Škola a život po nej

Ferry

Člen
Jeden z nich urobil program pre lisovaciu formu tak, že posunul os o 3mm = pokazený kus. Ten druhý šiel programovať výrobu inej súčiastky - prototypu, ktorý sme pred časom odhadli pri naceňovaní na výrobný čas medzi 4-10 minútami. On ho vyrobil za 100 minút...
Tiež som z oboru programovania tak môžem k tomu prihodiť nejaké tie informácie. V práci mám tu česť pracovať s programátormi rôzneho rangu, od tých najlepších najšikovnejších, po tých najhorších nejlenivejších.

Keď som študoval na TUKE, tak som videl čo to tam vychovávajú. Na výške sa proste chľastalo. Málo bolo takých, čo sa ešte počas výšky prebrali a riadne začali uvažovať o svojej budúcnosti. Raz sme s kamarátmi zavítali do školskej knižnice. Dali sa tam kúpiť knihy. Vtedy som si kúpil knihu o programovní grafiky. Ďalší kamarát niečo o JAVE. Ďalší nejaký python či čo. Pointa bola v tom, že som im nadhodil myšlineku začať so sebou dačo robiť a oni sa chytili. Dneska všetci pracujeme práve v odbore, čo sme si zvolili v tej nižnici. Nie v odbore čo nás učila škola. Škola nás učila 80 % vecí čo nám netrebalo. Pravdupovediac, niektoé veci, čo nás vtedy učili na škole som pochopil až teraz ... 7 rokov po škole. Samozrejme, že všetci sme tam dostali titul - Informatik. Každý z nás vyštudovaných, asi 150 jedincov, by mal vedieť sa postaviť k počítaču a dačo tam zbaštiť. Samozrejme, boli medzi nami aj tupelá, čo proste nevedeli nič, a z výšky si odnášali alkoholickú závislosť. To asi tak 10 % ľudí. Povedal by som, že z nás vyštudovaných to bola klasická gausova krivka. 60 % primerných 20 % nepoužiteľných a 20 % veľmi dobrých. Po škole išli niektorí pracovať ako programátori, niektorí ako testeri, niektorí sa "nenašli" v odbore, tak šli robiť niekde do kauflandu. Boli aj takí čo skončili ako riadiaci pracovníci - MANAžer , ako hovorím, kto nemá na to byť riadnym pracovníkom, toho posunú vyššie namažéra, lebo tam jeho chyby budú žehliť iní.

Po škole prichádza realita. A tam nastáva problém. Ako sme sa aj s bratom minule bavili dnešní ĽUDIA SÚ LENIVÍ, fyzicky nezdatní, kaliky čo v živote riadne nepracovali. A aj keď jedinec bol veľmi dobrý na výške, tak to ešte neznamená, že bude dobrý pracovník, pretože v práci sa ukáže koľko pracoval jedinec v mladosti. Ak nerobil, tak pracovné výkony podávať NEBUDE. On nevie ako pracovať, ako sa sústrediť, ako si sadnúť na zadok a dačomu sa venovať. A tu by mal šéf firmy pochopiť, že usilovný trojkár zo školy je lepší ako lenivý jednotkár.

Mám kolegu čo mal červený diplom na škole a ako sa mu darí v práci? No na figu. Nevie sa donútiť vstať ráno pred 7:00. Vstane tak o 9 - 10 doobeda. Potom pracuje do 18 00 večera. Potom sa cíti unavený .... ponocuje das do polnoci a potom zase ráno nevie vstať. Začarovný kruh. A stále hovorí, že je unavený. Ďalší kamarát, jednoducho nechce pracovať. Kým nemal priateľku, ženu, tak chodil pol roka do nemecka na turnusy a potom sa cítil jak PÁN kráľ, tak ostal pol roka doma. Povedal si "mám dosť peňazí na pol roka, tak nemusím do práce." Na budúcnoť myslieť netreba že tak? Také niečo ako sporiť na dom, byt, auto .... ani náhodou.... Ďalší kolega kým nemal priateľku, tak robil deň a noc. Vkuse. Jediný cieľ života - práca. Keď prišla priateľka, tak už nebolo ho možné nijako skontaktovať. Niečo také ako zodpovednosť za tím, za prácu u neho zmizla. Asi priateľka ju ukradla alebo čo. Ďalší kolega, čo robil asi polku z toho čo som robil ja, tak odišiel do inej firmy, pretože tam mu dali 2X toľko peňazí a pracuje už len tretinu z toho čo ja. Úspech! (asi pre neho) Už si kúpil nové BMW. Si to môže dovoliť. A pritom robí dokopy nič !

Potom čínani. To je kapitola sama o sebe. Rozmýšľajú úplne inak ako my. Niektorí z nich sú veľmi dobrí, aj komunikovať sa s nimmi dá. Ale niektorí sú katastrofální. Najviac ma na nich vytáča, že s neobvyklou drzosťou pristupujú k ostatným. Akoby boli niečo viac. Štatisticky sa medzi nimi nachádza viac arogantných a egositických kusov.

Indiáni to sú kapitola sama o sebe. Vlastne ešte som nemal česť pracovať s indiánom, čo by za dačo stál. Ich myslenie je katastrofálne. Všetci by chceli byť manažérmi a ich reálne schopnosti sú na veľmi nízkej úrovni.

