit pracovité kádry, kteří budou pro lid vytvářet falešné ráje a naděje, zajišťovat chléb a hry, kvůli kterým ze sebe nechá obyvatelstvo udělat otroky. Tady vytváří skupiny (elity), které lid nenávidí a nenávist je silný motivační motor (Jako ten miliardář co chtěl být po smrti smrtelným virusem a nebo Marx, který v omnácti napsal báseň jak všechny strhne do pekla a jak se tomu bude smát). V současnosti vzhledem k pokrytecké morálce mnoho citlivých bytostí na prahu dospělosti zahořkne a přidá se ke GP a dokonce i Ti co nezahořknou se přidají, protože nevidí, že lidstvo lze řídit jinak. Konceptuálně mocných již od "narození" se rodí málo - to platilo naštěstí až do vzniku sepsané skutečně lidské koncepce.
 
Naposledy upravené:
Otázka mravnosti a morálky a také typu psychiky jsou asi nejtěžší vůbec. Stalin (nebo Putin) udělali řadu dle definice nemravných věcí. Je mravné nechat zemřít vlastního syna v koncentračním táboře? Je mravné schovat důkazy ohledně Kursku (myšleno ponorka)? Je mravné jako velitel poslat vojáky do války s tím, že na obou stranách zemřou lidé? To je přeci hrozné s tímto žít a skutečně mravní lidé s lidským typem psychiky si hloubku všech následků a vzniklého utrpení moc dobře uvědomují a osud jim to dá zakusit plnými doušky. A běda za každý skutečně nemravný čin (dle jejich vlastního svědomí), to zaplatí osudu do posledního haléře.
Podle mě i proto mravný, ale ne dost silný člověk nechce být například politik nebo voják.
Nemravný, zlý nebo jednoduchý člověka často prožije dlouhý a zdravý život. Těžko říct proč. Možná šance od osudu, aby ho dostihlo svědomí a uvědomil si, co udělal špatně.
Za mravné jednání přijde viditelná odměna zřídka a skutečný Člověk ji od osudu nevyžaduje.
 
Kajuga povedal:
Je mravné nechat zemřít vlastního syna v koncentračním táboře?
Click to expand...
Rozhodně, to je přímo ukázka mravnosti.
Neprotěžoval ho a mohl ho vyměnit za generála, ale co ostatní rodiny, které obětovali syny, to by bylo hodně nemravné.
Jeho syn to věděl a byl s tím smířen a ani to nechtěl, jak by vypadal v očích ostatních, kteří podstupují smrtelný boj.
Kajuga povedal:
Je mravné jako velitel poslat vojáky do války s tím, že na obou stranách zemřou lidé?
Click to expand...
To je nejvyšší mravnost podstoupit smrtelný boj (za svoji věc obětovat život). Vnitřní svoboda je více než lidský život prožitý smířený s otroctvím. Když nebudeme bojovat budeme zotročeni, ale když dáme na jevo tento rozhodný postoj k pokusu o zotročení ani nedojde (nač je nám svět bez Ruska - bez spravedlnosti bez Boha).
Kajuga povedal:
Je mravné schovat důkazy ohledně Kursku (myšleno ponorka)?
Click to expand...
Je to mravné, protože ta otázka zní správně takto: Je správné chránit Rusko? Kdyby byla společnost morálně a eticky jednotná, tak ano skrývat pravdu by bylo hodně nemravné, jenže společnost je eticky a morálně různorodá, manévrování k dobru je obtížné (nelze říkat pravdu vždy: je mravné udat fašistům, kde jsou partyzáni?).
Kajuga povedal:
Nemravný, zlý nebo jednoduchý člověka často prožije dlouhý a zdravý život.
Click to expand...
To jenom v příbězích, žádný příklad o kterém jsem měl dostatek informací to nepotvrdil, to jsou mýty. Bůh je spravedlivý. A když žijí, tak je to hrůza bez konce. Viděl jsem dokument - kat japonský doktor co prováděl experimenty na zajatcích. Ty jeho oči byli neuvěřitelně skleněné a ukazovali v jaké hrůze žije (sám si to zvolil - vinu si nechtěl přiznat a trpí, zůstal pyšný a to bolí hodně). Prošel jsem nějakou trošku ezoterikou a mohu sdělit, nelze nikomu způsobit bolest, pokud si ji bytost nejdříve nezpůsobí sobě - nejvíce ubližují Ti co nejvíc trpí (např. psychopaté, kteří neustále žijí ze strachu z odhalení, nemají klid, žijí z radosti že trpí jiní, protože jim to dává zapomenout na jejich vlastní utrpení).
 
