StaReneRatS
Člen
,,Odkaz vo fľaši na mori" Noosféra=všetky egregory ľudstva. V podstate doslovný preklad slova ,,noosféra" znamená ,,sféra rozumu". Samotný termín očividne vznikol niekde v roku 1924 na seminári Bergsona v Paríži pri rozoberaní prednášky V.Vernadského, v ktorej opisoval svoju koncepciu rozvoja biosféry. Termín navrhol francúzsky bádateľ E.Le Roy, následne ho široko používal Teilhard de Chardin...Sám V.Vernadsky začal používať termín ,,noosféra" až v posledných rokoch svojho života. S termínom to nie je až také jednoduché, nakoľko neexistuje jeho jednoznačný výklad, preto sa najviac rozšíril jeho najjednoduchší výklad, čiže ,,sféra rozumu". Tak sa zvykne nazývať časť biosféry, ktorá sa ocitá pod vplyvom človeka a je ním menená. Podobný výklad umožňuje hovoriť napríklad o noosfére časov dávnych Grékov, o noosfére epochy stredoveku, čo aj robia niektorí autori, ako napríklad L.N. Gumiľov.
A prechod biosféry do noosféry, podľa ich názoru znamená len postupné ,,osvojovanie si" biosféry človekom….
V.Vernadsky neraz písal o tom, že rozvoj spoločnosti zladený s prírodou, zodpovednosť za prírodu i jej budúcnosť si bude vyžadovať špeciálnu organizáciu spoločnosti, vytvorenie špeciálnych štruktúr, ktoré budú schopné zabezpečiť tento spoločný zladený rozvoj. To znamená, že noosféra je takým stavom biosféry, keď jej rozvoj prebieha cieľavedome, keď rozum má možnosť smerovať rozvoj biosféry v záujmoch Človeka, jeho budúcnosti.
Vhodnejšie by bolo hovoriť o nie o noosfére, ale o epoche noosféry, keď už človek bude schopný rozumne narábať so svojou silou a zaistí takú spoluprácu s okolitým prostredím, ktorá umožní rozvoj aj spoločnosti, aj v prírode.
Bude naša spoločnosť schopná dať svojmu rozvoju určitý rámec, podriadiť ho podmienkam ,,ekologického imoeratívu", pristúpiť k ohraničeniam svojej spotreby želaní? Odpoveď na takúto otázku bude môcť dať len história.
Takže prechod biosféry do jej nového stavu, ktorý dnes nazývame noosférou, t.j. vstúpenie ľudstva do novej epochy svojho rozvoja, do epochy noosféry, zaistenie koevolúcie (,,zrastanie" v evolučnom procese) človeka a biosféry nemôžu prebehnút automaticky.
Bude to ťažký a zdĺhavý proces formovania nových princípov koordinovania svojich činov a nového správania sa ľudí, čize novej mravnosti.
Oveľa presnejšie by bolo dať do súvisu termín ,,noosféra" s reálne existujucím ,,systémom egregorov" ľudskej spoločnosti
