Chcel som, aby tento výrok Merkelovej bol lepšie zadokumenovaný, tak som našiel zdroj. Bolo to v novinách Zeit zo 7.12.2022, článok sa volá "Hatten Sie gedacht, ich komme mit Pferdeschwanz?". Je to dosť dlhé interview. Prilepím teda úryvok v nemčine a strojový preklad. Ak by tam bola zásadnejšia chyba, dajte mi vedieť.
Merkelová: To však predpokladá, že povieme aj to, aké boli v tom čase presné alternatívy. Iniciovanie vstupu Ukrajiny a Gruzínska do NATO, o ktorom sa diskutovalo v roku 2008, som považovala za nesprávne. Ani jedna z krajín na to nemala potrebné predpoklady, ani nebolo celkom domyslené, aké dôsledky by takéto rozhodnutie mohlo mať, a to ako vzhľadom na kroky Ruska voči Gruzínsku a Ukrajine, tak aj vzhľadom na NATO a jeho pravidlá pomoci. Minské dohody z roku 2014 boli pokusom dať Ukrajine čas.
Poznámka redakcie ZEIT: Minské dohody predstavujú súbor dohôd pre samozvané republiky Doneck a Luhansk, ktoré sa odtrhli od Ukrajiny pod ruským vplyvom. Cieľom bolo získať čas pomocou prímeria, aby bol neskôr dosiahnutý mier medzi Ruskom a Ukrajinou.
Tento čas využila aj na to, aby sa posilnila, ako to vidíme dnes. Ukrajina z rokov 2014/15 nie je dnešnou Ukrajinou. Ako bolo vidieť v bitke o Debaľcevo (železničné mesto v Donbase, Donecká oblasť, pozn. red.) začiatkom roka 2015, tak Putin ho vtedy mohol ľahko ovládnuť. A veľmi pochybujem, že by štáty NATO mohli vtedy urobiť toľko, koľko robia teraz, aby Ukrajine pomohli.
ZEIT: Na svojom prvom verejnom vystúpení po skončení funkcie kancelára ste vyhlásili, že ste si už v roku 2007 uvedomili, ako Putin uvažuje o Európe a že jediným jazykom, ktorému rozumie, je tvrdosť. Ak ste si to uvedomili tak skoro, prečo ste viedli energetickú politiku, ktorá nás urobila tak závislými od Ruska?
Merkelová: Všetkým nám bolo jasné, že ide o zmrazený konflikt, že problém nebol vyriešený, ale práve toto poskytlo Ukrajine drahocenný čas. Samozrejme, teraz si môžeme položiť otázku: Prečo v takejto situácii sme ešte súhlasili aj s výstavbou Nord Stream 2?
ZEIT: Áno, prečo? Najmä preto, že výstavba plynovodu bola už v tom čase veľmi ostro kritizovaná, napríklad z Poľska a USA.
Merkelová: Áno, človek môže dospieť k odlišným názorom. O čo išlo? Na jednej strane Ukrajina pripisovala veľký význam tomu, aby zostala tranzitnou krajinou pre ruský plyn. Chcela, aby plyn prechádzal cez jej územie, a nie cez Baltské more. Dnes sa občas hovorí, že každá molekula ruského plynu bola diabolským plynom. Nebolo to tak, o plyn sa bojovalo. Na druhej strane, o schválenie projektu Nord Stream 2 nepožiadala nemecká vláda, ale spoločnosti. Takže pre spolkovú vládu a pre mňa bolo najdôležitejšie rozhodnúť, či vytvoríme nový zákon ako politický akt, ktorým výslovne odmietneme schválenie projektu Nord Stream 2.
ZEIT: Čo vám v tom zabránilo?
Merkelová: Na jednej strane by takéto odmietnutie v kombinácii s Minskými dohodami podľa môjho názoru nebezpečne zhoršilo atmosféru vo vzťahoch s Ruskom. Energetická závislosť vznikla aj preto, že bolo menej plynu z Holandska, z Veľkej Británie a obmedzená ťažba v Nórsku.
ZEIT: A predčasný odchod z jadrovej energetiky. Aj z vášho podnetu.
Merkelová: Správne, a okrem toho aj rozhodnutie viacerých politických strán o znížení produkcie plynu v Nemecku. Bolo by potrebné rozhodnúť sa pre nákup drahšieho LNG z Kataru alebo Saudskej Arábie, USA boli ako exportná krajina k dispozícii až neskôr. To by nás urobilo oveľa menej konkurencieschopnými. Dnes, pod tlakom vojny, sa to už robí, čo podporujem, ale vtedy by to bolo oveľa masívnejšie politické rozhodnutie.
Angela Merkel spricht im Interview mit der ZEIT über ihren neuen Lebensabschnitt. Die Ex-Kanzlerin erklärt, was sie an ihrer Russland-Politik noch heute für richtig hält.
www.zeit.de
Merkel: Das setzt aber voraus, auch zu sagen, was genau die Alternativen damals waren. Die 2008 diskutierte Einleitung eines Nato-Beitritts der Ukraine und Georgiens hielt ich für falsch. Weder brachten die Länder die nötigen Voraussetzungen dafür mit, noch war zu Ende gedacht, welche Folgen ein solcher Beschluss gehabt hätte, sowohl mit Blick auf Russlands Handeln gegen Georgien und die Ukraine als auch auf die Nato und ihre Beistandsregeln. Und das Minsker Abkommen 2014 war der Versuch, der Ukraine Zeit zu geben.
Anm. d. Red.: Unter dem Minsker Abkommen versteht man eine Reihe von Vereinbarungen für die selbst ernannten Republiken Donezk und Luhansk, die sich unter russischem Einfluss von der Ukraine losgesagt hatten. Ziel war, über einen Waffenstillstand Zeit zu gewinnen, um später zu einem Frieden zwischen Russland und der Ukraine zu kommen.
Sie hat diese Zeit hat auch genutzt, um stärker zu werden, wie man heute sieht. Die Ukraine von 2014/15 ist nicht die Ukraine von heute. Wie man am Kampf um Debalzewe (Eisenbahnerstadt im Donbass, Oblast Donezk, d. Red.) Anfang 2015 gesehen hat, hätte Putin sie damals leicht überrennen können. Und ich bezweifle sehr, dass die Nato-Staaten damals so viel hätten tun können wie heute, um der Ukraine zu helfen.
ZEIT: Beim ersten öffentlichen Auftritt nach dem Ende Ihrer Kanzlerschaft haben Sie erklärt, Sie hätten schon 2007 erkannt, wie Putin über Europa denkt, und dass die einzige Sprache, die er versteht, Härte sei. Wenn diese Erkenntnis so früh da war, warum haben Sie eine Energiepolitik betrieben, die uns von Russland so abhängig gemacht hat?
Merkel: Es war uns allen klar, dass das ein eingefrorener Konflikt war, dass das Problem nicht gelöst war, aber genau das hat der Ukraine wertvolle Zeit gegeben. Natürlich kann man jetzt die Frage stellen: Warum hat man in einer solchen Situation noch dem Bau von Nord Stream 2 zugestimmt?
ZEIT: Ja, warum? Zumal es schon damals sehr heftige Kritik am Bau der Pipeline gab, zum Beispiel von Polen und den USA.
Merkel: Ja, man konnte da zu einer unterschiedlichen Meinung kommen. Worum ging es? Zum einen legte die Ukraine sehr viel Wert darauf, auch weiter Transitland für russisches Gas zu bleiben. Sie wollte Gas durch ihr Gebiet und nicht durch die Ostsee leiten. Heute wird ja manchmal so getan, als ob jedes russische Gas-Molekül des Teufels war. So war das nicht, das Gas war umkämpft. Zum anderen war es auch nicht so, dass die Bundesregierung die Genehmigung von Nord Stream 2 beantragt hatte, das haben die Firmen getan. Für die Bundesregierung und für mich ging es also im Ergebnis darum, zu entscheiden, ob wir als politischen Akt ein neues Gesetz machen, um die Genehmigung von Nord Stream 2 ausdrücklich zu versagen.
ZEIT: Was hat Sie daran gehindert?
Merkel: Zum einen hätte eine solche Versagung in Kombination mit dem Minsker Abkommen aus meiner Sicht das Klima mit Russland gefährlich verschlechtert. Zum anderen ist die energiepolitische Abhängigkeit entstanden, weil es weniger Gas aus den Niederlanden, aus Großbritannien und begrenzte Fördermengen in Norwegen gab.
ZEIT: Und es gab den vorgezogenen Ausstieg aus der Kernenergie. Auch von Ihnen initiiert.
Merkel: Richtig, und dazu parteiübergreifend die Entscheidung, auch in Deutschland weniger Gas zu fördern. Man hätte sich entscheiden müssen, teureres LNG aus Katar oder Saudi-Arabien zu kaufen, die USA standen erst später als Exportnation zur Verfügung. Das hätte unsere Wettbewerbsfähigkeit deutlich verschlechtert. Heute wird unter dem Druck des Krieges so gehandelt, was ich unterstütze, aber damals wäre das eine viel massivere politische Entscheidung gewesen.