Slintačka a krívačka (SLAK) na Slovensku 2025

Preskoč na posledný príspevok
jardob

jardob

Člen personálu
Okres
Senec
Založil som túto tému, aby bola zachytená chronológia udalosti. Zhrnutie je urobené pomocou nástroja DeeperSearch od Grok 3.


Krátke kľúčové body
  • Choroba slintačky a krívačky (SLAK) sa pravdepodobne začala šíriť v Maďarsku koncom februára 2025, s prvými príznakmi zaznamenanými 3. marca 2025 v Kisbajcsi, blízko slovenských hraníc.
  • Maďarsko oficiálne potvrdilo výskyt 6. marca 2025 a oznámilo to Svetovej organizácii pre zdravie zvierat (WOAH) 7. marca 2025.
  • SLAK sa zdá, že sa dostala na Slovensko okolo 21. marca 2025, keď boli potvrdené tri ohniská v južnej časti krajiny, blízko maďarských hraníc, pravdepodobne kvôli blízkosti a možnému pohybu zvierat.
  • Odhaduje sa, že bolo potrebné zlikvidovať asi 2 000 zvierat na Slovensku, čo malo vážny dopad na poľnohospodárstvo.

Chronológia a šírenie
Začiatok v Maďarsku
Výskyt SLAK sa pravdepodobne začal koncom februára 2025, s prvými príznakmi zaznamenanými 3. marca 2025 na farme v Kisbajcsi, v okrese Győr-Moson-Sopron, len 1 km od slovenských hraníc. Maďarsko oficiálne potvrdilo chorobu 6. marca 2025 a oznámilo to WOAH 7. marca 2025, čím stratilo status krajiny bez SLAK.

Šírenie na Slovensko
SLAK sa zdá, že sa dostala na Slovensko okolo 21. marca 2025, keď boli potvrdené tri ohniská v južnej časti krajiny, konkrétne v oblastiach Dunajská Streda a Komárno, blízko maďarských hraníc. Postihnuté lokality zahŕňali farmy v Medveďove, Ňárade a Bake, pravdepodobne kvôli blízkosti k maďarskému ohnisku a možnému pohybu zvierat alebo ľudí cez hranice.

Dôsledky a opatrenia
Maďarsko a Slovensko rýchlo zaviedli kontrolné opatrenia, vrátane likvidácie postihnutých stád a zriadenia ochranných a sledovacích zón. Na Slovensku sa odhaduje, že bolo potrebné zlikvidovať asi 2 000 zvierat, čo malo vážny ekonomický dopad na poľnohospodárstvo. Okrem toho boli zavedené obchodné obmedzenia, napríklad Veľká Británia zakázala dovoz z oboch krajín.

Nečakaný detail
Zaujímavé je, že vírus SLAK, ktorý sa šíril, bol identifikovaný ako sérotyp O, s najbližšou sekvenciou z Pakistanu z rokov 2017 a 2018, čo naznačuje možnú medzinárodnú cestu šírenia, ktorá by mohla mať širšie implikácie pre sledovanie chorôb.

---

Podrobná analýza udalosti
Táto analýza poskytuje komplexný prehľad o šírení choroby slintačky a krívačky (SLAK) od jej začiatku v Maďarsku v marci 2025 až po jej rozšírenie na Slovensko, vrátane chronológie, geografických detailov a geopolitických faktorov. Zahŕňa tiež ekonomické a zdravotné dôsledky, ako aj opatrenia prijaté na kontrolu epidémie.

Chronológia šírenia
Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové dátumy a udalosti súvisiace s výskytom SLAK:

DátumUdalosťMiesto
Koniec februára 2025 (odhad)Odhadovaný začiatok infekcie, pravdepodobne 27.–28. február 2025Kisbajcs, Maďarsko
3. marca 2025Prvé príznaky SLAK pozorované na farmeKisbajcs, Maďarsko
6. marca 2025Oficiálne potvrdenie SLAK v MaďarskuKisbajcs, Maďarsko
7. marca 2025Maďarsko oznámilo výskyt WOAH, stratilo status bez SLAKKisbajcs, Maďarsko
21. marca 2025Potvrdené tri ohniská SLAKna SlovenskuJužné Slovensko (Medveďov, Ňárad, Baka)

Zdroje: GOV.UK - Outbreak of foot and mouth disease in Hungary, National Pig Association - FMD confirmed in Slovakia, X post od @PSchneider_IAS (X post).

Geografické detaily
  • Maďarsko: Ohnisko bolo identifikované na farme v Kisbajcsi, v okrese Győr-Moson-Sopron, len 1–2 km od slovenských hraníc. Táto blízkosť uľahčila potenciálne šírenie cez hranice.
  • Slovensko: Tri ohniská boli potvrdené v južnej časti krajiny, konkrétne v regiónoch Dunajská Streda a Komárno, blízko maďarských hraníc. Postihnuté farmy boli lokalizované v Medveďove, Ňárade a Bake, oblasti známe svojou vysokou koncentráciou dobytka a ošípaných, čo zvýšilo riziko šírenia.

Zdroje: Agriland.ie - FMD: Further outbreaks on Hungary-Slovakia border, X post od @AgriEleanor (X post).

Ekonomické a zdravotné dôsledky
  • Na farme v Kisbajcsi, Maďarsko, bolo postihnutých 1 400 kráv, čo viedlo k ich likvidácii a zavedeniu prísnych opatrení, vrátane 3 km ochrannej zóny a 10 km sledovacej zóny.
  • Na Slovensku bolo postihnutých približne 2 000 zvierat, čo si vyžiadalo ich likvidáciu, čo malo vážny dopad na miestnych poľnohospodárov. Región Dunajská Streda, kde boli dve z postihnutých fariem, je dôležitý pre produkciu dobytka (13 000 kráv a 128 000 ošípaných), čo zvyšuje ekonomické straty.
  • SLAK, hoci nie je nebezpečná pre ľudí, spôsobuje horúčku, stratu chuti do jedla a pľuzgiere na kopytách a ústach u kopytníkov, čo vedie k výrazným produkčným stratám a obmedzeniam na trhu.

