-
Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz
Prečo rozumieť riadeniu nestačí - existencia ďalších typov zásahov
- Thread starter Asen21
- Start date
V jednej diskusii diskutujúci napísal, že ak vidí vektor cieľov politika, že môže rozhodnúť, či politik je pre neho ok alebo nieje ok, a potom si takého politika zvoliť.
Moja argumentácia bola, že vidieť výstup politika (to čo dáva na vonok) neznamená vidieť aj skutočný vektor cieľov. Bez rozpoznania tohoto slovného "chytáku", ktorý býva plný diskusií o riadení, žije človek v ilúzii - na prvý pohľad sa síce zdá, že človek vidí vektor cieľov politika, ale pri bližšom pohľade z hľadiska riadenia je to inak.
Ak "vidíme" vektor cieľov politikov, tu ešte treba rozlišovať indentifikovaný vektor cieľov (ktorý sme my zistili) a objektívny vektor cieľov, teda ten, ktorý skutočne je nezávisle na nás. Veľa vecí nieje riadených tak, ako si ľudia predstavujú.
Ak sa niekto rozhodne niečo zmeniť, tak urobí nejaký zásah. Rovina takého zásahu sa deje mimo to, čo je ukazované na verejnosti. Ak prebieha práve tento jav, tento jav sa už nedá nazývať riadenie. Je potrebné a nutné taký jav pomenovať, ja používam názov usmerňovanie.
Všetko čo nespadá do riadenia, spadne mimo rovinu riadenia - do usmerňovania.
Toto je mimoriadne dôležité, pretože ak človek hľadá riadenie tam kde nieje, hľadá niečo čo neexistuje. A toto jedna z obrovských chýb konceptuálne nadšených ľudí, ktorí potom píšu rôzne analýzy, alebo aj majú aj vlastnú snahu vytvoriť nové konceptuálne projekty.
Bohužiaľ, ak si niesú nadšenci vedomí toho čo sa v prostredí reálne deje, projekty operujú práve len na rovinách, ktoré sú najnižšie. Preto projekty zostávajú iba na papieri. Zostane len súbor osobných názorov autora, jeho náhľadu, ako by mohol svet fungovať, keby sa svet riadil tak ako si autor predstavuje.
Ale poďme k veci:
Usmerňovanie nezasahuje to, čo viem opísať, ale to, čo neviem vykonať, deklaratívna znalosť pred ním nikoho neochráni.
Čo to znamená?
1. „Usmerňovanie nezasahuje to, čo viem opísať, ale to, čo neviem vykonať."
Usmerňovanie funguje tak, že ti niekto vpisuje vektor cieľov bez toho, aby si to vedel korigovať.
Aby si to korigoval, musíš vedieť zasiahnuť do procesu:
- určiť cieľ,
- poznať mechanizmus,
- urobiť audit a na základe toho konať.
To všetko sú vykonávacie úkony, nie opisné.
Keď vieš proces IBA opísať (deklaratívna znalosť), môžeš dokonale vidieť, že ťa usmerňujú, vieš to pomenovať, vieš o tom napísať traktát, a aj tak nemáš čím zasiahnuť.
Usmerňovanie ti nesiaha na schopnosť opisu. Necháva ti ju celú.
Siaha na to druhé — na schopnosť reálne vstúpiť do procesu a zmeniť jeho smer. A tú práve nemáš, lebo opis ju nedodáva.
Inými slovami: usmerňovanie ti pokojne nechá vedieť, čo sa deje. Berie ti len možnosť s tým niečo urobiť. Vezme ti páku presne tam, kde deklaratívna znalosť žiadnu páku nedáva.
2. „Preto ma deklaratívna znalosť pred usmerňovaním neochráni."
Z toho plynie dôsledok:
keďže obrana proti usmerňovaniu je vykonávací akt (zasiahnuť, korigovať), a deklaratívna znalosť dodáva len opis, tak čítanie ťa nechráni.
Čítanie ti dá vedomie problému, nie nástroj proti nemu.
Môžeš presne vedieť, ako ťa usmerňujú, a byť pritom rovnako bezbranný ako ten, kto o usmerňovaní nikdy nepočul — možno len s lepším slovníkom na opis vlastnej bezmoci.
(To je zároveň aj úder do Pjakinovo „obranu si budujem čítaním": čítanie buduje opis, usmerňovanie útočí mimo opisu, takže obrana sa míňa cieľu.)
Obsah príspevku treba zapamätať v jednej vete:
usmerňovanie ti neberie schopnosť vidieť — berie ti schopnosť zasiahnuť, a tú ti žiadne čítanie nedodá.
A tu máte jeden z dôvodov, prečo sa celé roky nedarilo v tomto smere pohnúť zo situáciou. Nutnú podmienku - deklaratívnu znalosť splnilo, myslím si že veľmi veľa ľudí, ale ešte je potrebný ďalší krok - vidiet a zažiť si tú exekutívnu časť.
3. Iste vznikne otázka, čo s tým robiť
Zasiahnuť je nutné nie inde ako presne tam, kde usmerňovanie drží svoju páku.
Tú má práve v jednej z troch chýbajúcich položiek:
- cieľ,
- mechanizmus,
- audit.
Usmerňovaný si dovtedy, kým ti aspoň jedna vec chýba; exekutívny zásah znamená doplniť ju tak, aby si reálne vstúpil do procesu, nielen ho opísal.
(Preto som mnohokrát v minulosti upozornil že treba vedieť rozdiel medzi štruktúrnym a neštruktúrnym riadením...)
Konkrétne to vyzerá takto:
Pri cieli nestačí tušiť, že politik sleduje niečo iné — treba odkryť skutočný cieľ za výstupom (komu nemocnica slúži, čí plán implementuje), a to sa nedá vyčítať, dá sa len odsledovať z opakovaného konania a jeho dôsledkov.
Pri mechanizme nestačí vedieť, že existuje — treba identifikovať konkrétnu páku (kto rozhoduje, cez aký kanál, čím sa to dá zastaviť alebo presmerovať) a tú páku reálne uchopiť.
Pri audite nestačí mať pocit, že „to nejde dobre" — treba zaviesť overiteľný ukazovateľ, ktorý ti povie, či sa vec hýbe tým smerom, a podľa neho korigovať.
Spoločný menovateľ:
každá z tých troch sa získava výlučne vykonávaním s následkami, ktoré ťa korigujú.
Deklaratívne ich máš všetky tri opísané v knihe a aj tak nemáš ani jednu v ruke.
Exekutívna spôsobilosť je práve ten rozdiel - preklopiť „viem, že tam má byť cieľ/mechanizmus/audit" na „mám ich a viem podľa nich zasiahnuť". A pokiaľ ich nemáš v ruke, každá reč o riadení politika je stále len opis z pozície usmerňovaného.
Tu vidíte historicky prvý článok, ktorý vám presne opisuje ...
Pre zvedavých, budem trocha predbiehať: okrem riadenia a usmerňovania existuje ešte formovanie, ale to je iná rovina.
Riadenie a usmerňovanie sa pýta, ako môžem zasiahnuť do behu. Formovanie sa pýta, kto nastavil to, čím vôbec som, keď do behu vstupujem.
Formovanie je, keď ti niekto neupravuje jeden výstup, ale prestavuje funkciu, ktorá ti tie výstupy generuje. V dôsledku si svoj vektor cieľov vyrobíš „sám" — ale z dispozície, ktorú ti niekto iný nastavil. Kto formuje, nemusí usmerňovať každý jednotlivý krok. Formuje systém, systém potom produkuje žiadané výstupy sám od seba.
Preto je formovanie z pozície občana ešte ťažšie zachytiteľné než usmerňovanie. Pri usmerňovaní aspoň vidíš akciu — niečo na teba pôsobí teraz. Pri formovaní vidíš len to, že „si taký". Prostredie bolo prestavené a ty berieš to, aký si, ako vlastné.
Prečo sa toto dá vidieť skôr v staršej verzii DVTR než v novšej. (Čo bolo odstránené v neskorších vydaniach, to nechám na samostatný príspevok.)
Práve tu sa otvára aj jediná reálna možnosť mať na to dosah: vidieť, čím vás prostredie urobilo, a začať to rozlišovať od toho, čo ste sami.
