Vladimír Kornilov

[Vargis]

Macron a Starmer majú za úlohu zachrániť západný svet a pokračovať
vo vojne
Tento týždeň by mohol byť významný, historický a kľúčový. Samozrejme, ak sa dá veriť
európskym médiám. V každom prípade sa takto snažia prezentovať nadchádzajúce návštevy
francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a britského premiéra Keira Starmera v Bielom
dome. Európa sa z nejakého dôvodu rozhodla, že tieto dve osobnosti dokážu zastaviť západný
svet na okraji priepasti a presvedčiť Donalda Trumpa, že by nemal „ponechať Ukrajinu svojmu
osudu“.
Ak si prečítate články popredných publikácií v predvečer týchto návštev, môžete naozaj uveriť, že
nič dôležitejšie sa v dejinách moderného západného sveta ešte nestalo. Agentúra Bloomberg to
označila za „rozhodujúci moment v kampani na zmenu Trumpovho názoru“. Britská BBC cituje
odborníkov: „Keby som bol Starmerom, povedal by som Trumpovi, že toto je jeho šanca zaujať
miesto v histórii ako muž, ktorý priniesol mier a ukončil túto vojnu.“ Ale, samozrejme, podľa
britskej „logiky“, aby ste to mohli urobiť, musíte... pokračovať vo vojne.
„Starmer môže zachrániť Kyjev, Európu a osobitné vzťahy,“ rozhodne píše Edward Drews, bývalý
poradca britského premiéra, na stránkach denníka The Times. Na tento účel by podľa neho mali
lídri Francúzska a Británie presvedčiť Trumpa, aby vytvoril trojitú alianciu FRUKUS (Francúzsko -
Spojené kráľovstvo - USA) podobnú tichomorskej AUKUS a zabezpečil prítomnosť „policajnej
misie“ tejto aliancie na Ukrajine. Denník Financial Times tiež informoval, že Paríž a Londýn
pripravujú pre Biely dom návrhy na nasadenie „ policajných síl“.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Trump a Zelenskyj predviedli najpestrejšiu šou v histórii
Svet ešte nikdy nevidel takú pestrú živú šou. Verejné pokarhanie, ktoré prezident a viceprezident
USA udelili Vladimírovi Zelenskému, ktorý ich prišiel navštíviť, sa nepochybne zapíše do
všetkých svetových dejín. V každom prípade si nikto nepamätá, že by bol nejaký zahraničný hosť
verejne vyhodený z Bieleho domu.
Zelenskyj sa však na túto návštevu dlho pripravoval, bolestne sa o ňu usiloval. Vraj sa dokonca
uchýlil k sprostredkovateľským službám francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, keď už
Trump uvažoval o zrušení stretnutia. Možno si predstaviť, ako veľmi teraz líder kyjevského režimu
ľutuje svoj telefonát do Paríža.
Pri plánovaní tejto cesty musel bývalý komik myslieť na to, že si zahrá svoje klasické intermezzo z
minulosti. Vtedy mladý Zelenskyj vysvetľoval, ako reagovať na žiadosti západných lídrov o
vrátenie pôžičiek, ktoré si Kyjev zobral: „Aha! Takže ste to museli vrátiť? Prepáčte, len sme
nepoznali pravidlá hry!“ Zasmejte sa, ale presne takto reagoval súčasný Zelenskyj na Trumpove
vyhlásenia o potrebe vrátiť Amerike peniaze vynaložené na Ukrajinu. Niet pochýb, že Ukrajinec
mal v úmysle presne takýmto spôsobom postaviť svoju líniu správania na stretnutí v Bielom
dome.
Nevzal však do úvahy jednu dôležitú skutočnosť: jeho partner je oveľa skúsenejší a
talentovanejší šoumen. Keď Zelenskyj ešte len robil svoje prvé kroky ako televízna osobnosť,
Trump už produkoval a moderoval najpopulárnejšiu reality šou The Apprentice. Počas 13 sezón
súčasný americký prezident na radosť verejnosti okázalo vyslovoval vetu „Máte padáka!“
účastníkom, ktorí neuspeli.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Kallasová je pripravená stať sa vodcom slobodného sveta, ale
nerozumie slovu „platiť“
V Európe je v plnom prúde ostrá volebná kampaň, do ktorej už tradične zasahuje Rusko.
Nelistujte volebným programom tej či onej krajiny. Ide o voľbu nového vodcu slobodného sveta.
Voľné miesto v posledný zimný deň slávnostne vyhlásila šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja
Kallasová. Estónka urazená tým, že jej vo Washingtone hrubo ukázali na dvere, napísala na
svojich sociálnych sieťach: „Dnes sa ukázalo, že slobodný svet potrebuje nového vodcu. Je na
nás Európanoch, aby sme túto výzvu prijali.“
Kallasová možno narážala na seba. Ale sotva by niekto bral jej kandidatúru vážne. Najmä preto,
že známy americký lobista Michael Caputo, ktorý dlhé roky pôsobí na Ukrajine, Estónke
okamžite ublížil, keď jej napísal: „Tak za to zaplať. Už žiadne reči. Zaplaťte.“ Keďže slovo
„zaplatiť“ nie je v slovníku estónskych politikov, Kallasová sa uspokojila s úlohou štartovacej
pištole - vystrelila do vzduchu a vy už len bežte ďalej.
A preteky sa začali. Okamžite ich viedol britský premiér Keir Starmer. Pár dní po Kallasovej výzve
britská tlač slávnostne korunovala svojho premiéra na uvoľnený post. Redakčný článok v
denníku The Independent prešiel možných kandidátov a dospel k záveru, že nikto v Európe
okrem Starmera na to nemá predpoklady. Meloniová nebola vhodná, pretože má „blízko k
Trumpovi“. Von der Leyenová bola odmietnutá, pretože „nemá vlastnú armádu“. Macron bol
odmietnutý, pretože doma nie je populárny.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

