• Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz

České a Slovenské školství

Potom ale nebola chyba v samotných množinách, ale v spôsobe a čase, ako boli zaradené do učebných osnov. Chyba bola vo vyučovacej metodike.
Lebo množiny sú neoddeliteľnou súčasťou matematiky, a jednoducho ich treba poznať.

Mne pri sčítavaní v pamäti pomáha predstaviť si desiatky, ako malé podmnožiny zložené z rôznych kombinácií štvorčekov na štvorčekovom papieri. 6+4, 7+3, 8+2, 9+1... päťky ako 3+2, 1+4. Ak ste ako deti hrávali lodičky na štvorčekovom papieri, alebo tetris, potom viete veľmi rýchlo zrátavať pohľadom objekty podľa ich zgrupenia na takéto podmnožinky...
Aj ja si pamätám memorovanie násobilky, len u nás to bolo tak, že učiteľka si sama s nami dala veľkú námahu. Tí šikovnejší išli domov naučení. A čo sa týka množín, pamätám v tretej triede na gymnáziu, ale nikto to nechápal, ba ani naša matematikárka. Mne to veľmi nešlo. Za to fyzika, chémia bola na excelentnej úrovni. Latinčina tiež. A ruština bola fantastická, mal som šťastie na múdreho profesora.
 
Proč bylo zavedení množin chybou?
Protože množiny byly zavedeny už v první třídě. Měly se začít učit později. Nakonec na základě špatných zkušeností byla provedena úprava. Je to stejné jako s angličtinou od první třídy a někde snad už od jeslí či od školky. Někteří jelimani tvrdí, že dítě je jako houba, která tak nějak sama od sebe nasává znalosti, dovednosti apod. Ani náhodou. To by třeba v první třídě mohli pomocí nějaké hry učit integrály, derivace, matice apod. A dítě by tak nějak nasálo jako houba samo od sebe a na konci ZŠ by mohlo dostat třeba diplom. Co diplom. Nebudeme troškaři, rovnou doktorát. Prostě nesmysly na nesmysly. Vývoj mozku je dokončen až někde před 25 rokem života, jak tvrdí Saveljev. A u některých ještě později. Prostě všechno chce svůj čas.
 
Naposledy upravené:
Protože množiny byly zavedeny už v první třídě. Měly se začít učit později. Nakonec na základě špatných zkušeností byla provedena úprava. Je to stejné jako s angličtinou od první třídy a někde snad už od jeslí či od školky. Někteří jelimani tvrdí, že dítě je jako houba, která tak nějak sama od sebe nasává znalosti, dovednosti apod. Ani náhodou. To by třeba v první třídě mohli pomocí nějaké hry učit integrály, derivace, matice apod. A dítě by tak nějak nasálo jako houba samo od sebe a na konci ZŠ by mohlo dostat třeba diplom. Co diplom. Nebudeme troškaři, rovnou doktorát. Prostě nesmysly na nesmysly. Vývoj mozku je dokončen až někde před 25 rokem života, jak tvrdí Saveljev. A u některých ještě později. Prostě všechno chce svůj čas.
Mozek je třeba zatěžovat do té míry, co je schopen unést. Mám za to, že tak, jak se ty množiny vyučovaly, že to nebylo na první třídu za hranicí únosnosti. Diferenciální počet apod. na základce dětem do hlav nikdo nevtloukal ani to nezamýšlel. A co se týká toho, co říká Saveljev, mozek sám od sebe je líný, nechce přemýšlet, brání se tomu. Je to evolučně dané, protože jeho činnost stojí energii. To znamená, že se musí k tomu nutit zvenčí! Nepřemýšlení je předpokladem k přijímání hotových "pravd" a tedy i předpokladem existence davo-elitární společnosti.
 
Prostě všechno chce svůj čas.
Jde o to, že základy výuky v jakékoli oblasti musí odpovídat přirozenému, intuitivnímu vnímání dítěte odpovídajícímu stupni vývoje, ve kterém se právě nachází. Jen tak budou základy pevné a nepůjde o stavbu vystavěnou na písku. Tak jako by nikdo rozumný neexperimentoval s matením dětí neeuklidovskou geometrií nebo zpochybňováním newtonovské fyziky. Pokud si vzpomínám, množiny se původně zaváděly do výuky někdy v r. 1969/1970, a to v prvním ročníku středních škol (na Slovensku, v českých zemích to myslím bylo jinak). Bylo to pro nás nové a atraktivní, ale znamenalo to "přepnutí" na jiný způsob řešení matematických úloh, které mírou abstraktnosti neodpovídá myšlenkovému světu malého dítěte.
 
