Ferry
Člen
Každý človek má vôľu a potom automatizmy - programy. Naša vôľa sa ukazuje vtedy ak spravíme niečo neočakávané. Napríklad namiesto toho aby sme začali chľastať s rodinnými príslušníkmi, si povieme - JA PIŤ NEPOTREBUJEM. To je prejav vôle. Ostatní rodinní príslušníci pijú buď preto lebo chcú alebo preto lebo neovládli PROGRAM.
Program je to určitý úkon, ktorý vykonáva naše telo bez toho aby sme o ňom uvažovali. Napríklad ideme z domu preč tak automaticky zamykáme dvere. Uvedomujeme si to, že zamykáme dvere? V 99 % prípadoch si to neuvedomuje, preto sa niekedy aj vraciame späť znova skontrolovať či je zamknuté.
Jednoduché úkony vykonáva naše centrum riadenia bez toho aby sme si to uvedomovali. Sú to všetko programy. Program umyj zuby, program zamkni, program šoféruj, program .... Naša vôľa, hlavné centrum riadenia v tom čase vykonáva podstatnejšie činnosti. Napríklad ideme z domu, pustíme program - skontroluj plyn, zamkni dvere a počas toho ako bežia tie dva programy, tak my myslíme na to čo je potrebné riešiť v práci. V práci je potrebné riešiť úlohy, na ktoré program neexistuje. Tie úlohy sú rôzneho charakteru.
Každý človek má určité množstvo programov a určité množstvo vôle. Správne vôľa by mala dokázať vytvárať nové programy a staré ničiť. Lenže tu sa dostávame k problému. Určité množstvo jedincov nedokáže likvidovať staré programy a ani si nedokáže vytvárať nové. Staré programy sú silnejšie ako vôľa jedinca. Nie jedinec ovláda programy ale programy ovládajú jeho.
Napríklad jedinec ma program stále nalaďovať rádio hneď ako je rádio pustené. Tento program si jednotlivec vypestoval u starého rádia, pretože tomu trvalo kým sa elektronika zahriala a tak muselo byť po spustení trochu preladené a po zohriatí zase preladené späť. Tak náš jedinec si vypestoval program - Po zapnutí rádia je potrebné naladiť stanicu. Program fungoval veľmi dobre kým u jedinca bolo staré rádio. Lenže prišiel triedny nepriateľ - Človek a ten mu zamenil staré rádio za nové, ktoré už nemalo tú chybu a nebolo potrebné ho znova prelaďovať.
Keď náš jedinec uvidí nové rádio, tak doslova vyletí z kože. Ako je možné, že niekto spravil jeho program nepotrebným? Program bráni svoju existenciu. Jedinec znenávidí Človeka čo mu chcel pomôcť. Teraz čo má náš robot robiť so zbytočným programom? Robot je v strese. A tak vyrieši situáciu po svojom. Aj nové rádiou bude prelaďovať. Aj keď chyba rádia zmizla, aj napriek tomu program stále beží. Jednotlivec nemá vôľu na to aby dokázal nepotrebný program vymazať.
V prípade, že programy - automatizmy prevládajú v psychike jedinca, tak sa jedinec mení na robota, biorobota. Taký jednotlivec nenávidí nečakané situácie, smrteľne sa ich bojí, pretože na nich nemá program. Samozrejme, že takých jednotlivcov zabíja samotná príroda chorobami ako parkinson a podobne. U takých robotov si môžeme všimnúť, že oni celý život len kopírujú programy čo vidia okolo seba. Ak sused povie, že ide voliť matoviča, tak aj náš robot pôjde voliť matoviča. Ak vidí biorobot, že IT sektor je dobre platený, tak aj on sa chce stať IT odborníkom. Chce skopírovať ďalší program aby sa mal lepšie. Som si všimol, že u takých jedincov najväčší stress spôsobuje telefonovanie niekomu cudziemu. Roboti sú z toho maximálne vytočený. Čo ak človek na druhom konci linky zadá neočakávanú otázku?