„Nový Pearl Harbour": Británia sa snaží znepriateliť si Rusko a USA
Vo Veľkej Británii a pri jej pobreží sa v súčasnosti odohrávajú záhadné javy. Nechcem šíriť
konšpiračné teórie, ale udalosti spojené s mystickou zrážkou dvoch lodí v Severnom mori pri
pobreží východného Anglicka v každom prípade takéto teórie vyvolávajú. A čím ďalej sa dôsledky
tejto tragédie vyvíjajú, tým neodbytnejší je pocit, že sa z nej určite pokúsia urobiť medzinárodný
škandál vážneho rozsahu.
Toľko na margo tohto príkladu. Igor Suško, americký bloger ukrajinského pôvodu, už napísal:
„Rusko zaútočilo na americkú armádu 10. marca 2025. Je to nový Pearl Harbour.“ Opakuje ho
ďalší Američan Gordon Chang, autor kníh, ktoré predpovedali kolaps Číny do roku 2011. Svojmu
publiku hovorí: „Je zrejmé, že Rusko zaútočilo na loď prevážajúcu letecké palivo pre americkú
armádu. To by sa malo považovať za útok na Spojené štáty.“ A tento prúd obvinení voči Rusku by
mohol pokračovať ďalej a ďalej. Niečo mi hovorí, že toto je len začiatok.
Naznačuje to prinajmenšom skutočnosť, že z úst viacerých oficiálnych predstaviteľov už
zaznievajú viac než len zjavné náznaky. Napríklad britský tieňový minister dopravy Jerome
Mayhew priamo poukázal na štátnu príslušnosť jediného zatknutého podozrivého s tým, že to
„vyvoláva ďalšie otázky o možných motívoch“. Reč je, samozrejme, o ruskom občanovi!
Čo sa teda stalo v pondelok 10. marca? O 9:50 miestneho času pri pobreží východného
Yorkshiru kontajnerová loď Solong, ktorá sa plaví pod portugalskou vlajkou, narazila v plnej
rýchlosti do boku amerického ropného tankera Stena Immaculate, ktorý slúži americkej armáde,
s námornou pechotou na palube, pričom nespomalila ani sa nepokúsila vyhnúť. A pôvodne sa
uvádzalo, že Solong bol naložený vysoko toxickým kyanidom sodným. Neskôr však nemeckí
majitelia tovaru uviedli, že loď plávala prázdna, pretože chemikálie už vyložila. Hoci niektorí
námorní experti to spochybnili.
Celý článok v prílohe:

 

[juraj115]

Čo sa teda stalo v pondelok 10. marca? O 9:50 miestneho času pri pobreží východného
Yorkshiru kontajnerová loď Solong, ktorá sa plaví pod portugalskou vlajkou, narazila v plnej
rýchlosti do boku amerického ropného tankera Stena Immaculate, ktorý slúži americkej armáde,
s námornou pechotou na palube, pričom nespomalila ani sa nepokúsila vyhnúť. A pôvodne sa uvádzalo, že Solong bol naložený vysoko toxickým kyanidom sodným. Neskôr však nemeckí
majitelia tovaru uviedli, že loď plávala prázdna, pretože chemikálie už vyložila. Hoci niektorí
námorní experti to spochybnili.
Celý článok v prílohe:

To, že loď bola prázdna, sa dá veľmi ľahko zistiť v predchádzajúcom prístave, pre každý tovar je vystavených niekoľko dokumentov. Takže tí niektorí námorní experti asi nie sú až takí experti ... celá udalosť môže byť naozaj spôsobená schválne, signál GPS nie je také náročné sfalšovať a dôstojník v službe asi nekontroloval polohu lode iným spôsobom, hoci na lodi sú vždy dva antikolízne radary ktoré signalizujú nebezpečenstvo a pobrežie bolo blízko, tak keby dával pozor, mohol zistiť že niečo nie je v poriadku. Takže prípadná tajná služba mohla vyslať aj falošné radarové echá, vtedy by sa výstražné systémy neozvali - keďže GPS by si "myslela" že loď je inde ako bola naozaj. Naviac bola anglická hmla a Solong bol feeder, teda loď pobrežnej plavby ktorá rozváža kontajnery od veľkých zaoceánskych lodí do menších prístavov. Takéto lode majú malú posádku - zo správ vychádza, že 14 ľudí - a tá je enormne vyťažená a neustále veľmi unavená. "Niekto" tieto fakty mohol využiť a pohroma bola na svete. Zo zoznamu posádky sa dá ľahko zistiť národnosť a takýto dokument kapitán podáva v každom prístave. V správach som nevidel zmienku o tom, či tá druhá loď, ktorá viezla letecký benzín, volala Solong a varovala ho pred blížiacou sa zrážkou. Pretože predsa aj ona mala antikolízne radary a systém AIS. A či zavčasu informovala coast guard, že sa k nej nebezpečným kurzom niečo blíži - na AIS sa ukazujú aj mená okolitých lodí. Asi nie, pretože to by sa pravdepodobne tá udalosť nebola odohrala. Ale aj coast guard neustále sleduje na svojich radaroch lodnú premávku a v predstihu varuje lode, ak sa mu niečo nezdá. To, čo píšu v bežných denníkoch, sú vo väčšine hlúposti, novinári musia mať senzáciu, treba počkať na odborné posudky (ak také budú). A námorná pechota na tankeri zrejme nebola, lebo počet posádky akurát tak zodpovedá veľkosti lode. Zvláštne, nemecká loď pod vlajkou Madeiry, s ruskou posádkou sa záhadne zrazí s loďou, prenajatou firme, ktorá vozí americký náklad, coast guardu je to asi jedno .... angláni sa asi veľmi snažia ...

