Poučné videá

Je to síce satira z filmu, ale
Dal si presne to, čo práve na extrémoch - póloch, perfektne vystihuje princíp fungovania, ktorý treba pochopiť. Výborné video. Vďaka ti zaň. Rád ho použijem pri svojej argumentácii ľuďom trpiacim kognitívnou disonanciou alebo postihnutým dunning-krugerovým efektom.
 
Naposledy upravené:
Viktor Alexejevič Jefimov o riadení seba samého ako základe schopnosti riadiť.
Tento problém je dookolaopakujúci sa. Základ všetkého.

Zdroj: https://youtu.be/BRzH_0VBxgQ

A žije tento pán podle svědomí? A má vůbec nějaké, když pomáhá otevírat Overtonovo okno ve věci generála Vlasova, zřejmě ve snaze ho rehabilitovat? Není zrovna toto ten démonismus? Hlavně že nepije alkohol a zdravě se stravuje. Kdyby začal pít alkohol, to bych mu spíše odpustil než to jeho vyjádření o generálu Vlasovovi (diskuze v jiném vlákně), kterým v mých očích klesl morálně někam hodně hluboko do bahna. Takže on alespoň pro mne není žádným příkladem hodným následování.
 
A žije tento pán podle svědomí? A má vůbec nějaké, když pomáhá otevírat Overtonovo okno ve věci generála Vlasova, zřejmě ve snaze ho rehabilitovat? Není zrovna toto ten démonismus? Hlavně že nepije alkohol a zdravě se stravuje. Kdyby začal pít alkohol, to bych mu spíše odpustil než to jeho vyjádření o generálu Vlasovovi (diskuze v jiném vlákně), kterým v mých očích klesl morálně někam hodně hluboko do bahna. Takže on alespoň pro mne není žádným příkladem hodným následování.
Plne chápem tvoje hodnotenie. A sčasti sa s ním stotožňujem.
No nedá mi neopýtať sa ťa jednu osobnú otázku:
"Urobil si už niekedy v živote rýchle rozhodnutie? Rýchly súd, za ktorý si sa potom hanbil sám pred sebou?"
 
Plne chápem tvoje hodnotenie. A sčasti sa s ním stotožňujem.
No nedá mi neopýtať sa ťa jednu osobnú otázku:
"Urobil si už niekedy v živote rýchle rozhodnutie? Rýchly súd, za ktorý si sa potom hanbil sám pred sebou?"
Udělal, tak jako každý dělá chyby. Ale ne veřejně s dopadem na vědomí většího počtu lidí. Rychlé a nepodložené soudy rozumný člověk na veřejnosti neventiluje. Natož člověk konceptuálně zdatný - pokud to přece udělá, jde spíše o záměr než o chybu.
 
Civilizačné riadenie dosahovania cieľov spoločenského blahobytu
Lekcia Viktora Alexejeviča Jefimova
(Цивилизационное управление достижением целей общественного благоденствия)


Zdroj: https://youtu.be/wNcho-PnXyg
 
Tráva je modrá aj keď je zelená.
Jednoduchá ukážka kognitívnej disonancie a ešte niečoho viac.
Perfektné video. Pripomína mi osobnú skúsenosť s jedným človekom, ktorého som veľmi precenil. Týkalo sa to sporu Ukrajina/Rusko a kovidu. Až po dlhom čase som zistil, že som sa zaplietol zo somárom. Keď sme sedeli za stolom, tak v podstate nič iné nerobil, všetko čo som hovoril len spochybňoval a subjektivizoval. Útočil "Ad Hominem". Som si pripadal ako nejaký politik, ktorému moderátor neustále skáče do rečí a je k nemu nepriateľský. Asi 10 krát buchol po stole so slovami, že ľudia majú právo dať sa zaočkovať proti kovidu. Principiálne samozrejme majú. Problém bol však ten, že tento dotyčný človek dal zaočkovať umývadlo. A aby toho nebolo málo, odopretie o mimoriadnej vojenskej služby podal rýchlejšie než ja. Inak rozprával som sa o ňom s inými ľudmi, a vnímajú ho ako hlupáka. Prišli na to rýchlejšie, než ja :)

Čo ma zmiatlo bol rozpor v jeho konaní a chápaní sveta. Na jednej strane ja-centrický somár a systémový otrok v režime zviera/bio-robot a na druhej strane, keď išlo o jeho vlastný zadok, už všetkému zrazu chápal ako Aristoteles. Uvedomil som si, že išlo o človeka, čo by kľudne robil bachara v koncentráku.

Perfektne mi jeho psychiku vysvetľuje KSB: ja-centrizmus, kaleidoskop, režimy psychiky a pod.

