Zmyslom evolucie na Zemi je rozvoj rozumu. U zvierat je to kvoli ich slabemu intelektu obmedzene len na metodu pokus a omyl. Tato metoda je velmi pomala a trva miliony rokov. Ked sa vsak pozrieme spatne do minulosti vidime, ze prvotne zivotne formy boli nahradzovane ci nasledovane vyspelejsimi. Po jednobunkovcoch sa objavili mnohobunkovce, potom primitivne cervy, zraloky, ryby, obojzivelniky, plazy, vtaky a cicavce. Trvalo to cca 500 milionov rokov kym sa rozum (intelekt) urovne mihule alebo ryby vypracoval na uroven opice. Tento proces objavil Darwin, alebo mu to bolo sikovne podsunute, lebo globalisti uz vtedy chystali novu svetovu vojnu (1.SV) a potrebovali vypustit teoriu, ktora by ospravedlnila zabijanie "slabsich". Podla Darwinizmu prezivaju len najsilnejsi (aj ked Darwin hovoril o fitness nie o najsilnejsich).
U cloveka funguje evolucia inak. Ma k dispozicii mnozstvo roznych (negenetickych) metod rozvoja rozumu (napr. rec, kultura), preto je vyvoj cloveka radovo rychlejsi ako u zvierat a prebieha aj pocas zivota jedinca. No aj u cloveka je ciel ten isty, rozvoj rozumu, ktory je v podstate zhora ohraniceny len samotnym Bohom.
Tuto verziu mozeme hned zamietnut, lebo najjednoduchsi zijuci tvor, primitivna bakterialna bunka schopna metabolizmu a reprodukcie sa svojou zlozitostou vyrovna dopravnemu lietadlu. Pravdepodobnost, ze sa niekde z nicoho nic zrazu objavi dopravne lietadlo schopne letu je velmi blizko nule. Bohuzial tento predpoklad vobec nevadi mnohym vedcom a veselo rozvijaju tuto mylnu teoriu dalej.
Zmyslom Bohom stvorených (s-kreovaných) zákonov evolúcie
(neobmedzených len na našu Zem) je rozvoj nielen
A) in-Divi-Duálneho rozumu,
ale o krok ďalej hlavne
B) kolektívneho rozumu, kolektívneho intelektu,
Súborného intelektu, dostatočne zladeného Zboru (Sobor, Zobor).
Alebo ešte inak povedané - KM Kultúry Myslenia.
Lebo in-formácie, skúsenosti jedincov (inDiviDuí) sa zachovávajú v kolektívnom informačnom poli. Rovnako ako sa produkcia jednotlivých PC, notebookov a mobilov zachováva (ak sú napojené) na internete, v cloude, v "oblaku", elektromagnetickom poli, resp. v súbore, súčte všetkých fyzikálnych polí (gravitačné, tepelné, atď..) ako nosičov = v súčte biopolí = v bionete, ktorý sa ďalej spája s celkovým súčtom všetkých polí planéty, slnečnej sústavy, našej galaxie, až po celý večný a nekonečný vesmír, ktorý vyzerá, že nemá začiatok a ani koniec.
A keď niet začiatku, niet ani absolútneho času.
Sú iba jednotlivé frekvencie (kmitania) a ich pomery, z ktorých vzniká podĺa potreby daného tvorcu individuálny (subjektívny) čas na konkrétnom mieste, v konkrétnej konštelácii
- podľa miery chápania dotyčnej osoby ohľadom toho, kmitania ktorých dejov sú pre danú situáciu, riešený problém (výzvu-príležitosť) podstatné.
Tak ČeloVek, CeloVek riadi čas.
Svoje okolie i seba.
Mierou svojho chápania mechaniky dejov objektívnej reality
a tendencii ich smerovania.
In-formácie, skúsenosti predkov sa teda zachovávajú v kultúre,
v jej zvykoch, stereotypoch, skúsenostiach (spoločných emóciách).
A hlavne keď boli ľuďmi vyvinuté, resp. objavené písma, umelé formy záznamu.
Vtedy sa zo šamanov stali kňazi = inžinieri schopní riadiť deje.
Prírodné i sociálne (spoločenské).
Mnohé druhy zvierat, rastlín i húb majú totiž tiež svoju kultúru.
Dokonca i medzidruhové kultúry, informačné systémy existujú.
Ako napr les, morský svet, savana apod.
Vyzerá však, že ľudská kultúra je asi najkomplexnejšia.
Nemožno ju ako orgán však úplne vytrhnúť z mechaniky dejov prostredia, z celkového infopoľa planéty, galaxie a vesmíru, v ktorom existuje.
Keby toto chápali ezoterici, spolu z praktickými kaźdodennými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú, menej z nich by končilo na psychiatrii.
Hlavne vo vyššom veku..
Bo cez rôzne, nie vždy vedecky zatiaľ dostatoćne zmapované technológie síce mnoho vidia,
no väčšinou nechápu, alebo nie dostatočne objektívne, keďže sú ucení samotnú existenciu objektívnej reality popierať a iba v subjektívnych pohľadoch názoroch sa utápať. Informácie sú tak neutiedené ako pri hre Tetris, a zaberajú neprimerane veľké emnožstvo pamäte.
Tak im pomerne rýchlo pamäť, podvedomie pretečie, hranicu rozlíšenia medzi vedomím a podvedomím stratia (2 systémy s veĺmi rozdielnou rýchlosťou spracovávania in-formácii = mier a ich "číselných" hodnôt) a sa tak zbláznia - v psychózach a z ich kolektívnej schizofrénie prameniacich schizofréniach osobných končia.
Nosičom skúseností (informácii, dát) je teda hlavne kolektívna psychika.
Evolúcia, jej zákony však idú aj v tomto ešte oveĺa ďalej.
Buď ľudstvo pôjde podľa jej (Jeho - "Boha") praVidiel, alebo zahynie.
V tom a jedine v tom spočíva slobodná voľba jeho kolektívnej psychiky.
V dostatočnom pochopení vedomej nevyhnutnosti a vo vôli vykonať to,
čo vykonať musí, bo inak zahynie.
(Neoliberalizmus deklaruje naopak absolútnu slobodu,
čo je najrýchlejśia cesta do pekla, k zbytočnej predčasnej boLesť-ivej smrti.
Fanatická ignorácia objektívnej reality = najhoršia z totalít)
Aby teda vedelo ľudstvo vykonať to, čo vykonať musí,
musí pochopiť, čo má vykonať, lekcie z dejín sa konečne naučiť a prestať ich opakovať.
Potom môže ísť o ďalší krok na e-volučnom (voluntas = lat. vôľa) stupienku ďalej.
A nemusí zomrieť tak ľudstvo, ako možno ani jeho jednotlivci, inDiviDuo.
(Divi - božský; in - v; V Bohu, s Bohom, Otcom spolu Duo, dvojica, dvaja).
Preto je InDIviDualizmus opakom kolektívne-samovražedného EGOcentrizmu.
Preto neoliberalizmus - ako najmodernejšia a najgenocídnejšia forma fašizmu,
nielenže popiera samotnú existenciu objektívnej reality
(= pohľadu Vis Maior na smerovanie dejov, na veci, na situáciu; pohľadu, ktorému sa máme snažiť čo najviac individuálne i kolektítivnym intelektom priblížiť)
a deklaruje dogmatickú akoženepochopiteľnosť sveta
(predtým v pseudonáboženstvách Boha, svojho Otca),
ale tlačí ľudí do EGOcentrizmu.
Pritom EGOcentrizmus premenováva, maskuje eufemisticky za individualizmus.