 

[Vargis]

„Potom zomrieme všetci spolu": Európa vyvoláva globálnu vojnu
Európa smeruje k svetovej vojne. Pohybuje sa čoraz rýchlejšie, v inšpirujúcom rytme, so zbesilou
bravúrou a bezohľadnosťou. V každom prípade o tom svedčia udalosti posledných dní.
Najprv prišlo škandalózne rozhodnutie Európskej komisie, ktorá sa bez akéhokoľvek mandátu
rozhodla militarizovať („prezbrojiť“) Európu a zabudla sa na to opýtať členských štátov EÚ.
Nasledovali osobné a neprítomné stretnutia „koalície vôle“, ktorá prijíma provokatívne
rozhodnutia o vyslaní „mierových síl“ na Ukrajinu.
Britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron súperia o vedúce
postavenie v tejto „koalícii“, takže si konkurujú aj v epatetickosti svojich vyhlásení. Brit rázne
vyhlásil, že „na Rusko treba vyvinúť nátlak“ a nie žiadať jeho súhlas s „mierovými silami“. A
potom aj Macron vyhlásil, že Rusko nemá právo vetovať túto otázku, a dokonca označil Kyjev,
Odesu a Ľvov za miesta budúceho rozmiestnenia budúceho „mierového“ kontingentu.
Už budúci týždeň sa v Londýne zídu západní generáli, aby túto misiu operačne naplánovali.
Dokonca aj taliansky minister obrany Guido Crozetto im pripomína, že tieto plány sú bez
mierovej dohody zbytočné: „Rozhodovať o tom, ako zariadiť dom, keď architekt ešte nedokončil
projekt, je takmer nemožná misia.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Európa prepadá panike: NATO nám umiera pred očami
Prežije NATO alebo nie? O tejto otázke sa na Západe diskutuje čoraz častejšie. Ak sledujeme
vývoj titulkov v hlavných médiách za posledných niekoľko týždňov, môžeme identifikovať
pomerne jasný trend, ktorý naznačuje posun od pochybností k čoraz istejším odpovediam na
túto otázku. Tu je len niekoľko takýchto príkladov:
Dvadsiaty tretí február, Politico: „NATO môže byť čoskoro mŕtve.“
Sedemnásty marec, Vox: „Už Trump zabil NATO?“;
Dvadsiaty marec, The Daily Telegraph: „Trump nezabije NATO, aliancia je už mŕtva“.
Je to zábavný zoznam titulkov, ktorý by mohol pokračovať donekonečna - v posledných dňoch
bolo na túto tému napísaných príliš veľa analytických článkov. A hoci sa názory rôznia, v drvivej
väčšine prípadov sa autori zhodujú v tom, že NATO sa nezastane nejakého malého člena aliancie
„v prípade, že ho napadnú Rusi“ (a Rusko, samozrejme, nemá nič iné na práci, len napadnúť
úbohého, nešťastného a bezbranného člena NATO).
Je zrejmé, že najčastejším menom na zozname potenciálnych obetí nadchádzajúcej agresie je
niektorá pobaltská krajina. Plukovník britskej armády vo výslužbe Richard Kemp napríklad
vyzýva, aby sme zvážili scenár, v ktorom by sa ruské obyvateľstvo Lotyšska obrátilo na Moskvu so
žiadosťou o pomoc pri obrane svojich etnických práv. Autor, samozrejme, nenavrhuje uvažovať o
tom, ako a priori odstrániť príčinu problému: starali sa niekedy Briti o práva ruského obyvateľstva
v konkrétnej krajine? Nie, viac ho zaujíma, čo urobí NATO, keď Rusko „napadne Lotyšsko“.
„Aj keby sme mali dostatok vojakov a munície na boj, sme pripravení na to, že britskí chlapi budú
umierať za Rigu?“ - Kemp sa čudoval. Nasleduje vývoj tohto fascinujúceho scenára: „A ak
nebudeme bojovať za Lotyšsko, budeme naozaj bojovať za Poľsko alebo Rumunsko“, keď na ne
príde rad?
Celý článok v prílohe:

 

[Mek Cintoš]