Američani .... tu nastala zaujímavá udalosť ... američania ako programátori vymierajú. Starí borci už odchádzajú do dôchodku a nový NIE SÚ. Všetci by chceli byť bankármi, manažérmi, odžubovakmi ale riadne si sadnuť na riť a vypotiť niečo osožné pre spoločnosť, to ani náhodou. V práci často krát naháňam jedného mexikánca, čo teraz prijali v office v USA. Je to naničhodník. Darebák. A samozrejme ignorant ... veď všetci na planéte sú viac ako nejakí európania.

Z týchto príkladov jednoznačne vyplýva, že jedinci nemali možnosť poriadne pracovať v mladosti a tak nemajú pracovné návyky. Technika nahradila ľudí a tak ľudia doslova sa stali kalikami. Už nie je potrebných 100 traktoristov ako v minulosti, teraz ich treba len 10 a spravia tú istú prácu. A čo by mali robiť ostatní? Odpoveď je jasná - STAŤ sa ČLOVEKOM. Lenže kultúra dnešná ani nevie čo to je človek, aké má vlastnosti. Tak jedinci leniví, kyľaví, neschopní, len akosi prežívajú. Nežijú, len prežívajú, živoria.

Medzi programátormi sa dajú nájsť ľudia všelijakí. Aj zdatný fyzicky, psychicky. Aj kaliky. Samozrejme, si netreba myslieť, že progrmátar vám na prvý šup napíše výborný program. Chyba sa stále nájde. Aj mne sa občas stane, že niečo pokazím. Napríkladu nás bola doba zaškolenia 2 mesiace. Po 2 mesiacoch som dačo vypotil. Hlavné je to, či človek chce .... ak chce, tak sa z neho dá vytvoriť výborný pracovník.

Tu sa dostávam k ďalšej kapitole .... a to je učenie po škole. Tak ako to vidím na mojich rodičoch a ostatných okolo - všetci si myslia, že učenie v živote končí školou ... a potom človek robí to čo sa naučil. Lenže život je jedná veľká škola. To potrebujeme vštiepiť do kultúry, aby každý si bol vedomý toho, že sa musí učiť celý život. Za čias ZSSR boli obyvatelia ZSSR najviac sčítaným ľudom na planéte. Dneska skúste podarovať knihu nikomu .... bude na vás pozerať ako na debila. Poznám jedincov, čo majú 60 rokov a pritom majú charakter 15 ročného nečloveka. Veľmi to úspešný výtvor dnešnej nekultúry, dokázal sa prestať učiť v 15 rokoch! BOREC!

Čo ďalej? Jednoznačne revízia miest. Rodiny s deťmi nemajú jediný dôvod pre obývanie miest. To dieťa v meste nemá priestor pre rozvoj. Tu zavadzia dôchodcom. Tu zavadzia pracovníkom. Tu zavadzia na ulici. Tu zavadzia .... vlastným rodičom doma čo chcú odýchnuť po práci.... a kde sa má realizovať to dieťa? A to už začína byť aj problém dedín. Podobné na nič hodní jedinci tam vyrastajú. Na dedine už sa nechodí s kravami, už sa ručne nekosia polia, už sa neopravujú traktory a vetriesky. Aj na dediny prišla móda mať dom a umelý trávnik aby ho nebolo potrebné kosiť. Ľudia sa utopili v materializme a lenivosti. Takto sa pestujú tí pracovníci, čo nedokážu pracovať ani 8 hodín v práci. Ľudia si mysleli, že keď k nám príde kaufland, lidl, západný konzum, tak už budú mať všetko čo chcú a nebudú musieť pohnúť ani prstom .... no áno, lenže ten čo sa nehýbe, ten nežije, ten umiera. .... Možno to je tá apokalypsa ... jedinci, čo si neuvedomili koncepciu života jednoducho zomrú, buď od nudy, alebo od kyľavosti, alebo od ničnerobenia. Pritom tých čo nevedia robiť je viac a viac, každým rokom. Buď nastane skoková zmena koncepcie spoločnosti, niečo ako KSB. Alebo ... asi každý vie čo bude ďalej.

Je potrebné prestavať celú spoločnsoť na formu občiny. Každá občina samoriadením si drží určitú úroveň. Všetci jej členovia buď snahou alebo zotrvačnosťou udržujú svoje kvality. Takto vznikne veľké množstvo rôznych občín, malých spoločností, - pre každého človek na planéte sa nájde občina. A v občine sa bude môcť vyvíjať jednotlivec. Nadobúdať schopnosti, zručnosti, znalosti. Nie ako dneska, kedy sa ani ľudia v bytovke nepoznajú.
 