Naposledy upravené:
Připojím se k vaší debatě na filosofické téma o mravnosti a morálce.
To téma je hodně těžké a je velmi obtížné hledat k tomu příklady. Protože - a to je mé neochvějné přesvědčení - mravnost souvisí se svědomím a mravní činy posuzuje Bůh.
Proto je také z hlediska lidského těžké mravnost posoudit. Nemáme všechny informace a tak se nám může zdát čin někoho nemravný - ale z hlediska Lidského a posouzení Božího je to čin morální.
Platí to i naopak = co se lidem může zdát morální, může být Bohem vyhodnoceno jako v té situaci vysoce nemorální.
Příklady hledat těžko.
Možná Šalamounův soud nad dvěma matkami a dítětem. Mohlo by se v tu chvíli zdát nemorální, že se pravá matka zřekne svého děcka ve prospěch té druhé, falešné. Jenže ona mu tím zachraňuje život.
Další příklad - Glum. Postava zasažená Prstenem moci, charakter úplně změněný, odporná všem. A přece byl na světě ponechaný - protože měl splnit svůj úkol.
Podobná postava je Boromir, který nejprve usiluje Frodovi o život - kvůli prstenu - ale pak mu ho zachrání. Tímto činem prakticky maže svůj předchozí a vysoce nemravný skutek.

Vím, jsou to příběhy z knížek a ne ze života. Říkám ale, že ty ze života se velmi těžko hledají, protože o většině vědí jen aktéři - my ne. A nedejte se mýlit, že nějaký křivák si žije na pohled spokojeným životem, velmi často v bohatství. Nikdo nevíme, co se mu v hlavě odehrává a jaké noční můry ho děsí. A až jednou odejde - kdo ví, co ho čeká? Já jsem přesvědčená, že za všechno dostaneme "výplatu" - ať v dobrém nebo ve zlém. A to zlé může spočívat i v tom, že na vlastní kůži a se všemi emocemi, prožijeme na pozici toho, komu jsme ublížili.
 
Naposledy upravené:
Tiež som váhala, či vobec prispieť svojim názorom, téma je veľmi ťažké, ale o to zaujímavejšie. Každý sme iný, máme iné priority, ciele, životné skúsnosti a teda iný pohľad aj na túto tému. Áno, súhlasím, ako píše Lin, príbehy a príklady zo života sa veľmi ťažko hľadajú. Nedávno mi moja známa, s ktorou sme na podobnú tému diskutovali povedala, vieš, výzva v živote, problém (napr. ona uviedla choré dieťa) sa nedostane každému, len ten, kto túto výzvu unesie dostane šancu sa s ňou popasovať. To by sedelo do názoru, že sme tu, žijeme, aby sme sa v živote niečo naučili a postúpili ďalej. Možno potom sa dá vyvodiť, že tí, čo životom preplávajú s úsmevom a bez problémov, všetko po nich "stečie" nemajú v živote úlohu niekam postúpiť, sú tiež potrební, ale nehľadajú. Moja stará mama hovorila, Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje... A tak, ako bolesť tela nám mám poukázať na problém a potrebu niečo riešiť, tak aj tieto problémy možu poukazovať na potrebu "opravy" v prístupe k životu, v konaní a mravnosti. Včera som hľadala myšlienky o mravnosti a zodpovednosti na internete. Našla som toto: "Za mravné tedy považujeme takové jednání, které konáme pro věc samu, ne kvůli svému prospěchu". Táto veta je možno neotesaná a príliš jednoduchá, mne sa ale páči, pridala by som, že konanie by malo byť vedené hľadaním pravdy, spravodlivosti. Vysvetľujem si to aj tak, ak by každý poctivo pracoval a žil vo svojej roli, plnil svoju úlohu , bolo by dobre na svete. Uprednostňovanie a vyvyšovanie svojho záujmu može byť síce z pohľadu nositeľa zodpovedné (zodpovedne plní svoju úlohu voči sebe) ale neni vždy aj mravné. Ďakujem.
 
