Autor: jox13 (oracle911blog.wordpress.com | RSS odber)
V bledomodrých nebesiach, po ktorých vo večernom vánku plávajú snehobiele mraky,
zjavili sa verše, ktoré videli nemnohí, aj keď na ne všetci upierali zraky.
ㅤ
Počuť ich bolo v šumení krídiel, obleteli svet nad riekou času, ako sťahovaví vtáci,
rozprávali o tajomstve cesty, ako ukončiť je možno príbeh nikdy nekončiaci.
ㅤㅤ
Verše, ktoré ukrývajú svoje tajomstvá pred našimi zraky,
otvoria sa tomu Čeloveku, ktorý uvidí aj za tie snehobiele mraky.
ㅤ
A tam, za tým mrakom, na lúčoch dúhového mosta,
na nikdy nekončiaci príbeh nachádza sa odpoveď jednoduchá, prostá.
ㅤ
Čo znamenajú verše tieto, táto nekončiaceho príbehu krátka sloha básne ?
To, že Ľudstvo z rieky času vystúpiť má a nájsť v sebe tú odpoveď, Stvoriteľa odkaz, jeho svetlo prenádherne jasné.
ㅤ
Lebo tie verše, to je cesta poznania pred druhými najskôr do hlbokého vnútra spoznať seba,
vzhliadnuť za mraky mysle, vidieť Dušu, spoznať verše z minulých príbehov zapísané, naplniť ich svetlom, ako napĺňa telo voda a krajec chleba.
ㅤ
Vyletieť do výšin nebies Otca Stvoriteľa môže len ten, kto je bez okov a reťazí na nohách, ľahký ako vták,
pevne stáť aj v príboji, či vo víchrici času dokáže len ten, kto korene má tuho zasadené v hĺbke tela Matky Zeme, a telo čisté no mocné, sťa diamantový drak.
ㅤ
A potom, keď obletí ten snehobiely, západom slnka do zlatista rozžiarený mrak,
či priateľom je Siddhártu, Ježiša, Šivu či Mohammeda, zistí že pravda je len jedna, že na vrchol Hory dá sa vzlietnuť tak, či tak, či tak.
ㅤ
Dôležité vtákom je pochopiť že vedia lietať a roztiahnuť krídla,
za šumenia veršov v perí, odlepiť sa ku prvému letu za oblaky z mäkučkého bydla.
ㅤ
Za tým mrakom nájsť ten dúhový most, bo let ten nebol na darmo,
dúhou a jej krásnym svetlom, zhodiť príbehu znovuzrodenia nekončiace jarmo.
ㅤ
A potom Ľudstvo premení sa na zelený, krásny, starý mocný strom, obdobu bydla,
ktorý bude vtákom ochranou aj domovom, kde v šume jeho lístia budú môcť slýchať verše vetra,
keď za mrak žiadať sa im letieť bude, ked pred opustením koruny stromu, po prvý krát pochopia,
že vzlietnuť môžu, lebo Stvoriteľ im dal do vienka, svoje vlastné krídla.
Jox
23.4 2024
zdroj : Pexels.com
Zdroj článku...
V bledomodrých nebesiach, po ktorých vo večernom vánku plávajú snehobiele mraky,
zjavili sa verše, ktoré videli nemnohí, aj keď na ne všetci upierali zraky.
ㅤ
Počuť ich bolo v šumení krídiel, obleteli svet nad riekou času, ako sťahovaví vtáci,
rozprávali o tajomstve cesty, ako ukončiť je možno príbeh nikdy nekončiaci.
ㅤㅤ
Verše, ktoré ukrývajú svoje tajomstvá pred našimi zraky,
otvoria sa tomu Čeloveku, ktorý uvidí aj za tie snehobiele mraky.
ㅤ
A tam, za tým mrakom, na lúčoch dúhového mosta,
na nikdy nekončiaci príbeh nachádza sa odpoveď jednoduchá, prostá.
ㅤ
Čo znamenajú verše tieto, táto nekončiaceho príbehu krátka sloha básne ?
To, že Ľudstvo z rieky času vystúpiť má a nájsť v sebe tú odpoveď, Stvoriteľa odkaz, jeho svetlo prenádherne jasné.
ㅤ
Lebo tie verše, to je cesta poznania pred druhými najskôr do hlbokého vnútra spoznať seba,
vzhliadnuť za mraky mysle, vidieť Dušu, spoznať verše z minulých príbehov zapísané, naplniť ich svetlom, ako napĺňa telo voda a krajec chleba.
ㅤ
Vyletieť do výšin nebies Otca Stvoriteľa môže len ten, kto je bez okov a reťazí na nohách, ľahký ako vták,
pevne stáť aj v príboji, či vo víchrici času dokáže len ten, kto korene má tuho zasadené v hĺbke tela Matky Zeme, a telo čisté no mocné, sťa diamantový drak.
ㅤ
A potom, keď obletí ten snehobiely, západom slnka do zlatista rozžiarený mrak,
či priateľom je Siddhártu, Ježiša, Šivu či Mohammeda, zistí že pravda je len jedna, že na vrchol Hory dá sa vzlietnuť tak, či tak, či tak.
ㅤ
Dôležité vtákom je pochopiť že vedia lietať a roztiahnuť krídla,
za šumenia veršov v perí, odlepiť sa ku prvému letu za oblaky z mäkučkého bydla.
ㅤ
Za tým mrakom nájsť ten dúhový most, bo let ten nebol na darmo,
dúhou a jej krásnym svetlom, zhodiť príbehu znovuzrodenia nekončiace jarmo.
ㅤ
A potom Ľudstvo premení sa na zelený, krásny, starý mocný strom, obdobu bydla,
ktorý bude vtákom ochranou aj domovom, kde v šume jeho lístia budú môcť slýchať verše vetra,
keď za mrak žiadať sa im letieť bude, ked pred opustením koruny stromu, po prvý krát pochopia,
že vzlietnuť môžu, lebo Stvoriteľ im dal do vienka, svoje vlastné krídla.
Jox
23.4 2024
zdroj : Pexels.com
Zdroj článku...