ĽUDIA SÚ LENIVÍ, fyzicky nezdatní, kaliky čo v živote riadne nepracovali.
Tak tento príbeh má pokračovanie - po tom, čo jeden z nich nezvládol pracovať viac než 2 dni na poobednej smene, tak som s ním rozprával. Vysvitlo, že on už bol z toho hotový vopred, lebo celú sobotu a nedeľu nad tým uvažoval a sám seba zdeptal. Možno aj pod vplyvom rodiny, to neviem povedať naisto. Tak sme mu ponúkli, že si môže vybrať iný pracovný čas na rannej smene tak, aby presiahol čiastočne na poobednú, čiže aby začal robiť dajme tomu od 8:00 alebo 9:00, prípadne z domu, ak to bude možné podľa povahy jeho práce. To bolo v pondelok. V utorok si na neho majiteľ posvietil a chcel zistiť koľko toho odpracoval. Nevedel povedať. Potom mu majiteľ ukázal ako sa programuje. To, čo pracovníkovi (5 rokov na univerzite, 4 mesiace praxe u nás + školenie) trvalo dlho, urobil majiteľ (vzdelaním geodet, ktorý sa prerobil na strojára počas pol roka) za 10 minút a to programovací softvér nevidel vyše roka. Troška pri tom zvýšil hlas treba povedať. No a včera mi pracovník povedal, že asi u nás skončí. Takže keď urobím sumár - programovať vie v zmysle, že sa neurobí veľa chýb, keď stroj robí na jeho programoch. Trvá mu to dlho - nepripravila ho na to škola a zároveň asi nemá ani osobnú snahu sa v tom posunúť. Nechce robiť poobednú smenu, lebo to fyzicky/psychicky nezvláda, a to ani za cenu výrazného navýšenia mzdy. Pri každom pracovnom konflikte s majiteľom sa psychicky položí.
Takže naozaj mám obavy, kam to títo mladí dotiahnu. Po škole vedia len veľmi málo a sami nemajú ochotu sa zlepšovať pracovne aj osobnostne. Druhým extrémom sú mladí, ktorí sú až prehnane sebavedomí a tiež vedia málo.
 
Takže naozaj mám obavy, kam to títo mladí dotiahnu. Po škole vedia len veľmi málo a sami nemajú ochotu sa zlepšovať pracovne aj osobnostne. Druhým extrémom sú mladí, ktorí sú až prehnane sebavedomí a tiež vedia málo.
Dlhodobý problém. V IT sme na môj post hľadali posilu, pretože všetky ostatné pozície mali 2-3 pracovníkov (kóder, analytik, marketér atď), len moja pozícia CSS dizajnér a školiteľ som bol len ja. Takže bol problém aj ísť na dovolenku. Hľadali sme 4 roky, za ten čas sme prijali a vyškolili 5 ľudí, z ktorých všetci odišli do pol roka. Samozrejme už ako majstri sveta, jak si oni založia vlastnú firmu a tak.

Nakoniec majiteľ pochopil, že to takto nejde a prestal hľadať. A zároveň prestal aj tlačiť na mňa a pochopil, že dovolenku potrebujem, firma to prežije. To bolo cca 7 rokov dozadu.
 