Jeho argumentácia v spore bola založená na otázkach a tvrdeniach, ktoré mi v rôznych variantoch a parafrázach opakovane kládol:
  • čo je pravda?
  • ako vieš, že si objektívny?
  • ako vieš, že existuje pravda?
  • každý má svoju pravdu,
  • dvaja sa dohodnú čo je pravda,
  • pravda neexistuje,
  • pravda sa nedá poznať

Poviem tak, že som mal chuť ho kopnúť do rozkroku a keby sa zvíjal v bolestiach tak sa ho opýtať, že ako vie, že som ho kopol, keď predsa pravda neexistuje.

Dostal som riadne zaucho od Života, že som sa takto zaplietol so SOMÁROM.

Dalo mi to však to, že som začal študovať KSB a filozofické diela.

Uvedomil som si, že niektoré jeho vlastnosti mám v nejakej miere aj ja, no ja s nimi pracujem napríklad už len tým, že sa učím oddeľovať vlastný subjektivizmus od objektívnej reality. Samozrejme je to ťažké. Ukázal mi zo seba niečo, čo ja tak nechcem mať.
 
Jeho argumentácia v spore bola založená na otázkach a tvrdeniach, ktoré mi v rôznych variantoch a parafrázach opakovane kládol:
  • čo je pravda?
  • ako vieš, že si objektívny?
  • ako vieš, že existuje pravda?
  • každý má svoju pravdu,
  • dvaja sa dohodnú čo je pravda,
  • pravda neexistuje,
  • pravda sa nedá poznať
Celú tú scénu, ktorú si opísal svojím príspevkom dôverne poznám. Mám podobného spolužiaka zo ZŠ, prešli sme spolu i SŠ a bývame v jednej dedine. No a to, čo si opísal v citácii vyššie = relativizácia. Tí, ktorí nechcú chápať aj napriek tomu, že im vysvetlíš súvislosti, uchyľujú sa k relativizácii, aby:
A. pred svetom skryli svoju vlastnú hlúposť,
B. nemuseli zbúrať svoj pieskový hrad z kýblika a začať od začiatku, tentokrát už nie na pieskovisku.

Slová "kognitívna disonancia" tento typ správania dokonale vystihujú.

Ukázal mi zo seba niečo, čo ja tak nechcem mať.
Objektívne treba priznať, že sme všetko. I to, čo nechceme mať. Z hľadiska Jungovej hĺbkovej psychológie, to čo vytesňujeme/považujeme za hlúpe/zlé či škodlivé a ako ty hovoríš, snažíme sa toho zbaviť lebo to nechceme mať, presúva sa do nášho tieňa (podvedomie) a zväčšuje ho. Jedným z efektom je následne to, že sa vo väčšej miere môžeš stretávať práve s takýmto typom ľudí. Tí ťa budú nútiť presunúť vytesnenú vec do svetla vedomia práve takýmto druhom svojho správania. Ideš na to dobre štýlom:
Uvedomil som si, že niektoré jeho vlastnosti mám v nejakej miere aj ja, no ja s nimi pracujem napríklad už len tým, že sa učím oddeľovať vlastný subjektivizmus od objektívnej reality
Tých vlastností sa nemáme chcieť zbaviť. Máme prijať, že sú aj naše, lebo presne ako píšeš, v nejakej miere ich máme aj my. Oni ich majú v zvýšenej miere a viac/stále ich prejavujú.
Nedávno som sa zamyslel na tému: "Prečo je na svete toľko hlúposti." A odpoveď prišla v podobe: "Pretože sa na ňu stále a všade poukazuje. Všetci chcú byť múdri, ale nikto nechce pripustiť, že práve on je/by mohol byť hlúpy." Rovnako ako ten tiger mal potrebu vykoreniť oslovu hlúposť a dopracoval s k trestu. Mohol sa napríklad zasmiať nad jeho "zvláštnosťou", a lev by sa o tom ani nebol dozvedel.
 
Klebety, drby, reči, rýchle rozsudky ...
Tohle se týká asi celého současného lidstva. Raději ještě upřesním svůj předchozí laik, dávám plus poselství videa (vím o nešvarech také nás Čechů - např. závist - ale v info-poli spíše zdůrazňuji naše silné stránky). Chyby je potřeba označovat, ale jak to udělat, aby jsme nenahráli nepřátelům ? Například v ruské kultuře se Rusko opěvuje, ale zároveň je tam "tradice" chybujících hrdinů (Dostojevskij).
 
Naposledy upravené:
Nadpis: "dokonalé znázornenie závislosti"
Dosaď si čo len chceš:
1. drogy
2. alkohol
3. tabak
4. káva
5. sex
6. iný človek/vzťah
7. šport
8. práca
9. peniaze
10. jedlo
11. pohodlie
12. vysoký štandard
13. topánky/oblečenie
... čokoľvek. Stále to má presne ten istý efekt. Prídeš na to, že kým to potrebuješ, alebo tomu prikladáš nadmernú dôležitosť, stále si toho otrokom.

 
Naspäť
Top Bottom