Vidíte, že v nadpise chýba slovíčko dobre, ale tiež zle. Je to preto, lebo akýkoľvek výsledok je pre nás občanov cenný.
Zopakujem v krátkosti to podstatné – v súčasnom systéme je referendum prejav priamej moci nás občanov, pretože podľa Ústavy SR všetka moc pochádza od nás, od nikoho iného. Môžu vám ponúknuť kandidátov alebo otázky aké chcú, vždy je to občan, ktorý prekonaním lenivosti, objektívnych prekážkok či dopravnej dostupnosti vyjadrí svoj názor a posvätí danú vec alebo osobu.
V dnešnej situácii má referendum mnoho prekážok – najväčšou je vysoko nastavené kvórum – musí sa ho zúčastniť 50% +1 jeden volič. Aj to je jeden z dôvodov, prečo boli doterajšie referendá neúspešné. Na druhej strane aj neúspešné referendum nám poskytne veľmi veľa informácií, ktoré nemáme odkiaľ získať. Nemáme ako občania prostriedky, aby sme si zaplatili drahé prieskumy verejnej mienky. Nemáme ani vlastné médiá, tak ako ich majú bohatí naprieč celým svetom.
Zhrniem argumenty, ktoré zaznievali proti účasti na referende:
Čaputová – najprv hádzala polená pod nohy až zrazu otočila a začala sa prikláňať k predčasným voľbám v najskoršom termíne. Tento zvrat podľa mňa mnohých zmiatol a povedali si – ak aj táto osoba chce najskoršie voľby, tak netreba nikam ísť.
Najvyšší ústavní čitenitelia (Heger, Kollár) – nezúčastnili sa referenda ani nepobádali občanov na účasť.
Ostatní politici – každý jeden sa ukázal, ako si cení hľas ľudu. Strana Za ľudí vytrvalo odmieta predčasné voľby a drží sa kresla zubami-nechtami. Strana SaS sa prikláňa k neskoršiemu termínu predčasných volieb, aby sa vraj stihli vyšetriť všetky trestné kauzy. Čiže upratať im konkurenciu pred kampaňou? Matovič s OĽANO si spravili internetové hlasovanie, ktoré zneužili pred voľbami (rozhodni.to), ale keď sa to isté udeje zákonným spôsobom cez referendum, tak je to zrazu fuj.
Kotlebovci síce referendum naoko podporovali, ale keď si prečítate na ich stráne ten „podporný“ text, tak budete mať skôr opačný pocit. Vytrvalo nadávajú na Smer a Hlas, takže pseudoargument „Ficovo referendum“ fungoval aj na ich voličov, nielen na pravicových či progresívnych.
Hnutie Republika sa snažilo o niečo viac, mali vonku aj billboardy na podporu referenda, ale evidentne ani to nestačilo.
Hlas to poňal marketingovo a Smer sa pokúšal robiť kampaň pomocou svojich štruktúr a osobných stretnutí.
Z politického záhrobia sa ozval aj Kiska, ktorý prišiel z „nápadom“, aby náklady na neúspešné referendum zaplatil ten, kto ho inicioval. To znamená, že chce možnosť voľby podmieňovať majetkom? Čo je horšie, videl som, že túto myšlienku lajkovalo stále veľké množstvo ľudí, medzi nimi aj jedna moja známa – učiteľka občianskej náuky. Reakcie týchto dvoch osôb pomerne dobre vystihujú situáciu, v ktorej sa nachádzame ako spoločnosť.
Médiá – už som spomínal, že hovorili o referende ako o drahom prieskume. Ak o ňom vôbec hovorili, pretože veľká časť médií ho jednoducho ignorovala. Zo skúsenosti vieme, že informácie, ktoré naozaj ohrozujú systém, sú vždy ignorované, len aby sa im nerobila žiadna reklama. Tie, ktoré sú neškodné, tie sú naopak zosmiešňované a použité nato, aby protivníka čo najviac zhovadili. Jediná RTVS prinášala ako-tak informácie z rôznych uhlov pohľadu, aj to len kvôli jej zákonnej povinnosti informovať.