Tak tento príbeh má pokračovanie - po tom, čo jeden z nich nezvládol pracovať viac než 2 dni na poobednej smene, tak som s ním rozprával. Vysvitlo, že on už bol z toho hotový vopred, lebo celú sobotu a nedeľu nad tým uvažoval a sám seba zdeptal. Možno aj pod vplyvom rodiny, to neviem povedať naisto. Tak sme mu ponúkli, že si môže vybrať iný pracovný čas na rannej smene tak, aby presiahol čiastočne na poobednú, čiže aby začal robiť dajme tomu od 8:00 alebo 9:00, prípadne z domu, ak to bude možné podľa povahy jeho práce. To bolo v pondelok. V utorok si na neho majiteľ posvietil a chcel zistiť koľko toho odpracoval. Nevedel povedať. Potom mu majiteľ ukázal ako sa programuje. To, čo pracovníkovi (5 rokov na univerzite, 4 mesiace praxe u nás + školenie) trvalo dlho, urobil majiteľ (vzdelaním geodet, ktorý sa prerobil na strojára počas pol roka) za 10 minút a to programovací softvér nevidel vyše roka. Troška pri tom zvýšil hlas treba povedať. No a včera mi pracovník povedal, že asi u nás skončí. Takže keď urobím sumár - programovať vie v zmysle, že sa neurobí veľa chýb, keď stroj robí na jeho programoch. Trvá mu to dlho - nepripravila ho na to škola a zároveň asi nemá ani osobnú snahu sa v tom posunúť. Nechce robiť poobednú smenu, lebo to fyzicky/psychicky nezvláda, a to ani za cenu výrazného navýšenia mzdy. Pri každom pracovnom konflikte s majiteľom sa psychicky položí.
Takže naozaj mám obavy, kam to títo mladí dotiahnu. Po škole vedia len veľmi málo a sami nemajú ochotu sa zlepšovať pracovne aj osobnostne. Druhým extrémom sú mladí, ktorí sú až prehnane sebavedomí a tiež vedia málo.
Keďže to nedokážem nechať tak, tak som dal spätnú väzbu univerzite (ide o jednu z fakúlt STU), ktorá dodáva takýchto programátorov firmám a vraj s tým na môj podnet niečo urobia. Snáď.
Keďže som navštevoval tú istú univerzitu, tak mi to nedalo a zamyslel som sa nad sebou - aké to bolo keď ja som tam chodil a bolo to pomerne bizarné. Najskôr som študoval kvalitu produkcie. To je v podstate zamerané na riadenie podnikov (alebo jeho častí/procesov) tak, aby fungovali určitým systémom zameraným na neustále zlepšovanie všetkých činností a procesov. Problém, ktorý teraz vidím, je ten, že po teoretickej stránke sme získali síce obrovské množstvo poznatkov, ale na tú praktickú časť nás škola nepripravila, a to vôbec, nemá to totiž v osnovách. Je totiž veľký rozdiel 5 rokov riešiť CAD/CAM programovanie na škole, a potom programovať v práci a 5 rokov nasávať informácie o riadení podniku, a potom bez praxe ísť riadiť podnik (choré č.1). Tak som aj dopadol - vo veľkom koncerne som vydržal rok na pomerne dobrej pozícii a nepredĺžili mi zmluvu, nebol som totiž "žralok, predátor". To vás na škole nenaučia.
Tak som si dlho hľadal prácu a keďže to bolo v období 2010-2012, tak tej práce nebolo veľa. Rozhodol som sa zvýšiť si kvalifikáciu a prihlásil som sa na externé štúdium materiálového inžinierstva. V rovnakom čase som si však aj našiel prácu v slovenskom podniku, kde som začínal od najnižšej úrovne kontroly kvality. Štúdium som dokončil a medzitým som sa dostal na najvyšší stupeň v rámci systému kvality v danej firme. A teraz začne to bizarné. Majiteľ chcel, aby sme založili nové vedecko-výskumné centrum. To, že to nemalo opodstatnenie, lebo sme nič nevyvíjali, ho netrápilo, potreboval/chcel dotácie zo štátneho rozpočtu. Tak sme dávali dokopy celé osnovy vývoja, doslova sme vymýšľali čo budeme akože skúmať (choré č.2). No a nové centrum potrebovalo vedúceho s titulmi. Keďže sa firme nepodarilo získať žiadneho vedca za 600€ v hrubom (choré č.3), tak mi ponúkli, že idem na doktorandské externé štúdium, ktoré mi bude preplatené. Súhlasil som, našiel som si docenta, ktorý ma mal na starosti, škola súhlasila, našli sme spoločne tému záverečnej práce. Podstata tohto štúdia bola v obhájení záverečnej práce, poznatkov som už toľko nepotreboval (choré č.4). Aby ma pustili po 3 rokoch na tzv minimovky, kde som predniesol obhajobu doterajšej práce, tak som potreboval A-čkový článok. Mal som ho ešte z čias diplomovky. Minimovka bola na výbornú, všetci ma pochválili a ja som mal 2 roky na to, aby som prácu doviedol do konca. Medzitým mi degradovali A-čkový článok, čo mi nikto neohlásil a musel som rýchlo napísať nový. Aby mi to uznali, musel jeden profesor poprosiť ruský odborný časopis, nech mi článok zrýchlene potvrdí (choré č.5). Finančne náročné experimenty som dokončil, prácu som napísal a odovzdal na podpis vedeniu fakulty. Garant odboru mi to nepodpísal, vraj téma nie je dostatočne vedecká a nebol som pripustený k obhajobám. Toto som sa dozvedel po 5 rokoch (choré č.6). Oni súhlasili s témou, oni mi dali "A známku" za minimovku a nakoniec to nebolo vedecké. Je zvláštne, že s garantom súhlasím. Tá téma nebola vedecká v danej dobe, resp už bola vyskúmaná dávnejšie. Lenže potom by nemalo doštudovať 90% doktorandov, resp ani by nemali nastúpiť na štúdium. Lebo už vtedy má niekto nastaviť témy záverečných prác. Namiesto toho vylákajú dotácie od ministerstva, veď čím viac študentov, tým viac dotácií alebo od externých študentov, ktorí si to platia sami alebo to za nich platí firma (choré č.7).
Takže záverom - celý systém vysokého školstva a jeho prepojenie na prax nefunguje, je zle nastavený a je ak sa niekto uchytí, tak len vlastnými silami a mnohí šikovní sa neuchytia. Samotné vysoké školstvo produkuje otitulovaných ne-vedcov, ale na oplátku inkasuje peníze, tak nikto nemá výčitky. Zvláštny je aj systém publikácie článkov v časopisoch, kde ich je toľko vyplutých, že to nikto nemôže čítať, ale hlavne, že sú. No proste celé je to choré. Preto, ak máte komu dávať spätnú väzbu, dávajte, musíme to zmeniť.
 
Takto je to aj na humanitných odboroch. Moja alma mater je na tom rovnako. Bez peňazí, a tak si katedry píšu projekty, ktoré sa robia len pro forma. Vedúca na katedre s titulom Prof. mi pošle podklady v takej podobe, že je zjavné, že ich neskontrolovala, čo posiela. Len sa vyhovára, že má 200 mailov a nestíha. Toľko mailov som dostával denne počas práce v IT, kde som mal aj časť support ticketov.

Práve spolupracujeme s mojou katedrou, ktorá bola voľakedy naozaj prestížna a mala meno. Taký bordel v projektovom vedení som už dávno nevidel. Lenže jeden bordel následne generoval nekonečné množstvo ďalšieho bordelu aj na našej strane (naše vedenie).
 
Naposledy upravené:
Tu som opisoval podobnú absurditu.

Výsledný pohľad je jasný. Na našich školách sa veda nerobí. Keď sa človek začne špŕtať v tej vede, tak príde na to, že vedecká komunita je jedna veľka mafia, kde si každý meria svojho ftáka a hrdí sa ten kto má väčšieho. Nové objavy a podobne je zakázané robiť.

Ak chce človek pomôcť civilizácii ľudí na planéte nejakým novým objavom, tak najprv musí prejsť cez vedeckú drezúru, kde mu jasne vysvetlia aké objavy sú akceptovateľné aktuálnou koncepciou a aké nie. Je to dlhý byrokratický proces, počas ktorého ubíjajú v človeku tvorivosť.