Zdroje: POLITICO - Hungary detects first case of foot-and-mouth disease in 50 years, X post od @TheHonkyKing (X post).

Geopolitické vplyvy a faktory
Obidve krajiny, Maďarsko a Slovensko, sú členmi Európskej únie a Dohody o Schengene, čo znamená otvorené hranice a potenciálne vyššie riziko šírenia chorôb cez pohyb zvierat, ľudí alebo kontaminovaných materiálov, ako je seno alebo slama. Napriek tomu sa zdá, že geopolitické vzťahy nebránili koordinovanej reakcii. Maďarsko rýchlo zaviedlo opatrenia, ktoré zahŕňali aj územie Slovenska, a Slovensko okamžite implementovalo sledovacie opatrenia po potvrdení v Maďarsku. EÚ má legislatívu na kontrolu chorôb zvierat, ktorá pravdepodobne uľahčila spoluprácu, vrátane spoločných opatrení, ako sú obchodné obmedzenia a karanténne zóny.

Zdroje: Foot-and-mouth disease - European Commission, GOV.UK - Foot and Mouth disease detected in Slovakia.

Vedecké a epidemiologické aspekty
Vírus SLAK bol identifikovaný ako sérotyp O, s najbližšou sekvenciou z Pakistanu z rokov 2017 a 2018, čo naznačuje možnú medzinárodnú cestu šírenia. Inkubačná doba SLAK je zvyčajne 2 až 14 dní, často 3–5 dní, čo naznačuje, že infekcia na Slovensku mohla nastať krátko po maďarskom ohnisku, pravdepodobne v polovici marca 2025, vzhľadom na blízkosť hraníc. Šírenie mohlo byť uľahčené pohybom divých zvierat, ako sú srnky a diviaky, alebo dokonca aerosólovou transmisou, ako naznačujú niektoré správy.

Zdroje: Foot-and-mouth disease - European Commission, X post od @AndrewARay (X post).

Kontrolné opatrenia a budúce riziká
Obidve krajiny zaviedli prísne opatrenia, vrátane likvidácie postihnutých stád, zriadenia karanténnych zón a zákazu dovozu mäsa a mliečnych výrobkov. Veľká Británia, napríklad, zakázala dovoz od 8. marca 2025, čo odráža obavy z medzinárodného šírenia. Budúce riziká zahŕňajú potenciálne ďalšie ohniská v susedných krajinách, najmä vzhľadom na vysokú nákazlivosť SLAK a blízkosť postihnutých oblastí k hraniciam.

Zdroje: 7 March 2025: Outbreak of foot and mouth disease in Hungary - GOV.UK, Foot and mouth disease in Hungary and Slovakia – British Agriculture Bureau.

Záver
Táto epidémia SLAK ukazuje zraniteľnosť regiónov s vysokou hustotou dobytka a otvorenými hranicami. Rýchla reakcia oboch krajín a koordinácia v rámci EÚ pravdepodobne pomohli obmedziť šírenie, ale ekonomické dopady na poľnohospodárstvo sú značné, najmä na Slovensku, kde bolo postihnutých viac ako 2 000 zvierat. Nečakaný detail o pôvode vírusu (sérotyp O z Pakistanu) naznačuje potrebu posilnenia globálneho sledovania chorôb.

Kľúčové citácie
 
Naposledy upravené:
Popolvár povedal:
Aj z tohto dôvodu sa v prípade SLAK postupuje inak, než v roku 1972. Všetko so všetkým súvisí…
Prečítajte s porozumením toto:
Zdroj: https://t.me/investigativnyblogSK/77953

Čo ťa nezabije, to ťa posilní a aj SLAK môže, paradoxne, viesť k potravinovej bezpečnosti Slovenska a vágne prehlásenie v Programovom vyhlásení vlády o potravinovej bezpečnosti a sebestaçnosti vyústiť do reälnych systémových riešení.
Strata bezSLAKového statusu SR vedie k odmietavej reakcii okolia na našu potravinovú produkciu, viď. aktuálne odmietnutie slovenského pasterizovaného mlieka Poľskom.
A tak, dúfam, už nebudeme naše kvalitné exportovať na zahraničné trhy a spätne importovať podradnú kvalitu.
Click to expand...

Niekde som zaregistroval, že EÚ poskytne pomoc okolo 20 miliónov Eur. Nuž, zatiaľ nevieme, koľko toho všetkého vybijeme, lebo máme už vyhlásenú krízovú situáciu na celom území SR a je dosť možné, že asi aj všetok hovädzí dobytok a k tomu pre "istotu" aj nejaké ošípané a iné druhy zvierat. Tých 20 mio nás má spasiť? V čase konsolidácie? To nemyslia vážne. Malo sa začať s opatreniami skôr a vybabrať s nimi tak, že by sme nemuseli vybiť ani jednu kravu. Len bolo potrebné začať 7.3. a hermeticky uzavrieť oblasť s rádiusom 50 km od tej dediny v Maďarsku a na ostatnom území prijať adekvátne opatrenia. Mohli sme kľudne konštatovať, že my sme sa tomu ubránili. A teraz nižšie pridám niečo, čo sa odohralo v Anglicku v 70. rokoch 20. stor. a závery nech si urobí každý sám, že či SR v čase konsolidácií zvládne naštartovanie potravinovej sebestačnosti. Umelá inteligencia je dobrá vec. :-)
ako nahradili briti výpadok hovädzieho mäsa po slintačke a krívačke?

