Podľa ruského fyzika J. N. Ivanova, s čím plne súhlasím, do súčasnosti neexistuje zrozumiteľné vysvetlenie fundamentálnych javov prírody, neexistuje pochopenie procesov, ktoré tieto javy vytvárajú. Takýchto javov nie je veľa: pohyb, inercia, sila, tiaž, podstata polí, podstata elektriny, podstata elementárnych častíc. Tieto javy a ich vlastnosti sú do súčasnosti považované "za dané", a preto nie je potrebné ich objasňovanie. Predovšetkým z týchto dôvodov vznikol názor, že odhalenie fyziky uvedených javov je v princípe nedostupné ľudskému rozumu, ako napríklad psovi je nedostupné pochopenie činnosti aj toho najjednoduchšieho technického zariadenia.
No nie všetci si to myslia. Pri negatívnom vzťahu k podstatným vlastnostiam iba ťažko je vo vede možný kvalitatívny prielom. Vzniká dilema: alebo vlastnú neoficiálnu bezmocnosť uzákoniť, t.j. vyhlásiť súčasné predstavy o vesmíre konečnými, pretože iné nikdy! nemôžu byť, alebo sa čestne priznať k neschopnosti a čakať na príchod misie, ktorá hlavne vo vede všetko zaradí na svoje miesto. Príchod misie je však nevyhnutné pripravovať ... a pripravujú sa, napríklad niekto už vytvoril inštitút boja s iným zmýšľaním vo vede - komisiu pre boj so "lžináukou" a falzifikáciou vedeckého výskumu.
V základoch ľubovoľného javu alebo vlastnosti ležia formujúce ho procesy. Vo vedeckej praxi je prijaté, že pokiaľ neexistuje teória a nástroje, pomocou ktorých je možné tieto javy objasniť, samotné javy a vlastnosti sú považované za vrodené. Vzniká tu všeobecnofilozofická otázka: je možné vytvoriť dôveryhodné predstavy o stavbe sveta bez pojmu „danosť" ?
No a tu sa objavuje KSB s teóriou MIM a DVTR, ktorá podľa mňa nielenže umožňuje modelovať javy a procesy na báze porozumenia/dekódovania pojmu „danosť“, ale navyše aj prekonať vedeckú bariéru spôsobenú delením hmoty na živú a neživú, čoho dôsledkom bol aj známy výrok N. Bora zo začiatku 20. storočia: „Pri skúmaní živého organizmu sme nútení ponechať mu jeho poslednú slobodu, ktorá je možno natoľko veľká, že mu umožňuje schovať pred nami svoje posledné tajomstvo.“
No nie všetci si to myslia. Pri negatívnom vzťahu k podstatným vlastnostiam iba ťažko je vo vede možný kvalitatívny prielom. Vzniká dilema: alebo vlastnú neoficiálnu bezmocnosť uzákoniť, t.j. vyhlásiť súčasné predstavy o vesmíre konečnými, pretože iné nikdy! nemôžu byť, alebo sa čestne priznať k neschopnosti a čakať na príchod misie, ktorá hlavne vo vede všetko zaradí na svoje miesto. Príchod misie je však nevyhnutné pripravovať ... a pripravujú sa, napríklad niekto už vytvoril inštitút boja s iným zmýšľaním vo vede - komisiu pre boj so "lžináukou" a falzifikáciou vedeckého výskumu.
V základoch ľubovoľného javu alebo vlastnosti ležia formujúce ho procesy. Vo vedeckej praxi je prijaté, že pokiaľ neexistuje teória a nástroje, pomocou ktorých je možné tieto javy objasniť, samotné javy a vlastnosti sú považované za vrodené. Vzniká tu všeobecnofilozofická otázka: je možné vytvoriť dôveryhodné predstavy o stavbe sveta bez pojmu „danosť" ?
No a tu sa objavuje KSB s teóriou MIM a DVTR, ktorá podľa mňa nielenže umožňuje modelovať javy a procesy na báze porozumenia/dekódovania pojmu „danosť“, ale navyše aj prekonať vedeckú bariéru spôsobenú delením hmoty na živú a neživú, čoho dôsledkom bol aj známy výrok N. Bora zo začiatku 20. storočia: „Pri skúmaní živého organizmu sme nútení ponechať mu jeho poslednú slobodu, ktorá je možno natoľko veľká, že mu umožňuje schovať pred nami svoje posledné tajomstvo.“