jardob
Člen personálu
Reálne a iluzórne procesy
Riadiť sa dajú len existujúce procesy, ktoré sú predvídateľné. Nemožno riadiť procesy, ktoré si namýšľame alebo o ktorých máme nepravdivú predstavu. Iluzórne procesy, do ktorých sa zapájame alebo ktoré sa pokúšame nejako ovplyvňovať, nám vždy nakoniec prinesú sklamanie a spôsobia rozčarovanie.
Príklad: rodičia dieťaťu nahovoria, že darčeky na Vianoce nosí Ježiško. Dieťa si veľmi želá hračku, na internete si nájde „Ježiškovu emailovú adresu“ a bez toho, aby niečo rodičom povedalo, napíše list Ježiškovi s prosbou o svoju vytúženú hračku a pošle mu email. Rodičia o tomto liste netušia, a tak darujú svojmu dieťaťu celkom iný darček, z ktorého je sklamaný. No ešte väčšie rozčarovanie zažije, keď sa o pár rokov dozvie, že darčeky nenosí Ježiško, ale rodičia.
Iný príklad: v dobe Kovidu veľmi veľa ľudí podľahlo ilúzii, že najúčinnejší spôsob, ako sa chrániť pred týmto ochorením je nosiť rúško, testovať sa a nechať sa očkovať základnou a posilňovacími vakcínami. Táto ilúzia spôsobila rozčarovanie a sklamanie mnohým očkovaným, ktorí aj napriek tomu všetkému ochoreli, prekonali nežiaduce účinky vakcinovania (ochrnutia, myokarditídy, infarkty – ktoré sa po očkovaní stali častým javom dokonca aj u detí) a štát ich v prípade trvalej invalidity neodškodnil. Nehovoriac už o nadmernom počte úmrtí na očkovanie proti Kovidu. Skrátka, títo ľudia mali vďaka silnému tlaku médií klamlivú predstavu o procese, ktorý prebiehal celkom inak, nebol prirodzený a spontánny, ale bol riadený a mal neohlásené ciele.
Kvalita a optimálnosť riadenia
Na posúdenie kvality riadenia nám slúži VEKTOR CHÝB. Všeobecne platí, že čím sú chyby vo vektore chýb výraznejšie, tým je aj horšia kvalita riadenia. A naopak, čím sú chyby menšie, tým je kvalita riadenia vyššia.
Pri reálnom riadení sa nám parametre vo vektore aktuálneho stavu nikdy nedarí držať celú dobu na presne tých hodnotách, ktoré sme si zadali do vektora cieľov. Vždy je tam nejaké drobné kolísanie, ktoré ak je v prípustných hraniciach, tak ho považujeme za normálne.
Príklad: Keď riadime auto, tak sa snažíme ísť prostriedkom svojho jazdného pruhu. Avšak nikdy sa nám nedarí ísť po celý časť presne stredom jazdného pruhu. Auto prirodzene kolíše pár centimetrov vľavo alebo vpravo. Ani to nevnímame. Len podvedome to korigujeme mikropohybmi volantu.
Optimálne riadenie auta teda je, ak v tomto prípade ideme po celý čas čo najviac k stredu svojho jazdného pruhu, ako je to len v daných podmienkach možné. Avšak dopravné predpisy nám dovoľujú sa voľne pohybovať od stredovej čiary až po krajnicu. Kým sa nachádzame v tomto rozmedzí, tak rozsah odchýlok vo vektore chyby považujeme za normálny.
Iný príklad: Podnik si stanoví určité pravidlá pre zamestnancov, ktoré treba dodržiavať. Formuje teda určitú podnikovú kultúru. Nikdy to nebude tak, že by vždy všetci zamestnanci striktne dodržiavali všetky pravidlá. To by pre riaditeľa bolo ideálne. Avšak uvedomuje si, že reálne to nebude, no bude sa snažiť dostať od zamestnancov z tohto maximum. A toto dosiahnuté maximum je optimálne riadenie, ktoré sa mu podarilo dosiahnuť v daných podmienkach. No zároveň si určí presnú hranicu, ktoré porušenia sú ešte zanedbateľné a možno ich tolerovať, a ktoré nie.
Optimalizácia procesu je snaha dostať sa čo najbližšie k hodnotám parametrov zadaných ako kritériá kvality. Je to snaha zvýšiť kvalitu v daných podmienkach na maximum.
Optimálne riadenie je, keď sa nám podarí dosiahnuť čo najplnšie hodnoty tých hlavných parametrov, ktoré sme si pri riadení zadali ako kritériá kvality (najvyššie položky vo vektore chyby, ktorý je zoradený od tých najdôležitejších parametrov, po tie najmenej podstatné).
Kvalitu vždy hodnotí človek, preto toto hodnotenie má vždy subjektívny charakter. A každý človek si vo svojom riadení vyberá parametre kvality na základe svojej mravnosti. (Má inak zoradený vektor cieľov/stavu/chýb)
(niekto považuje za kvalitu zovňajšok a chuť potravín – to čo priťahuje zákazníkov, a na zdravotnú nezávadnosť kašle; iný dáva na prvé miesto zdravotnú nezávadnosť potravín, nutričné hodnoty – bio kvalita, a vzhľad a chuť je až na druhom mieste).
Príklad: pre majiteľa podniku môže byť hlavným kritériom hodnotenia kvality svojho riadenia nasledovné: vyrobiť, čo najviac, za čo najnižšie náklady. Ak sa mu v tomto podarí dostať sa na osobnú hranicu možného v daných okolnostiach, tak to on osobne považuje za optimálne riadenie.
Pre zákazníka je optimum čo najnižšia cena výrobkov, čo najdlhšia záručná doba priemyselného tovaru, atď.
Pre podnikateľa je optimum opak – vyššia cena predávaného výrobku (aby zarobil) a kratšia záručná doba, aby zákazníci boli nútení kupovať tovar znovu, čo podnikateľovi prináša zisk.
Pre toho, kto riadi štát, je zasa dôležité, aby všetkých tovarov a služieb bolo na trhu dosť a uspokojovali potreby ľudí (najmä tie životne dôležité tovary: jedlo, pitie, odev, bývanie, vzdelávanie, zdravotné služby). Opak by spôsoboval problémy v riadení a sociálny chaos.
Takže každý z ľudí, ktorí niečo riadia, sa snaží dosiahnuť maximálne hodnoty parametrov, ktorými merajú kvalitu svojho riadenia.
PS: pod maximálnymi hodnotami sa nemyslia len tie rastúce, ale aj tie klesajúce. Napr. môžeme sa snažiť stlačiť ceny (kupovaných surovín) na maximálne nízku hodnotu, a produkciu výroby na maximálne vysokú hodnotu, aké sa v daných podmienkach dajú dosiahnuť.
Záver
Podobne môžeme hodnotiť aj kvalitu riadenia politikov v štáte. Každá vláda predkladá národnej rade svoje Programové vyhlásenie vlády, v ktorom v hrubých rysoch opisuje svoje ciele, ktoré sa bude snažiť vyplniť počas svojho funkčného obdobia. Optimálne by bolo vyplniť maximum svojich sľubov a cieľov v čo najväčšej miere. Ideálne všetky. A ľudia na konci ich vlády môžu zhodnotiť mieru toho, nakoľko svoje deklarované ciele splnili.
Avšak politici nie vždy si dávajú také ciele, ktoré by ľudia reálne potrebovali. Výrazným parametrom na posúdenie kvality riadenia vlády sú zmeny životnej úrovne ľudí, ktoré sa dajú kontrolovať priebežne. Ak životná úroveň ľudí stúpa, tak to jasne svedčí o dobrej kvalite riadenia. Ak životná úroveň klesá, tak bez ohľadu na výhovorky politikov, svedči to iba o zlej kvalite ich riadenia (s výnimkou prípadov zapríčinených vyššou silou: zemetrasenia, povodne, víchrice).
A životná úroveň nezahŕňa len ekonomický stav obyvateľstva, ale aj mieru mravnosti, vzdelanosti, duchovnosti, zdravia, a pod. Toto všetko sú parametre, ktoré musia rásť a rozvíjať sa. A štátnosť musí podporovať ich zabezpečenie.
