Vedecké bádanie a fundamentálne javy

T

tibku

Člen
Podľa ruského fyzika J. N. Ivanova, s čím plne súhlasím, do súčasnosti neexistuje zrozumiteľné vysvetlenie fundamentálnych javov prírody, neexistuje pochopenie procesov, ktoré tieto javy vytvárajú. Takýchto javov nie je veľa: pohyb, inercia, sila, tiaž, podstata polí, podstata elektriny, podstata elementárnych častíc. Tieto javy a ich vlastnosti sú do súčasnosti považované "za dané", a preto nie je potrebné ich objasňovanie. Predovšetkým z týchto dôvodov vznikol názor, že odhalenie fyziky uvedených javov je v princípe nedostupné ľudskému rozumu, ako napríklad psovi je nedostupné pochopenie činnosti aj toho najjednoduchšieho technického zariadenia.

No nie všetci si to myslia. Pri negatívnom vzťahu k podstatným vlastnostiam iba ťažko je vo vede možný kvalitatívny prielom. Vzniká dilema: alebo vlastnú neoficiálnu bezmocnosť uzákoniť, t.j. vyhlásiť súčasné predstavy o vesmíre konečnými, pretože iné nikdy! nemôžu byť, alebo sa čestne priznať k neschopnosti a čakať na príchod misie, ktorá hlavne vo vede všetko zaradí na svoje miesto. Príchod misie je však nevyhnutné pripravovať ... a pripravujú sa, napríklad niekto už vytvoril inštitút boja s iným zmýšľaním vo vede - komisiu pre boj so "lžináukou" a falzifikáciou vedeckého výskumu.

V základoch ľubovoľného javu alebo vlastnosti ležia formujúce ho procesy. Vo vedeckej praxi je prijaté, že pokiaľ neexistuje teória a nástroje, pomocou ktorých je možné tieto javy objasniť, samotné javy a vlastnosti sú považované za vrodené. Vzniká tu všeobecnofilozofická otázka: je možné vytvoriť dôveryhodné predstavy o stavbe sveta bez pojmu „danosť" ?

No a tu sa objavuje KSB s teóriou MIM a DVTR, ktorá podľa mňa nielenže umožňuje modelovať javy a procesy na báze porozumenia/dekódovania pojmu „danosť“, ale navyše aj prekonať vedeckú bariéru spôsobenú delením hmoty na živú a neživú, čoho dôsledkom bol aj známy výrok N. Bora zo začiatku 20. storočia: „Pri skúmaní živého organizmu sme nútení ponechať mu jeho poslednú slobodu, ktorá je možno natoľko veľká, že mu umožňuje schovať pred nami svoje posledné tajomstvo.“​
 
Každý si vytvára modely fungovania okolitého sveta. Pokým je model dostatočne presný na predvídanie správania sa objektu, tak model ostáva.
Napríklad v minulosti cirkev natlačila do hlavy každému, že slnko obieha okolo zeme. To bol dobrý model pokým niekto nezačal študovať obežné dráhy planét a prišiel na to, že v skutočnosti všetky planéty obiehajú okolo slnka. Vtedy sa starý model zamenil novším dokonalejším. Evolúcia sa to nazýva. Podobne keď vedci začali študovať jadrové fúzie a štiepenie, tak prišli nato, že klasická fyzika je úplne nepoužiteľná na simuláciu takých procesov. Vznikla jadrová fyzika, ktorá sa líši od klasickej. Tu by sme sa mohli zastaviť a povedať, že správane fyzika musí byť aplikovateľná aj na malé procesy aj na veľké. Lenže to už niekomu nevyhovuje taký prístup, lebo by bolo potrebné prekopať svetonázor otrokov. Tak otroci sa riadia fyzikou štandardnou a jadroví fyzici zase používajú fyziku modernejšiu.
Podobne aj teraz poslali číňani k jednej kométe satelit. Na skúmanie. Počítali s tým, že kométa bude mať určitú gravitáciu, veď to sa učíme na základnej škole, že masa matérie z ničoho produkluje gravitáciu. A keď tak letela sonda ku kométe tak prišli vedci na to, že ta kométa má pár percent z gravitácie, ktorú vedci podľa štandardnej fyziky vypočítali. Inak povedané model na výpočet gravitácie kométy stal za nič. Podobne aj podľa aktuálneho modelu gravitácie už mal náš mesiac planéty zem dávno odletieť k slnku, pretože to má násobne väčšiu gravitáciu. Ale to sa samozrejme nestalo.
A to nehovoríme ešte o torzných poliach a vplyve pozorovateľa na prebiehajúci fyzikálny jav. Niektorí ľudia, senzibili a podobní "čudáci" môžu veľmi jednoducho priniesť do pozorovania odchýlky už len svojou prítomnosťou v miestnosti, kde pokus prebieha.
Ale to samozrejme veda pripustiť nemôže. Veď predsa aktuálny svetonázor nepripúšťa niečo také ako vplyv informačných polí na matériu.
 