Alebo iným príklad. Biorobot má program - ak vás vidí tak počíta s tým, že mu budete pomáhať do konca dňa. Tak sa mu zjavíte na očiach. Ten ihneď zavetrí, že prišla "pomoc". Program sa automaticky aktivuje. Biorobot príde za vami a hneď vám začne hovoriť čo máte robiť aby ste mu pomohli. Lenže vy už máte naplánovanú inú prácu. Tak poviete biorobotovi "môžem ti pomôcť na hodinku ale potom mám naplánovú inú prácu." Odpoveď ktorú robot dostal sa nezhoduje s jedinou odpoveďou, ktorú biorobot pozná "Áno idem ti pomáhať kým nezajde slnko". Biorobot nevie ako má reagovať a tak spustí ten najprimitívnejší program, ktorý nájde v zbierke, program z čias dospievania s názvom - Urazil som sa a ty si najhorší človek na svete lebo nechceš vykonávať moju vôľu. A tak biorobot začne kričať, začne sa hádať a to len preto, lebo vy ste sa opovážili nereagovať tak ako bol program zvyknutý. Samozrejme Človek by v takomto prípade konal obyčajne, akceptoval by aj tú minimálnu pomoc, ktorá bola ponúknutá a tešil by sa. Ale biorobot je nahnevaný - ako je možné, že jeho program nefungoval?? A zase biorobotovi spravil najväčší problém triedny nepriateľ - Človek.
Ďalšia vec, ktorá sa dá sledovať u robotov, sú programy, ktoré sú zastaralé ale psychika jedinca, vôľa, ich nebola schopná odstrániť. Napríklad človek celý život vymieňal žiarovky v aute, a teraz keď sú v aute svetlá LED, tak také auto ani nechce robot. Lebo on má program - Vymeniť žiarovku. Biorobot dostane nový televízor, kde je aj youtube a podobné nové veci. Ak sa v televízore aktivuje youtube, tak je z toho maximálne vytočený, lebo on sa nehodlá učiť ako sa to prepína späť na vymyvák TV markíza. Radšej by mal svoj starý TV s gombičkami na ladenie a tie novodobé hlúposti s diaľkovým ovládačom a netflixom.
Programy sú v živote aj užitočné. Napríklad mne sa raz stalo, že som nechal na plynovom sporáku horieť malý plameň aj keď som skončil varenie. Plameň horel asi hodinu. Potom som si to všimol. Vtedy som si vytvoril program - po varení polož ruku na každý sporák a zatvor poklop. Ten program mi zabezpečí, že nikdy viac nenechám horieť plyn po varení. Keď sporák vymením za elektrikcý, tak budem musieť program zlikvidovať, lebo elektrický sporák oheň nemá. To ale nebude problém.
Keď sa tak nad tým zamyslím, tak bioroboti sú jedinci bez ducha. Oni nemajú slobodnú vôľu. Oni vlasne nemajú žiadnu vôľu. Majú len nakopené, okopírované od okolitého prostredia, neskutočné množstvo programov, ktoré vykonávajú dokola. A najviac ich vytáča, keď ich programy po čase prestanú fungovať. To ich privádza k šialenstvu. Keď človek pozná takého biorobota, tak po čase dokáže identifikovať všetky jeho programy a dokonca aj čas kedy bol program vytvorený. Napríklad človek dokáže u 60 ročného biorobota identifikovať program z čias kedy mal náš robotík 15 rokov. Za 45 rokov robotík nedokázal v sebe zlikvidovať prastarý program. Prečo? Lebo ten program mu bol výhodný - dovoľoval mu sa hádať s kýmkoľvek a nárokovať si na čokoľvek ako keď mal 15 rokov.
Ešte jeden zaujívamý fakt. Biorobotov po čase začne obklopovať neskutočné množstvo harabúrd, pretože staré programy odmietajú odstraňovať staré materiálne statky, ktoré staré programy potrebujú k životu. Tak sa biorobot uvrhuje do čoraz väčťšieho materializmu, všetko potrebuje, nič nevyhadzuje. Po čase stráca kontrolu nad tým čo ešte medzi svojími haraburdami má a čo už nemá. Kľudne vám bude tvrdiť, že pred 20 timi rokmi mal rukavice a teraz ich nevie v tom bordeli nájsť. Program - Mám rukavice, v pamäti ostal. Ale realita je už úplne niekde inde, rukavice sa za 5 rokov roztrhali a skončili v peci.