Dôležitá poznamká: aby som bol férový voči čitateľom, toto rozdelenie na riadenie vs usmerňovanie a naznačenie formovania (bude upresnené neskôr) nie je z DVTR ani z KSB. Je to na základe mojej práce v oblasti kybernetiky a riadenia. Vychádzal som z pôvodných prác z kybernetiky, tak ako autori DVTR v.1. Pôvodná kybernetika umožňuje rozlíšiť rozdiel medzi DVTR v.1 a DVTR v.2 a hlboké dôsledky, ktoré z toho plynú.
V DVTR ako takej, je niečo z toho je len naznačené, niečo tam nieje vôbec.
Naposledy upravené:
Irena Aneri
Známy člen
Já nesouhlasím, samozřejmě, že vědět ještě neznamená mít sílu něco změnit, jenže pokud nevíš, nemáš ani snahu něco změnit. Řízení je proces informační. Naznačovat lidem, že čtení jim v ničem nepomůže, je velice nebezpečné. Je jasné, že každý člověk má v sobě už nějaký informační základ, proto jednomu takové čtení jen doplní mozaiku, jiný to uchopí úplně za špatný konec, naváže na nějaký střípek ze svého kaleidoskopu a obvykle se potom drží zuby nehty této své kaleidoskopické překroucené "pravdy", než někde uvidí jiný pěkný obrázek po otočení kaleidoskopu a zas je všechno jinak a zas usilovně bojuje za svou novou "pravdu". U někoho je to stav beznadějný, jiný si nakonec přece jen dokáže časem postupně vytvořit základ, který bude už mozaikou. Jestliže však nebude číst informace, které mu tu kostru napomohou vytvořit, bude dál jen přeskakovat z jednoho střípku na druhý a GP ho utáhne na vařené nudli. Jestliže se naopak tyto informace šíří, má to efekt mrtvé vody. Když se to dostane ke kritickému bodu, míře ve které už je jednání lidí ovlivněno dostatečně, přestane to řízení, které dříve bylo "nepřemožitelné", najednou mít svou účinnost a zajde na úbytě. V praktické rovině to tak trochu popsal Vidlák v jednom svém článku, viz níže. Takže i to šíření informací, které zdánlivě dlouhou dobu nemá efekt, si v konečném důsledku svou daň vybere. K tomu je tu navíc i účinek Zákonu času... https://web.litterate.cz/uz-to-neni-nase-zalezitost/ I v tom posledním videu se Zaznobinem z roku 2010 byla vyslovena myšlenka, že to vše padne potom nečekaně najednou. Mohl se mýlit v načasování, ale ne v podstatě věci. Ostatně takto nás připravili o socialismus, stále statisticky plnili lidi mylnými informacemi, napomáhali tomu praktickými kroky, a nakonec jim jen stačilo do toho strčit, natvrdo jim nainstalovat kapitalismus a ti lidé byli v dané chvíli bezmocní, nedokázali se tomu ubránit. Jenže časem každá lež vyjde najevo, protože má krátké nohy. Teď zase za tu kratší slámku tahají oni a dobře to vědí.
Naposledy upravené:
Atom
Známy člen
Platí "čím se ví více, tím dříve se najde způsob, jak dosáhnout cíle se zdroji, které jsou k dispozici". A dále platí, "čím méně zdrojů, tím je doba dosažení cíle delší".
Naposledy upravené:
@Asen21 , tu si to zbytočne skomplikoval. Ak by som nevedel, že pod usmerňovaním myslíš "bezštruktúrne riadenie" tak by som mal z tohto tvojho opisu v hlave guláš.
Skús to radšej opísať na konkrétnom jednoduchom príklade "Jankovi Mrkvičkovi sa deje to a to, vie to a to, a jeho možnosti sú také a také...". Menej inžinierskeho a viac jednoducho-praktického vyjadrovania.
Otázky registrujem, odpoviem až keď budem mať k tomu čas a okolnosti.
jardob, nič nebolo zbytočne. nemôžem znižovať jednoznačnosť v prospech čitateľnosti, aspoň nie u odborných textov. Zjednodušovanie je možné hľadať potom. Až keď je presne položený význam. Text bol robený s ohľadom do budúcna.
Kto nemá záujem o štúdijné čítanie, nikoho predsa článok čítať nenútim.
Áno, musí si nad text sadnúť v kľude, a namáhať sa ho pochopiť.
Bez úsilia to nepôjde, sú to nové veci.
jardob, nič nebolo zbytočne. nemôžem znižovať jednoznačnosť v prospech čitateľnosti, aspoň nie u odborných textov. Zjednodušovanie je možné hľadať potom. Až keď je presne položený význam. Text bol robený s ohľadom do budúcna.
Kto nemá záujem o štúdijné čítanie, nikoho predsa článok čítať nenútim.
Áno, musí si nad text sadnúť v kľude, a namáhať sa ho pochopiť.
Bez úsilia to nepôjde, sú to nové veci.
To nikde ale napísané nieje. Toto je opäť zmena referenčnej bázy, bude vysvetlené neskôr.
Aj toto napríklad hlboko súvisí s článkom, nad formovaním je ešte jeden typ riadiaceho zásahu - ten rozhoduje, či informácia je alebo nieje prijatá.
V tomto prípade, nad rovinou formovania je aktivovaná rovina, ktorá pôsobí ako filter, vstupná brána pre informácie. Došlo k neprijatiu, preto text bol vyložený v inom význame, voči inej referencii, ako pôvodne bol. Ak bude možné, opíšem aj tento mechanizmus, ako presne k tomu dochádza.
Je to ten istý jav, ako bol vo vlákne globálny prediktor. Skrz neskoršie podanie DVTR, tieto veci človek nemá žiadnu šancu odhaliť, vidí že sa niečo zmenilo, aj keď slovník zostal rovnaký, myšlienkové postupy zostali rovnaké, ale výsledok myšlienkového procesu je iný.
Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa dvaja priaznivci KSB nemôžu dohodnúť, unikajú im práve roviny, ktoré nemajú v dohľade.
Otázka na zamyslenie:
Aký presný algoritmus to je? Aké kroky zahrnuje, čo sa pri ňom deje. Kompletne celý proces sa dá opísať, rozkryť, krokovať. Za akých podmienok nové informácie prijíma, za akých ich neprijíma. Rozumieť informačnému riadeniu znamená rozumieť okrem iného aj sebe vo vzťahu k prostrediu. Vtedy človek rozumie, čo sa deje v informačnej rovine a stáva sa tým, kto je riadený vedome (riadený čím konkrétne... )
A tu znova pripomínam Strýca Teremtete - Proč se zabývám modely řízení.
Píše "zaoberám sa modelmi", nie modelom. To je dôležitá poznámka.
Moja skúsenosť je taká - jeden model riadenia je dobrý vo vzťahu k jednej veci, druhý model je dobrý vo vzťahu k inej veci. Majú to byť pomôcky pre nás.
Ak zoberieme nejaké dva funkčné modely, vieme ich porovnať z rôznych hľadísk, porovnanie rozdielov a spoločných vecí nad viacerými modelmi nás môže tiež poučiť.
Je to ako mať model fyziky, a model ekonomiky. Obidva sú podobné, v niečom si môžu protirečiť, ale vo vzťahu k tomu, k čomu sú určené, sú platné. Rovina jedného rámca je akoby riadenie len vo vzťahu k tomu, čo rieši daný rámec.
Ak dokáže človek prejsť na úroveň vyššie, kde sa už bavíme o rovine rovín, o rámci dvoch rámcov, meta rovine. Na tejto úrovni prebieha iný typ zásahu, ako bežne ľudia podľa DVTR chápu.
Načo to je dobré poznať metarovinu - rovinu rovín?
Z meta roviny je potom možné vidieť roviny, rámce rôznych ľudí, a začať ich zjednocovať.
(za predpokladu snahy a ochoty zo strany zúčastnených)
Viem, číta sa to veľmi tažko. Nieje to bežné čítanie, núti človeka tvoriť nový obraz. Človek musí preskupovať vzťahy, ktoré doteraz namapoval, a usporiadať ich v inom poradí.
Píše "zaoberám sa modelmi", nie modelom. To je dôležitá poznámka.
Moja skúsenosť je taká - jeden model riadenia je dobrý vo vzťahu k jednej veci, druhý model je dobrý vo vzťahu k inej veci. Majú to byť pomôcky pre nás.
