• Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz

Katolík v předsíni KSB a jeho otázky

Dobrý den, přátelé!

Jsem tu nový, položím tady více otázek najednou, ale věřím, že porozumíte esenci mého tázání.

Jsem katolík, ačkoliv ze světonázorově pomíchané rodiny, je v ní nemálo komunistů, včetně těch, co nepřekabátili. Zajímá mě ruská kultura a jazyk, nekorektní myšlení, konspirační teorie i přírodní vědy (zejména matematika, fyzika, chemie, ...) S KSB jsem se namátkově potkal přes nějaké Hájkovo zřídkavé přebírání Pjakina, ale i doporučení jeho posluchačů, kteří mají nesporný intelekt, postupně jsem Pjakina sledoval více, až jsem se dostal k primárnějším zdrojům - generál Petrov, pan Zaznobin, Nestor, tlusté knihy v PDF...

Nyní tedy řeším otázku, zda je KSB Ďáblovo pokušení, které mě má odvádět od pravé katolické víry, anebo naopak katolicismus jen Křivé zrcadlo, kolem kterého jsem dokázal projít do silového pole KSB. Protože jsem v prostředí, kde budete hájit KSB, pokusím se své námitky naformulovat z katolické pozice - určitě však více "williamsonovské" než "halíkovské". (Předpokládám, že minimálně část slovenských přátel bude vědět, kdo byl Richard Nelson Williamson. Nesouhlasím s jeho zpochybňováním holocaustu, ale jeho každotýdenní Komentáře Eleison lze brát jako analogii každotýdenních rozborů Valerije Viktoroviče Pjakina nebo Petra Hájka.)

1) Podle ovoce je poznáte: Tento biblický výrok (vím, že v Bibli něco máte rádi a něco ne, ale toto mi přijde celkem "konceptuální") lze velmi kriticky interpretovat jak na katolickou církev (přečiny jejích představitelů napříč historií), tak na KSB (spojení s celkem krutou historickou civilizací, obdiv k osobě J. V. Stalina, i když vím, že podle vás bude tento jen obětí historických mystifikací).

2) Na straně katolicismu jsou četná znamení: Myslím, že Fatimská zjevení korunovaná Slunečním zázrakem (možná namítnete, že to byl geniální kouzelný trik staroegyptských žreců, který GP umí používat) dobře sedí na tajemství událostí okolo Ruska. Pak jsou tu věci jako Turínské plátno a jeho novější/přesvědčivější verze ze zjevení Panny Marie v Guadaloupe (tam možná namítnete, že jde o Matku Zemi), eucharistické zázraky napříč dějinami s neomylnou AB-skupinou, konverze velkých mozků jako Chesterton (zde možná namítnete, že vatikánské CKŘ GP tak silně ovládá kulturu, že se spousta přemýšlivých agnostiků prostě samonaprogramuje ke katolické konverzi - jeden konvertita nedávno psal na síti, že jeho konverze není kapitulace, ale uznání, že území je již dávno dobyto).

3) Když KSB popisuje manipulaci tzv. Biblické koncepce, mohla by námitky aplikovat sama na sebe: Jestliže katolicismus je nástroj k manipulaci mas, který je programuje ke službě judaistům, může být podle analogicky KSB jen nástrojem k manipulaci mas, který je programuje ke službě Ruskému impériu a jeho vnitřním kruhům z bývalých příslušníků KGB. Jestliže katolicismus svojí konstrukcí kalendáře a svátostin nějak podvodně absorboval pohanství, může KSB analogicky podvodně absorbovat směs kultu vědy a postkřesťanského něcismu.

Shrnutí: Na základě výše uvedeného se zdá, že KSB není nutně něco, co "omezenost katolicismu myšlenkově překoná" (rozumím tomu tak, že si KSB něco takového myslí), ale jde jen o konkurenční koncept, daleko méně prověřený staletími. Pere se ve mně fascinace se směrem myšlení v KSB a silná nedůvěra z výše uvedených důvodů. Zároveň pozoruji, že mi teorie dává lepší odpovědní hypotézy na mnoho otázek, než jsem doposud byl schopen formulovat, čím dál více si všímám nuancí, které mi brání v mávnutí rukou. Hodně mi rozšířila obzor formulace bezstrukturního řízení (docela dobře vysvětluje epidemii transgenderismu mezi mládeží), všímám si zvláštností jezuitské rekatolizace a vojesnké organizace tohoto řádu, námitky vůči mojžíšskému judaismu (Sinajský pochod, obřízka) mi přijdou docela podnětné, do teorie mi náhle zapadá spousta biblických knih typu Ester, které popisují, jak se Židé ve všech impériích okolí dokázali vertikálně prosadit na královské dvory, nakonec i zvláštní zdůrazňování sv. Pavla, některé věci z katolických kázání (typu: "víte, milí bratři a sestry, dnes slavíme Tajemství Trojice, které ovšem není v Bibli, ale až v tradici") už teď zkoumám jako potenciální podřeknutí. Proto budu rád, když mi dáte jakékoli typy ke studiu, podnětné argumenty, abych KSB efektivně ze svých dosavadních pozic kriticky zkoumal a buď se vůči nim emancipoval, anebo kapituloval, anebo dále hledal. Děkuji mnohokrát!
 