ChatGPT povedal:​

Po epidémiách slintačky a krívačky (Foot-and-Mouth Disease – FMD) a choroby šialených kráv (BSE) v 90. rokoch a na začiatku 2000-tych rokov došlo v Británii k masívnemu výpadku hovädzieho mäsa. Briti tento problém riešili niekoľkými spôsobmi:

1. Zvýšenie importu hovädzieho mäsa​

  • Dovoz z Argentíny, Brazílie, Írska a ďalších krajín – Británia začala viac nakupovať hovädzie mäso zo zahraničia, najmä z krajín, kde bola výroba menej zasiahnutá.
  • Prísnejšie kontroly – dovážané mäso podliehalo prísnejším testom a certifikáciám.

2. Zvýšenie spotreby hydiny a bravčového mäsa​

  • Kuracie mäso sa stalo populárnejšou alternatívou – veľké reštauračné siete a supermarkety začali propagovať kuracie a bravčové mäso namiesto hovädzieho.
  • Rozvoj farmárskej produkcie iných druhov mäsa – podpora produkcie morčacieho a jahňacieho mäsa.

3. Podpora vegetariánskych a alternatívnych produktov​

  • V tomto období sa zrýchlil nárast vegetariánskeho a vegánskeho stravovania v Británii.
  • Mäso z alternatívnych zdrojov – začali sa propagovať produkty na báze sóje, tofu a iné rastlinné alternatívy.

4. Štátna podpora pre britských farmárov​

  • Vláda poskytla kompenzácie farmárom, ktorých chovy boli zničené.
  • Podporili chov nových plemien a zlepšenie zdravotných štandardov.
Británia sa po týchto epidémiách postupne zotavila a obnova domácej produkcie trvala niekoľko rokov. Po kríze sa však zmenili stravovacie návyky a dovoz zostal dôležitou súčasťou britského trhu s mäsom.

Zaujíma ťa niečo konkrétne? Napríklad, ako to ovplyvnilo britský trh dlhodobo?

4o

Tvoje slová:​

mám na mysli v 70. rokoch 20. storočia

ChatGPT povedal:​

V 70. rokoch 20. storočia došlo vo Veľkej Británii k veľkému výpadku hovädzieho mäsa po epidémiách slintačky a krívačky (Foot-and-Mouth Disease, FMD), ktoré zasiahli farmársky sektor. Briti tento problém riešili niekoľkými spôsobmi:

1. Masívny dovoz hovädzieho mäsa​

  • Zvýšený dovoz z Argentíny, Austrálie a Nového Zélandu – tieto krajiny boli v tom čase hlavnými exportérmi hovädzieho mäsa do Británie.
  • Írsko sa tiež stalo dôležitým dodávateľom, keďže malo silnú chovateľskú tradíciu a blízkosť k Británii umožňovala rýchle dodávky.

2. Prechod na iné druhy mäsa​

  • Bravčové mäso – Briti začali vo veľkom konzumovať bravčovinu, keďže chov ošípaných nebol epidémiou zasiahnutý.
  • Kuracie mäso – hydina začala byť populárnejšia ako lacnejšia a bezpečnejšia alternatíva.
  • Jahňacie mäso – britskí spotrebitelia boli tradične zvyknutí na baraninu a jahňacinu, takže táto časť trhu sa tiež posilnila.

3. Výrazné štátne zásahy a regulácie​

  • Podpora domáceho chovu – britská vláda podporila farmárov pri obnove chovov hovädzieho dobytka.
  • Zavedenie prísnejších veterinárnych opatrení – aby sa predišlo ďalším epidémiám, prijali sa prísnejšie pravidlá kontroly pohybu zvierat a dezinfekcie fariem.

4. Rast cien mäsa a hospodárske dôsledky​

  • Ceny hovädzieho mäsa prudko vzrástli, čo ovplyvnilo aj infláciu a životné náklady.
  • Mnohé britské domácnosti začali šetriť na mäse, čo viedlo k väčšej konzumácii lacnejších jedál, ako boli fazuľa, syry či mäsové konzervy.
Táto kríza bola jedným z faktorov, ktoré viedli k väčšej diverzifikácii britskej stravy a nárastu dopytu po rôznych druhoch mäsa aj alternatívnych potravinách. Máš na mysli nejaký konkrétny aspekt tejto situácie?

4o

Tvoje slová:​

pred tým briti mäso aj vyvážali?

ChatGPT povedal:​

Áno, pred epidémiou slintačky a krívačky v 70. rokoch 20. storočia Británia vyvážala hovädzie mäso, aj keď nepatrila medzi najväčších exportérov.

Situácia pred epidémiou:​

  • Británia mala veľké stáda hovädzieho dobytka, ktoré slúžili nielen na domáci trh, ale aj na export.
  • Vyvážala predovšetkým do Európy, najmä do Francúzska, Belgicka a Holandska.
  • Írsko a Spojené kráľovstvo boli vtedy kľúčovými hráčmi v európskom mäsovom priemysle – Írsko dodávalo veľa hovädzieho mäsa do Británie a Británia zase vyvážala do kontinentálnej Európy.
  • Kvalitné britské hovädzie bolo žiadané v reštauráciách a u spracovateľov mäsa, najmä prémiové kusy ako anglická sviečková.