Naposledy upravené:
Pippi povedal:
Tiež som váhala, či vobec prispieť svojim názorom, téma je veľmi ťažké, ale o to zaujímavejšie. Každý sme iný, máme iné priority, ciele, životné skúsnosti a teda iný pohľad aj na túto tému. Áno, súhlasím, ako píše Lin, príbehy a príklady zo života sa veľmi ťažko hľadajú. Nedávno mi moja známa, s ktorou sme na podobnú tému diskutovali povedala, vieš, výzva v živote, problém (napr. ona uviedla choré dieťa) sa nedostane každému, len ten, kto túto výzvu unesie dostane šancu sa s ňou popasovať. To by sedelo do názoru, že sme tu, žijeme, aby sme sa v živote niečo naučili a postúpili ďalej. Možno potom sa dá vyvodiť, že tí, čo životom preplávajú s úsmevom a bez problémov, všetko po nich "stečie" nemajú v živote úlohu niekam postúpiť, sú tiež potrební, ale nehľadajú. Moja stará mama hovorila, Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje... A tak, ako bolesť tela nám mám poukázať na problém a potrebu niečo riešiť, tak aj tieto problémy možu poukazovať na potrebu "opravy" v prístupe k životu, v konaní a mravnosti. Včera som hľadala myšlienky o mravnosti a zodpovednosti na internete. Našla som toto: "Za mravné tedy považujeme takové jednání, které konáme pro věc samu, ne kvůli svému prospěchu". Táto veta je možno neotesaná a príliš jednoduchá, mne sa ale páči, pridala by som, že konanie by malo byť vedené hľadaním pravdy, spravodlivosti. Vysvetľujem si to aj tak, ak by každý poctivo pracoval a žil vo svojej roli, plnil svoju úlohu , bolo by dobre na svete. Uprednostňovanie a vyvyšovanie svojho záujmu može byť síce z pohľadu nositeľa zodpovedné (zodpovedne plní svoju úlohu voči sebe) ale neni vždy aj mravné. Ďakujem.
Click to expand...
Mne to vychádza tak, že mravné konanie je také, ktoré v dlhodobom horizonte vedie k harmónii (osobnej, rodinnej, spoločenskej, harmónii s prírodou, s vesmírom. A myslím, že tým vzniká automaticky aj harmónia s Bohom). Preto niekedy konanie z krátkodobého pohľadu môže pôsobiť nemravne, disharmonicky, ale pri hlbšom pochopení sa môže ukázať, že to konanie po prekonaní počiatočných problémov vedie k dlhodobej harmónii. Akcie a reakcie, ľudské činy a dôsledku môžu mať viacvrstvový charakter a väčší dopad, než sa na prvý pohľad môže zdať. Preto z hľadiska mravnosti a cieľa nastolenia dlhodobej stabilnej harmónie majú všetky činy medzi sebou rôzne priority... Prefackať človeka sa môže zdať nemravné, ale ak je to v situácii, že daný človek zaspáva za volantom, ale ak ide o divadelnú hru, kde sa stvárňuje dej, tak facka má nižšiu prioritu dôležitosti, než to, čo sa ňou rieši... A takto je to s mnohými vecami. A čím človek dokáže vidieť hlbšie do možnej budúcnosti, predvídať následky svojich konaní, tak tým sa otázka priorít konania môže zdať pre nezainteresovaného diváka zložitejšia na pochopenie.

Málokto z nás v živote dokáže predvídať následky svojich činov na 9 ťahov dopredu, ako šachista. Väčšina z nás predvída len jeden alebo dva ťahy dopredu. A tak sa často snažíme zasahovať do procesov, ktoré majú krátkodobý charakter. Lenže týmto sa môžeme pričiniť aj o to, že svojim nepremysleným konaním zmaríme proces, ktorý sa vyvíjal v náš prospech, len mal prísť o niečo neskôr. A svojim zásahom môžeme spôsobiť, že po chvíľkovom zlepšení situácie proces upadne do nežiaducej trajektórie vývoja, a vrátiť ho späť bude náročnejšie.