Ak zoberieme nejaké dva funkčné modely, vieme ich porovnať z rôznych hľadísk, porovnanie rozdielov a spoločných vecí nad viacerými modelmi nás môže tiež poučiť.
Je to ako mať model fyziky, a model ekonomiky. Obidva sú podobné, v niečom si môžu protirečiť, ale vo vzťahu k tomu, k čomu sú určené, sú platné. Rovina jedného rámca je akoby riadenie len vo vzťahu k tomu, čo rieši daný rámec.
Ak dokáže človek prejsť na úroveň vyššie, kde sa už bavíme o rovine rovín, o rámci dvoch rámcov, meta rovine. Na tejto úrovni prebieha iný typ zásahu, ako bežne ľudia podľa DVTR chápu.
Načo to je dobré poznať metarovinu - rovinu rovín?
Z meta roviny je potom možné vidieť roviny, rámce rôznych ľudí, a začať ich zjednocovať.
(za predpokladu snahy a ochoty zo strany zúčastnených)
Viem, číta sa to veľmi tažko. Nieje to bežné čítanie, núti človeka tvoriť nový obraz. Človek musí preskupovať vzťahy, ktoré doteraz namapoval, a usporiadať ich v inom poradí.
Irena Aneri
Známy člen
Cituji: "keďže obrana proti usmerňovaniu je vykonávací akt (zasiahnuť, korigovať), a deklaratívna znalosť dodáva len opis, tak čítanie ťa nechráni.
Čítanie ti dá vedomie problému, nie nástroj proti nemu."
To je to, co jsem psala, že s tím nesouhlasím. Vědomí problému dává i nástroje proti němu, to že někdy nejsou dost silné, třeba dokud si to neuvědomí více lidí je věc druhá. To jsem psala v tom příspěvku.
Jinak to usměrňování, to není nic jiného než vložení procesů řízení popsané v DVTŘ, tj. není to žádné usměrňování, ale nadřazený proces řízení.
To, že někdo něco jiného říká a něco jiného realizuje, je také řízení a lidé se to musí naučit rozpoznávat podle "plodů" řízení.
A největší problém je právě rozpoznávání - uvědomění si problému a jeho rozsah. A dalším krokem je porovnávání, a to jak v současnosti, tak i v minulosti, jak se podobné procesy rozvíjely a proč. Například v té Horké půdě od Drdy je jasně popsáno, že jak v Chile, tak i v Brazílii bylo zdrojů dost (přinejmenším pro zmírnění problémů s nedostkem potravin pro populaci stoprocentně). V Chile bylo třeba řešením pomoci těm lidem získat lodě, aby si potravu obstarávali sami pro sebe i pro jiné. Nastavit peněžní mechanismy tak, aby zemědělci prodali vše, co vypěstují, tam se totiž stávalo, že to nemohli prodat kvůli tomu, že prostě lidé neměli peníze si to od nich koupit a tak umírali hlady a zemědělci krachovali a stávali se z nich bezprávní peoni. To jsou absolutně opakující se algoritmy. V Brazílii velké plochy půdy nechávané ležet ladem. (pěstování kávy místo pšenice a nemožnost si za kávu tu pšenici za slušné ceny koupit /machinace s cenami na burze/ - to už je zase zásah nadnárodního řízení, ne jen v rámci státu). To je jasně o "chybně" nastaveném ekonomickém řízení. To je jedna rovina, druhou rovinou si je uvědomit, že problémem není chamtivost jedněch, která je jen využívána pro odůvodnění, proč to "nejde" řešit. Takové ty řeči: "To je lidská přirozenost, jinak to prostě fungovat nemůže. Zkuste to změnit a uvidíte, jak je to těžké." Jak napsal London: "Hlad a nedostatek přístřeší, s nimiž jsem se setkal (v Londýně v roce 1902), tvoří chronický stav bídy, který není nikde vykořeněn - ani v dobách největšího bohatství." Napsal to v roce 1903 v předmluvě ke knize Lidé z propasti. Faktem je, že držet ty lidi o hladu vždy BYLO CÍLEM ŘÍZENÍ. To bylo před VŘSR, po které bolševici ukázali, že to vykořenit jde, stačí narovnat ekonomiku. To proto jsou tak ostrakizováni. A ta laťka, kterou zvedli vysoko už neumožňuje beztrestně nechávat umírat lidi hladem, a tak se přešlo na jiné metody - na páté prioritě - zdravotnictví, znehodnocené potraviny...