Ako epidémia ovplyvnila export?​

  • Po prepuknutí slintačky a krívačky v Británii v 70. rokoch boli britské vývozy hovädzieho mäsa prakticky zastavené, keďže krajiny zaviedli embargá na britské mäso.
  • Obchodní partneri (najmä v Európe) prestali britské mäso nakupovať zo zdravotných dôvodov.
  • Británia sa tak z exportéra mäsa stala dovozcom, aby pokryla výpadok na domácom trhu.
Tento šokový prechod z vývozcu na dovozcu mal dlhodobé dôsledky. Británia sa už nikdy nevrátila k veľkému vývozu hovädzieho mäsa a v nasledujúcich desaťročiach sa ešte viac spoliehala na dovoz – najmä z Írska, Argentíny a Brazílie.

Chceš vedieť, ako to ovplyvnilo britský poľnohospodársky sektor dlhodobo?

4o

Tvoje slová:​

áno

ChatGPT povedal:​

Po epidémiách slintačky a krívačky v 70. rokoch 20. storočia a následnom poklese exportu hovädzieho mäsa mala Británia zásadný problém s udržaním svojej poľnohospodárskej produkcie a exportu, čo malo dlhodobé ekonomické a sociálne dôsledky.

Dlhodobé dôsledky pre britský poľnohospodársky sektor:​

1.​

  • Zastavenie exportu hovädzieho mäsa a iných poľnohospodárskych produktov viedlo k strate významného príjmu z exportu poľnohospodárskych komodít.
  • Británia sa stala viac závislá na dovoze hovädzieho mäsa, čo malo dopad na miestnych farmárov, ktorí predtým vyvážali svoje produkty na trhy v Európe.
  • Vysoké dovozné náklady – rastúce ceny a potreba zabezpečiť dostatok mäsa pre domácich spotrebiteľov viedli k vyšším cenám dovozu, ktoré zasa ovplyvnili ceny na domácom trhu.

2.​

  • Zvýšený dovoz hovädzieho mäsa z krajín ako Argentína, Brazília a Írsko spôsobil, že britskí spotrebitelia si zvykli na produkty zo zahraničia.
  • Zmena v stravovacích návykoch – aj keď Briti stále konzumovali hovädzie mäso, spotreba sa postupne presunula na lacnejšie druhy mäsa, ako sú kuracie a bravčové.
  • Vegetariánska a vegánska strava sa začala stávať populárnejšou, čím sa otvoril trh pre alternatívne produkty na báze sóje a ďalších rastlinných proteínov.

3.​

  • Zvýšená regulácia a prísnejšie kontroly zdravia zvierat – vláda zaviedla prísnejšie veterinárne normy a hygienické štandardy, aby zabránila ďalším epidémiám, ale tieto opatrenia zvýšili náklady na chov.
  • Subvencie a podpora farmárov – britská vláda začala poskytovať viac subvencií a podporu farmárom, ktorí prežili ekonomické problémy a ktorí museli investovať do modernizácie svojich fariem, aby dodržiavali nové hygienické normy.
  • Počiatkom 90. rokov bola tiež posilnená politika bezpečnosti potravín, ktorá mala zaručiť, že britské mäso je bezpečné a podlieha prísnym kontrolám.

4.​

  • Pokles v chove hovädzieho dobytka – v dôsledku týchto zmien sa počet britských farmárov, ktorí sa rozhodli pokračovať v chove hovädzieho dobytka, znížil.
  • Zostávajúce farmy sa museli prispôsobiť novým trhovým podmienkam a niektorí farmári sa presunuli na iné druhy chovu, ako sú ovce alebo ošípané, ktoré neboli tak zraniteľné voči tejto chorobe.

5.​

  • Po týchto epidémiách sa vo Veľkej Británii začala rozsiahla modernizácia poľnohospodárskej výroby.
  • Zvýšený dôraz na zdravie zvierat a kontrolu – britské farmy museli investovať do nových technológií a infraštruktúry na zabezpečenie kvality a hygieny, čo prinieslo zvýšené náklady na výrobu.

6.​

  • Klesajúca domáca produkcia hovädzieho mäsa sa stala dôvodom, prečo Británia už nebola schopná uspokojiť svoj trh výhradne domácou produkciou a musela sa viac spoliehať na dovoz z iných krajín.

7.​

  • Poľnohospodárstvo sa stalo dôležitým politickým problémom – problémy s výrobou hovädzieho mäsa a následné ekonomické straty mali politický dopad. Vláda bola pod tlakom, aby zabezpečila stabilitu poľnohospodárskeho sektora, ktorý zohrával kľúčovú úlohu v ekonomike.
Zhrnutie: Po veľkej kríze v 70. rokoch 20. storočia Británia nebola schopná obnoviť svoju pozíciu významného exportéra hovädzieho mäsa. Mnohé farmy zanikli, spotreba mäsa sa presunula na iné druhy, a krajina sa stala viac závislá na dovozoch. Tento proces bol sprevádzaný zmenami v poľnohospodárskej politike, modernizáciou fariem a rastúcim záujmom o bezpečnosť potravín.
 