Dajme tomu, že by sme chceli vymyslieť auto na vodu.
Proces je jasný -
1. Najprv experimentovať so vstrekovaním vody do valcov spaľujúcich benzín.
2. Znížiť množstvo benzínu pri spaľovaní.
3. Pochopiť princíp rozkladu vody na kyslík a vodík.
4. Vytvoriť motor, ktorý bude rozkladať kyslík a vodík a potom ho bude spaľovať.

LENŽE
Spaľovací motor na vodu je k ničomu ropným magnátom ako je saudská arábia. Tiež čo by potom vozili USA po oceánoch na tých svojich tankeroch. Voľná energia je nebezpečenstvom pre kapitalizmus.

A podobné to je vo všetkých odboroch. Napríklad ak by sa v československu teraz obnovil výskum a veda ohľadom traktorov, tatroviek tak ako to bolo za komunistov, tak akú rolu by hralo NEMECKO v EU? No najskôr žiadnu, lebo to čo je teraz pridelené robiť nemecku - veda okolo spaľovaích motorov, by odrazu bolo pridelené iným krajinám a ukázalo by sa, že tí nemci akosi nie sú takí šikovní ako sa zdá.

Parazit jednoznačne v EU rozdelil kto čo bude robiť. Niekto môže robiť vedu a iní zase môžu len imitovať vedeckú činnosť.

Ak by sme chceli riadne začať robiť vedu, tak by sme museli zakladať niečo ako vedecké cechy a použiť plnú funkciu riadenia.
1. Máme problém.
2. Bádať.
3. Navrhnúť riešenie.
4. Testovať riešenie.
5. Ak riešenie je slabé, tak sa vrátiť k bodu 2.
6. Uvoľniť riešenie do sveta.

A tu nasáva problém. Napríklad máme zadanie - zefektívniť výrobu mlieka. Dajme tomu, že sa nám to podarí. Zredukujeme spotrebu zdrojov na polovičku v slovenskej mliekrani. Výsledok bude taký, že holanďanov to naštve, pretože ich jogurty čo k nám vozia už nebudú mať odbyt. Tak holanďania, cez EU vybavia nejakú supernormu, ktorú budú spĺňať len ich dojnice - napr že každá krava môže mať cecok dlhý len 3 cm. A cez túto smernicu zlikvidujú konkurenčnú mliekáreň na Slovensku s novou technológiou. Alebo inak dodžubú Slovenskú mliekáreň - jednoducho Kaufland, Lidl a všetky tie giganty, PRESTANÚ kupovať mlieko od tej vyspelej mliekárni. Aj keď bude mať výskum, a nové technológie tak skrachuje. Potom samozrejme prídu Holanďania a výskum ukradnú aplikujú u seba.

Ťažko je mať výskum, keď máš nulovú suverenitu. Proste na teraz je Slovensko odsunúté do roly - kolónia / spotrebiteľ a preto tu výskum byť nesmie už z podstaty koncepcie kolonizátorstva.
A potom sa ešte človek dočíta, že zahraničná politika SMERU je za túto EU koncepciu kolonizátorstva. Možno len naoko sú za EU. Ale je jasné, že štát ako Slovensko v EU nemá miesto, jednoducho okolité štáty nás rozdrvili svojou zvieracou politikou.


Ak by sme chceli reálne robiť výskum tak by sa musela zmeniť štruktúra spoločnosti a prístup k práci. Dneska je pravidlom otročiť, vykonávať dokola opakujúcu sa činnosť. Lenže práca má byť tvorivá. Kedy v roku má predavačka v kauflande vyčlenený čas na vzdelávanie? No nemá. Má len drieť, makať, nerozmýšľať. A prečo drie? Lebo jej treba peniaze. Toto treba zmeniť, človek nesmie pracovať kvôli peniazom. Musí pracovať preto LEBO CHCE. A vtedy bude pracovať s tvorivosťou. Každý podnik by mal mať svoju "vysokú školu", kde by sa ľudia zaúčali, kde by sa niečo nové vyvýjalo. Lenže na vývoj sú potrebné peniaze. Takže kým nemáš svoju menu, kým nekontroluješ emitovanie peňazí tak nemáš ako podporovať vedu a výskum. lebo v kapitalistickom svete, veda zisik neprináša. Vedecká činnosť bude stále stratová. Veda sa musí stále dodovať.

Treba sa pozrieť na koncerny ako je napríklad kalašnikov. Ten má svoje centrum vedy. Tam vyvíjajú dačo. Skúmajú. Takým štýlom by mali fungovať aj vysoké školy. Najprv človek po absolvovaní strednej školy by mal ísť riadne pracovať, ochytať si veci, a až potom po určitom čase ak by ho to bavilo, tak by šiel ďalej robiť vedu. Najprv pomáhať vedeckým pracovníkom a potom aj sám dačo vyvýjať. Lenže tu sme späť pri našej koncepcii, ktorá hovorí "My ti určíme čo smieš a čo nesmieš vyvýjať". Takže radšej pretransformovali reálnu vedu na akúsi byrokratickú mafiu, ktorá brzdí vývoj spoločnosti. Tvári sa, že niečo robí a pritom len pekne likviduje nové objavy.