Naposledy upravené:
Mne je napríklad záhadou, ako sa rodia hviezdy. So stúpajúcou gravitáciou rastie aj teplota hmoty (to zistili Maxwell aj Ciolkovski). Ako palivo pre novú hviezdu sú najvýhodnejšie ľahké jadrá ako vodík a hélium, pretože tie majú ešte od železa, pri ktorom sa jadrová fúzia zastavuje, ešte ďaleko. Takže hviezda by mala vznikať z plynu. Astrofyzici predpokladajú, že výbuchom prvej generácie hviezd, bola do priestoru vychŕlená hmota, kde bolo aj dosť ešte nezfúzovaných plynov, t.j. materiálu pre hviezdy druhej generácie. A tu je kameň úrazu.

Aj keby sa podarilo dostať na jedno miesto gigantické miesta plynu, tak pri hustote plynu vo vákuu sa ťažko bude vedieť sformovať gravitácia, ktorá by tento plyn začala nasávať do seba, čím by graviácia rástla až do momentu, že by sa naštartovala jadrová fúzia.

Podľa mňa ten gravitačný impulz, ktorý dá zrod novej hviezde, musí pochádzať od inakiaľ, než zo samotného plynu. Plyn sám od seba sa nestane gravitačným bodom, miniatúrnou čiernou dierou.

Taká voda má aspoň povrchové napätie, ktoré drží molekuly vody pokope v podobe kvapky alebo vodnej gule (v beztiažovom stave). Ale plyny nedrží pokope nič. A gravitáca jednej molekuly plynu je mizerná.
 
A ak je to naozaj tak, že gravitácia generuje v hmote teplo (vidíme to aj v meteojavoch, keď vo vysokých nadmorských výškach, kde je gravitáca slabšia, je VŽDY chladnejšie a v dolinách je vždy teplejšie, hoci teplo má vždy prirodzenú tendenciu stúpať nahor a nie držať sa pri zemi), a to je aj dôvod, že čím hlbšie ideme do zeme (kde je gravitácia silnejšia), tak je tam teplejšie. Preto je aj jadro horúce.
Ak je to naozaj tak, potom z toho vyplýva paradox, pretože tepelné žiarenie, ale aj iné žiarenia, sú vyžarovaním hmoty. Energia je predsa iný stav hmoty. Vyžarovaním energie by z telesa mala ubúdať hmota. Ak je gravitácia prirodzenou vlastnosťou každej hmotnej častice, odkiaľ sa berie tá dodatočná energia, ktorá je potom vyžarovaná ako teplo? Čo na to zákon zachovania hmoty? Generuje tú hmotu samotný čas ako 4 dimenzia, alebo len preteká z iných dimenzií nášho priestoru?
 
Současná oficiální astrofyzika je zcela mimo objektivní pravdu. Jednoduchým důvodem je, že zcela zanedbává elektrickou sílu a její vliv ve vesmíru. Ta je přitom o mnoho řádů silnější než gravitace, která je nejspíš jen zbytkovou silou přitažlivosti elektrických dipólů v jádrech atomů.

Například vznik hvězd a planet vysvětluje teorie elektrického vesmíru koncentrací plasmy v takzvaných Z-pinchích.

Doporučuji pro další studium stránky thunderbolts.info
 
Není divu , když jako mustr všeho je používán systém HEPČ .
Nějakou dobu jsem se zajímal o kvantovou fyziku a všiml jsem si u videí , kde se prezentoval nějaký objev , výpočty a postup , že to končí nejistotou .
Vědci prezentují vesmírné superstruny , díky HEPČ musí vše umísťovat do 11 rozměru a když je konečné vysvětlení , podpořené kvantem vzorečků a výpočtů , tak je vidět to nepřiznávané poznání , že jim to pořád nevychází a asi bude potřeba použít 19 rozměr .
Schválně si jen tak cvičně zkuste pro sebe popsat pomocí MIM , nějaký běžný předmět . Krabičku sirek , zavírací nůž . A potom to zkuste pomocí HEPČ , schválně jak daleko se dostanete . Když Vám to nepůjde , tak ten předmět převeďte do 11 rozměru , třeba to pomůže .
Pokud si to dobře pamatuji , tak jedenáctý rozměr představuje velmi velmi úzkou trubičku , která nekončí v nekonečnu .
 