Poznáte aj vy podobných biorobotov?
Program je to určitý úkon, ktorý vykonáva naše telo bez toho aby sme o ňom uvažovali. Napríklad ideme z domu preč tak automaticky zamykáme dvere. Uvedomujeme si to, že zamykáme dvere? V 99 % prípadoch si to neuvedomuje, preto sa niekedy aj vraciame späť znova skontrolovať či je zamknuté.
Jednoduché úkony vykonáva naše centrum riadenia bez toho aby sme si to uvedomovali. Sú to všetko programy. Program umyj zuby, program zamkni, program šoféruj, program .... Naša vôľa, hlavné centrum riadenia v tom čase vykonáva podstatnejšie činnosti. Napríklad ideme z domu, pustíme program - skontroluj plyn, zamkni dvere a počas toho ako bežia tie dva programy, tak my myslíme na to čo je potrebné riešiť v práci. V práci je potrebné riešiť úlohy, na ktoré program neexistuje. Tie úlohy sú rôzneho charakteru.
Každý človek má určité množstvo programov a určité množstvo vôle. Správne vôľa by mala dokázať vytvárať nové programy a staré ničiť. Lenže tu sa dostávame k problému. Určité množstvo jedincov nedokáže likvidovať staré programy a ani si nedokáže vytvárať nové. Staré programy sú silnejšie ako vôľa jedinca. Nie jedinec ovláda programy ale programy ovládajú jeho.
Napríklad jedinec ma program stále nalaďovať rádio hneď ako je rádio pustené. Tento program si jednotlivec vypestoval u starého rádia, pretože tomu trvalo kým sa elektronika zahriala a tak muselo byť po spustení trochu preladené a po zohriatí zase preladené späť. Tak náš jedinec si vypestoval program - Po zapnutí rádia je potrebné naladiť stanicu. Program fungoval veľmi dobre kým u jedinca bolo staré rádio. Lenže prišiel triedny nepriateľ - Človek a ten mu zamenil staré rádio za nové, ktoré už nemalo tú chybu a nebolo potrebné ho znova prelaďovať.
Keď náš jedinec uvidí nové rádio, tak doslova vyletí z kože. Ako je možné, že niekto spravil jeho program nepotrebným? Program bráni svoju existenciu. Jedinec znenávidí Človeka čo mu chcel pomôcť. Teraz čo má náš robot robiť so zbytočným programom? Robot je v strese. A tak vyrieši situáciu po svojom. Aj nové rádiou bude prelaďovať. Aj keď chyba rádia zmizla, aj napriek tomu program stále beží. Jednotlivec nemá vôľu na to aby dokázal nepotrebný program vymazať.
V prípade, že programy - automatizmy prevládajú v psychike jedinca, tak sa jedinec mení na robota, biorobota. Taký jednotlivec nenávidí nečakané situácie, smrteľne sa ich bojí, pretože na nich nemá program. Samozrejme, že takých jednotlivcov zabíja samotná príroda chorobami ako parkinson a podobne. U takých robotov si môžeme všimnúť, že oni celý život len kopírujú programy čo vidia okolo seba. Ak sused povie, že ide voliť matoviča, tak aj náš robot pôjde voliť matoviča. Ak vidí biorobot, že IT sektor je dobre platený, tak aj on sa chce stať IT odborníkom. Chce skopírovať ďalší program aby sa mal lepšie. Som si všimol, že u takých jedincov najväčší stress spôsobuje telefonovanie niekomu cudziemu. Roboti sú z toho maximálne vytočený. Čo ak človek na druhom konci linky zadá neočakávanú otázku?
Alebo iným príklad. Biorobot má program - ak vás vidí tak počíta s tým, že mu budete pomáhať do konca dňa. Tak sa mu zjavíte na očiach. Ten ihneď zavetrí, že prišla "pomoc". Program sa automaticky aktivuje. Biorobot príde za vami a hneď vám začne hovoriť čo máte robiť aby ste mu pomohli. Lenže vy už máte naplánovanú inú prácu. Tak poviete biorobotovi "môžem ti pomôcť na hodinku ale potom mám naplánovú inú prácu." Odpoveď ktorú robot dostal sa nezhoduje s jedinou odpoveďou, ktorú biorobot pozná "Áno idem ti pomáhať kým nezajde slnko". Biorobot nevie ako má reagovať a tak spustí ten najprimitívnejší program, ktorý nájde v zbierke, program z čias dospievania s názvom - Urazil som sa a ty si najhorší človek na svete lebo nechceš vykonávať moju vôľu. A tak biorobot začne kričať, začne sa hádať a to len preto, lebo vy ste sa opovážili nereagovať tak ako bol program zvyknutý. Samozrejme Človek by v takomto prípade konal obyčajne, akceptoval by aj tú minimálnu pomoc, ktorá bola ponúknutá a tešil by sa. Ale biorobot je nahnevaný - ako je možné, že jeho program nefungoval?? A zase biorobotovi spravil najväčší problém triedny nepriateľ - Človek.
Ďalšia vec, ktorá sa dá sledovať u robotov, sú programy, ktoré sú zastaralé ale psychika jedinca, vôľa, ich nebola schopná odstrániť. Napríklad človek celý život vymieňal žiarovky v aute, a teraz keď sú v aute svetlá LED, tak také auto ani nechce robot. Lebo on má program - Vymeniť žiarovku. Biorobot dostane nový televízor, kde je aj youtube a podobné nové veci. Ak sa v televízore aktivuje youtube, tak je z toho maximálne vytočený, lebo on sa nehodlá učiť ako sa to prepína späť na vymyvák TV markíza. Radšej by mal svoj starý TV s gombičkami na ladenie a tie novodobé hlúposti s diaľkovým ovládačom a netflixom.
Programy sú v živote aj užitočné. Napríklad mne sa raz stalo, že som nechal na plynovom sporáku horieť malý plameň aj keď som skončil varenie. Plameň horel asi hodinu. Potom som si to všimol. Vtedy som si vytvoril program - po varení polož ruku na každý sporák a zatvor poklop. Ten program mi zabezpečí, že nikdy viac nenechám horieť plyn po varení. Keď sporák vymením za elektrikcý, tak budem musieť program zlikvidovať, lebo elektrický sporák oheň nemá. To ale nebude problém.
Keď sa tak nad tým zamyslím, tak bioroboti sú jedinci bez ducha. Oni nemajú slobodnú vôľu. Oni vlasne nemajú žiadnu vôľu. Majú len nakopené, okopírované od okolitého prostredia, neskutočné množstvo programov, ktoré vykonávajú dokola. A najviac ich vytáča, keď ich programy po čase prestanú fungovať. To ich privádza k šialenstvu. Keď človek pozná takého biorobota, tak po čase dokáže identifikovať všetky jeho programy a dokonca aj čas kedy bol program vytvorený. Napríklad človek dokáže u 60 ročného biorobota identifikovať program z čias kedy mal náš robotík 15 rokov. Za 45 rokov robotík nedokázal v sebe zlikvidovať prastarý program. Prečo? Lebo ten program mu bol výhodný - dovoľoval mu sa hádať s kýmkoľvek a nárokovať si na čokoľvek ako keď mal 15 rokov.
Ešte jeden zaujívamý fakt. Biorobotov po čase začne obklopovať neskutočné množstvo harabúrd, pretože staré programy odmietajú odstraňovať staré materiálne statky, ktoré staré programy potrebujú k životu. Tak sa biorobot uvrhuje do čoraz väčťšieho materializmu, všetko potrebuje, nič nevyhadzuje. Po čase stráca kontrolu nad tým čo ešte medzi svojími haraburdami má a čo už nemá. Kľudne vám bude tvrdiť, že pred 20 timi rokmi mal rukavice a teraz ich nevie v tom bordeli nájsť. Program - Mám rukavice, v pamäti ostal. Ale realita je už úplne niekde inde, rukavice sa za 5 rokov roztrhali a skončili v peci.
Poznáte aj vy podobných biorobotov?
