Rozprávka o „chytrom“ zlatníkovi a jeho vynáleze – 3

Handmade_Gold_Necklace.jpg


Tajný zväz „múdrych“ zlatníkov

Zlatníkov z iných miest veľmi zaujala Fabiánova činnosť a pozvali ho na spoločné stretnutie. On im vysvetlil svoje konanie, ale upozornil ich, že ho treba držať v tajnosti. Ak by sa plán prezradil, tak celý systém by padol. Preto zlatníci dospeli k dohode, že založia vlastný tajný spolok.

Každý zlatník sa vrátil do svojho rodného mesta a začal konať tak, ako ho to naučil Fabián. Teraz ľudia brali potvrdenky zlatníkov ako niečo rovnocenné samotnému zlatu. Mnohí si kvôli bezpečnosti už nedávali do úschovy zlato, ale samotné potvrdenky – presne tak isto, ako to kedysi robili s mincami. A vznikla nová vec, že keď jeden obchodník chcel zaplatiť druhému obchodníkovi, tak napísal pre Fabiána stručnú správu, v ktorej ho požiadal previesť peniaze z jeho účtu na účet toho druhého obchodníka. Fabiánovi to trvalo len chvíľku, kým poopravil údaje vo svojich knihách. Tento nový systém platenia sa stal veľmi populárnym, a papieriky s príkazom o prevode peňazí začali nazývať „šeky“.

Raz neskoro večer sa zlatníci z rôznych miest znova stretli na tajnej schôdzke a Fabián im porozprával o svojom novom pláne. Na druhý deň zorganizovali stretnutie so svojimi vládcami a Fabián im povedal: „Potvrdenky, ktoré my, zlatníci, vydávame svojim klientom, sa stali veľmi populárne. Nepochybne aj mnohí z vás ich používajú a vnímajú ich ako veľmi praktické“. Vládcovia súhlasili, ale nevedeli, v čom by mohol byť problém a aký je dôvod tohto stretnutia. „Výborne, – pokračoval Fabián. – Niektoré potvrdenky už začínajú byť falšované falzifikátormi. Toto treba zatrhnúť!“

Vládcovia ostali znepokojení. „Čo s tým máme urobiť?“ – pýtali sa. „Môj návrh je nasledovný: nech sa stane úlohou vlády, že začne tlačiť nové lístočky na špeciálnom papieri so zložitým rafinovaným obrázkom, a každý lístok nech je podpísaný samotným gubernátorom. Tieto nové lístky budeme nazývať bankovkami. My, zlatníci, veľmi radi zaplatíme náklady za tlač týchto bankoviek, pretože nám to ušetrí množstvo času na vypisovanie jednotlivých potvrdeniek “.

Vládcovia sa zamysleli: „No, čo už, je to naša povinnosť, aby sme chránili ľudí pred falšovaním a podvodmi, a tento návrh znie celkom rozumne“. A tak začali okrem «šekov» tlačiť aj nové papieriky – «bankovky».

„Ďalej, – povedal Fabián, – niektorí ľudia ťažia zlato a vyrábajú si z neho svoje zlaté mince. Navrhujem, aby bol prijatý ZÁKON, podľa ktorého každý, kto nájde zlato, ho musí odovzdať. Samozrejme, dostane za to zaplatené novými bankovkami a už existujúcimi zlatými mincami“. Tento návrh tiež znel veľmi dobre.

Bez dlhého premýšľania bolo natlačené veľké množstvo nových, krásnych bankoviek. Na každej bankovke bola vytlačená jej hodnota: 1, 2, 5, 10 dolárov atď. Všetky (pomerne zanedbateľné) náklady na tlač bankoviek zaplatili zlatníci.

Bankovky boli oveľa vhodnejšie na prevoz a veľmi rýchlo sa začali všade používať. No bez ohľadu na ich popularitu sa bankovky používali len pri každej desiatej platbe v krajine. Zápisy zlatníkov potvrdzovali, že na 90% platieb sa používali «šeky». A tak začala ďalšia etapa.

Pokračovanie príbehu nabudúce…

Z knihy generála Petrova (Tajomstvá riadenia ľudstva 2)
 
Naspäť
Top Bottom