9. Univerzálny algoritmus pre všetky príležitosti
Keď som bol študent, stala sa jedna zaujímavá príhoda. Na univerzite sa učiteľ kybernetiky raz spýtal, či je pre našu triedu ťažké vymyslieť niečo, čo by sa dalo urobiť bez použitia algoritmov. Arogantní študenti sebavedomo odpovedali: „všetko hneď vymyslíme“ a zapnutím svojej bujnej fantázie začali brainstorming.
Náš hlavný vtipkár, ako obvykle, zareagoval najrýchlejšie a kategoricky oznámil, že bez algoritmov môžete „len ticho držať hubu“. Zahanbili ho však jeho vlastní priatelia, ktorí mu povedali, že môže „zavrieť hubu“ len tak, že si to najprv premyslí a rozhodne sa. Rovnaký argument bol použitý na vyvrátenie ďalšej vety o možnosti „jednoducho nerobiť nič“. Potom padol návrh „nemyslieť na nič“, čomu sa všetci spoločne zasmiali a začali sa hádať, či je to vôbec možné. Dospeli sme k záveru, že aj keď sa nám podarí nemyslieť vôbec na nič, dá sa to opäť len tak, že o tom rozhodneme.
Nasledovala bolestivá minúta ticha a intenzívne hľadanie najrôznejších možností, po ktorých rozžiarený spolužiak takmer vykríkol: „upadnete do mdlôb, omdliete!“ Okolití študenti súhlasne prikývli a povedali, že ak ste odpojení, nevykonávate žiaden algoritmus. Učiteľ v odpovedi pokojne poznamenal, že nerobiť nič sa dá, len keď človek už zomrel a nikomu sa v známych dejinách ešte nepodarilo bezdôvodne zomrieť, omdlieť, alebo aspoň o niečom takom nepočul. Musel som súhlasiť.
Vo všeobecnosti sme boli „slabí“ a museli sme jednomyseľne kapitulovať. Keď učiteľ prijal našu kapituláciu, povedal, že každá akcia sa vždy robí podľa nejakého algoritmu, ktorý vždy existuje objektívne, bez ohľadu na čokoľvek. Aj keď o tom nevieme a ani sme o tom nepremýšľali. Povedal tiež, že úplne akýkoľvek proces vo vesmíre môže byť riadený pomocou univerzálneho algoritmu. Pozostáva zo siedmich krokov:
Keď som bol študent, stala sa jedna zaujímavá príhoda. Na univerzite sa učiteľ kybernetiky raz spýtal, či je pre našu triedu ťažké vymyslieť niečo, čo by sa dalo urobiť bez použitia algoritmov. Arogantní študenti sebavedomo odpovedali: „všetko hneď vymyslíme“ a zapnutím svojej bujnej fantázie začali brainstorming.
Náš hlavný vtipkár, ako obvykle, zareagoval najrýchlejšie a kategoricky oznámil, že bez algoritmov môžete „len ticho držať hubu“. Zahanbili ho však jeho vlastní priatelia, ktorí mu povedali, že môže „zavrieť hubu“ len tak, že si to najprv premyslí a rozhodne sa. Rovnaký argument bol použitý na vyvrátenie ďalšej vety o možnosti „jednoducho nerobiť nič“. Potom padol návrh „nemyslieť na nič“, čomu sa všetci spoločne zasmiali a začali sa hádať, či je to vôbec možné. Dospeli sme k záveru, že aj keď sa nám podarí nemyslieť vôbec na nič, dá sa to opäť len tak, že o tom rozhodneme.
Nasledovala bolestivá minúta ticha a intenzívne hľadanie najrôznejších možností, po ktorých rozžiarený spolužiak takmer vykríkol: „upadnete do mdlôb, omdliete!“ Okolití študenti súhlasne prikývli a povedali, že ak ste odpojení, nevykonávate žiaden algoritmus. Učiteľ v odpovedi pokojne poznamenal, že nerobiť nič sa dá, len keď človek už zomrel a nikomu sa v známych dejinách ešte nepodarilo bezdôvodne zomrieť, omdlieť, alebo aspoň o niečom takom nepočul. Musel som súhlasiť.
Vo všeobecnosti sme boli „slabí“ a museli sme jednomyseľne kapitulovať. Keď učiteľ prijal našu kapituláciu, povedal, že každá akcia sa vždy robí podľa nejakého algoritmu, ktorý vždy existuje objektívne, bez ohľadu na čokoľvek. Aj keď o tom nevieme a ani sme o tom nepremýšľali. Povedal tiež, že úplne akýkoľvek proces vo vesmíre môže byť riadený pomocou univerzálneho algoritmu. Pozostáva zo siedmich krokov:
- Identifikácia faktorov prostredia.
- Formovanie zručnosti rozpoznávania tohto faktora.
- Stanovenie cieľa vo vzťahu k identifikovanému faktoru.
- Vytvorenie koncepcie a cestovnej mapy na dosiahnutie cieľov.
- Organizácia činností na dosiahnutie cieľov.
- Kontrola činností.
- Pokračovanie v činnosti alebo jej ukončenie.
Od môjho štúdia na univerzite ubehlo veľa rokov a tieto poznatky využívam veľmi často. Ako univerzálny algoritmus môže byť plná funkcia riadenia použitá v akejkoľvek oblasti - uľahčuje systematizáciu vašich aktivít a ich rozdelenie do zrozumiteľných etáp. Ak musím jesť ovsenú kašu, riadiť korporáciu, chodiť po schodoch, robiť laboratórny výskum, plávať v bazéne, šoférovať alebo vynájsť vesmírnu loď, vždy viem, že to všetko bude vždy prebiehať podľa rovnakého univerzálneho algoritmu. Keď to budem vedieť, pomôže mi to jasne sledovať, akej fáze bude zodpovedať moja aktuálna činnosť, k čomu by mala viesť a prečo to vôbec budem robiť. V našej dobe vysokých rýchlostí a obrovskej vlny heterogénnych informácií to pomáha nenechať sa zmiasť a rýchlo sa orientovať v toku.
Príkladom je, keď som si v jednom z mojich minulých zamestnaní jasne uvedomil výhody plnej riadiacej funkcie. Prišiel som k tomu svojho času sám od seba a hľadal som miesto, kde by som si zarobil. Keď som tam nejaký čas pracoval a vo všeobecnosti som sa dobre usadil – žiť si bez obáv, cítil som, že niečo nie je v poriadku. Dlho som nemohol pochopiť špecifiká nepohodlia. Plat je super, všetko môžem, dostal som všetko, čo som chcel, no z podvedomia sa pomaly niečo tlačilo a nedalo mi pokoj. Nakoniec som sa jedného dňa posadil s perom a papierom a rozhodol som sa na to prísť. Keď som si dlho spomínal na rôzne fragmenty svojho života, počnúc hlbokým detstvom, spomenul som si na svoje myšlienky, túžby a sny a bol som prekvapený, koľko som toho už zabudol. Rutina každodenného života ma vtiahla do kolobehu natoľko, že sa zo mňa stal iný človek s inými problémami, túžbami a snami.
Keď som si to uvedomil, pokúsil som sa opísať svoje súčasné aktivity pomocou univerzálneho algoritmu. A zdalo sa, že všetko do seba dobre zapadá. V bodoch 4 a 5 plnej funkcie riadenia: „tvorba koncepcie a plánu na dosiahnutie cieľov“ a „organizovanie činností na dosiahnutie cieľov“ moja práca, ktorá mi dávala zdroj príjmu, dokonale zapadla do celej stratégie môjho života. Uvedomujúc si však, že nie som tvorcom organizácie, v ktorej pracujem, a netvoril som jej cieľ – úroveň 3 univerzálneho algoritmu, rozhodol som sa porozprávať so svojím šéfom, riaditeľom spoločnosti, s ktorým som mal normálne vzťahy, o jeho životných cieľoch a motívoch, pre ktoré vytvoril svoj podnik. Tu sa všetko odhalilo. Ukázalo sa, že motív a ciele šéfa, s ktorými podnik vytvoril a celkovo žil svoj život, priamo odporovali mojim názorom na to, ako by ľudia mali žiť a prečo by som mal žiť ja. Potom sa mi celá činnosť podniku otvorila ako kniha. Videl som niečo, čo som si nevšimol, keď som tu pracoval a len zarábal peniaze. Bolo mi jasné, že všetko, čo tu ja a ostatní ľudia robíme, pracuje na tom, aby sa moje sny a moja vízia toho, aký by mal byť život, nikdy nesplnili.
Bolo mi jasné, že pri realizácii svojej túžby jednoducho zarábať, som sa začlenil do aktivít organizácie, ktorej ciele som si sám nevytvoril. Vo firme som sa nepodieľal na vypracovaní 1 - 4 bodov plnej funkcie riadenia. Ale keď som sa začlenil do fungovania organizácie okamžite vo fáze 5 - „Organizácia činností na dosiahnutie cieľov“, začal som vykonávať algoritmus, ktorý je vždy objektívne prítomný, aj keď o tom nevieme. Tento algoritmus vytvoril môj šéf, ktorého ciele som nezdieľal.
Po rozhovore so šéfom a prediskutovaní strategických cieľov firmy sa mi ho podarilo čiastočne získať na svoju stranu. Proces odsúhlasovania plánov neprebiehal vždy hladko a často si vyžadoval veľké úsilie všetkých účastníkov. Ovocie však na seba nenechalo dlho čakať. Pokoj a dôvera, ktoré sa do mňa dostali po odsúhlasení strategických cieľov, mi umožnili ešte viac si prácu užiť.