Európa prepadá panike: NATO nám umiera pred očami
Prežije NATO alebo nie? O tejto otázke sa na Západe diskutuje čoraz častejšie. Ak sledujeme
vývoj titulkov v hlavných médiách za posledných niekoľko týždňov, môžeme identifikovať
pomerne jasný trend, ktorý naznačuje posun od pochybností k čoraz istejším odpovediam na
túto otázku. Tu je len niekoľko takýchto príkladov:
Dvadsiaty tretí február, Politico: „NATO môže byť čoskoro mŕtve.“
Sedemnásty marec, Vox: „Už Trump zabil NATO?“;
Dvadsiaty marec, The Daily Telegraph: „Trump nezabije NATO, aliancia je už mŕtva“.
Je to zábavný zoznam titulkov, ktorý by mohol pokračovať donekonečna - v posledných dňoch
bolo na túto tému napísaných príliš veľa analytických článkov. A hoci sa názory rôznia, v drvivej
väčšine prípadov sa autori zhodujú v tom, že NATO sa nezastane nejakého malého člena aliancie
„v prípade, že ho napadnú Rusi“ (a Rusko, samozrejme, nemá nič iné na práci, len napadnúť
úbohého, nešťastného a bezbranného člena NATO).
Je zrejmé, že najčastejším menom na zozname potenciálnych obetí nadchádzajúcej agresie je
niektorá pobaltská krajina. Plukovník britskej armády vo výslužbe Richard Kemp napríklad
vyzýva, aby sme zvážili scenár, v ktorom by sa ruské obyvateľstvo Lotyšska obrátilo na Moskvu so
žiadosťou o pomoc pri obrane svojich etnických práv. Autor, samozrejme, nenavrhuje uvažovať o
tom, ako a priori odstrániť príčinu problému: starali sa niekedy Briti o práva ruského obyvateľstva
v konkrétnej krajine? Nie, viac ho zaujíma, čo urobí NATO, keď Rusko „napadne Lotyšsko“.
„Aj keby sme mali dostatok vojakov a munície na boj, sme pripravení na to, že britskí chlapi budú
umierať za Rigu?“ - Kemp sa čudoval. Nasleduje vývoj tohto fascinujúceho scenára: „A ak
nebudeme bojovať za Lotyšsko, budeme naozaj bojovať za Poľsko alebo Rumunsko“, keď na ne
príde rad?
Celý článok v prílohe:

V Pentagonu mají teď svých starostí dost, aby si alespoň v nějaká míře zachovali svůj dosavadní komfort, natož aby se starali o své podržtašky v koloniích.

 

[Vargis]

„Spojenec poslednej nádeje": Zelenskyj si vyslúžil od Trumpa červenú
kartu
Koncom minulého týždňa vodca ukrajinského režimu Vladimír Zelenskyj urobil niekoľko
vyhlásení, ktoré stúpenci amerického prezidenta Donalda Trumpa celkom oprávnene považovali
za prekročenie červenej čiary.
Po prvé, počas pobytu v Paríži bez váhania vyhlásil, že Európu budú na mierových rokovaniach o
Ukrajine zastupovať Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Hoci to nepotvrdila žiadna z európskych
krajín vrátane menovaných. Nielen to, francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý
európskych lídrov hostil, uznal, že medzi nimi existujú vážne rozpory.
Samozrejme, takéto výroky sú v Amerike vnímané jednoznačne. A nielen tam. Znevažovaný
ukrajinský politik Alexander Dubinskij, kedysi Zelenského kolega zo Sluhu ľudu, ktorý je teraz vo
väzení, sa k tomu vyjadril celkom jasne: „Je to jasné odmietnutie amerického sprostredkovania.
<...> Ale to je nezmysel: Rusko nebude rokovať s Európou. Ak teda USA nebudú zastupovať
Ukrajinu a Rusko bude ignorovať EÚ, zostáva len jeden výsledok: vojenská porážka. Väčšina ľudí
netuší, aká rýchla a vážna by táto porážka mohla byť - bez podpory USA. Zelenskyj je však
pripravený to zistiť. Opäť vyzývam Biely dom: už príliš dlho sa hráte s týmto klaunom.“
Potom Zelenskyj v rozhovore s novinármi v Kyjeve skutočne odmietol návrh dohody o nerastných
surovinách, ktorý mu bol zaslaný z Washingtonu. Povedal, že neuzná dlh, za ktorý chcú
Američania Ukrajine zobrať nerastné zdroje. Pripustil však, že by to urobil výmenou za budúcu
vojenskú pomoc, dokonca zabudol, ako päť minút predtým vyhlásil, že ústava jeho krajiny niečo
také neumožňuje. Nuž, treba sa vedieť takto prezúvať v priebehu jedného prejavu.
Kyjevský líder trpko priznal hroznú realitu vzťahov s novou administratívou Bieleho domu: „Tento
tím neurobí nič zadarmo. To je všetko, obchod je uzavretý!
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Rusko začína ofenzívu na južnom krídle NATO
Zatiaľ čo francúzsky prezident Emmanuel Macron sľubuje, že bude chrániť celú Európu svojím
„jadrovým dáždnikom“ a naznačuje možnosť francúzskej okupácie Odesy, v skutočnosti sa
geopolitická zóna vplyvu jeho krajiny dramaticky zmenšuje. Krok za krokom, alebo ako hovoria
africké médiá, „základňu za základňou“, je Francúzsko vytláčané z čierneho kontinentu a
prenecháva svoj vplyv Rusku.
Stretnutie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova s jeho partnermi z krajín Sahelu v
Moskve minulý týždeň to zbytočne potvrdilo. Predstavitelia troch afrických štátov, ktoré nedávno
odhodili okovy francúzskej kontroly, vyslovili ambiciózne projekty vytvoriť s pomocou Ruska
spoločné ozbrojené sily na spoločný boj proti „pozostatkom koloniálnej závislosti“ a proti
terorizmu. Osobitnú pozornosť vzbudili vyhlásenia ministrov zahraničných vecí Mali a Burkiny
Faso, že z ich pohľadu je Ukrajina teroristickým štátom a prispieva k destabilizácii afrického
kontinentu. Totiž krajiny Sahelu s podporou Ruska oznámili svoju spoločnú protiteroristickú
operáciu.
Okamžite po tom nasledovali znepokojené komentáre západných expertov. Španielske
ministerstvo vnútra zverejnilo 100-stranovú správu s panickými závermi o prítomnosti Ruska v
severnej Afrike. A Inštitút pre štúdium vojny so sídlom vo Washingtone, ktorý je úzko prepojený s
Demokratickou stranou a Victoriou Nulandovou, v zápätí zhodnotil dohody dosiahnuté v Moskve
ako „podkopávajúce vplyv Západu v Afrike a ohrozujúce južné krídlo NATO“.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

