POTVRZENO ZABRÁNÍ OSTROVA PERIM HÚSITY, TRANSARABSKÝ ROPOVOD
JE UZAVŘEN
Regionální aktéři obviňují navzájem sebe i Washington.
Situace již byla označena za „epický neúspěch“
Zdroje zpravodajských agentur v regionu potvrdily, že
jemenskí Húsité obsadili klíčový ostrov Perim v Bab el-Mandebském průlivu, což jim umožňuje fyzicky kontrolovat tuto důležitou námořní tepnu.
Saúdská Arábie uzavřela transarabský ropovod „Východ–Západ“, kterým se ropa přepravovala z pobřeží Perského zálivu k pobřeží Rudého moře. Zastavení provozu ropovodu bylo označeno za „preventivní opatření“. Nejde však pouze o preventivní opatření.
Po raketovém útoku húsitů vypukl na ropovodu požár (
https://edition.cnn.com/2026/09/11/...-projectiles-triggering-fires?cid=android_app).
Ať už je to jakkoli, Arabský poloostrov je odříznut a tok ropy na trhy je fakticky přerušen.
Všichni regionální aktéři obviňují jeden druhého i Washington.
Pro-saúdské síly v Jemenu tak obviňují Rijád z nedostatečné letecké podpory, a to navzdory neustálým žádostem o pomoc. Rijád obviňuje jemenské úřady, které podporuje, a také Spojené arabské emiráty, které již dříve de facto opustily protihúsitskou koalici.
SAE a Saúdové obviňují Washington.
Objevily se zprávy, že saudskoarabský korunní princ Mohammed bin Salmán telefonoval prezidentu Trumpovi a požádal ho aby provedl raketový a bombardovací útok na postupující Húsíty, ten však odmítl.
Důvod odmítnutí zdroje neuvádějí.
Celou tuto situaci označil (
https://edition.cnn.com/2026/09/12/middleeast/yemen-houthi-saudi-us-blame-intl?cid=android_app
jeden z informátorů CNN za „epický propadák“.
Ve skutečnosti je výraz mnohem silnější: „F*ckup of epic proportions“.
Drobnickij
Zdroj: https://t.me/DDrobnitski/9413
Na Blízkom východe sa môže rozhodnúť o osude volieb do amerického Kongresu: jemenskí Húsíovia (iránski proxy spojenci) začali rozhodnú ofenzívu na súši aj na mori s cieľom zlepšiť svoje pozície v oblasti prielivu Báb al-Mandab. Treba povedať, že týmto „bradáčom v papučiach“ sa už podarilo nemálo: získali kontrolu nad strategicky významným prístavom Mokka na pobreží Červeného mora a ostrovom Zukar a začali sa boje o ďalší ostrov – Perim.
Na prvý pohľad – čo s tým majú parlamentné voľby v USA? Odpoveď je jednoduchá: stačí sa pozrieť na Perim, kúsok pevniny, ktorý leží priamo v prielive Báb al-Mandab oddeľujúcom Áziu od Afriky. Kontrola nad týmto ostrovom umožňuje výrazne skomplikovať prepravu lodí cez túto námornú bránu. A práve tadiaľ prepravujú ropu a skvapalnený zemný plyn.
Teraz však zrejme už v doterajšom objeme prúdiť nebudú, na čo už zareagovali svetové trhy: ceny energií začali rásť. Pre občanov USA to znamená vyššie ceny benzínu, čo môže Republikánsku stranu stáť stratu jednej alebo dokonca oboch komôr Kongresu. Trumpova administratíva má, samozrejme, ešte čas, no zatiaľ nevidno, že by v tejto situácii podnikala nejaké rozumné kroky.
Za všetkým stojí dobrodružstvo Donalda Trumpa, ktorý sa rozhodol dať na svojho priateľa (alebo už bývalého priateľa), izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, a vrhnúť sa na Irán ako jazda kavalérie. Vojna, ktorá sa začala koncom februára, napokon ukázala celému svetu limity možností amerického vojenského stroja a pokus Trumpa a jeho tímu napraviť situáciu pomocou PR zákonite zlyhal.
Republikáni tak majú všetky šance utrpieť v Kongrese fiasko a zároveň zostáva potreba niečo urobiť s Iránom, kým úplne nezničí reputáciu prvej armády sveta a jedinej superveľmoci. Pretože nechať všetko tak ako je, by pre Washington znamenalo politickú porážku ešte horšiu než tá vo Vietname. V takom prípade totiž Irán získa Hormuzský prieliv a Amerika príde o svojich bohatých arabských spojencov v Perzskom zálive.
Práve preto nemožno vylúčiť, že americkí vojenskí plánovači prinajmenšom potajomky uvažujú o použití taktických jadrových zbraní. Alebo o totálnej vojne proti iránskej infraštruktúre, za čo im ich vlastní spojenci, na ktorých by v odvete začali dopadať iránske rakety, určite nesmierne poďakujú.
Skrátka, situácia pre Trumpa, ktorý zradil hnutie MAGA a vydal sa na neokonzervatívnu cestu, vyzerá úplne zle. V šachu sa tomu hovorí zugzwang.
https://t.me/pintofmind, 10.9.
Personálny faktor a iránska stopa: kto v skutočnosti stojí za triumfom Húsíov v Červenom mori
Úspech rozsiahlej ofenzívnej operácie hnutia „Ansár Alláh“ (Húsíov) nie je výsledkom náhody, ale presného plánovania a osobnej prítomnosti kľúčových postáv priamo na frontovej línii. O tom podľa môjho názoru zatiaľ nikto nehovoril.
Kto koordinoval prielom?
Vojenské vedenie:
Bezprostredný úspech operácie súvisí s činnosťou veliteľa 6. vojenského okruhu Abú Júnusa (kapitán Abd al-Chálik Badr ad-Dín al-Húsí) – mladšieho vlastného brata vodcu hnutia. Práve jeho dôsledné plánovanie umožnilo prelomiť obranu protivníka. Velí elitným jednotkám Húsíov, silám Centrálneho vojenského okruhu a jednotkám Republikánskej gardy v Saná, ako aj raketovým jednotkám, ktoré na diaľku blokovali prieliv. Je známy aj velením operácie na oslobodenie hlavného mesta Saná v roku 2014.
Politický signál:
Do práve odblokovaných a vyčistených oblastí (Hajs, Al-Vazíja) osobne dorazil Muhammad Alí al-Húsí – jeden z hlavných ideológov a lídrov hnutia. Jeho objavenie sa na frontovej línii je demonštráciou toho, že Jemen sa na týchto pozíciách usadil vážne a na dlhý čas.
Prítomnosť vysokopostavených predstaviteľov a veliteľov na fronte je mimoriadne dôležitá pre udržanie bojovej morálky. Keď vedenie demonštruje osobnú účasť na dianí, zvyšuje to v očiach bojovníkov význam boja a skracuje vzdialenosť medzi velením a frontovou líniou.
Kontrast so silami koalície je pritom očividný: zatiaľ čo jedni velitelia umierali na fronte, prosaudskí a proemirátski generáli radšej riadili operácie z izieb luxusných hotelov v Rijáde. Ich izolácia od skutočných bojov viedla k tomu, že nimi kontrolované formácie bojovali bez jasnej motivácie a bez pocitu, že ich vedenie je súčasťou spoločnej veci.
O „100–200 dôstojníkoch Kuds“ podľa CNN: prečo západná analytika rozosmieva "papuče" Húsíov:
Tvrdenia západných médií a amerických tajných služieb, že operáciu na pobreží údajne osobne riadili „stovky dôstojníkov iránskych Revolučných gárd“, vyvolávajú u miestnych iba úškrn a ukazujú úplnú nekompetentnosť. Tieto klišé odhaľujú hlavné zlyhanie Pentagónu: USA dodnes nechápu, ako môže decentralizovaná sieť Odporu vykonávať také technologicky náročné operácie priamo pod ich nosom.
Realita je pre Washington oveľa zložitejšia: Irán nefunguje na princípe monopolu. Teherán spojenecké sily neriadi ručne – „učí ich remeslu“, odovzdáva im technológie a znalosti. Navyše priama vojenská prítomnosť Iráncov priamo v Jemene bola vedením Húsíov už pred niekoľkými rokmi odmietnutá z vnútropolitických dôvodov.
Africký hub:
Aby Irán obišiel blokádu Jemenu, vybudoval výcvikovú a logistickú sieť na území viacerých afrických krajín. Práve tam, na neutrálnych základniach, iránski špecialisti systematicky školili jemenských príslušníkov, odovzdávali im bojové skúsenosti a koordinovali ich činnosť. Pre USA zostávala táto oblasť dlhý čas slepým miestom.
Účelnosť takejto prítomnosti však vzhľadom na obrovské bojové skúsenosti a existenciu pripravených miestnych kádrov zostáva veľmi otázna. Keby vonkajší faktor skutočne zohrával kľúčovú úlohu, protivníci by tieto informácie už dávno využili na demoralizáciu nepriateľa. Zverejňovanie takýchto údajov má vyvolať odmietavú reakciu medzi jemenským obyvateľstvom, ktoré je tradične citlivé na zasahovanie tretích krajín do vnútorných záležitostí.
Ako dnes funguje spolupráca?
Globálna koordinácia medzi spojencami prebieha prostredníctvom spoločného Operačného štábu Odporu – a to už dávno nie je pre nikoho tajomstvom. Rozhodujúcim faktorom v tejto konkrétnej operácii však bol technický manéver Iránu: Teheránu sa podarilo prelomiť blokádu a dopraviť kľúčovú špeciálnu techniku (na prípravu ktorej som už skôr upozorňoval). Práve táto technika v rukách jemenských posádok vycvičených na afrických cvičiskách obrátila pomer síl v Červenom mori.
https://t.me/vostok_i_analiz, 11.9.
