Všetko je vývoj. Splachovací záchod zaťažuje dosť silne životné prostredie. Kedysi sa to púšťalo do potokov (bez komentára). Teraz sa už vybudovali čističky (zďaleka nie všade), no tie tak isto neočistia vodu dokonale (stačí si zrátať, čo všetko ide do kanalizácie z prostriedkov, ktoré používame nielen v záchode). Povedzme, že je ako-tak únosné (nateraz), aby splachovacích záchodov nepribúdalo tam, kde byť nemusia (mimo bytovky a verejne prístupné budovy).
Vo veľkých krajinách, kde je vybudovanie kanalizačnej siete mimo väčších miest jednoducho nereálne (Rusko, SŠA, Kanada, Brazília, Čína) či už z ohľadom na rozlohu, alebo z ohľadom na prírodné podmienky (Švédsko, Fínsko, Afrika), by sme mali klásť dôraz, aby sa prešlo na suché separačné WC. Tieto záchody nesmrdia, každý si po čase svoj "produkt" uprace do kompostu, kde ho baktérie rozložia, a je po probléme. Považuje sa to za zaostalé? Známy mi hovoril, že napríklad vo Švédsku, ktorého sociálnu vyspelosť nám roky dávajú za vzor, je práve toto považované za vyspelé. Je to teda iba otázka vôle. A zvyku. Doma mám latrínu už zhruba 3-4 roky a odkedy som ju začal navštevovať, splachovací záchod som doma nepoužil ani raz. Pravidelne sa to vykydá do kompostu a nie je problém. Z kopy ostane kôpka, a tá sa po prepracovaní baktériami za nejaký čas dá použiť v záhrade ako hnojivo. Latrína stojí vonku, cesta k nej je cca 50 m a či je - 14 alebo +32, či prší, alebo padá sneh, nerobí mi žiadny problém prejsť sa tam. Vytvoril som si taký návyk, rovnako ako si človek vytvorí návyk ísť na záchod u seba v dome. Potom už ani nevníma, že by mal ísť "niekde inde". Okrem toho to má aj zdravotné výhody. Ten, kto dlho vysedáva na záchode v teple, môže si privodiť hemoroidy - zlatú žilu. Na latríne sa to nestane. Ten nadmerný komfort tam odpadá a tým pádom je človek nútený vytvoriť si ďalší návyk nesedieť tam príliš dlho (s mobilom v ruke, alebo s novinami či knihou). Domy s pozemkom nemajú absolútne žiadny problém takéto niečo realizovať. Chce to len trochu vôle a tá často prichádza aj s uvedomovaním si komplet dopadov toho, ako sa správame k "odpadu" v zmysle - vyhodiť nie je koniec - kolobeh ostáva otvorený, takže nielenže to nie je žiadny kolobeh, ale nás aj zozadu niekedy riadne praští po hlavách. Ak nie nás, tak naše pra a pra-pra ...
Kto má záujem, prikladám knihu od Josepha Jenkinsa - Lidský hnůj. Nie, vôbec to nie je iba o tom, čo s "h***om". Je tam líčených viacero súvislostí, ktoré človek neznalý nemá odkiaľ vedieť.
Hoplá! ... súbor je príliš veľký. No tak nič. Ale aspoň autora a názov máte, kto by chcel počítať.