„Kelloggov plán": v USA už nie sú žiadni ‚dobrí policajti‘ pre Ukrajinu
Koniec týždňa bol pre Ukrajinu náročný. Vo Washingtone náhle stratila posledného „dobrého
policajta“. V každom prípade sa takto Kyjev dlho snažil prezentovať osobitného vyslanca
amerického prezidenta pre Ukrajinu, generála vo výslužbe Keitha Kellogga. Najmä v porovnaní s
ďalším predstaviteľom toho istého tímu, ktorého Ukrajinci dlhodobo definujú ako „zlého
policajta“ - Stevom Whitkoffom.
Pripomeňme si, že keď sa prvýkrát oznámilo, že Donald Trump má v úmysle poveriť Kellogga
ukrajinským smerovaním, kyjevskí propagandisti doslova pišťali od radosti a hovorili: „Spomedzi
všetkých možných kandidátov vyzerá jeho vymenovanie ako dobrý príbeh. Kellogg je akýmsi
jastrabom, pokiaľ ide o Rusko.“ Objavili sa radostné príbehy o úlohe Kelloggovej dcéry pri
podpore Ukrajiny a pripomenuli jeho súkromné cesty do Kyjeva.
Naopak, osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Whitkoff bol ukrajinskou propagandou
démonizovaný a považovaný takmer za „agenta Moskvy“. Došlo to až tak ďaleko, že vodca
kyjevského režimu Vladimír Zelenskyj verejne obvinil Whitkoffa zo šírenia „kremeľských
naratívov“ a uviedol, že Američanove vyhlásenia ho „veľmi znepokojujú“. A predstavitelia
Zelenského tímu dokonca žiadali (áno, áno, presne žiadali), aby Trump jeho zástupcu prepustil.
Koncom minulého týždňa sa len posilnilo presvedčenie kyjevských politikov, že Trump zámerne
pridelil „dobrých a zlých policajtov“ na riešenie situácie na Ukrajine. Faktom je, že v piatok
agentúra Reuters zverejnila „insiderské“ informácie o stretnutí amerického prezidenta s jeho
osobitnými vyslancami. Podľa viacerých zdrojov agentúry Whitkoff presviedčal Trumpa, aby v
záujme uzavretia mieru zvolil stratégiu uznania ruského vlastníctva štyroch „sporných“ (z
pohľadu Západu) regiónov. A proti tomu sa údajne postavil Kellogg, ktorý povedal, že Kyjev by s
takouto možnosťou nikdy nesúhlasil.
Tento článok sa objavil práve v čase, keď sa Whitkoff už stretával s Vladimírom Putinom v
Petrohrade, a preto len podnietil hystériu, ktorá zavládla v ukrajinských médiách, ktoré nakoniec
uverili, že Kellogg zostáva ich jedinou nádejou a oporou.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Británia je rozbitá, ale nevzdáva sa
Napriek veľkonočným sviatkom Británia svoju aktivitu v ukrajinskej oblasti neobmedzuje. Londýn
deň čo deň vydáva vyhlásenia, britská tlač neustále - jednu za druhou - hádže protiruské
provokácie, britský premiér Keir Starmer dokonca zo svojej dovolenky tweetuje „na podporu
Ukrajiny“. A, samozrejme, britskí diplomati a vojenský personál neúnavne pokračujú v práci na
šialenom projekte vyslania svojich kontingentov na Ukrajinu.
To všetko sa deje na pozadí vnútornej sociálno-ekonomickej krízy, ktorá naberá na obrátkach a
svedčí o žalostnom stave tejto kedysi veľmoci. Zábery z druhého najväčšieho britského mesta
Birmingham, kde už druhý mesiac trvá štrajk smetiarov, sa dostali do svetových správ. V uliciach
sa rozkladá až 22 000 ton odpadu a mesto je zaplavené potkanmi, ktorých počet rýchlo rastie.
Vláda už začala konzultácie s armádou o riešení krízy, ale nemôže s tým nič robiť, čím sa
podpisuje na vlastnej bezmocnosti odborov.
Je dôležité zdôrazniť, že ide o labouristickú vládu, ktorá vyrástla z odborového hnutia a jeho
prostriedky vždy využívala ako hlavný zdroj svojej volebnej kampane. A teraz tie isté odbory
hrozia Starmerovi, že rozšíria birminghamský štrajk na celoštátnu úroveň, ktorá sa neobmedzuje
len na pracovníkov verejných služieb. Len nedávno druhá najväčšia odborová organizácia
učiteľov oznámila svoj zámer zastaviť v septembri prácu, čo by mohlo viesť k štrajku státisícov
pedagógov v celej krajine a narušiť ďalší školský rok.
Veľkou Britániou zároveň otriasa škandál s uzavretím oceliarne British Steel v meste Scunthorpe
(severovýchodné Anglicko). V marci jej čínski vlastníci uviedli, že spoločnosť sa stala úplne
nerentabilnou a denne stráca až 700 tisíc libier, a preto oznámili zatvorenie mestotvorného
závodu. Zdá sa, že nejde o nič výnimočné - v posledných rokoch sa v celej Európe nezatvorilo
veľa takýchto tovární. Ukázalo sa však, že to bola posledná britská oceliareň! To znamená, že
niekdajšia kováčska dielňa Európy uzatvára cyklus svojej úplnej deindustrializácie!
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Rusko odhalilo ukrajinský bluf Európy
Túžba „koalície ochotných“ ísť do vojny na Ukrajine sa akosi rýchlo rozplýva. Doslova pred