Za posledné dva dni (24. – 26. marca 2025) sa na Slovensku v súvislosti s epidémiou slintačky a krívačky (SLAK) udialo viacero nových udalostí a boli prijaté ďalšie vládne opatrenia. Na základe dostupných informácií z slovenských webov a aktuálneho stavu k 26. marcu 2025 prinášam prehľad:
Nové udalosti
  1. Potvrdenie štvrtého ohniska nákazy:
    • V utorok 25. marca bolo potvrdené nové ohnisko slintačky a krívačky na farme v obci Lúče na Ostrove v okrese Dunajská Streda, kde sa nachádza viac ako 270 kusov dobytka. Informoval o tom minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Celkovo je tak nákaza potvrdená v štyroch chovoch na juhu Slovenska (Medveďov, Ňarád, Baka a Lúče na Ostrove).
    • Pôvodne bolo hlásené podozrenie na nákazu aj v Dolných Salibách, no hlavný veterinárny lekár Martin Chudý neskôr uviedol, že ide zatiaľ len o podozrenie, ktoré nebolo potvrdené, a mesto Galanta svoj príspevok stiahlo.
  2. Príchod odborníkov z EÚ:
    • V pondelok 24. marca pricestovali na Slovensko dvaja najvyšší odborníci Európskej komisie na slintačku a krívačku, aby pomohli s koordináciou opatrení a posúdili situáciu. Ich prítomnosť potvrdil minister Takáč po zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli.
  3. Kritika zo strany opozície a obyvateľov:
    • Opozícia (napr. poslanci SaS Alojz Hlina a Ivan Štefunko z PS) kritizovala vládu za nedostatočné opatrenia na hraniciach a nedostatočnú pripravenosť fariem. Hlina poukázal na prevoz uhynutých zvierat v nehermetických vozoch, čo považuje za vážne zlyhanie. Štefunko vyzval Takáča, aby informoval o plánoch na poslaneckom výbore.
    • Obyvatelia Levíc vyjadrili znepokojenie nad zakopávaním usmrtených zvierat na vojenskom cvičisku v ich blízkosti, pričom kritizovali nedostatok informácií od vlády. Minister obrany Robert Kaliňák potvrdil, že jamy na likvidáciu sú pripravené.
  4. Stabilizácia situácie:
    • Minister Takáč uviedol, že situácia sa zatiaľ nezhoršuje, no riziko šírenia vetrom pretrváva. Škody na farmách už presiahli 8 miliónov eur, no nákaza sa zatiaľ nerozšírila mimo štyroch potvrdených chovov.
Vládne opatrenia
  1. Vyhlásenie mimoriadnej situácie:
    • V utorok 25. marca 2025 vláda SR na mimoriadnom rokovaní vyhlásila mimoriadnu situáciu pre celé územie Slovenska s platnosťou od 13:00 hod. Toto opatrenie umožňuje rýchlejšie a efektívnejšie prijímanie krokov na zamedzenie šírenia nákazy. Premiér Robert Fico zdôraznil, že ide o ochranu národnoštátnych záujmov v poľnohospodárstve.
  2. Odškodnenie chovateľov:
    • Fico a Takáč deklarovali, že chovatelia budú odškodnení „do posledného centa“, a to aj za cenu presunu zdrojov z iných rezortov. Slovensko plánuje čerpať aj európske fondy na kompenzácie za usmrtenie zvierat a dezinfekciu. Eurokomisia už ocenila, že opatrenia Slovenska sú v súlade s pravidlami EÚ, čo zvyšuje šance na finančnú pomoc.
  3. Likvidácia zvierat:
    • Pokračuje usmrcovanie nakazených zvierat a preventívne aj zvierat v okruhu 3 kilometrov od ohnísk. Keďže jediná kafiléria na Slovensku nestíha, vláda rozhodla o zakopávaní tiel na vybraných lokalitách, ako je vojenské cvičisko v Leviciach. Minister životného prostredia Tomáš Taraba obhajoval tento krok a kritizoval aktivistov za blokovanie výstavby spaľovní v minulosti.
  4. Sprísnenie hraničných kontrol:
    • Od 26. marca Slovensko zavádza dekontaminačné brány na veľkých hraničných priechodoch, najmä s Maďarskom, odkiaľ sa nákaza pravdepodobne šíri vzduchom. Polícia nasadila vyše 1 500 príslušníkov na kontrolu vozidiel, pričom od 21. marca skontrolovala 6 395 áut, z toho 591 určených na prepravu zvierat.
  5. Vzdelávacie opatrenia:
    • Spolu s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže pripravilo Ministerstvo pôdohospodárstva metodické pokyny pre školy (aj v maďarčine), ktoré informujú o rizikách nákazy a hygiene. Cieľom je zvýšiť povedomie detí a rodičov.
Ďalšie súvislosti
  • Krízový štáb zasadol 25. marca o 19:00, aby prehodnotil situáciu a koordinoval ďalšie kroky.
  • Verejné podujatia zatiaľ vláda neobmedzila, no platí zákaz trhov, výstav zvierat a vstupu do lesov v okresoch Dunajská Streda a Komárno.
Tieto informácie vychádzajú z aktuálnych správ slovenských médií a odrážajú stav k 26. marcu 2025, 15:48 CET. Situácia sa naďalej vyvíja a ďalšie podrobnosti môžu pribudnúť po zasadnutiach krízového štábu.
 