Aj preto Boh ľuďom nedal nadprirodzenú moc, "Arabelin prsteň", cez ktorý by sa dala riešiť všetka nespravodlivosť sveta. Ľudia, ktorí vidia len dva týždne dopredu a dva ťahy dopredu, by tým narobili na Zemi strašný chaos a veľa nespravodlivosti.

Podobne je to aj s počasím a vedou. Vedci a vojaci sa bez strachu hrnú do experimentovania so zasahovaním do počasia, vedci nemajú problém ani strach experimentovať s genetickým inžinierstvom. Sú tak tupí a nezodpovední, že si neuvedomujú, že môžu otvoriť pandorinu skrinku, ktorá im urobí zo života peklo. A nielen im, ale nedobrovoľne aj všetkým ľuďom.
Klimatické zmeny, ktoré pozorujeme, môžu byť len prvou lastovičkou testovania klimatických zbraní u jednotlivých veľmocí.
 
Naposledy upravené:
jardob povedal:
Väčšina z nás predvída len jeden alebo dva ťahy dopredu. A tak sa často snažíme zasahovať do procesov, ktoré majú krátkodobý charakter. Lenže týmto sa môžeme pričiniť aj o to, že svojim nepremysleným konaním zmaríme proces, ktorý sa vyvíjal v náš prospech, len mal prísť o niečo neskôr. A svojim zásahom môžeme spôsobiť, že po chvíľkovom zlepšení situácie proces upadne do nežiaducej trajektórie vývoja, a vrátiť ho späť bude náročnejšie.
Click to expand...
Ďakujem, omluvam sa, asi nedokážem úplne pochopiť, tak sa spýtam a možno poprosím o príklad, aby som pochopila. Nedokážem predvídať procesy na dva kroky dopredu, ale snažím sa premýšľať, komunikovať tak aby som urobila všetko čo najlepšie v rámci svojho najlepšieho vedomia a svedomia, proces dlhodobý sa skazí, je moje jednanie nemravné? Podotýkam, snažím sa postupovať v prospech veci ako ju dokážem vnímať, neposilujem svoje ego a nepresadzujem svoje záujmy. Čo ak je práve nezdar procesu potrebný pre čistenie a správne nasmerovanie ďalšieho procesu? Ešte ma napadá, kto a kedy bude posudzovať výsledok, a aká je jeho mravnosť?
jardob povedal:
Mne to vychádza tak, že mravné konanie je také, ktoré v dlhodobom horizonte vedie k harmónii (osobnej, rodinnej, spoločenskej, harmónii s prírodou, s vesmírom. A myslím, že tým vzniká automaticky aj harmónia s Bohom). Preto niekedy konanie z krátkodobého pohľadu môže pôsobiť nemravne, disharmonicky, ale pri hlbšom pochopení sa môže ukázať, že to konanie po prekonaní počiatočných problémov vedie k dlhodobej harmónii. Akcie a reakcie, ľudské činy a dôsledku môžu mať viacvrstvový charakter a väčší dopad, než sa na prvý pohľad môže zdať. Preto z hľadiska mravnosti a cieľa nastolenia dlhodobej stabilnej harmónie majú všetky činy medzi sebou rôzne priority... Prefackať človeka sa môže zdať nemravné, ale ak je to v situácii, že daný človek zaspáva za volantom, ale ak ide o divadelnú hru, kde sa stvárňuje dej, tak facka má nižšiu prioritu dôležitosti, než to, čo sa ňou rieši... A takto je to s mnohými vecami. A čím človek dokáže vidieť hlbšie do možnej budúcnosti, predvídať následky svojich konaní, tak tým sa otázka priorít konania môže zdať pre nezainteresovaného diváka zložitejšia na pochopenie.

Málokto z nás v živote dokáže predvídať následky svojich činov na 9 ťahov dopredu, ako šachista. Väčšina z nás predvída len jeden alebo dva ťahy dopredu. A tak sa často snažíme zasahovať do procesov, ktoré majú krátkodobý charakter. Lenže týmto sa môžeme pričiniť aj o to, že svojim nepremysleným konaním zmaríme proces, ktorý sa vyvíjal v náš prospech, len mal prísť o niečo neskôr. A svojim zásahom môžeme spôsobiť, že po chvíľkovom zlepšení situácie proces upadne do nežiaducej trajektórie vývoja, a vrátiť ho späť bude náročnejšie.

