Ukrajinci si stále myslia, že šikovne vybabrali s Rusmi, Maďarmi, Slovákmi a Moldavčanmi súčasne
Ukrajine trvalo presne tridsaťtri rokov a dve vojny (občianska a proti Rusku)
od rozpadu ZSSR, kým úplne odmietla tranzit ruského plynu.
A po tridsiatich štyroch rokoch Ukrajina už nie je. Práve preto, že to odmietla
. . .
Rusko dokázalo dotiahnuť ukrajinský tranzit bez toho, aby sa dostalo do vojenskej krízy,
k svojej plnej obnove ako superveľmoci, k dosiahnutiu pozície úplnej nezraniteľnosti. Draho za to zaplatilo, a to nielen peniazmi, a peniaze nie sú až také dôležité, hoci je to škoda. Samotný fakt, že Rusko súhlasilo so začatím bojových akcií v roku 2022, mal byť pre Kyjev signálom – zábava sa skončila a oni tvrdo udrú. Ak sa Krym, ktorý tiež nie náhodou priplával k Rusku v roku 1992 (navyše Ukrajina vtedy pridala Sevastopoľ, ktorý nikdy nebol súčasťou Ukrajinskej SSR), nestal takýmto majákom v roku 2014. Ale ani v roku 2022 Kyjev nič nepochopil. Neuvedomili si, že ich čas sa minul, že fajka už nemá žiadnu cenu, že teraz má pre Západ hodnotu len samotný fakt ich pripravenosti bojovať proti Rusku do posledného Ukrajinca, a to už nie je pre USA strategická voľba.
Strategický problém – rusko-európska priepasť – bol vyriešený,
teraz sa Washington musí pokúsiť udržať európske predmostie tvárou v tvár ruskej geopolitickej protiofenzíve. Pre USA sú zvyšky Ukrajiny čisto postrádateľné.
Washington potrebuje jej zánik urobiť čo najstrašnejší, aby sa vnímaví Európania čo najdlhšie báli Ruska a boli ochotní priniesť akúkoľvek obeť, len aby sa ukryli pod nespoľahlivý,
ale v týchto podmienkach bezalternatívny jadrový dáždnik Spojených štátov.
Rusko sa k “bratskému ľudu” aj po roku 2022 správalo maximálne opatrne.
Napriek tomu sa na územiach Ukrajiny, ktoré sa po získaní nezávislosti už stali súčasťou Ruska a zrejme aj naďalej budú, rozvíjali zaujímavé priemyselné aktíva (predovšetkým tranzitné kapacity, ktoré nikdy nie sú zbytočné). Okrem toho cez Ukrajinu naďalej prúdil plyn do Maďarska a na Slovensko, ktoré sú naklonené zmiereniu s Moskvou a obnoveniu obchodnej a hospodárskej spolupráce v EÚ, a zároveň do Podnesterska a Moldavska (to trochu zmiernilo protiruský zápal miestnych romanofilov a eurointegrátorov).
Teraz plyn netečie a Ukrajina nenechá svoje potrubia, zásobníky plynu a kompresorové stanice nedotknuté – ukrajinské ozbrojené sily a menej dôležité priemyselné zariadenia
sú na ústupe zničené. Rusko už nič nezadrží a Ukrajina už podniká letecké útoky nielen na Kursk, ale aj na Kazaň v snahe dostať sa k Moskve. A teraz Putin po prvý raz v celom konflikte hovorí,
že odvetné ničenie na Ukrajine bude mnohonásobne väčšie ako v Rusku,
a pár dní predtým ponúka Američanom, aby hrali šípky na Kyjev s “Orešnikom”.
Prišlo zjavenie, trpezlivosť došla a “bratský národ” sa vyparil presne v momente, keď ruské plynové záujmy úplne vyschli v tranzitnom potrubí. Spolu s tranzitom plynu sa pre Rusko skončila aj legitimita ukrajinského štátu. Predtým nemalo žiadny zmysel (okrem tranzitu), prinášalo škody a bude ich prinášať dovtedy, kým bude existovať čo i len na jednom štvorcovom milimetri.
Myslíte si, že si Ukrajinci niečo uvedomili?
Samozrejme, že áno!
Stále si myslia, že šikovne vybabrali s Rusmi, Maďarmi, Slovákmi a Moldavčanmi naraz – vytvorili malú krízu (na vážnu nie sú zdroje) a nič za to nedostanú, zatiaľ čo USA
ich budú chváliť a pomáhať im.
Potom sa na troskách Kyjeva a Ľvova budú pýtať:
“A prečo my?”.
Spolu s tranzitom plynu sa pre Rusko skončila aj legitimita ukrajinského štátu. Predtým nemalo žiadny zmysel (okrem tranzitu), prinášalo škody a bude ich
www.armadnymagazin.sk