Odvtedy som sa vždy snažil vo svojich životných aktivitách aplikovať univerzálny algoritmus plnej funkcie riadenia, aby som pochopil, čo musím robiť, prečo to musím robiť a aké ovocie môžu všetky moje aktivity priniesť. Pomáha mi porovnať moju súčasnú situáciu s tým, ako by som ju chcel mať a v akej spoločnosti by som chcel žiť.
Obrovským faktom je, že budúcnosť, v ktorej budeme všetci žiť, je zaručene postavená na plnej funkcii riadenia. Ďalšou otázkou je, kto ju postaví a koho algoritmus bude silnejší. Ale to je úplne iný príbeh.
Príkladom je, keď som si v jednom z mojich minulých zamestnaní jasne uvedomil výhody plnej riadiacej funkcie. Prišiel som k tomu svojho času sám od seba a hľadal som miesto, kde by som si zarobil. Keď som tam nejaký čas pracoval a vo všeobecnosti som sa dobre usadil – žiť si bez obáv, cítil som, že niečo nie je v poriadku. Dlho som nemohol pochopiť špecifiká nepohodlia. Plat je super, všetko môžem, dostal som všetko, čo som chcel, no z podvedomia sa pomaly niečo tlačilo a nedalo mi pokoj. Nakoniec som sa jedného dňa posadil s perom a papierom a rozhodol som sa na to prísť. Keď som si dlho spomínal na rôzne fragmenty svojho života, počnúc hlbokým detstvom, spomenul som si na svoje myšlienky, túžby a sny a bol som prekvapený, koľko som toho už zabudol. Rutina každodenného života ma vtiahla do kolobehu natoľko, že sa zo mňa stal iný človek s inými problémami, túžbami a snami.
Keď som si to uvedomil, pokúsil som sa opísať svoje súčasné aktivity pomocou univerzálneho algoritmu. A zdalo sa, že všetko do seba dobre zapadá. V bodoch 4 a 5 plnej funkcie riadenia: „tvorba koncepcie a plánu na dosiahnutie cieľov“ a „organizovanie činností na dosiahnutie cieľov“ moja práca, ktorá mi dávala zdroj príjmu, dokonale zapadla do celej stratégie môjho života. Uvedomujúc si však, že nie som tvorcom organizácie, v ktorej pracujem, a netvoril som jej cieľ – úroveň 3 univerzálneho algoritmu, rozhodol som sa porozprávať so svojím šéfom, riaditeľom spoločnosti, s ktorým som mal normálne vzťahy, o jeho životných cieľoch a motívoch, pre ktoré vytvoril svoj podnik. Tu sa všetko odhalilo. Ukázalo sa, že motív a ciele šéfa, s ktorými podnik vytvoril a celkovo žil svoj život, priamo odporovali mojim názorom na to, ako by ľudia mali žiť a prečo by som mal žiť ja. Potom sa mi celá činnosť podniku otvorila ako kniha. Videl som niečo, čo som si nevšimol, keď som tu pracoval a len zarábal peniaze. Bolo mi jasné, že všetko, čo tu ja a ostatní ľudia robíme, pracuje na tom, aby sa moje sny a moja vízia toho, aký by mal byť život, nikdy nesplnili.
Bolo mi jasné, že pri realizácii svojej túžby jednoducho zarábať, som sa začlenil do aktivít organizácie, ktorej ciele som si sám nevytvoril. Vo firme som sa nepodieľal na vypracovaní 1 - 4 bodov plnej funkcie riadenia. Ale keď som sa začlenil do fungovania organizácie okamžite vo fáze 5 - „Organizácia činností na dosiahnutie cieľov“, začal som vykonávať algoritmus, ktorý je vždy objektívne prítomný, aj keď o tom nevieme. Tento algoritmus vytvoril môj šéf, ktorého ciele som nezdieľal.
Po rozhovore so šéfom a prediskutovaní strategických cieľov firmy sa mi ho podarilo čiastočne získať na svoju stranu. Proces odsúhlasovania plánov neprebiehal vždy hladko a často si vyžadoval veľké úsilie všetkých účastníkov. Ovocie však na seba nenechalo dlho čakať. Pokoj a dôvera, ktoré sa do mňa dostali po odsúhlasení strategických cieľov, mi umožnili ešte viac si prácu užiť.
Odvtedy som sa vždy snažil vo svojich životných aktivitách aplikovať univerzálny algoritmus plnej funkcie riadenia, aby som pochopil, čo musím robiť, prečo to musím robiť a aké ovocie môžu všetky moje aktivity priniesť. Pomáha mi porovnať moju súčasnú situáciu s tým, ako by som ju chcel mať a v akej spoločnosti by som chcel žiť.
Obrovským faktom je, že budúcnosť, v ktorej budeme všetci žiť, je zaručene postavená na plnej funkcii riadenia. Ďalšou otázkou je, kto ju postaví a koho algoritmus bude silnejší. Ale to je úplne iný príbeh.