Tady na fóru se brečí, jak se v SSSR přestala učit logika, aby se hned kritizovalo to, co k rozvoji logického myšlení mělo vést, a vytahují se 50 let staré
Prestala sa učiť po smrti Stalina. Od cca 70-tych rokov už nemôžme hovoriť o skutočnom technicko-technologickom progrese, vtedy sa tomu dala stopka, už to bolo len o celosvetovej stagnácii a digitálnej debilizácii (svojho času sme to rozoberali, tuším, ešte na levanete).
A čuduj sa svete, just vtedy “Výzkumný ústav pedagogický prováděl analýzu obsahu vyučování a matematici i fyzikové se začali zabývat modernizací školské matematiky”.
A súhlasím s @Jarek, že zaviesť množiny od 1. triedy ZŠ bola chyba, resp. niečí zámer.
Pre staršie deti, resp. stredoškolákov to už mohlo byť podnetné a prospešné. Ako štvrták na gymnáziu (1984/85) som v rámci matematickej SOČ robil analýzu novozavádzaných učebníc matematiky pre gymnázia z hľadiska množín (možno som si tú prácu niekde odložil). A priznám sa, že ako maturanta a ročníkového premianta v matematike ma to bavilo.
No, podľa mňa, množiny v tej podobe, v akej boli zavádzané na Slovensku od prvého ročníka ZDŠ cca v roku 1976 spôsobovali nie zvýšenie ale zníženie úrovne matematického vzdelania so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. To nebolo o tom, že dovtedajšie osnovy a učebnice matematiky kládli malé nároky na žiakov a podceňovali ich schopnosti, ba práve naopak. Bola to svojim spôsobom prvá inklúzia kvôli tým, ktorým matematika až tak nešla.
 
Prestala sa učiť po smrti Stalina. Od cca 70-tych rokov už nemôžme hovoriť o skutočnom technicko-technologickom progrese, vtedy sa tomu dala stopka, už to bolo len o celosvetovej stagnácii a digitálnej debilizácii (svojho času sme to rozoberali, tuším, ešte na levanete).
A čuduj sa svete, just vtedy “Výzkumný ústav pedagogický prováděl analýzu obsahu vyučování a matematici i fyzikové se začali zabývat modernizací školské matematiky”.
A súhlasím s @Jarek, že zaviesť množiny od 1. triedy ZŠ bola chyba, resp. niečí zámer.
Pre staršie deti, resp. stredoškolákov to už mohlo byť podnetné a prospešné. Ako štvrták na gymnáziu (1984/85) som v rámci matematickej SOČ robil analýzu novozavádzaných učebníc matematiky pre gymnázia z hľadiska množín (možno som si tú prácu niekde odložil). A priznám sa, že ako maturanta a ročníkového premianta v matematike ma to bavilo.
No, podľa mňa, množiny v tej podobe, v akej boli zavádzané na Slovensku od prvého ročníka ZDŠ cca v roku 1976 spôsobovali nie zvýšenie ale zníženie úrovne matematického vzdelania so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. To nebolo o tom, že dovtedajšie osnovy a učebnice matematiky kládli malé nároky na žiakov a podceňovali ich schopnosti, ba práve naopak. Bola to svojim spôsobom prvá inklúzia kvôli tým, ktorým matematika až tak nešla.
.... množiny zavádzal v ČSSR prof. Lev Bukovský, môj sused
 
Aj ja si pamätám memorovanie násobilky, len u nás to bolo tak, že učiteľka si sama s nami dala veľkú námahu. Tí šikovnejší išli domov naučení. A čo sa týka množín, pamätám v tretej triede na gymnáziu, ale nikto to nechápal, ba ani naša matematikárka. Mne to veľmi nešlo. Za to fyzika, chémia bola na excelentnej úrovni. Latinčina tiež. A ruština bola fantastická, mal som šťastie na múdreho profesora.
Možno vám to na gymnáziu vysvetľovali až príliš zložito... Pritom ti kolieska s jablkami a hruškami sú geniálne jednoduché. Stačí naučiť pre začiatok, čo je to množina, podmnožina a prienik. To je predsa oveľa jednoduchšie ako malá násobilka.

Pri troche snahy sa dá najsť aj jednoduchý príklad zo života. Mamina má pľúca, srdiečko, bruško. Ona je ako veľká množina, a toto všetko jej patrí. Keď ste sa mali narodiť, boli ste v jej brušku, tiež ste mali svoje srdiečko, pľuca a bruško, ale boli ste v mamine. Ako tá podmnožina a všetko, čo do nej patrí. Keď ste prišli na svet, tak ste sa oddelili: už nebola množina (mama) a podmnožina (dieťatko v mamine), ale boli vedľa seba dve samostatné množiny: jedna väčšia - mamina, a jedna menšia - dieťatko.

Iný príklad: Janko a Anička sedia v jednej lavici. Každý z nich má svoju časť stola. Janko má na svojej časti: peračník, zošit (jankova množina a jej obsah). Anička má na svojej časti peračník, zošit a učebnicu (aničkina množina a jej obsah). No dneska je to tak, že Janko si učebnicu zabudol, takže si s Aničkou čítajú spolu z jednej učebnice. A keďže dnes majú učebnicu spoločnú, tak toto je prienik. Prienik je to, čo majú obe množiny spoločné.

Veľa vecí sa dá povedať zjednodušene tak, aby to pochopilo sedemročné dieťa. Ale samozrejme, to vstrebávanie má svoju prirodzenú rýchlosť. A za rok možno vstrebať len určité rozumné množstvo informácií. Preto treba vyberať veľmi rozumne učivo pre osnovy. A tiež treba zabezpečiť, aby deti tá hodina bavila, a nebolo to pre nich mučenie. Lebo v nepohode sa učiť nedá.
A treba extra dávať pozor na to, aby prvý stupeň neučil žiadny neurotik. Poznal som takú učiteľku, našťastie ma nemala. Ale chúdence tie deti, ktoré učila. Mala tzv. šialené oči, sklenný lesklý pohľad očí, podľa toho sa pozná u človeka chronická neuróza.
 
To nebolo o tom, že dovtedajšie osnovy a učebnice matematiky kládli malé nároky na žiakov a podceňovali ich schopnosti, ba práve naopak. Bola to svojim spôsobom prvá inklúzia kvôli tým, ktorým matematika až tak nešla.
Takže množinami tá matematika ešte viac sprimitívnela a stala sa jednoduchšou? (veď inklúzia je o primitivizácii školstva)
 
Ale jak jsi správně podotknul, posilování výuky jazyku nemá probíhat na úkor přírodních a technických věd, v tom je jádro problému.
Doplním, že by to nemalo prebiehať ani na úkor materinského jazyka, ako to je u nás, kedy v angličtine vzdelávajú už deti, ktoré ešte neovládajú do hĺbky poriadne ani svoj vlastný jazyk, a nemajú poriadne rozvinuté myslenie v jeho obrazoch a už im tisnú do hláv popisovanie sveta prostredníctvom angličtiny.
 
Takže množinami tá matematika ešte viac sprimitívnela a stala sa jednoduchšou?
Nie množinami, ale spôsobom ich zavádzania a s tým súvisiacou úpravou učebných osnov na úkor násobilky. Hrajkať sa s mnoźinami, tu jabĺčka, tu hrušky, tu srdiečko, pľúca a žalúdok v brušku je síce pekné, ale ak sa kvôli hrajkaniu s množinami upustilo od drilu násobilky (aj o polnoci, keď ťa zobudím, tak musíš automaticky vedieť koľko je 6x7…), a žiak následne si donekonečna pomáhal prstami za chrbtom, tak si tento hendikep niesol stále.
 
Z výše uvedeného mám otazník: Jaká je cca dnešní úroveň školního systému v Iránu, coby našich, dle sadaře, budoucích řídících kádrů, a kteří
- hovoří hlavně arabsky,
- kulturou jsou blíže k ochraně přírody,
- blíže k rodině,
- atd
 
Naposledy upravené:
Nie množinami, ale spôsobom ich zavádzania a s tým súvisiacou úpravou učebných osnov na úkor násobilky. Hrajkať sa s mnoźinami, tu jabĺčka, tu hrušky, tu srdiečko, pľúca a žalúdok v brušku je síce pekné, ale ak sa kvôli hrajkaniu s množinami upustilo od drilu násobilky (aj o polnoci, keď ťa zobudím, tak musíš automaticky vedieť koľko je 6x7…), a žiak následne si donekonečna pomáhal prstami za chrbtom, tak si tento hendikep niesol stále.
Môže byť. Ale ja som to osobne (ročník 74) nijako nepociťoval. S násobilkou som nemal problém. Mal som aj dobrú učiteľku.
No na inom mieste a čase to mohlo byť inak.
 
