jardob
Člen personálu
Tretia kapitola má názov „Stabilita z hľadiska predpovedateľnosti“.
Hoci Plná funkcia riadenia sa podrobne preberá až niekde v 10. kapitole, no nedá sa bez nej pracovať ani v týchto prvých kapitolách. Preto som ju spomenul a popísal už v minulej kapitole, a budem sa k nej musieť vrátiť aj tu.
Pre pripomenutie tu je 8 etáp Plnej funkcie riadenia:
Napríklad sa mi zapáčili kone a chcel by som na nich vedieť jazdiť. Aby som túto úlohu zvládol, tak sa musím naučiť predvídať správanie koňa, lebo ak nie, tak kôň ma zhodí, ak niečo urobím zle alebo zle odhadnem.
Preto základom riadenia je predvídanie. Odborne predikcia. Nepredvídateľné procesy sa riadiť nedajú! (Z toho dôvodu sa zatiaľ nedarí ovládnuť energia termonukleárnej fúzie)
Niekedy sa procesy môžu zdať chaotické, ale napriek tomu môžu v sebe obsahovať určitý skrytý vzorec správania, ktorý si všimne len málo ľudí. Preto mnoho ľudí môže takéto procesy považovať za neriaditeľné. Ale tí, čo v nich vidia určitú zákonitosť, môžu tieto procesy osedlať. Preto niekedy aj v zdanlivom chaose môžeme nájsť stabilnú zákonitosť.
V skutočnosti vo Vesmíre chaos neexistuje, len nepoznáme všetky jeho zákonitosti. Preto mnoho procesov sa nám môže zdať chaotických, ale napriek tomu je v nich ukrytá zákonitosť. A čo je to zákonitosť? Zákonitosť je pravidelne sa opakujúci nejaký konkrétny jav.
Preto máme v DVTR nasledovný pojem:
„stabilita objektu, v zmysle predpovedateľnosti jeho správania v stanovenej miere, pod vplyvom vonkajšieho prostredia, vnútorných zmien a riadenia“
V DVTR slovo „stabilný“ používame nielen v zmysle „pevne stojaci“, „pevne prichytený“ predmet alebo stabilne prebiehajúci proces (v zmysle, že sa v ňom nič výrazne nemení). Ale používame ho aj pri zdanlivo náhodných a chaotických procesoch, v ktorých dokážeme nájsť určitú zákonitosť, určitý vzorec správania, a teda vieme predpovedať jeho ďalšie správanie. Život sa väčšine ľuďom zdá byť nepredvídateľný a plný náhod. T. j. pre nich je nestabilný. Ale pre jasnovidca, ktorý jasne vidí chod budúcich udalostí, je proces života stabilne predpovedateľný, t. j. stabilný z jeho pohľadu. Jasnovidec sa tak môže podľa toho kľudne zariadiť a vyhnúť sa rôznym problémom. No podobne môže konať aj obyčajný človek, ktorý nie je jasnovidcom, ak si všíma vývoj tendencií procesov vo svojom okolí. T. j. kam spoločnosť speje, kam speje zahraničie a ľudstvo...
Subjektívny: patriaci subjektu, riadený subjektom (t. j. človekom). Subjektívny nápad = nápad konkrétnej osoby. Subjektívne riadenie – je proces riadený konkrétnou rozpoznanou osobou.
(Každý proces riadený človekom má subjektívny charakter)
Objektívny: objektívny proces je taký, ktorý prebieha aj bez nášho zasahovania a bez zasahovania iných rozpoznaných osôb/subjektov. T. j. je to proces, za ktorým nevidíme vplyv žiadnych konkrétnych osôb.
(Objektívnymi procesmi najčastejšie nazývame prírodné procesy a zákony, ktoré nestvoril človek, ale Boh alebo vysoké hierarchické štruktúry medzi nebom a zemou. Objektívne je to, čo nebolo stvorené človekom).
Ak nejaký proces je riadený skrytými osobami, ktoré nevidíme, a nevidíme ani ich ovplyvňovanie procesu, tak takýto proces sa nám môže zdať ako objektívny, hoci reálne takým nie je. Toto sa týka mnohých vecí aj v dnešnej dobe. Mnoho ľudí vnímalo pandémiu Covid ako prirodzený objektívny proces, ktorý vznikol náhodne sám od seba. No nevideli, že bol riadený konkrétnymi ľuďmi a teda šlo o subjektívny a nie objektívny proces.
Subjektivita do procesu vstupuje cez človeka, a konkrétne jeho riadenie a ovplyvňovanie procesu.
Objektivita vstupuje do procesu cez prírodné procesy, fyzikálne zákony a Boha, ako tvorcu týchto procesov.
Hierarchicky vyššie riadenie (HVR) tiež býva považované za objektívny proces, pretože priamo svojou vôľou nedokážeme zmeniť jeho charakter. HVR je vyššia úroveň riadenia procesov. Príklad môžeme nájsť v armáde. Rota je viac ako čata, pluk je viac ako rota. Veliteľ čaty nemôže priamo zmeniť charakter velenia veliteľa roty. Je to vyššia úroveň velenia. Môže sa o to pokúšať len nepriamo.
Hierarchicky najvyššie riadenie (HNR) predstavuje najvyšší rozum v celom Vesmíre. Inými slovami Boha, Všedržiteľa, Tvorcu a správcu všetkého.
Späť k predvídateľnosti
Takže ak skúmame nejaký objekt, ktorý chceme riadiť, tak budeme sa snažiť odhaliť všetky subjektívne aj objektívne faktory, ktoré ho ovplyvňujú:
Subjektívne faktory, ktoré sme dokázali rozpoznať máme možnosť ovplyvniť vďaka predvídateľnosti ich správania.
Napríklad zahraničné tajné služby plánujú nejaký teroristický čin. Zákony prírody zmeniť nevieme, aby sme magicky predišli výbuchu. Všetko závisí od toho, či dokážeme odhaliť túto sieť tajných agentov a zneškodniť ich.
Tam, kde nestačí rozum a dostupné informácie, tam môže pomôcť intuícia (zmysel miery), alebo informácia z hierarchicky vyšších úrovní bytia až po HNR. Tajné služby sa nikdy nebránili spolupráci so senzibilmi. Naopak, mnohí agenti mali svojich senzibilov, ktorí im pomáhali pri riešení zložitých prípadov[1].
Objekt sa môže stať nepredvídateľným (odborne: objekt môže stratiť stabilitu v zmysle predvídateľnosti) v dôsledku:
Efekt „opičej labky“
Je termínom DVTR (odvodeným z príbehu W. W. Jacobsa)[2], ktorý vyjadruje presný opak predvídateľnosti procesov. Je to ten prípad, keď človek riadi procesy tak, že spolu s dosiahnutými cieľmi obdrží aj také nežiaduce vedľajšie efekty, ktoré úplne znehodnotia dosiahnutý cieľ.
Napr. túžim sa previesť zaoceánskou loďou a po dlhom šetrení si kúpim lístok na Titanic. Alebo iné príklady v kreslenej rozprávke „A je to!“ (Pat a Mat), keď nedomyslené kroky nakoniec znehodnotia celú ich snahu.
Preto každé úspešné riadenie potrebuje aj dostatočne presné prognózy, predvídanie správania objektu ovplyvnené jeho vnútrom, vonkajším vplyvom prostredia a riadením.
T. j. to, či sa šofér naozaj dostane do cieľa, závisí od samotných schopností vodiča (jeho riadiacich schopností), stavu auta (vnútorné faktory) a vonkajších podmienok terénu a počasia (vonkajšie faktory). A toto všetko musí vedieť vodič pred jazdou dostatočne posúdiť, predvídať, inak do cieľa nepríde. Ak toto posúdiť nevie (napr. stav auta, nebezpečný stav cesty), tak je toto „riadenie“ postavené iba na náhode, ponechané osudu.
Nato, aby sme sa vyhli efektu «opičej» hlavy na svojich pleciach, treba sa vyhýbať činom s vyložene nepredvídateľnými následkami, a tiež sa nespoliehať „na náhodu“ v situáciách, v ktorých je vysoké riziko škôd a problémov.
ZÁKLADOM GRAMOTNÉHO A ÚSPEŠNÉHO RIADENIA JE SCHOPNOSŤ DOSTATOČNE PRESNE PREDVÍDAŤ/PROGNÓZOVAŤ VÝVOJ PROCESU!!!
[1] Viď kniha od generála Ratnikova: https://torden.sk/produkt/psi-vojny-zapad-a-vychod-historia-vojenskeho-vyuzivania-extrasenzoriky/
[2] Príbeh hovorí o tom, že starý britský vojak si priniesol z Indie od fakíra talizman, vysušenú opičiu labku. Ten, kto ju vlastní má právo na splnenie troch želaní. Tá sa dostane do rúk jeho známeho, ktorý vyslovuje prvé želanie: chce okamžite 200 libier šterlingov. V tom prichádza zamestnanec firmy a oznamuje mu, že jeho syn je mŕtvy a odovzdáva mu kompenzáciu za syna: 200 libier šterlingov. Zronený otec chce okamžite vidieť svojho syna, hneď teraz... Zrazu začuje klopanie na dvere, objavuje sa duch jeho syna. Vydesený majiteľ labky si hneď želá, aby duch zmizol atď.
Hoci Plná funkcia riadenia sa podrobne preberá až niekde v 10. kapitole, no nedá sa bez nej pracovať ani v týchto prvých kapitolách. Preto som ju spomenul a popísal už v minulej kapitole, a budem sa k nej musieť vrátiť aj tu.
Pre pripomenutie tu je 8 etáp Plnej funkcie riadenia:
- Zistenie problému, ktorý nás núti niečo začať riadiť.
- Naučiť sa tento problém rozpoznávať a ďalej tieto poznatky šíriť.
- Určiť si zoznam cieľov, ktoré chceme dosiahnuť v rámci tohto problému.
- Načrtnúť si postup práce (koncepciu), ako dané ciele dosiahnuť.
- Zorganizovať tím ľudí, ktorí budú na tomto probléme pracovať podľa vypracovaného postupu práce/koncepcie.
- Kontrola práce tímu.
- Zdokonaľovanie postupu práce/koncepcie, ak je to možné.
- Rozpustenie tímu po dosiahnutí cieľov, alebo zachovanie tímu pre iný projekt.
Napríklad sa mi zapáčili kone a chcel by som na nich vedieť jazdiť. Aby som túto úlohu zvládol, tak sa musím naučiť predvídať správanie koňa, lebo ak nie, tak kôň ma zhodí, ak niečo urobím zle alebo zle odhadnem.
Preto základom riadenia je predvídanie. Odborne predikcia. Nepredvídateľné procesy sa riadiť nedajú! (Z toho dôvodu sa zatiaľ nedarí ovládnuť energia termonukleárnej fúzie)
Niekedy sa procesy môžu zdať chaotické, ale napriek tomu môžu v sebe obsahovať určitý skrytý vzorec správania, ktorý si všimne len málo ľudí. Preto mnoho ľudí môže takéto procesy považovať za neriaditeľné. Ale tí, čo v nich vidia určitú zákonitosť, môžu tieto procesy osedlať. Preto niekedy aj v zdanlivom chaose môžeme nájsť stabilnú zákonitosť.
V skutočnosti vo Vesmíre chaos neexistuje, len nepoznáme všetky jeho zákonitosti. Preto mnoho procesov sa nám môže zdať chaotických, ale napriek tomu je v nich ukrytá zákonitosť. A čo je to zákonitosť? Zákonitosť je pravidelne sa opakujúci nejaký konkrétny jav.
Preto máme v DVTR nasledovný pojem:
„stabilita objektu, v zmysle predpovedateľnosti jeho správania v stanovenej miere, pod vplyvom vonkajšieho prostredia, vnútorných zmien a riadenia“
V DVTR slovo „stabilný“ používame nielen v zmysle „pevne stojaci“, „pevne prichytený“ predmet alebo stabilne prebiehajúci proces (v zmysle, že sa v ňom nič výrazne nemení). Ale používame ho aj pri zdanlivo náhodných a chaotických procesoch, v ktorých dokážeme nájsť určitú zákonitosť, určitý vzorec správania, a teda vieme predpovedať jeho ďalšie správanie. Život sa väčšine ľuďom zdá byť nepredvídateľný a plný náhod. T. j. pre nich je nestabilný. Ale pre jasnovidca, ktorý jasne vidí chod budúcich udalostí, je proces života stabilne predpovedateľný, t. j. stabilný z jeho pohľadu. Jasnovidec sa tak môže podľa toho kľudne zariadiť a vyhnúť sa rôznym problémom. No podobne môže konať aj obyčajný človek, ktorý nie je jasnovidcom, ak si všíma vývoj tendencií procesov vo svojom okolí. T. j. kam spoločnosť speje, kam speje zahraničie a ľudstvo...
Definícia ďalších pojmov v DVTR:
Subjektívny: patriaci subjektu, riadený subjektom (t. j. človekom). Subjektívny nápad = nápad konkrétnej osoby. Subjektívne riadenie – je proces riadený konkrétnou rozpoznanou osobou.
(Každý proces riadený človekom má subjektívny charakter)
Objektívny: objektívny proces je taký, ktorý prebieha aj bez nášho zasahovania a bez zasahovania iných rozpoznaných osôb/subjektov. T. j. je to proces, za ktorým nevidíme vplyv žiadnych konkrétnych osôb.
(Objektívnymi procesmi najčastejšie nazývame prírodné procesy a zákony, ktoré nestvoril človek, ale Boh alebo vysoké hierarchické štruktúry medzi nebom a zemou. Objektívne je to, čo nebolo stvorené človekom).
Ak nejaký proces je riadený skrytými osobami, ktoré nevidíme, a nevidíme ani ich ovplyvňovanie procesu, tak takýto proces sa nám môže zdať ako objektívny, hoci reálne takým nie je. Toto sa týka mnohých vecí aj v dnešnej dobe. Mnoho ľudí vnímalo pandémiu Covid ako prirodzený objektívny proces, ktorý vznikol náhodne sám od seba. No nevideli, že bol riadený konkrétnymi ľuďmi a teda šlo o subjektívny a nie objektívny proces.
Subjektivita do procesu vstupuje cez človeka, a konkrétne jeho riadenie a ovplyvňovanie procesu.
Objektivita vstupuje do procesu cez prírodné procesy, fyzikálne zákony a Boha, ako tvorcu týchto procesov.
Hierarchicky vyššie riadenie (HVR) tiež býva považované za objektívny proces, pretože priamo svojou vôľou nedokážeme zmeniť jeho charakter. HVR je vyššia úroveň riadenia procesov. Príklad môžeme nájsť v armáde. Rota je viac ako čata, pluk je viac ako rota. Veliteľ čaty nemôže priamo zmeniť charakter velenia veliteľa roty. Je to vyššia úroveň velenia. Môže sa o to pokúšať len nepriamo.
Hierarchicky najvyššie riadenie (HNR) predstavuje najvyšší rozum v celom Vesmíre. Inými slovami Boha, Všedržiteľa, Tvorcu a správcu všetkého.
Späť k predvídateľnosti
Takže ak skúmame nejaký objekt, ktorý chceme riadiť, tak budeme sa snažiť odhaliť všetky subjektívne aj objektívne faktory, ktoré ho ovplyvňujú:
- Objektívne: Boh (HNR), prostredie s jeho zákonitosťami, charakter samotného objektu.
- Subjektívne: My ako subjekt (osoba snažiaca sa riadiť), a všetky ostatné osoby majúce vplyv na daný objekt (vrátane tých skrytých, ktoré sa nám podarilo rozpoznať)
Subjektívne faktory, ktoré sme dokázali rozpoznať máme možnosť ovplyvniť vďaka predvídateľnosti ich správania.
Napríklad zahraničné tajné služby plánujú nejaký teroristický čin. Zákony prírody zmeniť nevieme, aby sme magicky predišli výbuchu. Všetko závisí od toho, či dokážeme odhaliť túto sieť tajných agentov a zneškodniť ich.
Tam, kde nestačí rozum a dostupné informácie, tam môže pomôcť intuícia (zmysel miery), alebo informácia z hierarchicky vyšších úrovní bytia až po HNR. Tajné služby sa nikdy nebránili spolupráci so senzibilmi. Naopak, mnohí agenti mali svojich senzibilov, ktorí im pomáhali pri riešení zložitých prípadov[1].
Objekt sa môže stať nepredvídateľným (odborne: objekt môže stratiť stabilitu v zmysle predvídateľnosti) v dôsledku:
- Vnútorných príčin (objekt sa pokazí, prejde do iného režimu)
- Vonkajších príčin (loď v silnej búrke)
- Zlyhania subjektu (prepracovanosť, únava – vedúce k chybám)
- Modelovaní správania sa objektu pod vplyvom vonkajšieho prostredia, vnútorných zmien a riadenia. V praxi musíme vedieť modelovať rýchlejšie, než sa procesy odohrajú v realite.
- Informácii od iných subjektov, ktoré majú skúsenosti s riadením podobných procesov.
- Zmysle miery (intuícii), vnímaní možného a nemožného, reálneho a nereálneho nad rámec rozumu.
- Informácii od Hierarchicky vyššieho riadenia až po Hierarchicky najvyššie riadenie (Boha)
Efekt „opičej labky“
Je termínom DVTR (odvodeným z príbehu W. W. Jacobsa)[2], ktorý vyjadruje presný opak predvídateľnosti procesov. Je to ten prípad, keď človek riadi procesy tak, že spolu s dosiahnutými cieľmi obdrží aj také nežiaduce vedľajšie efekty, ktoré úplne znehodnotia dosiahnutý cieľ.
Napr. túžim sa previesť zaoceánskou loďou a po dlhom šetrení si kúpim lístok na Titanic. Alebo iné príklady v kreslenej rozprávke „A je to!“ (Pat a Mat), keď nedomyslené kroky nakoniec znehodnotia celú ich snahu.
Preto každé úspešné riadenie potrebuje aj dostatočne presné prognózy, predvídanie správania objektu ovplyvnené jeho vnútrom, vonkajším vplyvom prostredia a riadením.
T. j. to, či sa šofér naozaj dostane do cieľa, závisí od samotných schopností vodiča (jeho riadiacich schopností), stavu auta (vnútorné faktory) a vonkajších podmienok terénu a počasia (vonkajšie faktory). A toto všetko musí vedieť vodič pred jazdou dostatočne posúdiť, predvídať, inak do cieľa nepríde. Ak toto posúdiť nevie (napr. stav auta, nebezpečný stav cesty), tak je toto „riadenie“ postavené iba na náhode, ponechané osudu.
Nato, aby sme sa vyhli efektu «opičej» hlavy na svojich pleciach, treba sa vyhýbať činom s vyložene nepredvídateľnými následkami, a tiež sa nespoliehať „na náhodu“ v situáciách, v ktorých je vysoké riziko škôd a problémov.
ZÁKLADOM GRAMOTNÉHO A ÚSPEŠNÉHO RIADENIA JE SCHOPNOSŤ DOSTATOČNE PRESNE PREDVÍDAŤ/PROGNÓZOVAŤ VÝVOJ PROCESU!!!
[1] Viď kniha od generála Ratnikova: https://torden.sk/produkt/psi-vojny-zapad-a-vychod-historia-vojenskeho-vyuzivania-extrasenzoriky/
[2] Príbeh hovorí o tom, že starý britský vojak si priniesol z Indie od fakíra talizman, vysušenú opičiu labku. Ten, kto ju vlastní má právo na splnenie troch želaní. Tá sa dostane do rúk jeho známeho, ktorý vyslovuje prvé želanie: chce okamžite 200 libier šterlingov. V tom prichádza zamestnanec firmy a oznamuje mu, že jeho syn je mŕtvy a odovzdáva mu kompenzáciu za syna: 200 libier šterlingov. Zronený otec chce okamžite vidieť svojho syna, hneď teraz... Zrazu začuje klopanie na dvere, objavuje sa duch jeho syna. Vydesený majiteľ labky si hneď želá, aby duch zmizol atď.
Naposledy upravené:
