StaReneRatS
Člen
️,,Odkaz vo fľaši na mori"️ J.V.Stalin bol nesmierne prezieravý človek a dokázal veľmi dobre predvídať budúce udalosti. Ešte pred II.svetovou vojnou predpovedal pád svojej politiky. Zveril sa s tým A.M.Kollontajovej ešte v novembri 1939 v dobe stupňovania krízy vo vzťahoch s Fínskom. Ona sama túto udalosť opísala takto:
,,Som späť v Stalinovej pracovni v Kremli. Stalin sa zdvihol od svojho pracovného stola, prišiel ku mne a usmievajúc sa, dlho mi triasol s rukou. Opýtal sa ma na zdravie a ponúkol posedenie. Navonok Stalin vyzeral unavený a ustaraný, ale bol kľudný a sebavedomý, hoci bola cítiť na ňom ležiaca ťarcha. To som s obzvláštnou silou pocítila, keď sa Stalin začal prechádzať pozdĺž dlhého stola sem a tam. Jeho hlava sa pod hromadou vecí zdala akoby vtiahnutá medzi ramenami. A náhle sa Stalin opýtal: ,,Ako sa darí vám a vašim škandinávskym neutrálom?"
Zatiaľ čo som sa pripravovala na krátku a pritom výstižnú odpoveď, Stalin sa rozhovoril o rokovaniach s fínskou delegáciou v Moskve, o tom, že šesťmesačné rokovania k ničomu neviedli. Fínska delegácia v polovici novembra opustila Moskvu a nevrátila sa s ,,novými smernicami", ako prisľúbila. Zmluva, ktorá mala zaistiť mier a mierové spolužitie medzi ZSSR a Fínskom, zostala bez podpisu. Stalin bol znepokojený, ale žiadny poplach nebol cítiť.
V zásade sa rozhovor viedol o situácii, ktorá vznikla okolo Fínska. Stalin na základe štúdia situácie v severských krajinách v súvislosti s prenikaním Nemecka do týchto krajín doporučoval posíliť prácu sovietskeho veľvyslanectva, aby vlády Nórska a Švédska zatlačili na Fínsko s cieľom zabrániť konfliktu. A akoby na záver povedal, že pokiaľ mu nedokážeme zabrániť, nebude trvať dlho a bude stáť len trochu krvi. Čas presviedčania a vyjednávania skončil. Musíme sa vážne pripravovať k obrane, k vojne s Hitlerom.
Akoby ma zasiahol nejaký šok. Prvýkrát som pocítila, ako blízko je vojna. Z mojích rúk dokonca vypadol zápisník, ktorý som si vzala so sebou do Kremľa ku Stalinovi, aby som všetko zapísala...
Tentokrát rozhovor trval viac než dve hodiny. Nevšimla som si, ako rýchlo letel čas. Stalin počas besedy so mnou akoby nahlas sám premýšľal. Dotkol sa mnohých otázok: porážky Ľudovej fronty v Španielsku, hovoril veľa o hrdinoch tohto boja. To trvalo len niekoľko minút. Jeho hlavné myšlienky boli zamerané na postavení našej krajiny vo svete, jej úlohy a potenciálu. V tomto ohľade zdôraznil, že sú ekonomika a politika neoddeliteľné. Keď hovoril o priemysle a poľnohospodárstve, vymenoval niekoľko zodpovedných osôb a mená desiatok veľkých podnikov, tovární a pracovníkov v poľnohospodárstve. Znepokojený bol zvlášť prezbrojením vojska, rovnako ako úlohu tylu v dobe vojny a hovoril o nutnosti posilniť ostražitosť ako na hraniciach, tak vo vnútri krajiny. A akoby na záver zdôraznil:
,,To všetko padne na bedrá ruského národa. Avšak ruský národ je veľký národ. Ruský národ je dobrý národ. Ruský národ ma jasnú myseľ. Je ako zrodený pomáhať iným národom. Ruský národ má vrodenú veľkú odvahu, najmä v ťažkých a nebezpečných časoch. Je iniciatívny. Je vytrvalý. Je to národ snílkov. Má svoj cieľ. Preto to má ťažšie než iné národy. Je možné sa naň spolahnúť behom akýchkoľvek problémov. Ruský národ je nepremožiteľný a nevyčerpateľný."
Snažila som sa nevypustiť jediné slovo, a tak som zlomila ceruzku. Nejako nešikovne som sa pokúsila vziať na stole ďaľšiu, až som ich skoro vysypala zo stojanu. Stalin pozdvihol hlavu, usmial sa a začal popoťahovat z fajky...