Jakmile si to uvědomí dostatečný počet lidí, přestane to fungovat. Už teď jsou lidé například při návštěvě lékařů opatrnější a už neberou šmahem všechno, co jim navrhnou. A to zase viz ten Vidlákův článek, jednou to řízení prostě najednou přestane fungovat, protože už prostě lidi neutáhnou na vařené nudli. Samozřejmě tomu napomáhá i Zákon času.
Naposledy upravené:
strýc Teremtete
Člen
Metodika evolučního navrhování – abstrakt
Metodika vychází z předpokladu, že návrh i řízení jsou odvozeny od organizace procesu poznávání. Soustředím se proto na to, jak tým systém čte – jaké vztahy považuje za podstatné a jaké modely při jeho poznávání používá.
K tomu využívám dvě epistemická instrumentária: triádu Pole–Struktura–Forma jako tři způsoby čtení systému a triádu Materie–Informace–Míra jako kategorie organizující obsah tohoto čtení.
Vlastní návrhový proces probíhá v opakujícím se cyklu Poznávání – Konceptualizace – Jednání. Kvalita návrhu ani řízení není dána především správností výsledné odpovědi, ale kvalitou organizace procesu poznávání, z něhož tato odpověď vzniká.
Metarovinou metodiky je organizace poznávání, ze které teprve vzniká koncept, návrh a řízení odpovědné intervence do systému.
Technická poznámka.
Zajímám se o kvantovou fyziku a astronomii a kdysi jsem četl článek o nějakém vědci, který řekl jednu věc a to mně zasáhlo a používám to dodnes.
"Pokud někdo neumí vysvětlit nějakou odbornou věc člověku neznalému (laikovi), tak tomu, co hlásá, skutečně nerozumí".
Tento výrok má obrovský dopad a snažím se tím řídit. Ukazuje to na mnoho věcí např.:
- když se baví dva odborníci a někdo třetí je poslouchá a nerozumí jim, tak to je počátek rozdělení lidí na ty co rozumí a na ty co ne (pastýři/ovce)
- nebo je to pro někoho tak složité, že se tím od počátku zamítne zabývat
- nebo si každý kdo to čte vytvoří rozdílné symboly na stejnou věc a to dále brání porozumění mezi nimi
- není potřeba vytvářet odborné texty, ale vytvářet srozumitelné texty (většině)
- i texty od VP SSSR vyzní mnohokrát odborně, ale snaží se pokaždé svými poznámkami pod čarou (vysvětlivkama nebo příklady) učinit ten odborný text čtivějším., aby to bylo jasné
apod.
To, co mně naučily knihy od VP SSSR se snažím předávat dále lidem a to znamená najít pro ně co nejjednodušší text, aby tomu rozuměla naprostá většina lidí, ale s tím, aby se neztratily nosné informace. Odborné texty jsou protikladem tomuto úsilí. Takto se jinak vytváří hermetizace (vytvoří se úzký okruh lidí, kteří tomu rozumí a zbytek se může jít klouzat) a zase/opět tam vzniká možnost korupce (tak jak to známe z dějin). Za mne je odborných textů už dostatek, není potřeba vytvářet další.
PS: Protože teď nemám moc času, tak se snažím většinu příspěvků tady na fóru přečíst a až teď mi došlo, že nesouhlasím ani se samotným názvem diskuze. Za mne porozumění řízení stačí pro většinu lidí (je to základ), nestačí to jen pro ty, co se snaží něco v řízení změnit. Takže bych změnil název vlákna na: Když chcete cokoliv v řízení měnit, tak nestačí prosté porozumění řízení.
Naposledy upravené:
Mám dojem, že tu niekto zámerne vstupuje do informačného poľa záujemcov o DVTR a zámerne mätie pojmy, vyrába určité novotvary a štiepi pojem riadenie na riadenie a usmerňovanie, hoci ide stále o riadenie na rôznych úrovniach.