Mal som aj dobrú učiteľku.
Áno, preto si s násobilkou problémy nemal, pretože to bolo o tom, čo som písal na začiatku, že dobrí učitelia preniesli násobilkový dril na rodičov, keďže osnovy to okresali. Dobrí učitelia si uvedomovali, čo táto úprava osnov prináša. Lenže nie všetci učitelia boli dobrí učitelia, pre mnohých nebola na prvom mieste vzdelanosť žiakov, ale postačovalo im dodržiavanie osnov.
 
Od novembra 89 dochádza k zámernej a metodicky realizovanej likvidácii školstva. Ešte v 90. rokoch začala kamoaň dehonestácie socialistického školstva a prvé "reformy". Kým sa ešte zotrvačnosťou držalo a vyučovali pôvodní pedagógovia , absolventi dosahocali solídnej kvality. Postupnou implementáciou západných metód výchovy a nástupom nových pedagogických kádrov, kvalita začala zreteľne a čoraz rýchlejšie klesať. Dnes sa školstvo chystajú doraziť.
 
Z výše uvedeného mám otazník: Jaká je cca dnešní úroveň školního systému v Iránu, coby našich, dle sadaře, budoucích řídících kádrů, a kteří
- hovoří hlavně arabsky,
- kulturou jsou blíže k ochraně přírody,
- blíže k rodině,
- atd
Pozri si Iránsku kinematografiu,je bohatá a kvalitná - budeš viac v obraze o kultúre aj o krajine :-)
Väčšinou sú to filmy o jednoduchých ľudských príbehoch, častokrát z vidieka, ale sú výborné a častokrát prekvapivo hlboké.
Pre Európana možno trošku ťažšie stráviteľné kôli náboženstvu,ale to je skôr len o európskej predpojatosti.
A ich jazyk je perzština - fársí.
Veď Peržania sú stará bohatá kultúra,možno si tu niekto zo skôr narodených spomenie na dielo Khalíla a Dimna, niečo ako Ezopove bájky.
 
Naposledy upravené:
Pozri si Iránsku kinematografiu,je bohatá a kvalitná - budeš viac v obraze o kultúre aj o krajine :-)
Väčšinou sú to filmy o jednoduchých ľudských príbehoch, častokrát z vidieka, ale sú výborné a častokrát prekvapivo hlboké.
Pre Európana možno trošku ťažšie stráviteľné kôli náboženstvu,ale to je skôr len o európskej predpojatosti.
A ich jazyk je perzština - fársí.
Veď Peržania sú stará bohatá kultúra,možno si tu niekto zo skôr narodených spomenie na dielo Khalíla a Dimna, niečo ako Ezopove bájky.
Džalál ad-Dín Rúmí, Omar Chajám... Kto si ich preštuduje, ten bude o poznanie múdrejší...
 
Naposledy upravené:
Áno, preto si s násobilkou problémy nemal, pretože to bolo o tom, čo som písal na začiatku, že dobrí učitelia preniesli násobilkový dril na rodičov, keďže osnovy to okresali. Dobrí učitelia si uvedomovali, čo táto úprava osnov prináša. Lenže nie všetci učitelia boli dobrí učitelia, pre mnohých nebola na prvom mieste vzdelanosť žiakov, ale postačovalo im dodržiavanie osnov.
Nepamätám si, že by som sa niekedy s rodičmi alebo súrodencami učil násobilku. Pod dohľadom rodičov som sa iba učil písať s atramentovým perom. Ak si dobre pamätám, tak množinám sme sa v prvej triede venovali len okrajovo. Vysvetlili si pár pojmov a šli ďalej. Podrobnejšie sme sa to učili vo vyšších triedach, aj ako sa množiny zapisujú, ako sa zapisuje prienik atď.
Najdôležitejšie bolo naučiť sa čítať, písať a počítať (najprv malú násobilku, a až neskôr veľkú). A trénovať a trénovať sa v tom.

Čo si tak trochu všímam dnes, tak dnes sa s deťmi až príliš piplú... Príliš veľa času venujú kresleniu všelijakých čiarok a háčikov, a písmenká začnú písať až neviem kedy...
 
Nepamätám si, že by som sa niekedy s rodičmi alebo súrodencami učil násobilku. Pod dohľadom rodičov som sa iba učil písať s atramentovým perom. Ak si dobre pamätám, tak množinám sme sa v prvej triede venovali len okrajovo. Vysvetlili si pár pojmov a šli ďalej. Podrobnejšie sme sa to učili vo vyšších triedach, aj ako sa množiny zapisujú, ako sa zapisuje prienik atď.
Najdôležitejšie bolo naučiť sa čítať, písať a počítať (najprv malú násobilku, a až neskôr veľkú). A trénovať a trénovať sa v tom.

Čo si tak trochu všímam dnes, tak dnes sa s deťmi až príliš piplú... Príliš veľa času venujú kresleniu všelijakých čiarok a háčikov, a písmenká začnú písať až neviem kedy...
Matematická teória množín umožňuje človeku pochopiť veľa javov z reálneho života. Práve preto od nej upúšťajú.
 
Naposledy upravené moderátorom:
Od prevratu 89 dochádza v našej kolónii k metodicky realizovanému úpadku a demontáži školstva. Úpadok spočiatku prebiehal veľmi pozvoľna, v 90. rokoch tu ešte boli staré pedagogické kádre, navyknuté vyučovať podľa metód z čias socialistických. Nie je v záujme našich zahraničných kurátotov, aby z našich škôl vychádzali vzdelaní, osobnostne a morálne vyvinutí, ale pologramotní, egoistickí sodomiti, plne oddaní progresívno- liberálnym "autoritám". Je realizovaný úpadok výučby prírodných vied (MAT, FYZ, CHEM, BIOL), rovnako tak humánnych- jazykoveda, literatúra , dejepis, občianska náuka... učebné osnovy vyzerajú ako paródia, vedomosti sú neuveriteľne plytké a nesúvislé, aby si žiak o ničom nedokázal vytvoriť reálny a ucelený obraz (je podporované nám notoricky známe kaleidoskopické videnie). Zároveň prebieha príprava nových učiteľských kádrov- oddaných progresivizmu, nevzdelaných a neschopných dať študentovi to, čo ich predchodvovia... Len pre obraz - môj spolužiak zo strednej, pomerne slabý vo všetkých predmetoch, (2 a 3 zn), najhorší však z matematiky a fyziky (4-), je dnes predným tvorcom výučbových osnov (!). Na stretávke nám vysvetľoval, že pripravujú ukončenie výučby písaného písma a prechod na nejaký polotlačený skript, kt. zvyknú používať vs študenti (!). Argumentoval tým, že aj deťom s poruchami disgrafie sa v ňom píše lepšie! Inými slovami, do škôl sa pod rúškom "inklúzie" vnášajú didaktické metódy, aké by v minulosti neakceptovali ani v osobitnej škole! Moji spolužiaci - klasické malomeštiactvo, tomu ticho načúvalo a uznanlivo prikyvovalo! Moja námietka, že takto sabotujeme neuromotorický vývoj dieťaťa a vychováme si generáciu disgrafikov, prijal kolektív ako brblanie konzervatívneho starého komouša. Iba naša triedna vyslovila so mnou opatrný súhlas. Urýchľuje sa totálna diverzia našeho školstva a rodič- dav s tupou apatiou prijíma všetky novinky. Deti dnes nie sú vedené k rozvoju pamäti, logiky, motoriky, schopnosti tvoriť si objektívny názor, mozaikový obraz sveta podobný realite. Rodič, príslušník davu, nevníma nebezpečenstvo a je zavalený dennými starosťami, takže nejaví o problematiku záujem. Tak už vyrastá generácia úchylných, sebeckých a neživotaschopných smartphonových i***tov. Je najvyšší čas mobilizovať a zvrátiť vývoj, inak naša spoločnosť zahynie al sa zmení na stredovekú, zaostalú fašisticko feudálnu formáciu.
 
Naposledy upravené:
Naspäť
Top Bottom