Teraz už nikto nemôže povedať Nevedel som, netušil som. Po tomto referende už nie. Mali ste dostatok informácií. Videli ste, ako naložili politici a štátni úradníci s celoštátnym testovaním, ktoré stálo násobne viac a stálo nás aj ľudské životy. Dodnes nám nik nezložil za tieto „opatrenia“ účet a napriek tomu má tú drzosť, aby nám chcel zaúčtovať jedno referendum,
Dozvedeli sme sa tiež, že systém politických strán definitívne skončil. Niektoré naskočili na plnotučný marketing, iné už pri svojom vzniku hovoria o tom, že ide o tzv. projekt (napr. Ďurišová) a strany ako Smer sa stále držia starého systému stretnutí v kulturákoch. Pritom na ovládnutie malých štátov už strany ani cinknuté voľby netreba. Stačí podchytiť dve úrady/inštitúcie – prezidenta a súdnictvo. Ideálny Najvyšší alebo Ústavný súd.
Prezident je figúra, ktorá je jednak navyšším veliteľom armády, ale ako vidíme z prvej ruky pri Čaputovej, vie v správnom čase zaseknúť čo treba. Niekedy to ide aj jedinou vetou. Čo sa týka súdov – cez systém precedensov aj evolutívny výklad práva sme svedkami rozsudkov, ktoré idú stále viac a viac proti všeobecnej rozšíreným názorom občanov. Robí to napríklad Európsky súd pre ľudské práva, ktorého stále menej zaujíma, ak sa nejaký rozsudok stretne s odporom väčšiny občanov v niektorom členskom štáte. Pritom má len určovať porušenia zákona a nie ako má vyzerať tá správna legislatíva. Toto je skutočná hybridná vojna, ktorú voči nám občanom vedú politici, nikým nevolené spolky a globalizovaná oligarchia.
Ako vravím, za cenu kávy sme dostali obrovské množstvo informácií – samozrejme aj o nás samotných – o občanoch. Ukázalo sa, že buď ešte stále nie sme v stave zorganizovať sa alebo naša chudoba stále nedosiahla spoločenský bod zlomu. Rozdeľuj a panuj je stále mocný nástroj riadenia spoločnosti. Je na nás, aby sme začali spolupracovať. Či už podobrom (vlastným uvedomením a vzdelávaním) alebo pozlom (hladom, vojnou a biedou).
Zopakujem v krátkosti to podstatné – v súčasnom systéme je referendum prejav priamej moci nás občanov, pretože podľa Ústavy SR všetka moc pochádza od nás, od nikoho iného. Môžu vám ponúknuť kandidátov alebo otázky aké chcú, vždy je to občan, ktorý prekonaním lenivosti, objektívnych prekážkok či dopravnej dostupnosti vyjadrí svoj názor a posvätí danú vec alebo osobu.
V dnešnej situácii má referendum mnoho prekážok – najväčšou je vysoko nastavené kvórum – musí sa ho zúčastniť 50% +1 jeden volič. Aj to je jeden z dôvodov, prečo boli doterajšie referendá neúspešné. Na druhej strane aj neúspešné referendum nám poskytne veľmi veľa informácií, ktoré nemáme odkiaľ získať. Nemáme ako občania prostriedky, aby sme si zaplatili drahé prieskumy verejnej mienky. Nemáme ani vlastné médiá, tak ako ich majú bohatí naprieč celým svetom.
Zhrniem argumenty, ktoré zaznievali proti účasti na referende:
- Nie je potrebné, pretože predčasné voľby aj tak budú.
Referendum neriešilo pád tejto vlády, pretože tá už padla. Riešilo všetky budúce vlády a možnosť ich odvolania v prípade, keby by sme s nimi boli nespojní. Nehovoriac o tom, že predčasné voľby byť nemusia. Koľko krát nás už oklamali politici? Prečo by to nespravili znova, najmä potom, ako uvidia výsledok tohto referenda. - Referendum je Ficova agitka
Každú aktivitu niekto začne, nevznikne len tak, nepoškvrneným počatím panny Márie. Na úspešnosť petície treba najprv 350.000 skutočných podpisov ľudí a v ďalšom slede účasť viac ako 2.000.000 občanov. To sú také veľké počty, že jeden Fico tu má veľmi malé slovo. - Referendom sa vráti Fico späť k moci
Nadviažem na predošlý bod – najprv musíte vyzbierať 350.000 hlasov na petíciu za vypísanie referenda. Potom musíte nájsť viac ako 2.000.000 občanov na úspešné referendum. A následne musíte nájsť dostatok voličov, aby ste vyhrali voľby a vyskladali vládu. Zdá sa vám to ako reálny scenár v stave, kedy sa nám volebná účasť dlhodobo motá okolo 60-tich percent? - Referendum stojí veľa peňazí
Politici a žiaľ aj novinári ešte stále používajú tento zvrhlý argument a vypočítali, koľko škôlok by sa dalo postaviť za 9 miliónov Euro. Škoda, že tí istí politici a novinári nevypočítali, koľko by sme postavili za štvrť milióna, čo nás stál celoštátne antigénové testovanie. - Referendum malo príliš komplikovane zostavenú otázku
Áno malo a sú na to dva dôvody – riadenie štátu nie je kupovanie rožkov a otázka bola naformulovaná tak, aby nemohla byť právne napadnuteľná.
Čo nám referendum dalo
V prvom rade sa každý vyfarbil, každý bol nútený reagovať a ukázať nám svoju pravú tvár:Čaputová – najprv hádzala polená pod nohy až zrazu otočila a začala sa prikláňať k predčasným voľbám v najskoršom termíne. Tento zvrat podľa mňa mnohých zmiatol a povedali si – ak aj táto osoba chce najskoršie voľby, tak netreba nikam ísť.
Najvyšší ústavní čitenitelia (Heger, Kollár) – nezúčastnili sa referenda ani nepobádali občanov na účasť.
Ostatní politici – každý jeden sa ukázal, ako si cení hľas ľudu. Strana Za ľudí vytrvalo odmieta predčasné voľby a drží sa kresla zubami-nechtami. Strana SaS sa prikláňa k neskoršiemu termínu predčasných volieb, aby sa vraj stihli vyšetriť všetky trestné kauzy. Čiže upratať im konkurenciu pred kampaňou? Matovič s OĽANO si spravili internetové hlasovanie, ktoré zneužili pred voľbami (rozhodni.to), ale keď sa to isté udeje zákonným spôsobom cez referendum, tak je to zrazu fuj.
Kotlebovci síce referendum naoko podporovali, ale keď si prečítate na ich stráne ten „podporný“ text, tak budete mať skôr opačný pocit. Vytrvalo nadávajú na Smer a Hlas, takže pseudoargument „Ficovo referendum“ fungoval aj na ich voličov, nielen na pravicových či progresívnych.
Hnutie Republika sa snažilo o niečo viac, mali vonku aj billboardy na podporu referenda, ale evidentne ani to nestačilo.
Hlas to poňal marketingovo a Smer sa pokúšal robiť kampaň pomocou svojich štruktúr a osobných stretnutí.
Z politického záhrobia sa ozval aj Kiska, ktorý prišiel z „nápadom“, aby náklady na neúspešné referendum zaplatil ten, kto ho inicioval. To znamená, že chce možnosť voľby podmieňovať majetkom? Čo je horšie, videl som, že túto myšlienku lajkovalo stále veľké množstvo ľudí, medzi nimi aj jedna moja známa – učiteľka občianskej náuky. Reakcie týchto dvoch osôb pomerne dobre vystihujú situáciu, v ktorej sa nachádzame ako spoločnosť.