Stalin sa zaoberal úlohou v histórii, v minulosti aj budúcnosti, dotkol sa mnohých mien od Alexandra Macedonského po Napoleona. Snažila som sa neporušiť poriadie, v akom uviedol ruské mená.
Začal od kyjevských kniežat. Potom uviedol Alexandra Nevského, Dmitrija Donského, Ivana Kalitu, Ivana Hrozného, Petra Veľkého, Alexandra Suvorova, Michaila Kutuzova. Skončil Marxom a Leninom.
V tú chvíľu som ho prerušila a chcela som niečo povedať o úlohe Stalina v histórii. Ale povedala som len: ,,Vaše meno bude zapísané..." Stalin ma zarazil mávnutím ruky. Stíchla som. Stalin pokračoval: ,,veľa vecí našej strany a ľudu bude skreslené a popľúvané predovšetkým v zahraničí, ale aj v našej krajine. Sionizmus, derúc sa ovládnuť svet, sa bude tvrdo pomstievať za naše úspechy a vymoženosti. Stále považuje Rusko za barbarskú krajinu, za surovinový prívesok. A moje meno bude tiež skreslene ohovorené. Mne pripíšu veľa trestných činov.
Svetový sionizmus sa bude snažiť vsetkými prostriedkami zničiť náš Zväz, aby sa Rusko nikdy nemohlo pozdvihnúť. Sila ZSSR je v priateľstve národov. Tvrdý boj bude smerovať predovšetkým k zničeniu tohto priateľstva, na odtrhnutia okrajov od Ruska. Tu musím priznať, že sme neurobili všetko. Tam je ešte veľké pole práce.
S veľkou silou zdvíha hlavu nacionalizmus. On na nejaký čas pritlačí internacionalizmus a vlastenectvo, ale iba načas. Vo vnútri národov vzniknú nacionalistické skupiny a konflikty. Objaví sa mnoho vodcov-trpaslíkov, zradcov vlastných národov.
Všeobecne budúci vývoj pôjde zložitými a dokonca divokými cestami, obraty budú krajne ostré. Vývoj smeruje k tomu, že sa zruší Východ. Vzniknú ostré rozpory so západom.
A napriek tomu, nech bude vývoj akýkoľvek, uplynie doba a pohľad nového pokolenia sa sústredí na udalosti a na víťazstvo našej socialistickej vlasti. Rok za rokom budú prichádzať nové pokolenia. Oni znovu pozdvihnú prápor svojích otcov a dedov, a vzdajú nám česť. Svoju budúcnosť budú stavať na našej minulosti."
Táto beseda na mňa urobila nezabudnuteľný dojem. Na svet okolo seba som sa začala dívať inými očami. Mnohokrát som sa k tomu vracala, nech už počas vojny, alebo po nej, a vždy som v tom nachádzala niečo nového, nejaký obrat, nejaké nové hľadisko. Aj teraz, ako v skutočnosti , vidím Stalinovu kanceláriu v Kremli. Je tam dlhý stôl a Stalin...
Keď som odchádzala z pracovne, zachvátil ma smútok. Pri rozlúčení mi Josif Vissarionovič povedal: ,,Buďte statočná. Prichádzajú, až spoza hôr ťažké časy. Musíme ich prekonať." A po chvíľke doplnil: ,,Prekonáme. Určite prekonáme! Dajte si pozor, zapracujte na svojom zdraví, zocelte sa v boji !"
Keď som vyšla z Kremľa, nešla som, ale jednoducho utekala a nikoho si nevšímala, len som si opakovala, aby som nezabudla, čo povedal Stalin. Keď som prišla domov, vytiahla som zápisník s poznámkami, zobrala papier a začala som spisovať. Pozrela som sa na hodiny. Bola už hlboká noc. Hodiny ukazovali za desať minút dve..."
Stalin si bol zrejme veľmi dobre vedomý rovnováhy síl a bol si vedomý toho, že on predstavoval veľkú výchylku na jednú stranu, a tá sa po jeho smrti bude vyrovnávať silou opačnou. Kyvadlo Času, zákon akcie a reakcie
️
ODKAZY VO FĽAŠI NA MORI
,,Mnohým vecim nerozumieme nie preto, že naše chápenaie je slabé, ale preto, že tieto veci nezapadajú do kruhu našich pojmov."⏳️📚❤️
t.me