jardob povedal:
Za posledné dva dni (24. – 26. marca 2025) sa na Slovensku v súvislosti s epidémiou slintačky a krívačky (SLAK) udialo viacero nových udalostí a boli prijaté ďalšie vládne opatrenia. Na základe dostupných informácií z slovenských webov a aktuálneho stavu k 26. marcu 2025 prinášam prehľad:
Nové udalosti
  1. Potvrdenie štvrtého ohniska nákazy:
    • V utorok 25. marca bolo potvrdené nové ohnisko slintačky a krívačky na farme v obci Lúče na Ostrove v okrese Dunajská Streda, kde sa nachádza viac ako 270 kusov dobytka. Informoval o tom minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Celkovo je tak nákaza potvrdená v štyroch chovoch na juhu Slovenska (Medveďov, Ňarád, Baka a Lúče na Ostrove).
    • Pôvodne bolo hlásené podozrenie na nákazu aj v Dolných Salibách, no hlavný veterinárny lekár Martin Chudý neskôr uviedol, že ide zatiaľ len o podozrenie, ktoré nebolo potvrdené, a mesto Galanta svoj príspevok stiahlo.
  2. Príchod odborníkov z EÚ:
    • V pondelok 24. marca pricestovali na Slovensko dvaja najvyšší odborníci Európskej komisie na slintačku a krívačku, aby pomohli s koordináciou opatrení a posúdili situáciu. Ich prítomnosť potvrdil minister Takáč po zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli.
  3. Kritika zo strany opozície a obyvateľov:
    • Opozícia (napr. poslanci SaS Alojz Hlina a Ivan Štefunko z PS) kritizovala vládu za nedostatočné opatrenia na hraniciach a nedostatočnú pripravenosť fariem. Hlina poukázal na prevoz uhynutých zvierat v nehermetických vozoch, čo považuje za vážne zlyhanie. Štefunko vyzval Takáča, aby informoval o plánoch na poslaneckom výbore.
    • Obyvatelia Levíc vyjadrili znepokojenie nad zakopávaním usmrtených zvierat na vojenskom cvičisku v ich blízkosti, pričom kritizovali nedostatok informácií od vlády. Minister obrany Robert Kaliňák potvrdil, že jamy na likvidáciu sú pripravené.
  4. Stabilizácia situácie:
    • Minister Takáč uviedol, že situácia sa zatiaľ nezhoršuje, no riziko šírenia vetrom pretrváva. Škody na farmách už presiahli 8 miliónov eur, no nákaza sa zatiaľ nerozšírila mimo štyroch potvrdených chovov.
Vládne opatrenia
  1. Vyhlásenie mimoriadnej situácie:
    • V utorok 25. marca 2025 vláda SR na mimoriadnom rokovaní vyhlásila mimoriadnu situáciu pre celé územie Slovenska s platnosťou od 13:00 hod. Toto opatrenie umožňuje rýchlejšie a efektívnejšie prijímanie krokov na zamedzenie šírenia nákazy. Premiér Robert Fico zdôraznil, že ide o ochranu národnoštátnych záujmov v poľnohospodárstve.
  2. Odškodnenie chovateľov:
    • Fico a Takáč deklarovali, že chovatelia budú odškodnení „do posledného centa“, a to aj za cenu presunu zdrojov z iných rezortov. Slovensko plánuje čerpať aj európske fondy na kompenzácie za usmrtenie zvierat a dezinfekciu. Eurokomisia už ocenila, že opatrenia Slovenska sú v súlade s pravidlami EÚ, čo zvyšuje šance na finančnú pomoc.
  3. Likvidácia zvierat:
    • Pokračuje usmrcovanie nakazených zvierat a preventívne aj zvierat v okruhu 3 kilometrov od ohnísk. Keďže jediná kafiléria na Slovensku nestíha, vláda rozhodla o zakopávaní tiel na vybraných lokalitách, ako je vojenské cvičisko v Leviciach. Minister životného prostredia Tomáš Taraba obhajoval tento krok a kritizoval aktivistov za blokovanie výstavby spaľovní v minulosti.
  4. Sprísnenie hraničných kontrol:
    • Od 26. marca Slovensko zavádza dekontaminačné brány na veľkých hraničných priechodoch, najmä s Maďarskom, odkiaľ sa nákaza pravdepodobne šíri vzduchom. Polícia nasadila vyše 1 500 príslušníkov na kontrolu vozidiel, pričom od 21. marca skontrolovala 6 395 áut, z toho 591 určených na prepravu zvierat.
  5. Vzdelávacie opatrenia:
    • Spolu s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže pripravilo Ministerstvo pôdohospodárstva metodické pokyny pre školy (aj v maďarčine), ktoré informujú o rizikách nákazy a hygiene. Cieľom je zvýšiť povedomie detí a rodičov.
Ďalšie súvislosti
  • Krízový štáb zasadol 25. marca o 19:00, aby prehodnotil situáciu a koordinoval ďalšie kroky.
  • Verejné podujatia zatiaľ vláda neobmedzila, no platí zákaz trhov, výstav zvierat a vstupu do lesov v okresoch Dunajská Streda a Komárno.
Tieto informácie vychádzajú z aktuálnych správ slovenských médií a odrážajú stav k 26. marcu 2025, 15:48 CET. Situácia sa naďalej vyvíja a ďalšie podrobnosti môžu pribudnúť po zasadnutiach krízového štábu.
Click to expand...
Mňa udivuje, že preventívne vybíjajú 3 km od ohnísk. To k tomu prišli odkiaľ? Pokiaľ mi je známe, tak tá obec v Maďarsku je vzdialená vzdušnou čiarou cez hranicu cca 5 km. Takže, počkám si na inkibačnú dobu cca 14 dní, aby som s určitosťou mohol povedať, že na 100% je to aj u nás, pričom viem, že 7.3. som mal toto opatrenie urobiť, ale neurobil. Je to podvod na občanoch, ako vyšitý a skúsme analyticky porozoberať, koĺko čiastočných cieľov a pre koho sa nečinnosťou kompetentných sledovalo. Už naozaj nastal čas ich odhaliť a vymeniť ich, pričom aj tých degresívno progresívnych poslať kade ľahšie. Som presvedčený, že dosť ľudí tu na tomto fóre bude vedieť urobiť seriózne analýzy, že prečo sa to opozdilo a v čí prospech. A keď sa tie analýzy budú podobať pravde a skutočnosti, tak aj dúfam, že toto fórum nezakážu, lebo ľady sa lámu a všetkým namočeným do toho ide o veľa. :-)
 
Popolvár povedal:
Na 99% očakávajte prepuknutie SLAK do 2 týždňov aj v Rakúsku. Až sa to stane, tak napíšem viac.
Click to expand...
A oni už začali preventívne opatrenia alebo čakajú, kým im niekto neprepašuje nakazenú kravu, aby mohli ukázať, aha, aj my máme a ide sa do krízovej situácie, kde môžeme robiť, čo chceme? Možno to má súvis s tým, že sa im nechce alebo chce zbrojiť, alebo chceme ísť bojovať alebo nechceme ísť bojovať - kto vie? Vyzerá to, ako plánovaná tajná operácia a uvidíme, čo bude na konci. Orbán s Vučičom zrejme nie pre srandu vytvorili samostatný vojenský pakt.
 
jardob povedal:
..... Kritika zo strany opozície a obyvateľov:
  • Opozícia (napr. poslanci SaS Alojz Hlina a Ivan Štefunko z PS) kritizovala vládu za nedostatočné opatrenia na hraniciach a nedostatočnú pripravenosť fariem. Hlina poukázal na prevoz uhynutých zvierat v nehermetických vozoch, čo považuje za vážne zlyhanie. Štefunko vyzval Takáča, aby informoval o plánoch na poslaneckom výbore.
Click to expand...
.... to vyzerá skoro ako sabotáž, pokus o rozšírenie nákazy .... ale možno sa mýlim.
 
juraj115 povedal:
.... to vyzerá skoro ako sabotáž, pokus o rozšírenie nákazy .... ale možno sa mýlim.
Click to expand...
Áno, je to sabotáž, lebo pred tromi mesiacmi to nasadili v Bulharsku, ale tam sa im to nepodarilo. Činovníkov z EÚ nevpustili do Bulharska a bolo po SLAK. Z toho vyplýva, že keď sme tu pustili činovníkov z EÚ, tak máme na problém zarobené. Ale stále nevedno, že čo tým sledujú? Žeby aj niečo z agendy o tom, že budeme jesť hmyz?
 
No hlavne sa to dalo riešiť aj inak,nie vraždením všetkého do určitého rádiusu v okolí..... tragédia pre ľudí, katastrofa pre všetkých zúčastnených o zvieratách ani nehovoriac - termodrony nasadené na domáce chovy...😏no!..z tohto nič dobré nebude - tondo má pravdu - žiadne MDŽ ale riešiť sa malo toto...no nič, späť sa to už nevráti,tým ľuďom čo to robili žiaden "psychológ" neporadí, a za 3-4roky keď sa im podarí chovy poobnovovať už bude situácia niekde inde.
Ale na 1000% viem, že ak ich tam doteraz niekto volil - odteraz už nebude.
Ľudia nie sú až takí hlupáci ako sa zdá.
 

Zdroj: https://t.me/mimisramova/45432


Dnes na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie chcem zastaviť likvidáciu zdravých chovov v ochrannom pásme Ňárad, Medveďov a Malá Luč
❗️


Zdroj: https://www.facebook.com/branislavbecik/videos/526024713591466


Ako dočasne poverený riadením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie som dnes na výbore aj v neprítomnosti ministra požiadal Ministerstvo pôdohospodársrva a Štátnu veterinárnu a potravinovú správu o zastavenie likvidácie zdravých chovov v domácnostiach - teda domácich chovov!
Nerobili to tak ani v susednom Maďarsku – nie je to takisto nariadenie EÚ, tak sa konečne začnime aj doma riadiť našim zdravím sedliackym rozumom!
Domácich chovov v dotknutých územiach nie je tak veľa, žeby to neustrážili na dennej báze naši regionálni veterinári.
Zajtra o 13:00 pokračuje výbor - kde prisľúbil účasť ústredný riaditeľ ŠVaPS Martin Chudý.


Zdroj: https://www.facebook.com/branislavbecik/videos/1385324259561361
 
Barbora povedal:
No hlavne sa to dalo riešiť aj inak,nie vraždením všetkého do určitého rádiusu v okolí..... tragédia pre ľudí, katastrofa pre všetkých zúčastnených o zvieratách ani nehovoriac - termodrony nasadené na domáce chovy...😏no!..z tohto nič dobré nebude - tondo má pravdu - žiadne MDŽ ale riešiť sa malo toto...no nič, späť sa to už nevráti,tým ľuďom čo to robili žiaden "psychológ" neporadí, a za 3-4roky keď sa im podarí chovy poobnovovať už bude situácia niekde inde.
Ale na 1000% viem, že ak ich tam doteraz niekto volil - odteraz už nebude.
Ľudia nie sú až takí hlupáci ako sa zdá.
Click to expand...
Chovy už viacerí neobnovia - bude sa jesť hmyz.
 
Čítam že p.Becík to zatiaľ nepresadil - tak dúfam že sa výbor ešte nekončí a že sa mu to podarí presadiť..

Tondo - obnovia,len to bude dlho trvať a či sa to podarí "za behu" v takej kvalite to je otázne...a je to ako s tým covidom - to čo to tým ľuďom urobilo v ich vnútri je nezmazateľné.
To je tak...keď sa 5D rozhodnutia o vidieku robia od stola v BA v mierke 2D.
A navyše s časovým sklzom.

Tie červy - hej,ono je to všetko v tých potravinových EU smerniciach /je to na webe, verejné dostupné/, ale hovorím - neviem ako je to zazmluvnené so SR, čo všetko je poschvaľované a z čoho sa dá - v rámci toho legislatívneho paradoxu čo som tu písala /EU legislatíva vs.legislatíva členských štátov; článok 17/ - vycúvať, a neuplatniť tie somariny.

A potom - ešte stále sú to domáci pekári,veď nedávno bol rozhovor so šéfom - aj som to tu lepila - slov.pekári sa proti tomu postavili a nepridávajú tam tú zložku.

A kto má záhradku a dvor - má aj zdravie.
 

Politici bez praxe a skúseností nie sú prínosom pre štát​

27.03.2025 · AUTOR: Ivan Pauer

Pre národ a štát nie je nič horšie, ak mladí politici bez akejkoľvek praxe vo výrobe a politici s krátkou výrobnou praxou, ktorí ešte tomu zastávajú riadiace štátne funkcie celkom iných odborov, ako vyštudovali alebo nebodaj aj v akom chvíľku pracovali, bez znalosti a skúsenosti nekriticky poslúchajú a vykonávajú odporúčania a nariadenia rovnakých politikov a odborníkov, ako oni, ak nie ešte menej znalých aj z cudziny, ktorí kašlú na to, čo s nami bude.

Podľa toho, čo vieme a čo sa aktuálne deje, vypadá to na cielenú likvidáciu chovu hospodárskych zvierat na Slovensku za asistencie domácich „odborníkov,“ podobne, ako za Covid pandemického podvodu len s tým rozdielom, že teraz likvidujú zvieratá, aby možno s niekoho cieľom, aby sa pripravila pôda na nedostatok mäsa a zvýšila závislosť Slovenska na dovoze potravín. Ak by bol nebodaj vojnový konflikt v okolitých štátoch, čo sa zatiaľ nie celkom dá vylúčiť, Slovensko zostane na hranici potravinovej existencie…

Výskumníci, s ktorými som pracoval v Biovete Nitra (1979-1981), čo si spomínam, ako mi povedali, slintavka nie je vírus, čo lieta vzduchom, kade sa mu chce, vždy ho niekto prinesie na nejakom nosiči. Treba len zistiť, ako sa dostal do prvého infikovaného ložiska, kto ho navštívil a odkiaľ boli kŕmne prímesy. Samotná choroba je len dočasné, krátkodobé oslabenie imunity a celkového fyzického stavu kravy, ku ktorému sa môže pridružiť aj iná choroba, napríklad, oslabenie kostí. Samozrejme, klesne aj dojivosť, ale kravu nebolo treba utratiť, izolovali ju a vyliečili. Utratili sa len tie, ktoré bolí postihnuté pridruženou nejakou chorobou, ktorá bránila krave vrátiť sa do pôvodnej kondície.

No neviem, celé je to od samého začiatku akési divné. Dúfam, že o pár rokov nebude potrebný iný expert a vládny zmocnenec, ktorý by riešil manažment opatrení slintacky…

Kravy boli na Slovensku v podstate základným chovným zvieraťom živiacim celé generácie. Sedliacke rodiny ich mali zvyčajne po 2-4 kusy a chudobní mali po jednej kravke.

Prvá likvidácia celých stád na Slovensku sa udiala v čase likvidácie družstiev a štátnych majetkov po povalení prvej Mečiarovej vlády, po prechode na súkromné malé farmy. Tuším, posledné výnimočné kravy „Slovenská strakatá“ boli predané do Ruska.

Podľa informácie už nebohého môjho otca, ktorý roky pracoval vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Nitre, chodili sa na naše chovy pozerať experti z rôznych štátov Európy, USA a Kanady. Na genofond naše kravy kupovali aj Holanďania a Kanaďania.

Občania, vstupujúci do akejkoľvek úrovne politiky, musia mať najmenej 20 rokov praxe vo svojej vyštudovanej profesii a aspoň 5 rokov praxe v riadiacej funkcii! Ukazuje sa, že akákoľvek dlhoročná prax v politike bez praxe vo výrobe nepostačuje na riadenie štátu, ani mesta či obce…

Politici bez praxe a skúseností nie sú prínosom pre štát - Zem&Vek

Pre národ a štát nie je nič horšie, ak mladí politici bez akejkoľvek praxe vo výrobe a politici s krátkou výrobnou praxou, ktorí ešte tomu zastávajú riadiace štátne funkcie celkom iných odborov, ako vyštudovali alebo nebodaj aj v akom chvíľku pracovali, bez znalosti a skúsenosti nekriticky...
zemavek.sk zemavek.sk
 
Naposledy upravené:
...ešte musím povedať - v jednom komentári pod článkom na HS je napísané toto:
"Vlani toto iste si nacvicili na tribci. Prisli presn etakto na jar po prezidentskych volbahc v aprili s tym,ze na Tribci je africky mor divych svin ci ako to nazvali a zakazali chodit pod hrozbou pokut ludom do lesa v 6 dedinach na zapadnej strane Tribca. Zaujimave,ale ze z opacnej strany od Zlatych Moraviec uz ziaden africky mor nebol. Vetci sme vedeli,ze je to nezmysel, kto chcel isiel do hory aj tak."

Len podotýkam, že Tríbeč je jednou z potenciálnych lokalít vybraných na zakopanie rádioaktívneho odpadu, a to je super kšeft.
Takže ktovie že o čo všetko v pozadí skutočne ide.
 
Naposledy upravené:
sora povedal:
View attachment 4986
Click to expand...
Tu len doplním, že je to z učebnice pre lekárske fakulty z roku 1955. Volá sa "Infekční nemoci". Autori sú doc. dr. V. Kredba, dr. J. Ondráček, prof. dr. J. Procházka. Knihu vydalo "Státní zdravotnické nakladatelství".
www.facebook.com

Zuzana MaRe Rehakova

Nezabíjajte ďalšie zvieratá ‼️‼️‼️ Navyše ZDRAVÉ ‼️‼️‼️ Stačí si naštudovať kapitolku z učebnice medicíny Infekčné choroby s názvom Slintavka, Slintavka a kulhavka. Dozviete sa všetko, aj, že...
www.facebook.com www.facebook.com
Je to celkom zaujímavé.
Dnes takmer zo všetkých infekčných ochorení robia smrteľné hrozby. Dokonca aj z osýpok, obyčajnej detskej choroby, ktorú sme ako deti prekonávali prirodzenou imunitou.
 
Naposledy upravené:
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať, ak chcete tu odpovedať.
Naspäť
Top Bottom