Médiá – už som spomínal, že hovorili o referende ako o drahom prieskume. Ak o ňom vôbec hovorili, pretože veľká časť médií ho jednoducho ignorovala. Zo skúsenosti vieme, že informácie, ktoré naozaj ohrozujú systém, sú vždy ignorované, len aby sa im nerobila žiadna reklama. Tie, ktoré sú neškodné, tie sú naopak zosmiešňované a použité nato, aby protivníka čo najviac zhovadili. Jediná RTVS prinášala ako-tak informácie z rôznych uhlov pohľadu, aj to len kvôli jej zákonnej povinnosti informovať.
Koľko nás v skutočnosti stálo referendum
Keď už mnohí tak veľmi prepočítavajú všetko na peniaze, budem chvíľu počítať aj ja. Referendum každého jedného voliča (bez ohľadu nato, či sa zúčastnil alebo nie) stálo jednu kávu (cca 2,25 Eura). Predplatné hociktorých slovenských novín stojí okolo 10 Euro a dozviete sa z nich tonu bulváru a propagandy, ak nie rovno hoaxov. V referende ste za cenu jednej kávičky zistili myšlienkové nastavenie všetkých politikov a novinárov. Každý sa pekne ukázal, aký je „demokrat“ a ako veľmi mu záleží na tom, aby počul váš občiansky názor.Teraz už nikto nemôže povedať Nevedel som, netušil som. Po tomto referende už nie. Mali ste dostatok informácií. Videli ste, ako naložili politici a štátni úradníci s celoštátnym testovaním, ktoré stálo násobne viac a stálo nás aj ľudské životy. Dodnes nám nik nezložil za tieto „opatrenia“ účet a napriek tomu má tú drzosť, aby nám chcel zaúčtovať jedno referendum,
Dozvedeli sme sa tiež, že systém politických strán definitívne skončil. Niektoré naskočili na plnotučný marketing, iné už pri svojom vzniku hovoria o tom, že ide o tzv. projekt (napr. Ďurišová) a strany ako Smer sa stále držia starého systému stretnutí v kulturákoch. Pritom na ovládnutie malých štátov už strany ani cinknuté voľby netreba. Stačí podchytiť dve úrady/inštitúcie – prezidenta a súdnictvo. Ideálny Najvyšší alebo Ústavný súd.
Prezident je figúra, ktorá je jednak navyšším veliteľom armády, ale ako vidíme z prvej ruky pri Čaputovej, vie v správnom čase zaseknúť čo treba. Niekedy to ide aj jedinou vetou. Čo sa týka súdov – cez systém precedensov aj evolutívny výklad práva sme svedkami rozsudkov, ktoré idú stále viac a viac proti všeobecnej rozšíreným názorom občanov. Robí to napríklad Európsky súd pre ľudské práva, ktorého stále menej zaujíma, ak sa nejaký rozsudok stretne s odporom väčšiny občanov v niektorom členskom štáte. Pritom má len určovať porušenia zákona a nie ako má vyzerať tá správna legislatíva. Toto je skutočná hybridná vojna, ktorú voči nám občanom vedú politici, nikým nevolené spolky a globalizovaná oligarchia.
Ako vravím, za cenu kávy sme dostali obrovské množstvo informácií – samozrejme aj o nás samotných – o občanoch. Ukázalo sa, že buď ešte stále nie sme v stave zorganizovať sa alebo naša chudoba stále nedosiahla spoločenský bod zlomu. Rozdeľuj a panuj je stále mocný nástroj riadenia spoločnosti. Je na nás, aby sme začali spolupracovať. Či už podobrom (vlastným uvedomením a vzdelávaním) alebo pozlom (hladom, vojnou a biedou).
Prílohy
Naposledy upravené: