odmietnutím tretej cesty a prechodom na kapitalizmus.
Vidím tu nejakú možnosť výberu, no v skutočnosti nebolo na výber, kapitalizmus mal cestu vydláždenú a celé to bolo rozhodnuté skôr a inde než na Slovensku.
Mečiar v podstate musel umožniť generovanie domácich oligarchov pred privatizáciou majetku zahraničnými oligarchami.
Súhlasím, ALE! to neznamená, že teraz budeme z Mečiara spätne robiť "svätého". Jeho hovory M som občas počúval, a príde mi to, že konceptuálne stojí nižšie ako Fico.
Oligarchovia musia konečne začať pracovať v prospech štátu a nie politikov.
Toto je možné tam, kde majú elementárne základy suverenity. Tam môžeš nútiť oligarchiu pracovať v prospech štátu. U nás je suverenita zatiaľ stále len v rovine prehlásení a viac "zdania" ako reality.
a dnes je to už zreteľne vidieť aj v praktickej politike vlády.
Vidieť je niečo preto, že sme hlboko spadli a ten rozdiel oproti tým, čo tam boli 3,5 roka je tak citeľný a viditeľný (čo sa týka prístupu k riadeniu a vykonávaných krokov), že aj slepý a hluchý si ho jednoducho musí všimnúť. To však nemusí byť zreteľné ako obrovský úspech v porovnaní s obdobím spred r. 2019, takže to nemožno považovať za "už Slovensko vstáva, putá si strháva!", je to skrátka iba rovnaký efekt, ako keď stúpiš do hovna a potom si topánku poutieraš do trávy. Bude viditeľne čistejšia ako keď bola od hovna. Ale bude aj čistejšia ako predtým, než si do neho stúpil? Toť otázka .... Oligarchovia nikam nezmizli, ďalej majú svoje záujmy a ani tie nikam nezmizli. Suverenita nie je väčšia ako pred r. 2019, práve naopak, je ešte menšia (zmluva s uSSa). A keby Mečiara Fico chcel rehabilitovať, na symbolickej úrovni by "si ľahol pod neho (a tých, čo sú za Mečiarom)", t. j. Mečiar alebo niekto z tých, by pravdepodobne vstúpili späť do riadenia hoc aj len zatiaľ bezštruktúrnym spôsobom. Nakoniec, o tom môžeme polemizovať od rána do večera, podľa mňa sa tak nestane, pretože toto je už jasne vec minulosti a Fico teraz nemá vôbec čas naprávať "historickú nespravodlivosť" (má plné ruky inej roboty), tú si musíme v hlavách napraviť sami a zdola rovnako ako si musíme úplne vyriešiť otázku 1. Slovenského štátu. A oligarchovia nie sú tlačení do práce na náš národ, pretože nemá ich čo tlačiť. Kontrolujú zdroje a ekonomiku a my nemáme na vyšších prioritách riadenie plne v rukách, tak nemáme ako na nich tlačiť, aby to robili. Zatiaľ ich čiastočne môže omínať v topánke a niekam ich tlačiť iba vplyv Ruska a výsledku Ukrajiny, ale to ich podľa mňa maximálne tak môže preorientovať na vytváranie väzieb smerom na iných (ruských a východných) zahraničných oligarchov. Nie k podpore slovenskej suverenity a zdrojovej stability (tá bude rásť iba v miere jej užitočnosti v budúcich projektoch a tu je predsa limitujúcim faktorom riadenie GP). Aj keď proces počlovečovania davu síce na pozadí potichu a pomaly beží, nedajú sa čakať žiadne rýchle a silné posuny. Tie sú viac v rovine želaní ako v rovine reality (rovnako ako to bolo so zvolením Harabína - ilúzia). Treba chápať, že tu nikto nebude rešpektovať nezávislosť nejakého slovenského oligarchu, a to ani keby sa oprel o národ (pretože by naňho začal z nejakých nejasných dôvodov pracovať, ale dobre, dajme tomu, že by to bol lokálpatriot).