Aj preto Boh ľuďom nedal nadprirodzenú moc, "Arabelin prsteň", cez ktorý by sa dala riešiť všetka nespravodlivosť sveta. Ľudia, ktorí vidia len dva týždne dopredu a dva ťahy dopredu, by tým narobili na Zemi strašný chaos a veľa nespravodlivosti.

Podobne je to aj s počasím a vedou. Vedci a vojaci sa bez strachu hrnú do experimentovania so zasahovaním do počasia, vedci nemajú problém ani strach experimentovať s genetickým inžinierstvom. Sú tak tupí a nezodpovední, že si neuvedomujú, že môžu otvoriť pandorinu skrinku, ktorá im urobí zo života peklo. A nielen im, ale nedobrovoľne aj všetkým ľuďom.
Klimatické zmeny, ktoré pozorujeme, môžu byť len prvou lastovičkou testovania klimatických zbraní u jednotlivých veľmocí.
Click to expand...
...tí vedci sú predovšetkým nemravní, pretože ak by boli mravní, tak by neexperimentovali v protiľudských projektoch. Alebo - vedci vyvinuli niečo, čo bolo zneužité k prospechu iného, sú teda nemravní aj vedci? Inak, ano súhlasím, sme len hračkou v rukách mocných.
 
Naposledy upravené:
Pippi povedal:
Ďakujem, omluvam sa, asi nedokážem úplne pochopiť, tak sa spýtam a možno poprosím o príklad, aby som pochopila. Nedokážem predvídať procesy na dva kroky dopredu, ale snažím sa premýšľať, komunikovať tak aby som urobila všetko čo najlepšie v rámci svojho najlepšieho vedomia a svedomia, proces dlhodobý sa skazí, je moje jednanie nemravné? Podotýkam, snažím sa postupovať v prospech veci ako ju dokážem vnímať, neposilujem svoje ego a nepresadzujem svoje záujmy. Čo ak je práve nezdar procesu potrebný pre čistenie a správne nasmerovanie ďalšieho procesu? Ešte ma napadá, kto a kedy bude posudzovať výsledok, a aká je jeho mravnosť?

...tí vedci sú predovšetkým nemravní, pretože ak by boli mravní, tak by neexperimentovali v protiľudských projektoch. Alebo - vedci vyvinuli niečo, čo bolo zneužité k prospechu iného, sú teda nemravní aj vedci? Inak, ano súhlasím, sme len hračkou v rukách mocných.
Click to expand...
Tá posledná veta - ksb je aj o tom, že nie sme hračkou v rukách mocných...
 
Pippi povedal:
Ďakujem, omluvam sa, asi nedokážem úplne pochopiť, tak sa spýtam a možno poprosím o príklad, aby som pochopila. Nedokážem predvídať procesy na dva kroky dopredu, ale snažím sa premýšľať, komunikovať tak aby som urobila všetko čo najlepšie v rámci svojho najlepšieho vedomia a svedomia, proces dlhodobý sa skazí, je moje jednanie nemravné? Podotýkam, snažím sa postupovať v prospech veci ako ju dokážem vnímať, neposilujem svoje ego a nepresadzujem svoje záujmy. Čo ak je práve nezdar procesu potrebný pre čistenie a správne nasmerovanie ďalšieho procesu? Ešte ma napadá, kto a kedy bude posudzovať výsledok, a aká je jeho mravnosť?

...tí vedci sú predovšetkým nemravní, pretože ak by boli mravní, tak by neexperimentovali v protiľudských projektoch. Alebo - vedci vyvinuli niečo, čo bolo zneužité k prospechu iného, sú teda nemravní aj vedci? Inak, ano súhlasím, sme len hračkou v rukách mocných.
Click to expand...
To premýšľanie o niekoľko krokov dopredu, to je keď si predstavím, ako sa bude vyvíjať situácia, ako budú ľudia reagovať na moje slová a činy, a ako na ne zase zareagujem ja, a ako na to zareagujú oni...

Ale ak sa niekto snaží o dobré veci, a neuvedomuje si, že nejaký jeho počin môže spôsobiť viac škody ako úžitku, a nenašiel sa nikto, kto by na to človeka upozornil, tak by som mu to určite nevyčítal. Výsledok bude síce rovnaký, ako keby to robil úmyselne, ale "neznalosť hříchu nečiní" a toto ľuďom nemožno vyčítať. Dokonca ani tým vedcom, ak to robia z dobrého presvedčenia a neuvedomujú si riziká a nekonajú v rozpore so svedomím.
V takom prípade sme na ťahu mi, ostatní ľudia, aby sme ich na tie riziká upozornili. A až keď budú konať zle aj napriek upozorneniu, tak budú za to zodpovední a vinní.

Myslím, že v histórii sa stávajú zle, aj príšerné veci kvôli tomu, aby sa z toho ľudia poučili a aby sa história nemusela opakovať. A ľudia by mali zabezpečiť, aby sa všetky poznatky získané na vlastných aj cudzích chybách stabilne prenášali z pokolenia na pokolenie.
 
Naposledy upravené:
Vlad i mir povedal:
Tá posledná veta - ksb je aj o tom, že nie sme hračkou v rukách mocných...
Click to expand...
Pardon, zas som sa so suhlasom uťukla, chcela som odpovedať. Nemyslím si, že fungujeme mimo mocných tohoto sveta, sme súčasťou systému, ktorí oni doteraz utvárali, ten systém je protiľudský, neľudský, sme len kus ktorý ľahko nahradia iným. Pochopením, učením sa KSB sa snažíme, aby sme ten systém mohli utvárať my sami a v ľudských parametroch. A máte asi z časti pravdu, že nie vo všetkom sa im to ovládanie nami darí.
 
jardob povedal:
To premýšľanie o niekoľko krokov dopredu, to je keď si predstavím, ako sa bude vyvíjať situácia, ako budú ľudia reagovať na moje slová a činy, a ako na ne zase zareagujem ja, a ako na to zareagujú oni...

Ale ak sa niekto snaží o dobré veci, a neuvedomuje si, že nejaký jeho počin môže spôsobiť viac škody ako úžitku, a nenašiel sa nikto, kto by na to človeka upozornil, tak by som mu to určite nevyčítal. Výsledok bude síce rovnaký, ako keby to robil úmyselne, ale "neznalosť hříchu nečiní" a toto ľuďom nemožno vyčítať. Dokonca ani tým vedcom, ak to robia z dobrého presvedčenia a neuvedomujú si riziká a nekonajú v rozpore so svedomím.
V takom prípade sme na ťahu mi, ostatní ľudia, aby sme ich na tie riziká upozornili. A až keď budú konať zle aj napriek upozorneniu, tak budú za to zodpovední a vinní.

Myslím, že v histórii sa stávajú zle, aj príšerné veci kvôli tomu, aby sa z toho ľudia poučili a aby sa história nemusela opakovať. A ľudia by mali zabezpečiť, aby sa všetky poznatky získané na vlastných aj cudzích chybách stabilne prenášali z pokolenia na pokolenie.
Click to expand...
Ďakujem pekne za odpoveď. Zaujímalo ma to, nebola som si istá, či správne chápem, na základe skúseností s ľuďmi uvažujem inak. Naopak som toho názoru, že istá si musím byť predovšetkým svojim vlastným postojom ja, čo naozaj chcem, či dokážem to obhájiť alebo dokážem byť dosledná, spravodlivá.... Podľa mojich skúsností sú reakcie druhých veľmi nevyspytateľné, riadia sa svojimi potrebami a cieľmi, vychádzajú zo skúseností, ktoré nadobudli a pre druhých nemusia byť predvídateľní. Preto veľa vecí ani nechcem premýšĺať, vytvárať obrazy niečoho čo je nakoniec inak a ja sama sa tak dostávam už do mnou vytvoreného - pretvoreného obrazu. Omluvam sa, nechcem písať o sebe, len vysvetliť, prečo som napísala to, čo so napísala. Možno práve nezaťažovať svoje myslenie vplyvmi minulosti a konštrukciami budúcnosti umožňuje lepší, rovnejší prístup. Momentálne to tak vidím. Pekný večer Vám prajem.
 
Pippi povedal:
Pardon, zas som sa so suhlasom uťukla, chcela som odpovedať. Nemyslím si, že fungujeme mimo mocných tohoto sveta, sme súčasťou systému, ktorí oni doteraz utvárali, ten systém je protiľudský, neľudský, sme len kus ktorý ľahko nahradia iným. Pochopením, učením sa KSB sa snažíme, aby sme ten systém mohli utvárať my sami a v ľudských parametroch. A máte asi z časti pravdu, že nie vo všetkom sa im to ovládanie nami darí.
Click to expand...
@Vlad i mir chcel asi napísať "ksb je aj o tom, aby sme neboli hračkou v rukách mocných..."
 
Pippi povedal:
Ďakujem pekne za odpoveď. Zaujímalo ma to, nebola som si istá, či správne chápem, na základe skúseností s ľuďmi uvažujem inak. Naopak som toho názoru, že istá si musím byť predovšetkým svojim vlastným postojom ja, čo naozaj chcem, či dokážem to obhájiť alebo dokážem byť dosledná, spravodlivá.... Podľa mojich skúsností sú reakcie druhých veľmi nevyspytateľné, riadia sa svojimi potrebami a cieľmi, vychádzajú zo skúseností, ktoré nadobudli a pre druhých nemusia byť predvídateľní. Preto veľa vecí ani nechcem premýšĺať, vytvárať obrazy niečoho čo je nakoniec inak a ja sama sa tak dostávam už do mnou vytvoreného - pretvoreného obrazu. Omluvam sa, nechcem písať o sebe, len vysvetliť, prečo som napísala to, čo so napísala. Možno práve nezaťažovať svoje myslenie vplyvmi minulosti a konštrukciami budúcnosti umožňuje lepší, rovnejší prístup. Momentálne to tak vidím. Pekný večer Vám prajem.
Click to expand...
Ani ja na tom nie som o moc lepšie. Tiež nemám také skvelé rozlíšenie, aby som dokázal správne predvídať chovanie ľudí na niekoľko krokov. Niekedy sa mi niečo podarí odhadnúť, ale nie vždy a všetko.
Napriek tomu by sme mali tieto schopnosti rozvíjať, lebo ako ľudia ich potrebujeme. Je to v podstate dar, ide o Rozlíšenie, a rozlíšenie je podľa KSB dávané ľuďom podľa ich mravnosti, a tiež podľa Božích Zámerov. A je to spojené aj s rozširovaním svojich znalostí, pretože tie tiež umožňujú nahliadnuť "za obzor". Je to cesta k tomu, aby sme neboli hračkou v rukách démonických bytostí, ktorí aktuálne majú v rukách moc.
 
Naposledy upravené:
Za mě určitá nejistota a pochybnosti v posuzování svého vlastního konání je zcela v pořádku. Jen doopravdy zlý jedinec nikdy o ničem nepochybuje. I u schopných lidí, co konali s mravními cíli, se s odstupem času najde dost věcí, co mohli udělat tehdy lépe. Ale po bitvě každý generál a ani s odstupem času nevidíme do všech koutů.
Za mě čím vyšší postavení u mravního člověka, tím větší tlak (hlavně od sebe sama).
 
Kajuga povedal:
Za mě určitá nejistota a pochybnosti v posuzování svého vlastního konání je zcela v pořádku.
Click to expand...
Ještě mravnost vnímám tak, že je to vnitřní stav bytosti (vnitřní puzení být lepší, více rozumět a chápat, potřeba žít s čistým svědomím) a výsledky se začnou postupně dostavovat jejím dlouhodobým působením. Mravný vytrvá a postupně překoná nemravného (i v sobě), který se věnuje požitkům a nebo z jiných důvodů ztratí motivaci a rozlišení, kdežto u mravného rozlišení neustále roste. A mravnými se stáváme postupně, jak se začínáme orientovat v životě - proto děti ulice zůstávají nemravní nemají dost informaci k uchopení vlastní mravnosti - nechápou tu vnitřní nutnost - spojení s Bohem nebylo aktivováno.
 
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať, ak chcete tu odpovedať.
Naspäť
Top Bottom