„Vlastníci“ vedy ju riadia podľa svojich potrieb a vo svoj prospech. Zneužívajú na to tak velikánov fyziky, ako aj pojmy dannosť/viera. A pokiaľ mali monopol na informácie, darilo sa im to veľmi dobre. Dnes už ho stratili, a tak brzdia rozvoj vzdelávania všetkými dostupnými metódami a prostriedkami. Modelovanie a overovanie prírodných/spoločenských procesov ako aj vedeckých teórií je vďaka IT dostupné každému, a to nie iba v najmajetnejších (bankových) štruktúrach. Niektoré teoretické fyzikálne modely už „doslúžili“, a napriek tomu sú silou majiteľov vedy naďalej udržiavané –- aby zabránili nástupu modelov adekvátnejších súčasnému poznaniu, čo by nabúralo ich postavenie. Z môjho pohľadu je veľmi podnetným napríklad model „Matter is made from waves“ od kanadského fyzika Gabriel LaFreniere: http://rhythmodynamics.com/Gabriel_LaFreniere/index.htm . Netvrdím, že „nahrádza“ model „Veľkého tresku“, no v každom prípade posúva vedecké poznanie ďalej. Na tento model nadväzuje aj ruský fyzik J.N.Ivanov v svojej „Rytmodynamike“: http://rhythmodynamics.com/ ... no ukazuje sa, že ho „zabrzdili“.

Brzdou skúmania vesmíru je na alternatíve uvádzaná chybná distribúcia Boltzmanna (aj), z ktorej vyplývala izotermická povaha akéhokoľvek termodynamicky rovnovážneho prostredia. To prakticky uzavrelo možnosť vytvorenia vedeckej gravitačnej termodynamiky a tepelnej fyziky. Práve toto by malo byť základom mnohých iných vied – astrofyziky, planetológie, meteorológie, energetiky atď. Iba odmietnutie dedičstva (aj keď sa model neosvedčí, neznamená to, že nemal prínos - niečo sa nepotvrdí) Ludwiga Boltzmanna a predovšetkým jeho konceptu izotermie termodynamicky rovnovážnych prostredí, vrátane prostredí v gravitačnom poli, umožní vytvoriť skutočne vedeckú gravitačnú termodynamiku a tepelnú fyziku na základe ktorých bude možné študovať systémy a prostredia v gravitačnom poli – hviezdy a planéty, moria a oceány, atmosféry, energetické a vykurovacie systémy a mnohé ďalšie.​
 
Z makroskopického hľadiska a pri normálnych (definovaných) podmienkách sú fyzikálne modely funkčné; problémy vznikajú pri ich dogmatickej aplikácii v mikrosvete i v kozme. Čo sa týka vedenia elektrického prúdu vo vodičoch, rýchlosť usporiadaného pohybu elektrónov je veľmi malá, cca stotiny milimetrov za sekundu. Veľmi zjednodušene je možné elektrický vodič plný elektrónov prirovnať k potrubiu naplnenému pingpongovými loptičkami. Ak na jednom konci vsuniete do potrubia jednu loptičku, na druhom konci jedna vypadne, pričom to nezávisí od dĺžky potrubia. Teda rýchlosť usporiadaného (difúzneho) pohybu elektrónov vo vodiči je veľmi malá (10-5 m/s), no rýchlosť šírenia elektromagnetického „vzruchu“ odpovedá rýchlosti svetla. Pozor, na internete je veľa falošných experimentov, ktoré sledujú komerčné i nekomerčné záujmy; tu je potrebné mať „otvorenú hlavu“. Dnes žijeme v informačnej spoločnosti, kde falošná informácia (napr. covid 19) môže mať väčšiu silu ako atómová bomba. Napriek tomu všetky podstatné charakteristiky organizácie vzdelávania stále odpovedajú počiatkom industriálnej spoločnosti.
 
Zamyslenie/prax: pre počítačové siete sa vyrábajú cenovo úsporné TP káble, v ktorom je stred kábla z lacnejšieho hliníka a "obvod" zostáva medený. Využíva sa tu jav, že "signál" sa pri vysokých frekvenciách šíri hlavne po obvode vodiča (a tam je použitá meď); cez stred kábla (kde je v hliník) toho veľa netečia a teda straty sú minimálne.
 
tibku povedal:
Z makroskopického hľadiska a pri normálnych (definovaných) podmienkách sú fyzikálne modely funkčné; problémy vznikajú pri ich dogmatickej aplikácii v mikrosvete i v kozme.
Click to expand...
Zaujimave, ja by som to povedal trochu inak:
V ramci navzajom umelo odpojenych vednych disciplin vsetko naoko dava zmysel, ale pri celostnejsom pohlade clovek nachadza mnoho "zahadnych" nezrovnalosti.
 
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať, ak chcete tu odpovedať.
Naspäť
Top Bottom