našimi očami! Po tom, čo sa rok začal prívalom PR a hlučných stretnutí západných (najmä
európskych) lídrov, ktorí deklarovali svoje „odhodlanie postaviť sa Rusku“, koalícia trpí
hmatateľnými stratami - počet účastníkov sa znižuje, plány na počet vojenského personálu sa
neustále redukujú a úlohy sa formulujú čoraz menej ambiciózne. A teraz sa dostala do bodu, keď
ju všetci pochovávajú.
Po búrlivých diskusiách zostalo v „koalícii“ len niekoľko krajín, ktoré sú pripravené vyslať na
Ukrajinu svojich vojakov: iniciátormi tejto myšlienky sú v skutočnosti Francúzsko a Veľká
Británia, ako aj pobaltské „tigre“, ktoré sa k nim pridali. A správa z minulého týždňa, že ani
Británia už nie je ochotná riskovať vyslanie svojich vojakov, priviedla mnohých zástancov
myšlienky „vojny do posledného Ukrajinca“ do stavu skľúčenosti.
Denník The Times s odvolaním sa na interné zdroje informoval svet, že vedenie armády
vyhodnotilo riziko prítomnosti svojej armády na ukrajinskom území ako „príliš vysoké“. V
dôsledku toho boli plány na vyslanie desiatok alebo dokonca stoviek tisíc francúzsko-britských
vojakov na hraničnú líniu s Ruskom nahradené myšlienkou vyslať na západnú Ukrajinu len
vojenských inštruktorov a poskytnúť kyjevskému režimu „vzdušnú a námornú obranu“. Aj to je
spojené s priamym vojenským stretom medzi jadrovými mocnosťami, ako Moskva opakovane
varovala. V každom prípade však možno prudké ochladenie voči bláznivej myšlienke vyslať na
Ukrajinu európske armády len uvítať.
Čo spôsobilo takú dramatickú zmenu v postoji najdôležitejšieho protiruského jastraba? Zmúdreli
zrazu britské úrady a uvedomili si riziko tretej svetovej vojny, ak sa projekt „koalície ochotných“
alebo „koalície ochotných“, ako sa oficiálne nazýva na Ukrajine, zrealizuje?
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Každých päť rokov sa Európa zapíše ako víťaz a potom sa odpíše
Každých päť rokov, pri každom výročí Veľkého víťazstva nad nacizmom, pozorujeme prekvapivý
obraz: všetci tí, ktorí inokedy v lepšom prípade tento dátum ignorovali a v horšom prípade v praxi
dokazovali svoju nenávisť voči skutočným víťazom, sú naliehavo registrovaní ako „víťazi“.
Oslavujú, hovoria o svojom prínose k víťazstvu a potom sú z tohto registra opäť „vyradení“. Aby
mohli opäť rozbíjať pomníky svojim osloboditeľom a ospravedlňovať ideológiu, ktorá bola
porazená v roku 1945.
Klasickým príkladom posledných desaťročí je Ukrajina, ktorá dokáže od jubilea k jubileu
zašliapavať do blata hrdinský čin vlastných dedov a v dňoch osláv zrazu spomína, že Ukrajinci
ešte bojovali proti nacizmu. Čerstvým príkladom tohto prístupu je post vedúceho kancelárie
ukrajinského prezidenta Andreja Jermaka. Ak mu veríte, nacizmus porazili tri sily: Spojené štáty,
Veľká Británia a Ukrajinský front. A všetky tie príbehy o „víťazstve zssr vo veľkej vlasteneckej
vojne“ sú len „mytologizovaným rozprávaním sovietskej propagandy“. Treba si zvlášť všimnúť:
Jermak zámerne v jednej a tej istej správe píše skratku ZSSR malými písmenami, ale Hitlerovo
priezvisko veľkými. Už to hovorí o mnohom.
Nevracajme sa teraz k mýtu, že ukrajinské fronty boli ukrajinské, a pripomeňme si, ako sa
vytvárali a premenovávali, keď postupovali na Západ. Ale nebol pred dvoma rokmi v Kyjeve
zbúraný pomník generála Nikolaja Vatutina, veliteľa Prvého ukrajinského frontu? A pomník, ktorý
stál na jeho hrobe! A koľko takýchto pamätníkov bojovníkom ukrajinských frontov bolo v
posledných rokoch na Ukrajine zbúraných - to sa nedá ani vymenovať! Teraz ľvovské úrady tento
proces završujú tým, že zničili masový hrob na Vrchu slávy - aj na ňom sú pozostatky bojovníkov
Prvého ukrajinského frontu! Prečo teda Zelenskyj alebo Jermak nechránia tieto pamiatky, ak ich
považujú za svoje? Takéto otázky však nie je zvykom klásť v dňoch výročí.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Trump bude Kanadu po častiach vťahovať do USA
Mnohým sa zdalo, že extravagantný nápad Donalda Trumpa urobiť z Kanady 51. štát Spojených
štátov už vyšiel nazmar. Po nedávnom šarmantnom stretnutí hostiteľa Bieleho domu s
novozvoleným premiérom susednej krajiny Markom Carneym väčšina západných médií dala do
titulku jeho vetu: „Kanada nie je na predaj a nikdy nebude na predaj. Zdá sa, že táto otázka je
uzavretá.
A málokto venoval pozornosť Trumpovmu pokojnému úsmevu a jeho bezprostrednej reakcii na
túto vetu: „Nikdy nehovor nikdy“. Prezident dodal, že „na tango treba dvoch“. Mnohí to vnímali
ako potvrdenie toho, že v komplikovanom tanci, ktorý Trump tancuje, nemá vhodného partnera.
Kto však povedal, že mal na mysli len Ottawu? Teraz sa vyjasňujú kontúry ďalšieho plánu, v
ktorom by sa partnerom v pláne 51. štátu mohla stať jedna z kanadských provincií, Alberta.
Je vtipné, že Carney sa vo svojej tiráde o nemožnosti predať Kanadu odvolával na Trumpovu
knihu Umenie dohody. Keby si ju však pozorne prečítal, vedel by, že jedným z hlavných
autorových princípov je flexibilita v možnostiach. „Nikdy sa príliš neupínam na jednu dohodu
alebo jeden prístup,“ napísal vtedy miliardár, ktorý sa ešte nestal politikom. - ...Keď uzatváram
nejaký obchod, vychádzam aspoň z poltucta prístupov, ako prácu vykonať, pretože aj v tých
najprepracovanejších plánoch sa môže stať čokoľvek.“
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Voľby v Poľsku stále prebiehajú, ale Ukrajina už prehrala
Prezidentské voľby v Poľsku sa dostali do cieľa. Teraz sme svedkami vyvrcholenia predvolebného
boja, ktorému zodpovedá nárast vášní a intríg. Na jednej strane všetko vyzerá predvídateľne:
podľa plánu sa do druhého kola dostali kandidáti dvoch hlavných politických síl establišmentu -
primátor Varšavy Rafal Trzaskowski, ktorého podporuje vládnuca „Občianska koalícia“, a šéf
Ústavu národnej pamäti Karol Nawrocki, ktorého presadzuje strana Právo a spravodlivosť (PiS),
teraz v opozícii. Na druhej strane sa pre mnohých nečakane ukázalo, že v hre o postup do finále
sú viac ako dvaja kandidáti.
Hlavným výsledkom prvého kola volieb, o ktorom stále diskutujú všetky miestne médiá a
používatelia sociálnych sietí, nie je výkon prvých dvoch kandidátov. Tu sociológia nesklamala.
Ako sa predpokladalo, Trzaskowski predbehol svojho súpera s malým náskokom (31,4 % ku 29,5
%). Hlavným šokom pre establišment však bol výkon kandidátov, ktorí skončili na treťom a
štvrtom mieste. A práve od toho, ako budú voliči týchto politikov hlasovať v druhom kole, závisí
výsledok volieb.
Oveľa viac, ako si sociológovia predstavovali, získali jasní predstavitelia antisystému: kandidát
pravicovej koalície „Konfederácia“, poslanec Sejmu Slawomir Mentzen (14,8 %) a ešte
pravicovejší a škandalóznejší politik, poslanec Európskeho parlamentu Grzegosz Braun (6,3 %).
Jednoduchá aritmetika ukazuje, že sčítanie hlasov odovzdaných týmto dvom kandidátom by
mohlo zabezpečiť víťazstvo Nawrockého v druhom kole, ktoré sa uskutoční 1. júna.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Jedinečná ponuka: odovzdajte územie a zaplaťte zaň
Kedysi veľké a mocné britské impérium sa naďalej zmenšuje a rozpadá. Koncom minulého
týždňa sa zmenšilo o niekoľko ďalších ostrovov v Indickom oceáne, keď bolo súostrovie Čagos
odovzdané jeho právoplatnému vlastníkovi, Maurícijskej republike. Niekomu sa môže zdať, že
niekoľko ostrovčekov s celkovou rozlohou 63 km2 je nič. Okrem roztrúsených morských skál však
Británia stráca aj výlučnú námornú zónu, ktorú samotný Londýn odhaduje na 640 tisíc
kilometrov štvorcových.
Nejde však ani tak o veľkosť a strategický význam súostrovia, ktoré Briti opustili. Ide o to, ako a za
akých podmienok sa ostrovy Čagos presúvajú pod inú vlajku. To skutočne vyvoláva zdesenie tak
medzi stúpencami súčasnej britskej vlády, ako aj najmä medzi jej odporcami. Britský premiér sa
stal terčom posmechu pre svoje ohromujúce umenie uzatvárať dohody. Denník Daily Telegraph
naznačuje, že jeho kniha na túto tému Keir Starmer sa bude rozdávať zadarmo, pričom čitateľom
bude každý rok po dobu 99 rokov vyplácať ďalších 101 miliónov libier. To sú v podstate
podmienky prevodu súostrovia na Maurícius.
Áno, áno, nie je to chyba! Británia sa skutočne vzdáva územia, ktoré vlastnila viac ako dvesto
rokov, a stále za to platí. Samotná vláda dokazuje, že Londýn zaplatí Mauríciu viac ako tri
miliardy libier. A konzervatívna tlač odhaduje, že tieto platby budú viac ako deväť miliárd.
Dokonca bola pomenovaná suma až 30 miliárd libier. Niet divu, že rôzne hovoriace hlavy v
štúdiách miestnych televíznych kanálov považujú túto schému za „šialenstvo“ a nad
podmienkami dohody len zalamujú rukami.
Technicky by išlo o 99-ročný prenájom najväčšej vojenskej základne Diego Garcia. Ide však o to,
že je to väčšinou americká základňa, nie britská. To znamená, že Londýn sa vzdal svojho
zámorského územia, takže bude platiť aj za to, aby ostatní mohli využívať aspoň jeho časť počas
nasledujúceho storočia.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

NATO sa rozhoduje či pozve Ukrajinu ako vypchaté zviera alebo
zdochlinu
Do ďalšieho summitu lídrov NATO v Haagu zostáva ešte takmer mesiac, ale v zákulisí okolo neho
už zúria vášne, ktorých apoteózou bolo vyhlásenie lídra kyjevského režimu Vladimíra
Zelenského: „Ak sa Ukrajina nezúčastní na summite NATO, bude to Putinovo víťazstvo. Ale nie
nad Ukrajinou, ale nad NATO.“ Ruský prezident tak môže mocný vojenský blok položiť na lopatky
bez toho, aby sa vôbec zdvihol zo stoličky. Samozrejme, ak Zelenskyj neklame.
Téma pozvania kyjevského lídra do Haagu nevznikla z ničoho nič. Predchádzali jej dlhé diskusie o
tom, či tam americký prezident pôjde. Začiatkom mája viaceré západné publikácie s odvolaním
sa na európskych predstaviteľov informovali o senzácii: Trump údajne pohrozil, že sa nezúčastní
na samite NATO, ak nebudú podporené jeho požiadavky na zvýšenie výdavkov na obranu na päť
percent HDP každej krajiny.
Táto správa bola prijatá s obavami a znepokojením, pretože neprítomnosť vodcu významnej
aliančnej krajiny by určite bola znakom veľkej vnútornej krízy. Niektorí vedúci predstavitelia o
tom otvorene hovorili. Napríklad odchádzajúci poľský prezident Andrzej Duda vyjadril hlboké
znepokojenie nad týmito fámami a zdôraznil, že „Trumpova prítomnosť je pre stabilitu aliancie
kľúčová“.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Poľskí liberáli oslavovali víťazstvo celú noc, ale potom sa prebudili
Bola to vzácna príležitosť: bezprostredne po skončení hlasovania v poľských prezidentských
voľbách sa v štáboch oboch kandidátov oslavovalo. Varšavský starosta Rafał Trzaskowski,
predstaviteľ vládnucej Občianskej koalície, oslavoval svoje víťazstvo, keďže exit polly mu
prisudzovali prvé miesto. V štábe jeho protikandidáta Karola Nawrockého, ktorého podporuje
opozičná strana Právo a spravodlivosť (PiS), sa tiež radovali a skandovali víťazné heslá.
Lenže rozdiel medzi oboma kandidátmi bol minimálny. Agentúra IPSOS prisúdila víťazstvo
Trzaskowskému s rozdielom 0,6 % (50,3 % oproti 49,7 %). OGB ukázala rozdiel ešte menší - 50,2
percenta oproti 49,8 percenta. Pravica bola presvedčená, že jej voliči, ktorí žijú v malých
mestách a dedinách, sú pre sociológov menej dosiahnuteľní, a preto sú výsledky ich kandidátov
v prieskumoch zvyčajne podhodnotené. Na potvrdenie pripomenuli, že v posledných
prezidentských voľbách v roku 2020 ten istý IPSOS prisúdil minimálnu výhru ich Andrzejovi
Dudovi, pričom reálny rozdiel bol väčší.
Práve to dalo lídrovi PiS Jarosławovi Kaczyńskému dôvod verejne vyhlásiť: „V nadchádzajúcej
noci vyhráme voľby“. Ďalšia predstaviteľka Nawrockého štábu, jeho hovorkyňa Emilia
Wierzbicka, bola opatrnejšia: „Je to remíza. Na výsledky si budeme musieť počkať do rána,
loptička je stále v hre. Myslím si, že radosť v tíme Rafala Trzaskowského je predčasná.“ A ukázalo
sa, že obaja mali pravdu.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Británia prozaicky vyhlásila Rusku vojnu
Briti vyhlásili Rusku vojnu. A urobili to nejako prozaicky, bez veľkých diskusií a bubnovania.
Minulú sobotu vyšiel denník The Guardian s pútavým titulkom na titulnej strane: „Rusko je s
nami vo vojne.“ Na webovej stránke novín sa vysvetľuje, že to „nás“ sa vzťahuje na Britániu, nie
na kolektívny Západ ako celok, keďže na Ameriku Donalda Trumpa sa už nedá spoľahnúť.
A oba titulky identifikujú zdroj tohto agresívneho vyhlásenia: povestná Fiona Hillová, ktorá
pracovala ako špeciálna poradkyňa Donalda Trumpa počas jeho prvého funkčného obdobia a
potom sa sebavedome obrátila proti svojmu bývalému šéfovi v kauze impeachmentu. Takže by
sa dalo toto vyhlásenie odpísať ako neadekvátnosť nejakého súkromníka, a to dokonca s
americkým pasom. Faktom však je, že Hillová je rodená britská občianka a len nedávno bola
jednou z troch spoluautorov správy britskej vlády o obrane, ktorú osobne prezentoval premiér
Keir Starmer.
Áno, áno, otvorená odporkyňa Ruska Fiona Hillová spolu s bývalým generálnym tajomníkom
NATO lordom Georgeom Robertsonom a generálom vo výslužbe Richardom Barronsom, ktorý
nedávno viedol strategické velenie britskej armády, boli oficiálnym Londýnom poverení
vypracovaním 144-stranovej správy, v ktorej sa Rusko spomína ako hlavná hrozba takmer na
každej strane. Fiona Hillová preto v posledných dňoch poskytla rozhovor ako poradkyňa najatá
britskou vládou, a nie len ako jedna zo súkromných rusofóbov, ktorí zapĺňajú stránky britskej
tlače.
Z toho pramení množstvo odkazov na tento rozhovor. „Rusko je už vo vojne s Britániou“, ‚Británia
je vo vojne s Ruskom‘ boli titulky nasledujúcich publikácií iných londýnskych novín.
Celý článok v prílohe: