... Také to může být zcela nový název, což vůbech nehraje roli, protože řízení musí vycházet z toho, co je reálně možné. Co se mne týče, tak já bych pro náš stát upřednostnila jeho začlenění například do BRICS ve stávající podobě, či jako Československo. Každé takové Rakousko-Uhersko bude zase jen plnit roli protiruského beranidla se všemi důsledky z toho vyplývajícími. A co se týče toho ruského světa, tak nezapomínejte, že také pořád ještě není tak úplně jasné, jakou ten bude mít podobu. Ten ideologický boj uvnitř Ruska stále probíhá a oligarchát to tlačí k bílému projektu.
„Co se mne týče, tak já bych pro náš stát upřednostnila jeho začlenění například do BRICS ve stávající podobě, či jako Československo.“
Nuž, každý má právo nosiť svoje ružové okuliare... Bolo by však hodnejšie držať sa toho, čo ste sama napísala len o niečo vyššie, t.j. „řízení musí vycházet z toho, co je reálně možné“.
Začlenenie Česka (ani v podobe prípadného teoretického, budúceho Československa) do BRICS je nereálna predstava.
Česko je na príslušnom ruskom zozname uvedený ako nepriateľský štát. To je fakt, je to tak?
Ak sa napr. Babiš dostane k moci, nezmení sa to len tak „švihnutím čarovnou palicou“. Ak sa bude chcieť dostať ČR preč z tohto zoznamu, bude to trvať a bude to len na základe konkrétnych, ústretových činov. Je otázne, či Babiš to bude vedieť vôbec zabezpečiť vlastnou silou.
Inak, v Česku (a to platí samozrejme aj pre iných) predstava, že Rusko príde a vyrieši všetky problémy, je predstava úplne mylná. Z tohto hľadiska je čakanie na Rusko čakanie na Godota.
Tu platí „pomôž si, človeče, aj Boh ti pomôže“ – Rusko je príliš veľké, príliš skúsené a bude mať aj v budúcnosti príliš veľa vlastných problémov na to, aby znova a znova vždy pomáhal každému. Môže to znieť pre niektorých veľmi škaredo, ale minimálne by sa mal každý zamyslieť nad tým, či to náhodou nie je pravda. Iniciatíva môže byť podporená, ale pri jej neexistencii alebo keď je príliš slabá, tak je ťažké vôbec čo podporiť.
Rusko dá šancu každému, ak sa na Ukrajine situácia skončí nakoniec v jeho prospech, ale to neznamená, že bude riešiť problémy za iných.
„Každé takové Rakousko-Uhersko bude zase jen plnit roli protiruského beranidla se všemi důsledky z toho vyplývajícími.“
Ani náhodou.
Ja tvrdím, že Poľsko a baltické štáty nebudú súčasťou uskupenia R-U 2 (názov je pracovný, je v podstate v tomto okamžiku irelevantný, s tým s Vami súhlasím).
Bude to skupina štátov, kde svojím vplyvom „starý“ Brusel už nebude hrať veľkú roľu, ak vôbec nejakú bude hrať (ak vôbec EU v nejakej užšej podobe prežije). Súčasťou tohto zoskupenia bude/môže byť napr. Srbsko, Maďarsko, Slovensko, neskôr Bulharsko, Čierna Hora atď. Zdá sa Vám, že vážne bude protiruská a bude plniť len „roľu protiruského baranidla“?
Nie, cieľom bude mať vyvážené vzťahy s Ruskom s rešpektovaním ich záujmov a vzájomne výhodná spolupráca.
„R-U 2“ samozrejme bude potrebovať ruské zdroje, ale pritom nebude pluť na Rusko, ako to nerozumne robia teraz napr. „baltické tigre“. Ten vzťah národov k Rusku a Rusom tu v Strednej Európe (mínus Poľsko!) a na Balkáne je predsa celkom odlišný. Žijú aj tu rusofili aj rusofóbovia, ale dôležitý je ten celkový obraz, a ten je diametrálne odlišný ako severnejšie, resp. smerom na severo-východ od nášho regiónu. To hádam je nepopierateľné!
Ten vzťah k Rusku bude s najväčšou pravdepodobnosťou neutrálny/vyvážene kladný, kde sa budú plne rešpektovať záujmy (hospodárske, vojenské) a kultúra Ruska v plnej miere. A to Rusom je úplne postačujúce.
Len dodávam, že ani Rakúsko sa nebude správať inak, na priemerného Rakušáka tiež nesedí všeobecná nálepka „rusofób“. Mínus, tam nebude hrať nejakú roľu klan s lúpežníckymi koreňmi v Austrasii, z ktorých ešte v dávnych časoch spravili „niekoho“ sluhovia sluhov skutočne významných klanov.
Takže, v tomto zoskupení štátov s existujúcim nastavením svojho obyvateľstva by bolo hlúposťou a „luxusom“ byť nepriateľsky zameraný voči budúcemu Rusku. „Silní hráči“ v pozadí to chápu až veľmi dobre. Mimochodom, oni majú (a vždy aj mali) svojich ľudí aj v samotnom Rusku a novým heslom v tomto prípade pre obidve strany bude „spolupráca“ a nie „konfrontácia“.
„A co se týče toho ruského světa, tak nezapomínejte, že také pořád ještě není tak úplně jasné, jakou ten bude mít podobu. Ten ideologický boj uvnitř Ruska stále probíhá a oligarchát to tlačí k bílému projektu.“
Nezabúdam, a súhlasím, že konečná podoba Ruska je stále otázna.
„Euroázijský projekt“ má veľmi vysoké šance, a to – z hľadiska Ruska – oveľa väčším dôrazom na Áziu, ako Európu, to je zjavné už dnes. Ale budúce zoskupenie "R-U 2" môže byť jeho súčasťou, tam takáto šanca s veľkou pravdepodobnosťou vznikne.
