Tému veľmi dobre spracoval vo svojich knihách N. V. Starikov.
-
Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz
-
Oznam: na fore bol spustený nový režim moderácie. Viac o to je napísané v tomto článku.
Valentin Katasonov
- Thread starter Vargis
- Start date
Celovek
Známy člen
Situaciu osvetluje aj sovietsky diplomat a velvyslanec v Britanii Majskij, ktory bol aj priamo ucastny na jednaniach so zapadom.
knihobot.sk
Kdo pomáhal Hitlerovi. Ze vzpomínek sovětského velvyslance - Ivan Michajlovič Majskij - Doprava zadarmo od 24,99 €
Kniha z druhej ruky Kdo pomáhal Hitlerovi. Ze vzpomínek sovětského velvyslance. Objavujte bestsellery, klasiku aj rarity, ktoré nenájdete nikde inde - len na Bookbote.
knihobot.sk
Naposledy upravené:
Vargis
Známy člen
Churchillovo „ Nemysliteľné“ bolo nahradené Trumanovou „ Totality“
Ako sa anglosaskí spojenci Sovietskeho zväzu pokúšali revidovať výsledok druhej svetovej vojny
V predchádzajúcom článku som začal hovoriť o dvojtvárnosti anglosaských spojencov
Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne. Správnejšie by bolo nazvať ich dočasnými a
pokryteckými partnermi. Výrazným prejavom britskej dvojtvárnosti bol plán operácie
Nemysliteľné. V pôvodnej verzii to bol vlastne plán prekvapivého útoku anglosaských spojencov
Veľkej Británie a Spojených štátov na Sovietsky zväz, tretieho významného člena
protihitlerovskej koalície. Plán inicioval britský premiér Winston Churchill v apríli 1945, pripravili
ho britskí generáli a premiérovi ho predložili 22. mája 1945. A 1. júla toho istého roku malo 47
britských a amerických divízií, ako aj 12 nemeckých divízií (ktoré sa nachádzali v britskej a
americkej okupačnej zóne, ale neboli rozpustené) prekvapivo (bez vyhlásenia vojny) udrieť na
formácie Červenej armády. Cieľom akcie Nemysliteľné bolo oslobodiť Nemecko a Poľsko od
sovietskych vojsk; tie mali byť zatlačené späť k sovietskym hraniciam alebo dokonca za ne.
Väčšina britskej armády tento plán nepodporovala; charakterizovala ho ako dobrodružný.
Pôvodný plán bol neskôr preformátovaný z ofenzívneho na defenzívny (pre prípad, že by sa
Červená armáda začala presúvať na západ a dokonca sa pokúsila obsadiť ostrovy Hmlistého
Albionu). V žiadnom variante plánu „ Nemysliteľné“ nebol prakticky aplikovaný Anglosasmi. V
lete 1945 bol W. Churchill porazený vo voľbách a stratil post premiéra. V dôsledku toho sa na
plán „ Nemysliteľné“ v Británii zabudlo.
Churchillova myšlienka zasiahnuť Sovietsky zväz sa však ukázala ako veľmi húževnatá. S
americkými partnermi o nej rokoval ďalší britský premiér Clement Attlee. Potom iniciatívu na
vypracovanie plánov podobných „Nemysliteľnému“ prevzali Spojené štáty. Na to vznikli
priaznivé podmienky. Konkrétne 12. apríla 1945 zomrel 32. prezident Spojených štátov Franklin
Roosevelt. Sovietsky zväz považoval za skutočného spojenca Ameriky, plány na premenu
Sovietskeho zväzu na protivníka a nepriateľa Ameriky mu boli cudzie. Možno aj preto jeho
nepriatelia (a nepriatelia Sovietskeho zväzu) 32. prezidenta zavraždili. Kreslo amerického
prezidenta po ňom obsadil viceprezident Harry Truman. Bol chránencom tých politických
kruhov, ktoré sa snažili zmeniť výsledok druhej svetovej vojny. Nepáčilo sa im, že Sovietsky zväz
nepadol za obeť zradnej agresii Tretej ríše a že autorita a vplyv ZSSR vo svete po víťazstve nad
nacistickým Nemeckom a jeho spojencami nesmierne vzrástli. Najmä mnohé východoeurópske
krajiny sa dostali pod silný vplyv Moskvy a Západ nad nimi stratil kontrolu.
Celý článok v prílohe:
Ako sa anglosaskí spojenci Sovietskeho zväzu pokúšali revidovať výsledok druhej svetovej vojny
V predchádzajúcom článku som začal hovoriť o dvojtvárnosti anglosaských spojencov
Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne. Správnejšie by bolo nazvať ich dočasnými a
pokryteckými partnermi. Výrazným prejavom britskej dvojtvárnosti bol plán operácie
Nemysliteľné. V pôvodnej verzii to bol vlastne plán prekvapivého útoku anglosaských spojencov
Veľkej Británie a Spojených štátov na Sovietsky zväz, tretieho významného člena
protihitlerovskej koalície. Plán inicioval britský premiér Winston Churchill v apríli 1945, pripravili
ho britskí generáli a premiérovi ho predložili 22. mája 1945. A 1. júla toho istého roku malo 47
britských a amerických divízií, ako aj 12 nemeckých divízií (ktoré sa nachádzali v britskej a
americkej okupačnej zóne, ale neboli rozpustené) prekvapivo (bez vyhlásenia vojny) udrieť na
formácie Červenej armády. Cieľom akcie Nemysliteľné bolo oslobodiť Nemecko a Poľsko od
sovietskych vojsk; tie mali byť zatlačené späť k sovietskym hraniciam alebo dokonca za ne.
Väčšina britskej armády tento plán nepodporovala; charakterizovala ho ako dobrodružný.
Pôvodný plán bol neskôr preformátovaný z ofenzívneho na defenzívny (pre prípad, že by sa
Červená armáda začala presúvať na západ a dokonca sa pokúsila obsadiť ostrovy Hmlistého
Albionu). V žiadnom variante plánu „ Nemysliteľné“ nebol prakticky aplikovaný Anglosasmi. V
lete 1945 bol W. Churchill porazený vo voľbách a stratil post premiéra. V dôsledku toho sa na
plán „ Nemysliteľné“ v Británii zabudlo.
Churchillova myšlienka zasiahnuť Sovietsky zväz sa však ukázala ako veľmi húževnatá. S
americkými partnermi o nej rokoval ďalší britský premiér Clement Attlee. Potom iniciatívu na
vypracovanie plánov podobných „Nemysliteľnému“ prevzali Spojené štáty. Na to vznikli
priaznivé podmienky. Konkrétne 12. apríla 1945 zomrel 32. prezident Spojených štátov Franklin
Roosevelt. Sovietsky zväz považoval za skutočného spojenca Ameriky, plány na premenu
Sovietskeho zväzu na protivníka a nepriateľa Ameriky mu boli cudzie. Možno aj preto jeho
nepriatelia (a nepriatelia Sovietskeho zväzu) 32. prezidenta zavraždili. Kreslo amerického
prezidenta po ňom obsadil viceprezident Harry Truman. Bol chránencom tých politických
kruhov, ktoré sa snažili zmeniť výsledok druhej svetovej vojny. Nepáčilo sa im, že Sovietsky zväz
nepadol za obeť zradnej agresii Tretej ríše a že autorita a vplyv ZSSR vo svete po víťazstve nad
nacistickým Nemeckom a jeho spojencami nesmierne vzrástli. Najmä mnohé východoeurópske
krajiny sa dostali pod silný vplyv Moskvy a Západ nad nimi stratil kontrolu.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Operácia Nemysliteľné alebo metamorfóza anglosaských spojencov
ZSSR v druhej svetovej vojne
Pred 80 rokmi plánovali Anglosasi útok na Sovietsky zväz
Počas druhej svetovej vojny sa zloženie protihitlerovskej koalície zmenilo - smerom k zvýšeniu
počtu krajín. V januári 1942 už zahŕňala 26 krajín. Na konci vojny ich bolo už 54. Jadro koalície
tvorili Veľká Británia, USA a Sovietsky zväz - „veľká trojka“. Tieto tri krajiny sa zvyčajne nazývajú
nielen členmi protihitlerovského bloku, ale aj veľmi blízkymi spojencami. Vo svojich
predchádzajúcich článkoch som však ukázal niektoré zvláštnosti spojeneckých vzťahov „veľkej
trojky“. Hlavné bremeno vojny s Hitlerom a jeho spojencami niesol Sovietsky zväz. Sovietske
vojská bojujúce na východnom fronte zničili viac ako 500 nemeckých divízií a sto divízií
spojencov Nemecka. To bol približne tri a pol násobok počtu divízií zničených spojencami
protihitlerovskej koalície na všetkých frontoch. Zničili sme približne trikrát viac lietadiel, tankov a
delostreleckých diel Tretej ríše ako všetci ostatní spojenci (predovšetkým Briti, Francúzi a
Američania). Existoval pocit, že anglosaskí spojenci Sovietskeho zväzu sa usilujú o maximálne
vzájomné vyčerpanie ZSSR a Nemecka, aby tieto krajiny buď úplne zmizli z mapy sveta, alebo
prestali hrať vo svete akúkoľvek významnú úlohu.
Zvláštnosti anglosaských spojencov boli obzvlášť nápadné v posledných mesiacoch vojny.
Samozrejme, bežní občania ani u nás, ani v zahraničí o týchto zvláštnostiach nevedeli. Vedelo o
nich však sovietske vedenie, ktoré dostávalo potrebné informácie prostredníctvom
spravodajských služieb. Jednou z týchto zvláštností boli tajné separátne rokovania, ktoré
Američania a Briti viedli s predstaviteľmi Tretej ríše. Prejednávali sa rôzne varianty možnej
„spolupráce“ Anglosasov a Nemcov „proti Sovietskemu zväzu“. Počnúc „mäkkým“ variantom,
podľa ktorého by Wehrmacht nemal klásť silný odpor postupu Spojencov (ktorí v júni 1944
otvorili „druhý front“), aby zabránil sovietskym vojskám obsadiť Nemecko a ďalšie územia
Európy. A končí „tvrdou“ verziou, podľa ktorej sa Nemci a Anglosasi stanú spojencami a
spoločne začnú bojovať proti Sovietskemu zväzu. O týchto tajných separatistických rokovaniach
sme sa niečo dozvedeli z televízneho filmu Sedemnásť zastavení jari, ktorý sa na sovietskych
obrazovkách objavil v roku 1973 (podľa scenára Juliana Semjonova).
Celý článok v prílohe:
ZSSR v druhej svetovej vojne
Pred 80 rokmi plánovali Anglosasi útok na Sovietsky zväz
Počas druhej svetovej vojny sa zloženie protihitlerovskej koalície zmenilo - smerom k zvýšeniu
počtu krajín. V januári 1942 už zahŕňala 26 krajín. Na konci vojny ich bolo už 54. Jadro koalície
tvorili Veľká Británia, USA a Sovietsky zväz - „veľká trojka“. Tieto tri krajiny sa zvyčajne nazývajú
nielen členmi protihitlerovského bloku, ale aj veľmi blízkymi spojencami. Vo svojich
predchádzajúcich článkoch som však ukázal niektoré zvláštnosti spojeneckých vzťahov „veľkej
trojky“. Hlavné bremeno vojny s Hitlerom a jeho spojencami niesol Sovietsky zväz. Sovietske
vojská bojujúce na východnom fronte zničili viac ako 500 nemeckých divízií a sto divízií
spojencov Nemecka. To bol približne tri a pol násobok počtu divízií zničených spojencami
protihitlerovskej koalície na všetkých frontoch. Zničili sme približne trikrát viac lietadiel, tankov a
delostreleckých diel Tretej ríše ako všetci ostatní spojenci (predovšetkým Briti, Francúzi a
Američania). Existoval pocit, že anglosaskí spojenci Sovietskeho zväzu sa usilujú o maximálne
vzájomné vyčerpanie ZSSR a Nemecka, aby tieto krajiny buď úplne zmizli z mapy sveta, alebo
prestali hrať vo svete akúkoľvek významnú úlohu.
Zvláštnosti anglosaských spojencov boli obzvlášť nápadné v posledných mesiacoch vojny.
Samozrejme, bežní občania ani u nás, ani v zahraničí o týchto zvláštnostiach nevedeli. Vedelo o
nich však sovietske vedenie, ktoré dostávalo potrebné informácie prostredníctvom
spravodajských služieb. Jednou z týchto zvláštností boli tajné separátne rokovania, ktoré
Američania a Briti viedli s predstaviteľmi Tretej ríše. Prejednávali sa rôzne varianty možnej
„spolupráce“ Anglosasov a Nemcov „proti Sovietskemu zväzu“. Počnúc „mäkkým“ variantom,
podľa ktorého by Wehrmacht nemal klásť silný odpor postupu Spojencov (ktorí v júni 1944
otvorili „druhý front“), aby zabránil sovietskym vojskám obsadiť Nemecko a ďalšie územia
Európy. A končí „tvrdou“ verziou, podľa ktorej sa Nemci a Anglosasi stanú spojencami a
spoločne začnú bojovať proti Sovietskemu zväzu. O týchto tajných separatistických rokovaniach
sme sa niečo dozvedeli z televízneho filmu Sedemnásť zastavení jari, ktorý sa na sovietskych
obrazovkách objavil v roku 1973 (podľa scenára Juliana Semjonova).
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Dva anglosaské príspevky k víťazstvu nad nacistickým Nemeckom: aký
majú význam?
Pomoc USA a Veľkej Británie formou lend-lease neruší rozhodujúci príspevok Sovietskeho zväzu
k Veľkému Víťazstvu.
2. mája tohto roku 47. prezident Spojených štátov Donald Trump urobil rezonujúce vyhlásenie:
Amerika bude odteraz každoročne 8. mája oslavovať Deň víťazstva v druhej svetovej vojne. A
mohli sme sa z toho tešiť, keby nebolo nasledujúcich slov jeho vyhlásenia: „Mnohí naši spojenci
a priatelia oslavujú 8. máj ako Deň víťazstva, ale sme to my, kto urobil pre víťazstvo v druhej
svetovej vojne viac než ktorákoľvek iná krajina - neporovnateľne viac.“ Dodal tiež: „V. K.], nikto sa
nám ani len nepriblížil v sile, odvahe a vojenskej zdatnosti...“
Zjavné falšovanie histórie, čo uznávajú aj západní historici. Niektorí komentátori vysvetľujú
Trumpov výrok politickými úvahami, snahou zlepšiť rating Ameriky. Iní zdôrazňujú Trumpovu
osobnú charakteristiku, jeho sklon k vychvaľovaniu. Ďalší sa domnievajú, že Trump je v histórii
úplne negramotný. Ja sa prikláňam k názoru, že ide o kombináciu prvého, druhého a tretieho.
Najdôležitejšie je, že Trump nie je originálny. Politici na Západe, najmä v USA a Británii, robia
takéto vyhlásenia už od 50. rokov minulého storočia. Prešiel som si asi tucet či dva starých
apologetických materiálov na túto tému (články a knihy autorov z anglosaského sveta) a všimol
som si, že celá argumentácia takýchto apologétov sa takmer výlučne zužuje na dva body.
Po prvé, spojenci (Británia, USA a Kanada, ktorá sa k nim pridala) otvorili v Európe druhý front.
Po druhé, Spojené štáty poskytovali krajinám antifašistického bloku veľmi štedrú hospodársku
pomoc v rámci programu lend-lease.
Celý článok v prílohe:
majú význam?
Pomoc USA a Veľkej Británie formou lend-lease neruší rozhodujúci príspevok Sovietskeho zväzu
k Veľkému Víťazstvu.
2. mája tohto roku 47. prezident Spojených štátov Donald Trump urobil rezonujúce vyhlásenie:
Amerika bude odteraz každoročne 8. mája oslavovať Deň víťazstva v druhej svetovej vojne. A
mohli sme sa z toho tešiť, keby nebolo nasledujúcich slov jeho vyhlásenia: „Mnohí naši spojenci
a priatelia oslavujú 8. máj ako Deň víťazstva, ale sme to my, kto urobil pre víťazstvo v druhej
svetovej vojne viac než ktorákoľvek iná krajina - neporovnateľne viac.“ Dodal tiež: „V. K.], nikto sa
nám ani len nepriblížil v sile, odvahe a vojenskej zdatnosti...“
Zjavné falšovanie histórie, čo uznávajú aj západní historici. Niektorí komentátori vysvetľujú
Trumpov výrok politickými úvahami, snahou zlepšiť rating Ameriky. Iní zdôrazňujú Trumpovu
osobnú charakteristiku, jeho sklon k vychvaľovaniu. Ďalší sa domnievajú, že Trump je v histórii
úplne negramotný. Ja sa prikláňam k názoru, že ide o kombináciu prvého, druhého a tretieho.
Najdôležitejšie je, že Trump nie je originálny. Politici na Západe, najmä v USA a Británii, robia
takéto vyhlásenia už od 50. rokov minulého storočia. Prešiel som si asi tucet či dva starých
apologetických materiálov na túto tému (články a knihy autorov z anglosaského sveta) a všimol
som si, že celá argumentácia takýchto apologétov sa takmer výlučne zužuje na dva body.
Po prvé, spojenci (Británia, USA a Kanada, ktorá sa k nim pridala) otvorili v Európe druhý front.
Po druhé, Spojené štáty poskytovali krajinám antifašistického bloku veľmi štedrú hospodársku
pomoc v rámci programu lend-lease.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Zahraničný obchod ZSSR počas vojnových rokov
Lend-lease pomoc predstavovala 4 % sovietskej priemyselnej výroby zbraní a vojenského
materiálu počas vojnových rokov
O zahraničnom obchode ZSSR počas Veľkej vlasteneckej vojny v rokoch 1941-45 sa u nás často
nepíše a nehovorí. Po dlhé desaťročia bol hlavným dôvodom nedostatok štatistických údajov o
zahraničnom obchode ZSSR počas vojny. Boli autori, ktorí sa domnievali, že Sovietsky zväz
počas vojny nemal zahraničný obchod ako taký. Všetko sa obmedzovalo na príjem tovaru zo
Spojených štátov v rámci programu lend-lease. Existovali štatistické údaje o lend-lease, pretože
boli dostupné v otvorených amerických zdrojoch.
Dovoľte mi v krátkosti pripomenúť, čo bol program lend-lease. Dňa 11. marca 1941 americký
Kongres schválil zákon o pôžičke a prenájme. Jeho úplný názov znie „Zákon o zabezpečení
obrany Spojených štátov“. Lend-lease sa teda považoval za najdôležitejší prostriedok obrany
Spojených štátov prostredníctvom pomoci spojencom, ktorí stáli proti krajinám Osi. Pomoc sa
prejavovala v tom, že dodávky tovaru spojencom sa uskutočňovali za podmienok výhodných
pôžičiek a lízingu. Samozrejme, hlavné miesto v dodávkach tovarov mali zbrane a vojenská
technika, ako aj dopravné prostriedky (autá, lode, lietadlá atď.) Majetok prevedený v rámci Lend-
Lease, ktorý zostal po skončení vojny a je vhodný na civilné účely, musel byť úplne alebo
čiastočne splatený (podľa podmienok bezúročných pôžičiek). V prípade záujmu americkej strany
po skončení vojny by sa nezničené a nepoškodené stroje a zariadenia mali vrátiť do USA.
Celý článok v prílohe:
Lend-lease pomoc predstavovala 4 % sovietskej priemyselnej výroby zbraní a vojenského
materiálu počas vojnových rokov
O zahraničnom obchode ZSSR počas Veľkej vlasteneckej vojny v rokoch 1941-45 sa u nás často
nepíše a nehovorí. Po dlhé desaťročia bol hlavným dôvodom nedostatok štatistických údajov o
zahraničnom obchode ZSSR počas vojny. Boli autori, ktorí sa domnievali, že Sovietsky zväz
počas vojny nemal zahraničný obchod ako taký. Všetko sa obmedzovalo na príjem tovaru zo
Spojených štátov v rámci programu lend-lease. Existovali štatistické údaje o lend-lease, pretože
boli dostupné v otvorených amerických zdrojoch.
Dovoľte mi v krátkosti pripomenúť, čo bol program lend-lease. Dňa 11. marca 1941 americký
Kongres schválil zákon o pôžičke a prenájme. Jeho úplný názov znie „Zákon o zabezpečení
obrany Spojených štátov“. Lend-lease sa teda považoval za najdôležitejší prostriedok obrany
Spojených štátov prostredníctvom pomoci spojencom, ktorí stáli proti krajinám Osi. Pomoc sa
prejavovala v tom, že dodávky tovaru spojencom sa uskutočňovali za podmienok výhodných
pôžičiek a lízingu. Samozrejme, hlavné miesto v dodávkach tovarov mali zbrane a vojenská
technika, ako aj dopravné prostriedky (autá, lode, lietadlá atď.) Majetok prevedený v rámci Lend-
Lease, ktorý zostal po skončení vojny a je vhodný na civilné účely, musel byť úplne alebo
čiastočne splatený (podľa podmienok bezúročných pôžičiek). V prípade záujmu americkej strany
po skončení vojny by sa nezničené a nepoškodené stroje a zariadenia mali vrátiť do USA.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Prečo sa Židia boja sionizmu? Poučenie z druhej svetovej vojny
Prečo boli fakty o masovom prenasledovaní Židov v nacistami okupovanej Európe zamlčované
až do roku 1943?
Existuje názor, že Židia a sionizmus sú takmer to isté. Keď povieme Židia, myslíme tým
sionizmus, keď povieme sionizmus, myslíme tým Židov. Hoci, samozrejme, Židia existujú už od
čias Abraháma (dvetisíc rokov pred Kristom) a sionizmus ako hnutie sa organizačne sformoval až
koncom 19. storočia (prvý svetový sionistický kongres sa konal v Bazileji v roku 1897).
Sionizmus (od názvu hory Sion v Jeruzaleme) je podľa Wikipédie definovaný ako „politické
národné hnutie, ktorého cieľom je zjednotenie a obroda židovského národa v jeho historickej
vlasti v krajine Izrael (Erec Izrael)“. Vo väčšine publikácií na tému sionizmu sa toto hnutie
prezentuje ako hnutie zastupujúce záujmy všetkých Židov na svete.
Približne rovnako som vnímal sionizmus ešte v sovietskych rokoch. Až kým som počas ciest do
zahraničia (predovšetkým do USA, Anglicka a Izraela) nezačal komunikovať s ľuďmi, ktorí sa
považovali za Židov. A na moje prekvapenie sa ukázalo, že sa nepovažujú za sionistov. A navyše
sa na sionizmus pozerajú s rezervovanosťou alebo dokonca vyslovene negatívne. Moje
predstavy, že Židia a sionizmus sú dve strany tej istej mince, sa začali rúcať.
Antisionizmus zo strany nežidov je pochopiteľný. Predovšetkým z toho dôvodu, že sionizmus je
vnímaný ako extrémny nacionalizmus, ba dokonca rasizmus. Sú to tí, ktorí neuznávajú žiadny
nacionalizmus a žiadny rasizmus. Najmä odkedy sa Hitlerov nemecký nacionalizmus v
dvadsiatom storočí postupne vyvinul do národného socializmu alebo nacizmu. Organizácia
Spojených národov dokonca v roku 1975 kvalifikovala sionizmus ako formu rasizmu (rezolúcia
Valného zhromaždenia OSN č. 3379). Netreba pripomínať, že sionizmus sa stal synonymom
fašizmu pre Palestínčanov a Arabov, ktorí na vlastnej koži zažili, čo je sionizmus, keďže štát Izrael
vznikol v roku 1948 vďaka úsiliu medzinárodného sionizmu. Od októbra 2023 sa na Blízkom
východe začalo nové kolo „holokaustu“ s desiatkami tisíc Palestínčanov (zabitých a zranených).
Celý článok v prílohe:
Prečo boli fakty o masovom prenasledovaní Židov v nacistami okupovanej Európe zamlčované
až do roku 1943?
Existuje názor, že Židia a sionizmus sú takmer to isté. Keď povieme Židia, myslíme tým
sionizmus, keď povieme sionizmus, myslíme tým Židov. Hoci, samozrejme, Židia existujú už od
čias Abraháma (dvetisíc rokov pred Kristom) a sionizmus ako hnutie sa organizačne sformoval až
koncom 19. storočia (prvý svetový sionistický kongres sa konal v Bazileji v roku 1897).
Sionizmus (od názvu hory Sion v Jeruzaleme) je podľa Wikipédie definovaný ako „politické
národné hnutie, ktorého cieľom je zjednotenie a obroda židovského národa v jeho historickej
vlasti v krajine Izrael (Erec Izrael)“. Vo väčšine publikácií na tému sionizmu sa toto hnutie
prezentuje ako hnutie zastupujúce záujmy všetkých Židov na svete.
Približne rovnako som vnímal sionizmus ešte v sovietskych rokoch. Až kým som počas ciest do
zahraničia (predovšetkým do USA, Anglicka a Izraela) nezačal komunikovať s ľuďmi, ktorí sa
považovali za Židov. A na moje prekvapenie sa ukázalo, že sa nepovažujú za sionistov. A navyše
sa na sionizmus pozerajú s rezervovanosťou alebo dokonca vyslovene negatívne. Moje
predstavy, že Židia a sionizmus sú dve strany tej istej mince, sa začali rúcať.
Antisionizmus zo strany nežidov je pochopiteľný. Predovšetkým z toho dôvodu, že sionizmus je
vnímaný ako extrémny nacionalizmus, ba dokonca rasizmus. Sú to tí, ktorí neuznávajú žiadny
nacionalizmus a žiadny rasizmus. Najmä odkedy sa Hitlerov nemecký nacionalizmus v
dvadsiatom storočí postupne vyvinul do národného socializmu alebo nacizmu. Organizácia
Spojených národov dokonca v roku 1975 kvalifikovala sionizmus ako formu rasizmu (rezolúcia
Valného zhromaždenia OSN č. 3379). Netreba pripomínať, že sionizmus sa stal synonymom
fašizmu pre Palestínčanov a Arabov, ktorí na vlastnej koži zažili, čo je sionizmus, keďže štát Izrael
vznikol v roku 1948 vďaka úsiliu medzinárodného sionizmu. Od októbra 2023 sa na Blízkom
východe začalo nové kolo „holokaustu“ s desiatkami tisíc Palestínčanov (zabitých a zranených).
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Kto teda potrebuje sionizmus?
Pomoc USA Izraelu sa nezmenšuje
V predchádzajúcom článku (
Zdroj: https://t.me/zurnalpv/24063
) som písal o sionizme, hnutí, ktoré
tvrdí, že jeho cieľom je založenie štátu Izrael a obnovenie židovského národa v jeho pôvodnej
historickej krajine (t. j. v Palestíne). Myšlienky sionizmu sa vznášajú vo vzduchu už celé stáročia.
Jeho skutočný zrod sa však datuje do roku 1897, keď sa v Bazileji z iniciatívy a pod vedením
Theodora Herzla konal prvý medzinárodný kongres sionistov.
Za viac ako sto rokov svojej oficiálnej existencie sionizmus veľmi zosilnel. Najvyšším orgánom
medzinárodného sionizmu je Svetový sionistický kongres. Posledný, 38. svetový sionistický
kongres sa konal v roku 2020 v Jeruzaleme.
Na spomínanom prvom kongrese v Bazileji bola založená Svetová sionistická organizácia (WSO).
Veľká sovietska encyklopédia uvádza, že v 70. rokoch 20. storočia WSO riadila a kontrolovala
činnosť sionistických organizácií vo viac ako šesťdesiatich kapitalistických krajinách. Za dôležitú
inštitúciu sionizmu sa považovala aj Židovská agentúra (EA). Riadiace a koordinačné centrum
medzinárodného sionizmu pre Izrael. Zaoberá sa židovským prisťahovalectvom do Izraela a
zastupuje WSO vo vzťahoch s izraelskou vládou.
Medzi národnými sionistickými organizáciami vyniká Sionistická organizácia Ameriky.
Mimochodom, bola založená v tom istom roku 1897, keď sa v Bazileji konal prvý medzinárodný
kongres sionistov.
Celý článok v prílohe:
Pomoc USA Izraelu sa nezmenšuje
V predchádzajúcom článku (
Zdroj: https://t.me/zurnalpv/24063
) som písal o sionizme, hnutí, ktoré
tvrdí, že jeho cieľom je založenie štátu Izrael a obnovenie židovského národa v jeho pôvodnej
historickej krajine (t. j. v Palestíne). Myšlienky sionizmu sa vznášajú vo vzduchu už celé stáročia.
Jeho skutočný zrod sa však datuje do roku 1897, keď sa v Bazileji z iniciatívy a pod vedením
Theodora Herzla konal prvý medzinárodný kongres sionistov.
Za viac ako sto rokov svojej oficiálnej existencie sionizmus veľmi zosilnel. Najvyšším orgánom
medzinárodného sionizmu je Svetový sionistický kongres. Posledný, 38. svetový sionistický
kongres sa konal v roku 2020 v Jeruzaleme.
Na spomínanom prvom kongrese v Bazileji bola založená Svetová sionistická organizácia (WSO).
Veľká sovietska encyklopédia uvádza, že v 70. rokoch 20. storočia WSO riadila a kontrolovala
činnosť sionistických organizácií vo viac ako šesťdesiatich kapitalistických krajinách. Za dôležitú
inštitúciu sionizmu sa považovala aj Židovská agentúra (EA). Riadiace a koordinačné centrum
medzinárodného sionizmu pre Izrael. Zaoberá sa židovským prisťahovalectvom do Izraela a
zastupuje WSO vo vzťahoch s izraelskou vládou.
Medzi národnými sionistickými organizáciami vyniká Sionistická organizácia Ameriky.
Mimochodom, bola založená v tom istom roku 1897, keď sa v Bazileji konal prvý medzinárodný
kongres sionistov.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Anglosasi a nemecký nacizmus. Časť I
Británia - domov „ Bohom vyvolených“
Osemdesiate výročie Veľkého víťazstva sovietskeho ľudu nad nacistickým Nemeckom nás núti
znovu a znovu uvažovať o príčinách a koreňoch druhej svetovej vojny. Proti nacistickému
Nemecku a jeho spojencom viedol Sovietsky zväz vojnu spolu s Veľkou Britániou a Spojenými
štátmi. Všeobecne sa verí, že naši anglosaskí spojenci boli rovnako nezmieriteľnými odporcami
nemeckého fašizmu (nemeckého nacizmu) ako sovietsky štát a celý sovietsky ľud.
Ale aj pri nie príliš hlbokom ponore do štúdia príčin a koreňov druhej svetovej vojny je pochybné,
že Anglosasi boli voči nemeckému nacizmu takí odmietaví ako Sovietsky zväz. Pod pojmom
Anglosasi mám na mysli vládnucu elitu Veľkej Británie a Spojených štátov amerických s jej
špecifickou ideológiou (nemyslím tým všetkých anglicky hovoriacich ľudí žijúcich vo Veľkej
Británii, Spojených štátoch, Kanade, Austrálii a na Novom Zélande ako Anglosasov). Existuje
mnoho dôvodov domnievať sa, že to boli práve Anglosasi, ktorí v Nemecku zasadili nacizmus a
formovali Hitlerovo vedomie fanatického fašistu. A takúto úlohu splnili z jednoduchého dôvodu,
že nacizmus (fašizmus) v Británii a USA sa už uskutočnil. V čase, keď sa Hitler v roku 1933 dostal
k moci, mal anglosaský nacizmus už veľmi zrelé formy.
Celý článok v prílohe:
Británia - domov „ Bohom vyvolených“
Osemdesiate výročie Veľkého víťazstva sovietskeho ľudu nad nacistickým Nemeckom nás núti
znovu a znovu uvažovať o príčinách a koreňoch druhej svetovej vojny. Proti nacistickému
Nemecku a jeho spojencom viedol Sovietsky zväz vojnu spolu s Veľkou Britániou a Spojenými
štátmi. Všeobecne sa verí, že naši anglosaskí spojenci boli rovnako nezmieriteľnými odporcami
nemeckého fašizmu (nemeckého nacizmu) ako sovietsky štát a celý sovietsky ľud.
Ale aj pri nie príliš hlbokom ponore do štúdia príčin a koreňov druhej svetovej vojny je pochybné,
že Anglosasi boli voči nemeckému nacizmu takí odmietaví ako Sovietsky zväz. Pod pojmom
Anglosasi mám na mysli vládnucu elitu Veľkej Británie a Spojených štátov amerických s jej
špecifickou ideológiou (nemyslím tým všetkých anglicky hovoriacich ľudí žijúcich vo Veľkej
Británii, Spojených štátoch, Kanade, Austrálii a na Novom Zélande ako Anglosasov). Existuje
mnoho dôvodov domnievať sa, že to boli práve Anglosasi, ktorí v Nemecku zasadili nacizmus a
formovali Hitlerovo vedomie fanatického fašistu. A takúto úlohu splnili z jednoduchého dôvodu,
že nacizmus (fašizmus) v Británii a USA sa už uskutočnil. V čase, keď sa Hitler v roku 1933 dostal
k moci, mal anglosaský nacizmus už veľmi zrelé formy.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Anglosasi a nemecký nacizmus. Časť II
Britský imperializmus
V predchádzajúcom článku
Zdroj: https://t.me/zurnalpv/24438
som sa dotkol témy britského
imperializmu. Viac ako tisíc rokov po vylodení na Britských ostrovoch sa Anglosasi vylodili na
druhej strane Atlantického oceánu, v Novom svete. Začalo sa objavovanie Severnej Ameriky.
Vzniklo britské koloniálne impérium. Anglický parlament v roku 1707 prijal zákon o únii, ktorým
vyhlásil Britské impérium.
Rozvoj nových území a priestorov sa uskutočňoval masovým a bezohľadným ničením miestneho
obyvateľstva. Súčasný americký historik David Stannard vo svojej knihe American Holocaust:
Columbus and the Conquest of the New World (Americký holokaust: Kolumbus a dobytie
Nového sveta) uvádza, že počas kolonizácie bolo zmasakrovaných približne 100 miliónov
pôvodných obyvateľov Ameriky (Indiánov). Pre predstavu o rozsahu tejto genocídy anglický
ekonóm William Petty odhadol, že na konci 17. storočia bolo na svete 320 miliónov obyvateľov.
Samozrejme, aj iné európske štáty začali rozvíjať svoje územia v rôznych častiach sveta a
vytvárať svoje koloniálne ríše. Z učebníc dejepisu vieme, že od 16. storočia začali svoje
koloniálne ríše vytvárať Španielsko, Portugalsko, Holandsko a Francúzsko. Samozrejme, záujmy
európskych krajín v rôznych častiach sveta sa často stretávali, dochádzalo k ozbrojeným
konfliktom a vojnám. Niekoľko storočí prebiehala medzi európskymi štátmi intenzívna súťaž o
územné prerozdelenie sveta. Táto súťaž odhalila absolútneho víťaza. Bola ním Británia
(Anglosasi).
Uvediem niekoľko údajov na porovnanie rozsahu britského koloniálneho systému a španielskeho
koloniálneho systému, ktorý sa považuje za druhý. Španielske impérium dosiahlo svoju
maximálnu veľkosť v roku 1780, vtedy jeho rozloha predstavovala 13,7 mil. km2. A počet
obyvateľov podľa rôznych odhadov predstavoval 20 - 25 miliónov ľudí. Britské impérium však
rástlo aj v priebehu 19. storočia a svoje maximum dosiahlo v predvečer prvej svetovej vojny. Jeho
rozloha bola 34,7 milióna kilometrov štvorcových, čo predstavovalo približne 22 % zemskej
pevniny. Nie nadarmo sa o britskom koloniálnom systéme hovorilo, že „nad ním nikdy nezapadá
slnko“. Na vrchole svetovej moci Veľkej Británie žilo v jej impériu približne 500 miliónov ľudí (viac
ako štvrtina svetovej populácie).
Celý článok v prílohe:
Britský imperializmus
V predchádzajúcom článku
Zdroj: https://t.me/zurnalpv/24438
som sa dotkol témy britského
imperializmu. Viac ako tisíc rokov po vylodení na Britských ostrovoch sa Anglosasi vylodili na
druhej strane Atlantického oceánu, v Novom svete. Začalo sa objavovanie Severnej Ameriky.
Vzniklo britské koloniálne impérium. Anglický parlament v roku 1707 prijal zákon o únii, ktorým
vyhlásil Britské impérium.
Rozvoj nových území a priestorov sa uskutočňoval masovým a bezohľadným ničením miestneho
obyvateľstva. Súčasný americký historik David Stannard vo svojej knihe American Holocaust:
Columbus and the Conquest of the New World (Americký holokaust: Kolumbus a dobytie
Nového sveta) uvádza, že počas kolonizácie bolo zmasakrovaných približne 100 miliónov
pôvodných obyvateľov Ameriky (Indiánov). Pre predstavu o rozsahu tejto genocídy anglický
ekonóm William Petty odhadol, že na konci 17. storočia bolo na svete 320 miliónov obyvateľov.
Samozrejme, aj iné európske štáty začali rozvíjať svoje územia v rôznych častiach sveta a
vytvárať svoje koloniálne ríše. Z učebníc dejepisu vieme, že od 16. storočia začali svoje
koloniálne ríše vytvárať Španielsko, Portugalsko, Holandsko a Francúzsko. Samozrejme, záujmy
európskych krajín v rôznych častiach sveta sa často stretávali, dochádzalo k ozbrojeným
konfliktom a vojnám. Niekoľko storočí prebiehala medzi európskymi štátmi intenzívna súťaž o
územné prerozdelenie sveta. Táto súťaž odhalila absolútneho víťaza. Bola ním Británia
(Anglosasi).
Uvediem niekoľko údajov na porovnanie rozsahu britského koloniálneho systému a španielskeho
koloniálneho systému, ktorý sa považuje za druhý. Španielske impérium dosiahlo svoju
maximálnu veľkosť v roku 1780, vtedy jeho rozloha predstavovala 13,7 mil. km2. A počet
obyvateľov podľa rôznych odhadov predstavoval 20 - 25 miliónov ľudí. Britské impérium však
rástlo aj v priebehu 19. storočia a svoje maximum dosiahlo v predvečer prvej svetovej vojny. Jeho
rozloha bola 34,7 milióna kilometrov štvorcových, čo predstavovalo približne 22 % zemskej
pevniny. Nie nadarmo sa o britskom koloniálnom systéme hovorilo, že „nad ním nikdy nezapadá
slnko“. Na vrchole svetovej moci Veľkej Británie žilo v jej impériu približne 500 miliónov ľudí (viac
ako štvrtina svetovej populácie).
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Anglosasi a nemecký nacizmus. Časť III
Britský sociálny darvinizmus
Bolo by nespravodlivé nespomenúť prínos Charlesa Darwina (1809-1882) k formovaniu britského
nacizmu. Toho istého, ktorý je považovaný za najväčšieho vedca, ktorý obšťastnil ľudstvo svojou
teóriou o pôvode človeka z opíc. Nebudem teraz hovoriť o absurdnosti tejto teórie. Myslím si, že
čitateľom ju netreba osobitne vysvetľovať. A komu v tejto veci ešte niečo nie je jasné, môžem
odkázať na svoju knihu: Katasonov V. Falošní proroci posledných čias. Darvinizmus a veda ako
náboženstvo. Moskva: Kyslorod, 2017.
Charles Darwin položil základy sociálneho darvinizmu. Môžete si o tom prečítať aj v mojej knihe.
Tu len upozorním na to, že z nejakého dôvodu máme Darwinovo hlavné dielo vydané a
prezentované pod neúplným názvom: „O pôvode druhov“ alebo ‚O vzniku druhov prírodným
výberom‘. A tu je úplný názov knihy, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1859: O vzniku druhov metódou
prírodného výberu alebo o zachovaní zvýhodnených rás v boji o život. Pre Darwina ako Angličana
sú „zvýhodnenou rasou“, samozrejme, Anglosasi.
Ako sa uvádza v učebniciach a encyklopédiách, sociálny darvinizmus je doktrína (alebo
ideológia), ktorá vysvetľuje štruktúru a vývoj spoločnosti predovšetkým zákonmi živej prírody;
zahŕňa aplikáciu biologických koncepcií prírodného výberu na sociológiu, ekonomiku a politiku.
Aby sme boli spravodliví, treba uznať, že zakladateľom sociálneho darvinizmu nie je Charles
Darwin. Za neho možno považovať anglického duchovného Thomasa Malthusa (1776 - 1834).
Ktorý je často prezentovaný ako vedec, demograf a ekonóm. Malthusovo meno dnes poznajú
všetci gramotní ľudia; vedia, že varoval pred dôsledkami nekontrolovaného rastu populácie,
ktorými by mohli byť zníženie blahobytu a masový hladomor. Demografia je podľa Malthusa
takmer ako biológia. A ľudia (a najmä tí, ktorí sú pri moci) musia tieto biologické procesy riadiť.
Metódy riadenia môžu byť mäkké (vzdelávanie) a tvrdšie (napr. sterilizácia alebo väzenie).
Celý článok v prílohe:
Britský sociálny darvinizmus
Bolo by nespravodlivé nespomenúť prínos Charlesa Darwina (1809-1882) k formovaniu britského
nacizmu. Toho istého, ktorý je považovaný za najväčšieho vedca, ktorý obšťastnil ľudstvo svojou
teóriou o pôvode človeka z opíc. Nebudem teraz hovoriť o absurdnosti tejto teórie. Myslím si, že
čitateľom ju netreba osobitne vysvetľovať. A komu v tejto veci ešte niečo nie je jasné, môžem
odkázať na svoju knihu: Katasonov V. Falošní proroci posledných čias. Darvinizmus a veda ako
náboženstvo. Moskva: Kyslorod, 2017.
Charles Darwin položil základy sociálneho darvinizmu. Môžete si o tom prečítať aj v mojej knihe.
Tu len upozorním na to, že z nejakého dôvodu máme Darwinovo hlavné dielo vydané a
prezentované pod neúplným názvom: „O pôvode druhov“ alebo ‚O vzniku druhov prírodným
výberom‘. A tu je úplný názov knihy, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1859: O vzniku druhov metódou
prírodného výberu alebo o zachovaní zvýhodnených rás v boji o život. Pre Darwina ako Angličana
sú „zvýhodnenou rasou“, samozrejme, Anglosasi.
Ako sa uvádza v učebniciach a encyklopédiách, sociálny darvinizmus je doktrína (alebo
ideológia), ktorá vysvetľuje štruktúru a vývoj spoločnosti predovšetkým zákonmi živej prírody;
zahŕňa aplikáciu biologických koncepcií prírodného výberu na sociológiu, ekonomiku a politiku.
Aby sme boli spravodliví, treba uznať, že zakladateľom sociálneho darvinizmu nie je Charles
Darwin. Za neho možno považovať anglického duchovného Thomasa Malthusa (1776 - 1834).
Ktorý je často prezentovaný ako vedec, demograf a ekonóm. Malthusovo meno dnes poznajú
všetci gramotní ľudia; vedia, že varoval pred dôsledkami nekontrolovaného rastu populácie,
ktorými by mohli byť zníženie blahobytu a masový hladomor. Demografia je podľa Malthusa
takmer ako biológia. A ľudia (a najmä tí, ktorí sú pri moci) musia tieto biologické procesy riadiť.
Metódy riadenia môžu byť mäkké (vzdelávanie) a tvrdšie (napr. sterilizácia alebo väzenie).
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
„Dohoda z Mar-a-Lago": nezachráni Ameriku, ale môže priviesť svet k
vojne
K dopytu po oslabení dolára môže dobre poslúžiť len nátlaková sila
Ťažko povedať, kto a kedy po prvýkrát uviedol do informačného priestoru pojem „dohoda z Mar-
a-Lago“. Zrejme sa tak stalo na prelome rokov 2024 a 2025. Dnes sa tento termín vyskytuje v
amerických médiách. Len málo ľudí nielen mimo USA, ale aj v samotnej Amerike však chápe, čo
sa za týmto termínom skrýva. V súčasnosti neexistuje žiadna dohoda s názvom „Mar-a-Lago“.
A pod týmto názvom sa skrývajú len niektoré predstavy amerického prezidenta a niektorých ľudí
z jeho okolia o tom, ako by USA mali budovať vzťahy s inými krajinami v menovej, finančnej,
investičnej a obchodnej sfére. A keď bude mať vedenie USA jasnú predstavu o tom, aké by tieto
vzťahy mali byť, potom sa bude snažiť túto predstavu pretaviť do dohôd s inými krajinami.
Najlepšie dvojstranné dohody, keďže Trump opakovane vyhlásil, že nie je zástancom
mnohostranných zmlúv. Je presvedčený, že bilaterálne rokovania vždy poskytujú Spojeným
štátom viac príležitostí „tlačiť“ na svojich partnerov alebo konkurentov.
Dokument s názvom „Príručka používateľa k reštrukturalizácii globálneho obchodného
systému“ sa stal základom pre diskusie a konkrétne rozhodnutia v rámci administratívy
prezidenta USA o dohode z Mar-a-Lago. Bol zverejnený týždeň po oznámení Trumpovho víťazstva
v prezidentských voľbách. Autorom 40-stranového dokumentu bol Stephen Miran, ktorý nastúpil
na pozíciu predsedu Rady ekonomických poradcov prezidenta USA. Dalo by sa povedať, že je
Trumpovým hlavným ekonomickým poradcom. „Dohoda z Mar-a-Lago“ je neoficiálny názov
uvedeného dokumentu. Čo je „Mar-a-Lago“? Je to názov súkromného klubu Donalda Trumpa v
Palm Beach na Floride. Podľa jednej z verzií sa o koncepcii dokumentu rokovalo práve v tomto
klube za účasti Trumpa. Môžeme povedať, že súčasný prezident je v istom zmysle spoluautorom
dokumentu.
Najvšeobecnejší cieľ dokumentu možno vyjadriť skratkou „MAGA“ (Make America Great Again),
ktorú pozná každý Američan: „Make America Great Again“. Vysvetľuje, ako sa Amerika môže a
má stať ekonomicky veľkou. Pretože, ako sa v dokumente úprimne priznáva, postavenie USA vo
svetovom hospodárstve sa v tomto storočí výrazne oslabilo. Je naliehavo potrebné zastaviť tieto
negatívne trendy.
Celý článok v prílohe:
vojne
K dopytu po oslabení dolára môže dobre poslúžiť len nátlaková sila
Ťažko povedať, kto a kedy po prvýkrát uviedol do informačného priestoru pojem „dohoda z Mar-
a-Lago“. Zrejme sa tak stalo na prelome rokov 2024 a 2025. Dnes sa tento termín vyskytuje v
amerických médiách. Len málo ľudí nielen mimo USA, ale aj v samotnej Amerike však chápe, čo
sa za týmto termínom skrýva. V súčasnosti neexistuje žiadna dohoda s názvom „Mar-a-Lago“.
A pod týmto názvom sa skrývajú len niektoré predstavy amerického prezidenta a niektorých ľudí
z jeho okolia o tom, ako by USA mali budovať vzťahy s inými krajinami v menovej, finančnej,
investičnej a obchodnej sfére. A keď bude mať vedenie USA jasnú predstavu o tom, aké by tieto
vzťahy mali byť, potom sa bude snažiť túto predstavu pretaviť do dohôd s inými krajinami.
Najlepšie dvojstranné dohody, keďže Trump opakovane vyhlásil, že nie je zástancom
mnohostranných zmlúv. Je presvedčený, že bilaterálne rokovania vždy poskytujú Spojeným
štátom viac príležitostí „tlačiť“ na svojich partnerov alebo konkurentov.
Dokument s názvom „Príručka používateľa k reštrukturalizácii globálneho obchodného
systému“ sa stal základom pre diskusie a konkrétne rozhodnutia v rámci administratívy
prezidenta USA o dohode z Mar-a-Lago. Bol zverejnený týždeň po oznámení Trumpovho víťazstva
v prezidentských voľbách. Autorom 40-stranového dokumentu bol Stephen Miran, ktorý nastúpil
na pozíciu predsedu Rady ekonomických poradcov prezidenta USA. Dalo by sa povedať, že je
Trumpovým hlavným ekonomickým poradcom. „Dohoda z Mar-a-Lago“ je neoficiálny názov
uvedeného dokumentu. Čo je „Mar-a-Lago“? Je to názov súkromného klubu Donalda Trumpa v
Palm Beach na Floride. Podľa jednej z verzií sa o koncepcii dokumentu rokovalo práve v tomto
klube za účasti Trumpa. Môžeme povedať, že súčasný prezident je v istom zmysle spoluautorom
dokumentu.
Najvšeobecnejší cieľ dokumentu možno vyjadriť skratkou „MAGA“ (Make America Great Again),
ktorú pozná každý Američan: „Make America Great Again“. Vysvetľuje, ako sa Amerika môže a
má stať ekonomicky veľkou. Pretože, ako sa v dokumente úprimne priznáva, postavenie USA vo
svetovom hospodárstve sa v tomto storočí výrazne oslabilo. Je naliehavo potrebné zastaviť tieto
negatívne trendy.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
18. balík sankcií Bruselu ako „tvrdé sústo“. Koho to bude „hrýzť“?
Sankcie navrhnuté v rámci 18. balíka EÚ by sa skôr dali nazvať protieurópskymi sankciami
Počet protiruských sankcií uvalených kolektívnym Západom od februára 2022 narastá ako
snehová guľa. Ešte pred začiatkom ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine bolo proti
Moskve zavedených 2 752 sankcií (začali sa ukladať na jar 2014 po návrate Krymu Rusku). A po
začatí operácie, 24. februára 2022, bolo v priebehu jedného týždňa uvalených ďalších 2 778
sankcií. Počet protiruských sankcií sa zdvojnásobil, a tak dosiahol 5 530. Začiatkom leta 2022
počet protiruských sankcií dosiahol 10 684.
Väčšinu sankcií proti Moskve zorganizovali Spojené štáty. A v nasledujúcich dvoch rokoch (2023
a 2024) boli Spojené štáty lídrom v počte protiruských sankcií. Rôzne zdroje, ktoré sa zaoberali (a
naďalej zaoberajú) štatistikami o protiruských sankciách, uvádzajú Európsku úniu na druhom
mieste z hľadiska počtu iniciovaných sankcií. Nasledujú Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko,
Kanada, Japonsko, Austrália a ďalšie krajiny kolektívneho Západu.
Nezávislý analytický portál Castellum uvádza, že od začiatku platnosti SVO do 19. januára 2025
dosiahol počet sankcií proti Rusku 21 692. Tretinu z nich uvalili USA - 6 433. To je takmer trikrát
viac ako počet sankcií, ktoré uvalila Európska únia (2 234). V minulom roku USA uvalili na Rusko
2 295 nových obmedzení, na druhom mieste bolo Švajčiarsko (638 sankcií) a až na treťom
Európska únia (598).
Po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu 20. januára tohto roku sa štatistický obraz
protiruských sankcií môže výrazne zmeniť. Pokiaľ ide o protiruské sankcie, 47. prezident sa
vyjadruje veľmi opatrne. Niekedy dokonca sľubuje, že niektoré z týchto sankcií môžu byť zrušené.
Niekedy naznačuje možnosť zavedenia nových. V každom prípade však nie v takom šialenom
množstve, ako to bolo za 46. prezidenta Joea Bidena.
Celý článok v prílohe:
Sankcie navrhnuté v rámci 18. balíka EÚ by sa skôr dali nazvať protieurópskymi sankciami
Počet protiruských sankcií uvalených kolektívnym Západom od februára 2022 narastá ako
snehová guľa. Ešte pred začiatkom ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine bolo proti
Moskve zavedených 2 752 sankcií (začali sa ukladať na jar 2014 po návrate Krymu Rusku). A po
začatí operácie, 24. februára 2022, bolo v priebehu jedného týždňa uvalených ďalších 2 778
sankcií. Počet protiruských sankcií sa zdvojnásobil, a tak dosiahol 5 530. Začiatkom leta 2022
počet protiruských sankcií dosiahol 10 684.
Väčšinu sankcií proti Moskve zorganizovali Spojené štáty. A v nasledujúcich dvoch rokoch (2023
a 2024) boli Spojené štáty lídrom v počte protiruských sankcií. Rôzne zdroje, ktoré sa zaoberali (a
naďalej zaoberajú) štatistikami o protiruských sankciách, uvádzajú Európsku úniu na druhom
mieste z hľadiska počtu iniciovaných sankcií. Nasledujú Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko,
Kanada, Japonsko, Austrália a ďalšie krajiny kolektívneho Západu.
Nezávislý analytický portál Castellum uvádza, že od začiatku platnosti SVO do 19. januára 2025
dosiahol počet sankcií proti Rusku 21 692. Tretinu z nich uvalili USA - 6 433. To je takmer trikrát
viac ako počet sankcií, ktoré uvalila Európska únia (2 234). V minulom roku USA uvalili na Rusko
2 295 nových obmedzení, na druhom mieste bolo Švajčiarsko (638 sankcií) a až na treťom
Európska únia (598).
Po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu 20. januára tohto roku sa štatistický obraz
protiruských sankcií môže výrazne zmeniť. Pokiaľ ide o protiruské sankcie, 47. prezident sa
vyjadruje veľmi opatrne. Niekedy dokonca sľubuje, že niektoré z týchto sankcií môžu byť zrušené.
Niekedy naznačuje možnosť zavedenia nových. V každom prípade však nie v takom šialenom
množstve, ako to bolo za 46. prezidenta Joea Bidena.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Zlato sa vracia do sveta peňazí a je pripravené bojovať s americkým
dolárom
Od roku 2022 sa zrýchľuje akumulácia drahého kovu v rezervách centrálnych bánk
V minulosti malo zlato vo svete peňazí postavenie kráľa. V 19. storočí sa tak začal formovať tzv.
zlatý štandard. Emisia mnohých známych peňažných jednotiek bola viazaná na zásoby drahého
kovu centrálnych bánk. A papierové peňažné jednotky bolo možné vymeniť za zlato z rezerv
centrálnej banky. Británia bola prvou krajinou, ktorá po napoleonských vojnách zaviedla zlatý
štandard. Za zlatú menu bola vyhlásená libra šterlingov.
Po prusko-francúzskej vojne v rokoch 1870-71 a po zjednotení nemeckých štátov v Nemecku
zaviedol zlatú marku kancelár Bismarck. Preto sa „zlatými“ stali francúzsky a belgický frank,
holandský gulden, talianska líra atď. V roku 1897 sa v Rusku uskutočnila menová reforma, ktorej
výsledkom bol vznik zlatého rubľa. V roku 1900 bol americký dolár prevedený na zlatý základ.
Zlatý štandard sa vzťahoval na celý svet.
Pôsobenie tohto zlatého štandardu bolo pozastavené počas prvej svetovej vojny. Niekoľko rokov
po jej skončení došlo k čiastočnému obnoveniu zlatého štandardu vo Francúzsku, Anglicku a v
mnohých ďalších európskych krajinách. V dôsledku hospodárskej krízy, ktorá sa začala v 30.
rokoch 20. storočia, sa však muselo upustiť aj od redukovaného, čiastočného zlatého
štandardu.
Opätovné prepojenie sveta peňazí so svetom zlata sa obnovilo v roku 1944. Na medzinárodnej
menovej a finančnej konferencii v Bretton Woods hlasovalo 44 delegácií za zavedenie zlatého
dolárového štandardu. Americkej mene a „žltému“ kovu bolo pridelené poslanie plniť úlohu
svetových peňazí (zabezpečovať zúčtovanie obchodu, pôžičiek, investícií, iných cezhraničných
operácií; pôsobiť ako prostriedok na tvorbu medzinárodných rezerv).
Celý článok v prílohe:
dolárom
Od roku 2022 sa zrýchľuje akumulácia drahého kovu v rezervách centrálnych bánk
V minulosti malo zlato vo svete peňazí postavenie kráľa. V 19. storočí sa tak začal formovať tzv.
zlatý štandard. Emisia mnohých známych peňažných jednotiek bola viazaná na zásoby drahého
kovu centrálnych bánk. A papierové peňažné jednotky bolo možné vymeniť za zlato z rezerv
centrálnej banky. Británia bola prvou krajinou, ktorá po napoleonských vojnách zaviedla zlatý
štandard. Za zlatú menu bola vyhlásená libra šterlingov.
Po prusko-francúzskej vojne v rokoch 1870-71 a po zjednotení nemeckých štátov v Nemecku
zaviedol zlatú marku kancelár Bismarck. Preto sa „zlatými“ stali francúzsky a belgický frank,
holandský gulden, talianska líra atď. V roku 1897 sa v Rusku uskutočnila menová reforma, ktorej
výsledkom bol vznik zlatého rubľa. V roku 1900 bol americký dolár prevedený na zlatý základ.
Zlatý štandard sa vzťahoval na celý svet.
Pôsobenie tohto zlatého štandardu bolo pozastavené počas prvej svetovej vojny. Niekoľko rokov
po jej skončení došlo k čiastočnému obnoveniu zlatého štandardu vo Francúzsku, Anglicku a v
mnohých ďalších európskych krajinách. V dôsledku hospodárskej krízy, ktorá sa začala v 30.
rokoch 20. storočia, sa však muselo upustiť aj od redukovaného, čiastočného zlatého
štandardu.
Opätovné prepojenie sveta peňazí so svetom zlata sa obnovilo v roku 1944. Na medzinárodnej
menovej a finančnej konferencii v Bretton Woods hlasovalo 44 delegácií za zavedenie zlatého
dolárového štandardu. Americkej mene a „žltému“ kovu bolo pridelené poslanie plniť úlohu
svetových peňazí (zabezpečovať zúčtovanie obchodu, pôžičiek, investícií, iných cezhraničných
operácií; pôsobiť ako prostriedok na tvorbu medzinárodných rezerv).
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Anglosasi a nemecký nacizmus. Časť IV
Americký sociálny darvinizmus
V predchádzajúcom článku(
Zdroj: https://t.me/zurnalpv/24684
) som napísal, že „vedecká“ teória
Charlesa Darwina o pôvode človeka z opice už mala znaky sociálneho darvinizmu. A rodiskom
sociálneho darvinizmu (doktríny, ktorá tvrdí, že vysvetľuje spoločenský život prostredníctvom
zákonov biológie) bola Veľká Británia. Sociálny darvinizmus, ktorý sa v Británii rozvinul v
posledných desaťročiach 19. storočia a postupne nadobudol podobu eugeniky, bol však viac
„vedecký“ a „ideologický“ než praktický. Angličan Francis Galton (bratranec Charlesa Darwina),
zakladateľ eugeniky, nevolal po tom, aby sa eugenické myšlienky „presadzovali“ silou. Apeloval
na vedomé rozhodnutia ľudí, pre ktoré vyzýval na šírenie eugenických poznatkov v spoločnosti.
Štafetu britského sociálneho darvinizmu prevzali ďalšie krajiny. Predovšetkým Spojené štáty a
Nemecko. O nemeckom sociálnom darvinizme budem hovoriť samostatne. Teraz by som sa
chcel zamerať na históriu sociálneho darvinizmu v Spojených štátoch. Najmä vzhľadom na to, že
v Novom svete mal výraznú praktickú orientáciu. V podobe „praktickej“ eugeniky. Tá sa v
Spojených štátoch objavila o dve alebo tri desaťročia skôr ako v Nemecku. Tretia ríša, ktorá sa
zaoberala „praktickou“ eugenikou v 30. a 40. rokoch minulého storočia, využila americké
skúsenosti v tejto oblasti.
Celý článok v prílohe:
Americký sociálny darvinizmus
V predchádzajúcom článku(
Zdroj: https://t.me/zurnalpv/24684
) som napísal, že „vedecká“ teória
Charlesa Darwina o pôvode človeka z opice už mala znaky sociálneho darvinizmu. A rodiskom
sociálneho darvinizmu (doktríny, ktorá tvrdí, že vysvetľuje spoločenský život prostredníctvom
zákonov biológie) bola Veľká Británia. Sociálny darvinizmus, ktorý sa v Británii rozvinul v
posledných desaťročiach 19. storočia a postupne nadobudol podobu eugeniky, bol však viac
„vedecký“ a „ideologický“ než praktický. Angličan Francis Galton (bratranec Charlesa Darwina),
zakladateľ eugeniky, nevolal po tom, aby sa eugenické myšlienky „presadzovali“ silou. Apeloval
na vedomé rozhodnutia ľudí, pre ktoré vyzýval na šírenie eugenických poznatkov v spoločnosti.
Štafetu britského sociálneho darvinizmu prevzali ďalšie krajiny. Predovšetkým Spojené štáty a
Nemecko. O nemeckom sociálnom darvinizme budem hovoriť samostatne. Teraz by som sa
chcel zamerať na históriu sociálneho darvinizmu v Spojených štátoch. Najmä vzhľadom na to, že
v Novom svete mal výraznú praktickú orientáciu. V podobe „praktickej“ eugeniky. Tá sa v
Spojených štátoch objavila o dve alebo tri desaťročia skôr ako v Nemecku. Tretia ríša, ktorá sa
zaoberala „praktickou“ eugenikou v 30. a 40. rokoch minulého storočia, využila americké
skúsenosti v tejto oblasti.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Zrejmý spôsob ako uhasiť vojnový požiar na Blízkom východe o ktorom
sa takmer nehovorí
Izraelské jadrové zbrane sú verejným tajomstvom
Od začiatku zradného útoku Izraela na Irán uplynul už takmer týždeň. Vojna pokračuje,
budúcnosť je ťažko predvídateľná. Možností do budúcnosti je nespočetne veľa. Od variantu,
podľa ktorého sa vojna neskončí dnes - zajtra a znepriatelené strany si sadnú za rokovací stôl. Až
po variant, podľa ktorého lokálna vojna prerastie do svetovej vojny. Všetky publikácie na tému
iránsko-izraelskej vojny uvádzajú tú istú verziu, ktorá vysvetľuje (alebo ospravedlňuje) zradný
úder Izraela na Irán v noci z 12. na 13. júna. Tvrdia, že Izrael sa obával, že nie dnes - zajtra bude
mať Irán jadrové zbrane. A že tieto zbrane boli, samozrejme, určené pre Izrael. A že ich Teherán
okamžite použije. Takže z pohľadu Tel Avivu nehovoríme o zradnom útoku, ale o tom, čo sa vo
vojenskej vede nazýva preventívny úder. Ako vieme, Washington je plne na strane Tel Avivu a
úder na Irán tiež kvalifikuje ako „preventívny“ úder.
Mimochodom, úder prišiel v čase, keď prebiehali rozhovory medzi Washingtonom a Teheránom o
iránskom jadrovom programe. Ďalšie stretnutie rokujúcich strán bolo naplánované na 16. júna.
Keby bol Washington normálnym vyjednávačom, ktorý je aspoň trochu priateľský k
medzinárodnému právu, bol by takýmto neospravedlniteľným zasahovaním do procesu rokovaní
pobúrený. A postavil by arogantného tyrana na jeho miesto. Washington však nebol rozhorčený,
ale okamžite sa postavil na stranu tyrana. Niektorí pozorovatelia správne poukazujú na to, že
jadrové rozhovory boli zámerne navrhnuté tak, aby Teheránu poskytli ilúziu, že počas rokovaní
nedôjde zo strany Izraela k žiadnemu chuligánstvu. A teraz sa ukazuje, že rozhovory boli
manévrom na odvrátenie pozornosti, ktorý mal zabezpečiť, že úder bude pre Irán skutočne
prekvapením.
Celý článok v prílohe:
sa takmer nehovorí
Izraelské jadrové zbrane sú verejným tajomstvom
Od začiatku zradného útoku Izraela na Irán uplynul už takmer týždeň. Vojna pokračuje,
budúcnosť je ťažko predvídateľná. Možností do budúcnosti je nespočetne veľa. Od variantu,
podľa ktorého sa vojna neskončí dnes - zajtra a znepriatelené strany si sadnú za rokovací stôl. Až
po variant, podľa ktorého lokálna vojna prerastie do svetovej vojny. Všetky publikácie na tému
iránsko-izraelskej vojny uvádzajú tú istú verziu, ktorá vysvetľuje (alebo ospravedlňuje) zradný
úder Izraela na Irán v noci z 12. na 13. júna. Tvrdia, že Izrael sa obával, že nie dnes - zajtra bude
mať Irán jadrové zbrane. A že tieto zbrane boli, samozrejme, určené pre Izrael. A že ich Teherán
okamžite použije. Takže z pohľadu Tel Avivu nehovoríme o zradnom útoku, ale o tom, čo sa vo
vojenskej vede nazýva preventívny úder. Ako vieme, Washington je plne na strane Tel Avivu a
úder na Irán tiež kvalifikuje ako „preventívny“ úder.
Mimochodom, úder prišiel v čase, keď prebiehali rozhovory medzi Washingtonom a Teheránom o
iránskom jadrovom programe. Ďalšie stretnutie rokujúcich strán bolo naplánované na 16. júna.
Keby bol Washington normálnym vyjednávačom, ktorý je aspoň trochu priateľský k
medzinárodnému právu, bol by takýmto neospravedlniteľným zasahovaním do procesu rokovaní
pobúrený. A postavil by arogantného tyrana na jeho miesto. Washington však nebol rozhorčený,
ale okamžite sa postavil na stranu tyrana. Niektorí pozorovatelia správne poukazujú na to, že
jadrové rozhovory boli zámerne navrhnuté tak, aby Teheránu poskytli ilúziu, že počas rokovaní
nedôjde zo strany Izraela k žiadnemu chuligánstvu. A teraz sa ukazuje, že rozhovory boli
manévrom na odvrátenie pozornosti, ktorý mal zabezpečiť, že úder bude pre Irán skutočne
prekvapením.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Zmluva o nešírení jadrových zbraní: možno ju po 13. júni 2025 zrušiť?
Pôjdu audítori MAAE do Izraela?
Už celý týždeň je hlavnou témou všetkých médií vojna medzi Izraelom a Iránom. Presnejšie,
zradná agresia Izraela voči Iránu, ktorá sa začala v noci z 12. na 13. júna. Všetky rozhovory o
cieľoch a motivácii izraelského útoku na Irán sa točia okolo témy iránskeho jadrového programu.
Hovorí sa, že v rámci tohto programu Iránska islamská republika už vytvorila jadrové zbrane
alebo je blízko k ich vytvoreniu. A Izrael udrel na Irán v sebaobrane s cieľom zabrániť vytvoreniu
jadrových zbraní alebo ich zničiť (ak už boli vytvorené). Preventívnym úderom na Irán Izrael
prispel k tomu, aby zabránil šíreniu jadrových zbraní vo svete.
Ľudstvo uvažovalo o zabránení šírenia jadrových zbraní po svete po ich vytvorení v USA,
Sovietskom zväze, Francúzsku, Veľkej Británii a ďalších krajinách v 50. - 60. rokoch minulého
storočia. A nakoniec sa v OSN zrodila Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) - multilaterálny
medzinárodný akt, ktorý vypracoval Výbor OSN pre odzbrojenie. Valné zhromaždenie OSN ju
schválilo 12. júna 1968 a 1. júla 1968 bola otvorená na podpis v Moskve, Washingtone a
Londýne. Do platnosti vstúpila 5. marca 1970.
Hlavným cieľom zmluvy, ako to naznačuje samotný názov dokumentu, je zabrániť rozšíreniu
počtu krajín vlastniacich jadrové zbrane. V zmluve sú podrobne rozpracované mechanizmy
medzinárodnej kontroly plnenia záväzkov štátov vyplývajúcich zo zmluvy. Dokument bol
koncipovaný tak, aby nebránil mierovému využívaniu atómovej energie (výstavbe a prevádzke
jadrových elektrární).
Celý článok v prílohe:
Pôjdu audítori MAAE do Izraela?
Už celý týždeň je hlavnou témou všetkých médií vojna medzi Izraelom a Iránom. Presnejšie,
zradná agresia Izraela voči Iránu, ktorá sa začala v noci z 12. na 13. júna. Všetky rozhovory o
cieľoch a motivácii izraelského útoku na Irán sa točia okolo témy iránskeho jadrového programu.
Hovorí sa, že v rámci tohto programu Iránska islamská republika už vytvorila jadrové zbrane
alebo je blízko k ich vytvoreniu. A Izrael udrel na Irán v sebaobrane s cieľom zabrániť vytvoreniu
jadrových zbraní alebo ich zničiť (ak už boli vytvorené). Preventívnym úderom na Irán Izrael
prispel k tomu, aby zabránil šíreniu jadrových zbraní vo svete.
Ľudstvo uvažovalo o zabránení šírenia jadrových zbraní po svete po ich vytvorení v USA,
Sovietskom zväze, Francúzsku, Veľkej Británii a ďalších krajinách v 50. - 60. rokoch minulého
storočia. A nakoniec sa v OSN zrodila Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) - multilaterálny
medzinárodný akt, ktorý vypracoval Výbor OSN pre odzbrojenie. Valné zhromaždenie OSN ju
schválilo 12. júna 1968 a 1. júla 1968 bola otvorená na podpis v Moskve, Washingtone a
Londýne. Do platnosti vstúpila 5. marca 1970.
Hlavným cieľom zmluvy, ako to naznačuje samotný názov dokumentu, je zabrániť rozšíreniu
počtu krajín vlastniacich jadrové zbrane. V zmluve sú podrobne rozpracované mechanizmy
medzinárodnej kontroly plnenia záväzkov štátov vyplývajúcich zo zmluvy. Dokument bol
koncipovaný tak, aby nebránil mierovému využívaniu atómovej energie (výstavbe a prevádzke
jadrových elektrární).
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Načo potrebuje Trump americké tajné služby, keď je tu Mossad a
Netanjahu?
Rozhodnutie udrieť na Irán mohlo byť založené na neobjektívnych informáciách od Izraelčanov
Zradný útok Izraela na Irán v noci z 12. na 13. júna a udalosti, ktoré nasledovali, vrátane
dnešného amerického útoku na iránske zariadenia, poukázali na mnohé, čo bolo predtým málo
viditeľné. Skutočnosť, že Amerika sa opäť postavila na stranu Izraela a preukázala svoju
pripravenosť podporovať ho až do konca, nie je prekvapujúca. Washington presadzuje
proizraelskú politiku už mnoho desaťročí. Je pravda, že súčasný americký prezident prekonal
všetkých predchádzajúcich, pokiaľ ide o lojalitu voči Izraelu.
Nové je, že 47. prezident USA otvorene ukázal, že nedôveruje americkým spravodajským
službám. Že svoje rozhodnutia robí bezohľadne, ignorujúc informácie, ktoré mu americké
spravodajské služby predkladajú. To sa v histórii Spojených štátov pravdepodobne ešte nikdy
nestalo.
Konkrétne hovoríme o týchto veciach. Zástupca šéfa senátneho výboru pre spravodajské služby
Mark Warner 18. júna v televízii MSNBC povedal, že americká Národná spravodajská služba
upozornila senátorov, že sa nenašli žiadne dôkazy o práci Iránu na jadrových zbraniach.
Celý článok v prílohe:
Netanjahu?
Rozhodnutie udrieť na Irán mohlo byť založené na neobjektívnych informáciách od Izraelčanov
Zradný útok Izraela na Irán v noci z 12. na 13. júna a udalosti, ktoré nasledovali, vrátane
dnešného amerického útoku na iránske zariadenia, poukázali na mnohé, čo bolo predtým málo
viditeľné. Skutočnosť, že Amerika sa opäť postavila na stranu Izraela a preukázala svoju
pripravenosť podporovať ho až do konca, nie je prekvapujúca. Washington presadzuje
proizraelskú politiku už mnoho desaťročí. Je pravda, že súčasný americký prezident prekonal
všetkých predchádzajúcich, pokiaľ ide o lojalitu voči Izraelu.
Nové je, že 47. prezident USA otvorene ukázal, že nedôveruje americkým spravodajským
službám. Že svoje rozhodnutia robí bezohľadne, ignorujúc informácie, ktoré mu americké
spravodajské služby predkladajú. To sa v histórii Spojených štátov pravdepodobne ešte nikdy
nestalo.
Konkrétne hovoríme o týchto veciach. Zástupca šéfa senátneho výboru pre spravodajské služby
Mark Warner 18. júna v televízii MSNBC povedal, že americká Národná spravodajská služba
upozornila senátorov, že sa nenašli žiadne dôkazy o práci Iránu na jadrových zbraniach.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Vojna na Blízkom východe a budúcnosť Izraela: Veľký alebo žiadny
Izrael?
Expanzionizmus, ktorého korene siahajú až k starovekým predstavám, je hlavnou črtou politiky
židovského štátu
Už desať dní je ľudstvo v stave extrémneho napätia. Odkedy Izrael spustil zradný útok na Irán.
Napriek prímeriu, ktoré vyhlásil Trump, sa môže vojna medzi Izraelom a Iránom kedykoľvek
obnoviť s vyhliadkou na prerastenie do tretej svetovej vojny. Izrael a Spojené štáty, ktoré ho kryjú,
tvrdia, že úder z 13. júna bol preventívny. Tvrdia, že Izrael chcel „zneškodniť“ hrozbu jadrového
útoku zo strany Iránu. Tvrdia, že Irán už má jadrové zbrane alebo je blízko k ich výrobe.
Mnohí ľudia si naozaj myslia, že ak Izrael nejakým zázračným spôsobom dosiahne úplné
„zrušenie“ iránskeho jadrového programu a získa tak stopercentnú záruku svojej jadrovej
bezpečnosti, situácia na Blízkom východe sa znormalizuje. A nastane dlho očakávaný mier. Ak
nie naveky, tak na mnoho rokov.
Moja verzia je iná. Iránsky jadrový program bol použitý ako zámienka na útok a následné
obsadenie Iránu. Odborníci správne poukazujú na to, že v predvečer 13. júna neexistovali žiadne
náznaky toho, že Irán má jadrové zbrane alebo že sa očakáva spustenie ich výroby vo veľmi
blízkej budúcnosti.
Celý článok v prílohe:
Izrael?
Expanzionizmus, ktorého korene siahajú až k starovekým predstavám, je hlavnou črtou politiky
židovského štátu
Už desať dní je ľudstvo v stave extrémneho napätia. Odkedy Izrael spustil zradný útok na Irán.
Napriek prímeriu, ktoré vyhlásil Trump, sa môže vojna medzi Izraelom a Iránom kedykoľvek
obnoviť s vyhliadkou na prerastenie do tretej svetovej vojny. Izrael a Spojené štáty, ktoré ho kryjú,
tvrdia, že úder z 13. júna bol preventívny. Tvrdia, že Izrael chcel „zneškodniť“ hrozbu jadrového
útoku zo strany Iránu. Tvrdia, že Irán už má jadrové zbrane alebo je blízko k ich výrobe.
Mnohí ľudia si naozaj myslia, že ak Izrael nejakým zázračným spôsobom dosiahne úplné
„zrušenie“ iránskeho jadrového programu a získa tak stopercentnú záruku svojej jadrovej
bezpečnosti, situácia na Blízkom východe sa znormalizuje. A nastane dlho očakávaný mier. Ak
nie naveky, tak na mnoho rokov.
Moja verzia je iná. Iránsky jadrový program bol použitý ako zámienka na útok a následné
obsadenie Iránu. Odborníci správne poukazujú na to, že v predvečer 13. júna neexistovali žiadne
náznaky toho, že Irán má jadrové zbrane alebo že sa očakáva spustenie ich výroby vo veľmi
blízkej budúcnosti.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Trik se zbraněmi ZHN už jim jednou prošel v Iráku, který rozvrátili a zničili. Peršané vědí. A Čína tam ty vývozce demokracie také v Íránu nechce.