Netreba tiež zabúdať na to, že v určitých oblastiach potrebuje PARAZIT TUPÉ KÁDRE, ktoré budú chárniť jeho koncepciu. Hlavne v humanitárnych odboroch. Veď viete si predstaviť, že teraz by prišli Slovenskí vedci a bez akéhokoľvek zasahovania začali skúmať čo sa stalo s našou republikou po vstupe do EU? Veď nakoniec by dospeli k podobnému záveru ako KSB - že existuje akýsi PARAZIT čo riadi dianie v EU a svete a že Slovensko sa stalo vykorisťovanou kolóniou. A to je nepriateľné pre parazita. Tak radšej PARAZIT dopredu naemituje kvázy vedcov, čo budú kvázi študovať neexistujúce procesy a pritom kryť chrbát PARAZITOVI. Samozrejme tí vedci sa nesmú stretnúť s realitou, preto nesmú do práce. Musia ísť len od jedného vzmývania mozgu k druhému, od teoretickej strednej školy rovno na vysokú a potom na doktoranské vymývanie mozgu. Ak je vymývanie úspešné, tak je z jedinca SUPER POLITIK - guma tupá. Ak sa vymývanie nepodarí, tak človek musí sám začať štúdium odznova, lebo čo ho škola naučila môže hodiť do koša.
 
Naposledy upravené:

Můj vnuk chodí do první třídy - je mi smutno z toho co se člověk o výuce dozvídá

Na Česko se valí pohroma. K maturitám se blíží nová generace „ekonomů“​

Již podruhé jsme se sešli s učitelkou z jedné střední školy ekonomického směru v Praze. Minulý rok v listopadu nám popsala, jak to vypadá s úrovní vzdělání na její škole. Dala nám také nahlédnout do testů, které žáci odevzdali. Pohled to nebyl povzbudivý. Tentokrát nám popsala další komplikace, které kantory při výuce brzdí.
„Blíží se období, kdy vrcholí přípravy maturantů k závěrečné zkoušce,“ říká žena s několikaletou učitelskou praxí, která si přeje, vzhledem k ožehavosti tématu, zůstat v anonymitě. „Jenže tak jednoduché to není. Učitel má dnes ve třídě zhruba dvacet pět žáků. Zhruba dvě třetiny z nich mají nějaká potvrzení z různých poraden a od různých často i soukromých psychologických praxí o tom, s čím vším se nemůže dotyčný žák setkat.“
 
Vysoko hodnotím toto vlákno a jednotlivé príspevky v ňom.
Ak by sme chceli reálne robiť výskum tak by sa musela zmeniť štruktúra spoločnosti a prístup k práci.
Netýka sa to len vedy, školstva, ale všetkých aspektov života tejto spoločnosti, pretože
Ale je jasné, že štát ako Slovensko v EU nemá miesto, jednoducho okolité štáty nás rozdrvili svojou zvieracou politikou.
A netýka sa to len Slovenska, ale všetkých štátov v EÚ.
A potom sa ešte človek dočíta, že zahraničná politika SMERU je za túto EU koncepciu kolonizátorstva. Možno len naoko sú za EU.
V tejto podobe EÚ a stave na Slovensku ani inú zjavnú oficiálnu zahraničnú politiku ako kandidàt na vládne funkcie mať nemôžeš. Pokiaľ sa oficiálne nezmení mocenský stav a prerozdelenie vplyvu v Európe, tak môžeš v pozícii akejkoľvej strany na Slovensku, ktorá mà reàlny výtlak na úspech vo voľbách, nanajvýš tak mimikrovať.
Hraje sa o čas a prežitie Slovenska ako takého. Terajšia vlàdna zberba zbesilo vŕta diery do trupu potápajúceho sa Slovenska vo flotile rovnakým smerom sa plaviacich v ústrety útesom lodí. Vzbura na palube a otočenie kurzu o 180 stupňov by tento z vnútra rozožratý trup nemusel zvládnuť, nehovoriac už reakcii zbytku “flotily EÚ” na tento manéver.
Aktuàlnou úlohou je vystriedať “vŕtačov dier”, spomaliť plavbu, upchať diery a udržať Slovensko na hladine. Verejné ohlasovanie zmeny kurzu je, podľa mojej mienky, v terajšom stave kontraproduktívne, jak vzhľadom na vonkajší, tak i na vnútorný stav vecí. Napriek čoraz zjavnejšej fašizàcii EÚ, ešte stále pre štatisticky významnú masu EÚ nestratila svoju príťažlivosť. Áno, vnímajú nepriaznivé tendencie v EÚ, ale ešte nie sú v stave sa tohto sna vzdať. A pre týchto voličov je oficiálna zahraničná orientàcia SMERu. Ten musí ràtať aj s variantou, že do volieb na zahraničnej scéne k zàvažnej zmene nedôjde, ale bude to ďalej len kvasiť…
 
Ako má vyzerať pracovná činnosť človeka po škole?
Spomenul som si na jeden veľmi dobrý príklad.
Existuje seriál Ničitelia mýtov
Na youtube má tony videí.

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=U4fNRajpNc4&list=PLh2pu5GcnEbfnzqCBd1QRwQfAtzz7SIZc&index=1

Je o tom, že skupinka ľudí si zoberie nejaký ten mýt a idú overovať či je pravdivý alebo nie.
Niekedy sú to totálne sprostosti, ako kurča v soláriu. Ale niekedy sú to veľmi cenné experimenty. Oni tam reálne robia vedu. Pár krát sa stalo, že výsledok experimentu posielali vedeckej mafii.
Celý ten seriál stojí na osobnosti menom
Jamie Hyneman
Dočítame o ňom ....

Odišiel som z domovu, keď dom mal len štrnásť a stopom som potom jazdil po celej krajine.“
Dokázal sa postaviť na vlastné nohy a získal titul v ruskom jazyku z Indiana University. Stal sa veľmi multistranným človekom. Bol potápač, expert na prežitie v divočine (púšti), kapitán lode, lingvista, majiteľ chovateľských potrieb, strojník a kuchár.


Takže žiadna otročina celý život v kauflande, ale kreatívna práca. Odskúšal si veľmi veľa zamestnaní, aby nakoniec prišiel na to čo ho v živote bude baviť - kreatívna práca - VEDA. Takto by to malo byť aj s našími vedcami. Najprv si ochytať veci, s ktorými chcú pracovať, oboznámiť sa s širokým množstvom odvetví a až potom začať robiť vedu. Bez praktickej časti je teoretizovanie márne.

Tiež keď si vezmeme do úvahy strednú školu. Dieťa tam odsedí pol dňa. Potom sa pol dňa mučí s domácimi úlohami. Večer ide spať. Pokiaľ nemá dieťa dedka, ktorý stále niečo kuje v kôlni, tak po absolvovaní strednej školy, je dieťa KYĽAVÉ, ani šrobovák nevie chytiť do ruky. To hovorí, že celková výučba je sústredená na teoretickú časť ale len minimálne na praktickú. Najlepšie by bolo, keby jeden deň v týždni šli stredoškoláci riadne niekde makať. Zakaždým niekde inde. Ja viem, v kapitalistickom svete je to neprípustné, lebo také dieťa to je strata - pokazený výrobok. Ale na to platíme dane, aby sa tie peniaze používali na vytvárani možností pre sebareálizáciu detí a nie na to aby sme podporovali LGBT degradáciu. Takže štát sa môže dohodnúť s firmou, že XY dní v roku budú v pracovnom prostredí prítomní dospievajúci a pracovníci im budú ukazovať ako sa pracuje + im dajú možnosť si odskúšať ako makať. Normálne jeden celý deň. Samozrejme bezpečnosť pri práci by bola vyššia ako klasicky. Tiež niektoré rizikové povolania by boli oslobodené od nutnosti precvičovania, ostalo by len zaučenie na mieste a reálna ukážka. Proste spojiť dospievajúceho človeka s reálnym svetom a dať mu pocítiť čo to znamená - mať zodpovednosť, mať miesto v spoločnosti.

Takouto formou človek čo vyšiel zo školy bude mať aké také schopnosti. Dedina ako tak dáva príležitosť deťom. Ale mestá už ťažko.
 
Naposledy upravené:

Škola Šetinina - učíme sa praxi - co se někdo učí 10 let-tady za 2,5 roku​

Школа Щетинина​


Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=83amKtW6zZk


školu zavřeli před 2 roky (někomu vadila)- jako experimentální školu, nebo že děti trpěli atd...
Dne 29. ledna 2020 se konalo zasedání krajského rozhodčího soudu v Krasnodaru o žalobě na zrušení licence, kterou podalo Ministerstvo školství, vědy a politiky mládeže území Krasnodar na "Internátní školu pro komplexní formaci osobnosti dětí a dospívajících". Toto setkání bylo dalším kolem vývoje situace kolem skandálního uzavření neobvyklé a v mnoha ohledech jedinečné pro ruskou internátní školu, kde byl školní kurz zvládnut za tři roky a školení byla kombinována s prací, sportem, vojenským výcvikem a profesionální kreativitou.

Tvůrce a ředitel této školy, inovativní učitel Michail Ščetinin, známý od sovětských časů,
zemřel 10. listopadu 2019 uprostřed pokusů o uzavření školy.

Michail Petrovič Ščetinin - tvůrce autorského modelu školy 3. tisíciletí.
Je to skvělý učitel, myslitel a pedagog, srovnatelný jen se světovými klasiky, kteří nezůstávají
v historii, ale stávají se horizonty vědomí. Dával všem studentům společný seriózní vědecký základ, apel na nejpokročilejší koncepty v oblasti ruského kozmosu, filozofické antropologie, kulturních studií, psychofyziologie a genetiky, pedagogiky, které tvořily základ původní filozofie výchovy tvořené M.P. Ščetininem, který zase tvořil základ jeho pedagogického zboru.

Ščetininova škola získala federální status
Лицей Щетинина получил федеральный статус 10 лет назад по распоряжению правительства РФ № 1128-р от 5 июля 2010 года за подписью Владимира Путина
5.7.2010 podpisem Putina (a stějně ji uřeníci zrušili)
8.11. 2021 Ščetininova škola přestala existovat ve své bývalé podobě

Pedagogičtí pracovníci opustili reorganizovanou instituci pod "opatrovnictvím" VDC "Smena"

Jak je uvedeno v prohlášení týmu, pracovní podmínky nabízené učitelům neumožnily ani zachovat vědecké dědictví vynikajícího učitele, ani pokračovat ve vědecké a praktické práci na rozvoji Ščetininova pedagogiky.
Připomeňme, jak již dříve informoval portál "JASNO", předseda vlády Ruska Michail Mišustin podepsal dekret, podle kterého byl nový federální status dán lyceu-internátní škole pojmenované po M. P. Ščetinin poblíž Gelendžiku.
Podle dokumentu organizace vstoupí do struktury celoruského dětského centra "Smena",
které se nachází v Anapě.

O tom, jak se školení konalo ve škole Ščetinin, "JASNO" řekl absolventům internátní školy,
z nichž mnozí udělali dobrou kariéru a zvládli několik profesí.
 
Naposledy upravené:
Za seba môžem povedať, že novinárske a učiteľské povolania, by sa malo vykonávať až po určitej praxi:

Novinárčina by mala byť len nadstavba, nie 5ročné štúdium. Najprv vyštudovať konkrétny odbor a až potom v ňom a o ňom publikovať.

Detto učiteľstvo. Predstavte si človeka, ktorý skončil školu, nič nezažil, nemá rodinu a má ísť vychovávať deti. Nezačne to dobre a ani neskončí, pretože na vrchole svojich síl v 40-50 vyhorí a stane sa nepoužiteľným. Naopak človek, ktorý zbieral skúsenosti, má aj čo odovzdať ďalej.
 
učiteľstvo. Predstavte si človeka, ktorý skončil školu, nič nezažil, nemá rodinu a má ísť vychovávať deti.
Na toto má veľký vplyv fungujúca náväznosť striedania generácií. V minulosti/aj dnes, ak mal/má mladý učiteľ pri sebe skúseného "starého" kolegu, často od neho dostane nielen cenné rady ale i celú kopu vyučovacích pomôcok, ktoré by si inak musel prácne vyrábať. Spočiatku teda kopíruje štýl výučby kolegu, ale po nadobudnutí skúseností si štýl dotvorí podľa vlastných kritérií. Často tým obohatí aj staršieho kolegu a tak napredujú obaja (tandem).
 
@openeyes takto som sa na to priznám sa nepozrel. Na našej škole síce funguje výmena informácií, ale rovnako tak to aj inde nefunguje. Skôr si myslím, že sme výnimka.
Potom tu máš situácie, kedy starší aj chce poradiť, ale mladý je majster sveta a volá Denník N. Dovolím si tvrdiť, že mladí majú dnes o niečo tvrdšiu hlavu, resp. si namýšľajú, že keď vedia "robiť s PC", tak im toho nebude nikto kecať. A rovnako máš zatrpknutých starcov, ktorí nedajú poznámky z ruky.

Ďalší scenár v nadmerne ženských kolektívoch - hneď si ťa niekto stiahne a začne si ťa masírovať, lebo každý proti každému, tak potrebuje posilu. Zažil som a aj neustále zažívam.

Tvoj systém dáva zmysel, ale realita sa k nemu žiaľ nepribližuje. Ono je to aj tým, že ako pred 25 rokmi tak aj dnes idú na pedagogiku v podstate zúfalci, ktorí sa inde neuchytili. Taká škola ako poistka, len aby bol titul. Vidíme to a kolegami, keď k nám prídu na prax. Kvalita nikde. Na tých školách sa robí nábor, nie výber. Na menších sa to týka aj žiakov, nielen učiteľov.
 
Naposledy upravené:

V ruskom parlamente (Dume) bol predložený zákon, ktorý zaväzuje študentov pracovať v rámci školskej výučby.

„V záujme posilnenia úlohy pracovnej sily vo výchovno-vzdelávacom procese návrh federálneho zákona navrhuje upraviť koncepciu vzdelávania a doplniť ho o zložku zameranú na formovanie pracovitosti žiakov, zodpovedný prístup k práci a jej výsledkom.

A tu je to, čo o tom hovoril svojho času Michail Petrovič Ščetinin zakladateľ výnimočnej školy v Tekose, ktorá bola vyhodnotená v určitom období ako najlepší vzdelávací systém na svete:

„Schopnosť pracovať od nepamäti odlišovala našich ľudí. Produkovaním hodnôt, ktoré sú významné pre ostatných, sa dieťa stáva nielen sociálne stabilným človekom, ale rozvíja aj vlastnosti potrebné pre dôstojnú existenciu vo svete.

U nás aktívne pracujú na tom aby dievčatá a chlapci mali spoločné záchody, pričom v Rusku uvažujú o tom, zlikvidovať kyľavosť, nešikovnosť u detí. Naučiť deti pracovať a zručnostiam.​
 

Metodika zdravé školy Vladimira Bazarného v praxi​

Konceptuální podmíněnost vědy a ovlivňování vědeckého výzkumu prostřednictvím řízení​


Lež a pravda o významném sovětském vědci, kterého pošpinili stejně jako Stalina aneb jak se uměle mění realita​

Lež a pravda o bojovníkovi proti eugenice a významném agronomovi_​


VKontaktu:


Zdroj: https://vk.com/video351663392_456239424


(Výchozí video ve vyšší kvalitě bez titulků na Ulož to:
https://uloz.to/tamhle/NFK4s6fAoWzJ#!ZGVmMwR1AmyuAQEvMJIwAwRjZTSyFacKo1AmrK5sq21OZGMw)

Soubor s titulky:
https://uloz.to/tamhle/0BI9RdNHCHCV#!ZJH3ZQR1MzD2ZJLjLzWwZzSwMwWxIxAVD3WWBR04G3cCAQAy

Megaprojekty​


Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=KsGn0-j33fg&t=9s
 
Naspäť
Top Bottom