Dá sa o večnosti rozprávať ako myriádach rokoch? Za mňa v tomto význame večnosť nenesie označenie nekonečne dlhého časového intervalu, ale niečoho čo existuje vždy, nepretržite, stále, nezávisle od času.
Čas je pre nás vedomé vnímanie zmien. Vnímame včera a dnes ako sled udalostí. Pre Boha, ktorý je "nad" časom toto neplatí. Je prítomný (pôsobí) vo všetkých týchto pre nás okamihov súbežne. Tie, ktoré sú, ktoré budú, ktoré ubehli a ktoré sa pre nás ani nestali. Čas používame ako nevyhnutný nástroj na opis vnímaného. Ak Boh vníma všetko stále, každý pre nás okamih je pre neho rovnaká večnosť, je namieste pri ňom rozprávať o nejakom čase? Akoby preňho tiež ubiehal rovnako ako pre nás?

Niečo ako keď má režisér vo video editore filmový pás a vidí v náhľade celý film. Jeho pohľad je, dalo by sa povedať prítomný naraz všade, vo všetkých častiach. Preňho ten dej (čas) na páse neplynie, no pre teba ako hlavnú postavu "vnútri" filmu ten dej (čas) plynie - vnímaš ho.
Ten film je naša všetkozahrňujúca vesmírna matica, ktorú stvoril Boh.
hovorit o case ak hovorime o vecnosti je rovnake ako hovorit o kilometroch pri nekonecne. To su miery vymyslene clovekom vesmiru alebo bohu je to jedno
 
Dá sa o večnosti rozprávať ako myriádach rokoch? Za mňa v tomto význame večnosť nenesie označenie nekonečne dlhého časového intervalu, ale niečoho čo existuje vždy, nepretržite, stále, nezávisle od času.
Čas je pre nás vedomé vnímanie zmien. Vnímame včera a dnes ako sled udalostí. Pre Boha, ktorý je "nad" časom toto neplatí. Je prítomný (pôsobí) vo všetkých týchto pre nás okamihov súbežne. Tie, ktoré sú, ktoré budú, ktoré ubehli a ktoré sa pre nás ani nestali. Čas používame ako nevyhnutný nástroj na opis vnímaného. Ak Boh vníma všetko stále, každý pre nás okamih je pre neho rovnaká večnosť, je namieste pri ňom rozprávať o nejakom čase? Akoby preňho tiež ubiehal rovnako ako pre nás?

Niečo ako keď má režisér vo video editore filmový pás a vidí v náhľade celý film. Jeho pohľad je, dalo by sa povedať prítomný naraz všade, vo všetkých častiach. Preňho ten dej (čas) na páse neplynie, no pre teba ako hlavnú postavu "vnútri" filmu ten dej (čas) plynie - vnímaš ho.
Ten film je naša všetkozahrňujúca vesmírna matica, ktorú stvoril Boh.
Rozumiem, hovoríš o dvoch časoch: tom "na filmovom páse", ktorý je stvorený, a potom ešte hovoríš o Božom čase vo večnosti, pretože všetky tie slovesá, ktoré si spomenul "vnímanie zmien", "Boh vníma", "režiser vidí celý film", nefungujú bez času.

Uvedomuješ si, že bez dynamiky času sa nedá vnímať? Bez vnímania (keď vypneš zrak, sluch, čuch, chuť, hmat, emocie, myslenie, atď) sa prepadneš do prázdnoty bezvedomia. A v tom stave sa nedá robiť vôbec nič. Jedine existovať, no nevedieť o tom.

Z toho mi vychádza, že aj Boh vo svojej mysli, ak pracuje s mierami, obrazmi a pod. musí mať svoj vnútorný čas, lebo vníma zmeny vo svojej mysli. Samotné myslenie je založené na zmenách. Bez zmien sa nedá myslieť.

A ano, čas stvoreného vesmíru je stvorený. Boh si naozaj môže prezerať celý dej naraz ako nejaký film (aj preto si myslím, že scenáre našich životov sú už napísané, a slobodné rozhovovanie je ilúzia) ako mandalu dejov.
Ľudské vnímanie je obmedzené na schopnosť súčasného vnímania zopár objektov naraz (9-12?). Človek si dokáže pamätať obmedzené množstvo informácií, a všetko nad túto kapacitu sa rozmýva. Navyše málokto má jasnú fotografickú pamäť a väčšina ľudí ma jasný vnútorný zrak len počas sna.
U Boha pravdepodobne tieto obmedzenia nie sú. Možno dokáže vnímať nekonečné množstvo vecí súčasne a plne sa na ne sústrediť. Dokáže vnímať a chápať nespočetné množstvo súvislostí. Kapacita jeho vedomia je pravdepodobne neporovnateľne vyššia.

Ale aj tak na to všetko treba dynamiku času. Bez času je každá bytosť iba živou mŕtvolou. Je, ale nevie o sebe.

Bez času sa nedá myslieť,
Bez času sa nedá riadiť,
Bez času sa nedá vnímať.

Pritom môže existovať veľa časov (najmä tých stvorených), nezávisle plynúcich od seba, vnorených do seba. Pričom základný čas (taktovacia frekvencia) je u Boha. Všetky ostatné časy sú stvorené deriváty.
 
Naposledy upravené:
hovorit o case ak hovorime o vecnosti je rovnake ako hovorit o kilometroch pri nekonecne. To su miery vymyslene clovekom vesmiru alebo bohu je to jedno
A vari chceš tento pojem zahaliť rúškom nepochopiteľnej dogmy? Urobiť z toho hermetické tabu, nech o tom radšej nikto ani nepremýšľa.

V matematike sa predsa dá rátať aj s nekonečnými poliami a tie výpočty fungujú. Pre nekonečno navyše máme symbol a kľudne ho môžeš postaviť aj pred kilometre.

Večnosť je naozaj ťažko pochopiteľná, ale treba sa snažiť ju aspoň čiastočne pochopiť, a nerobiť z toho hermetizmus, aby rôzny náboženskí bábkovodiči mohli oblbovať veriacich.
 
Dá sa o večnosti rozprávať ako myriádach rokoch? Za mňa v tomto význame večnosť nenesie označenie nekonečne dlhého časového intervalu, ale niečoho čo existuje vždy, nepretržite, stále, nezávisle od času.
Čas je pre nás vedomé vnímanie zmien. Vnímame včera a dnes ako sled udalostí. Pre Boha, ktorý je "nad" časom toto neplatí. Je prítomný (pôsobí) vo všetkých týchto pre nás okamihov súbežne. Tie, ktoré sú, ktoré budú, ktoré ubehli a ktoré sa pre nás ani nestali. Čas používame ako nevyhnutný nástroj na opis vnímaného. Ak Boh vníma všetko stále, každý pre nás okamih je pre neho rovnaká večnosť, je namieste pri ňom rozprávať o nejakom čase? Akoby preňho tiež ubiehal rovnako ako pre nás?

Niečo ako keď má režisér vo video editore filmový pás a vidí v náhľade celý film. Jeho pohľad je, dalo by sa povedať prítomný naraz všade, vo všetkých častiach. Preňho ten dej (čas) na páse neplynie, no pre teba ako hlavnú postavu "vnútri" filmu ten dej (čas) plynie - vnímaš ho.
Ten film je naša všetkozahrňujúca vesmírna matica, ktorú stvoril Boh.
Predpokladajme, že Boh aj koná... Že nie je to len číra nečinná existencia.
Ak je schopný vnímať, myslieť, konať a riadiť, tak sa úplne seriózne pýtam: čo robil Boh dovtedy než stvoril náš Vesmír? Robil vôbec niečo, alebo iba kajfoval?
 
Ja som osobne toho názoru, že nikdy nebol taký stav, že by Boh nekonal a netvoril. Ak je večnosť nekonečná, tak musí byť celá naplnená činnosťou a vnímaním. Aj keby to znamenalo súčasnú expanziu času nielen do budúcnosti, ale aj do minulosti. Expandujúci čas všetkými smermi. Prepojený príčinnonásledkovými väzbami dejov. Nekonečný fraktál.
 
Myseľ sa môže dostať nad čas... Existovať a vnímať nad časom... Ale iba nad niektorý z tých stvorených časov, nie nad ten hlavný, v ktorom beží Božia myseľ.
Čas nie je iba jeden. Je ich veľa. V hierarchicky usporiadanom strapci.
Práve to umožňuje zomierajúcim uvidieť celý svoj život pred očami ešte raz, v zlomku sekundy.
 
Naposledy upravené:
To su miery vymyslene clovekom vesmiru alebo bohu je to jedno
Kilometre sú vymyslené človekom, ale čas nie. Čas je základná miera bytia. Miera mier.
Bez času (ako dynamiky zmien) nie je vedomie schopné vnímať, myseľ myslieť, duša cítiť. Toto je Božia miera, nie ľudská. Nemôže mu byť ľahostajná.
Bez času neexistuje život, len večná smrť.
 
Myseľ sa môže dostať nad čas... Existovať a vnímať nad časom... Ale iba nad niektorý z tých stvorených časov, nie nad ten hlavný, v ktorom beží Božia myseľ.
Čas nie je iba jeden. Je ich veľa. V hierarchicky usporiadanom strapci.
Práve to umožňuje zomierajúcim uvidieť celý svoj život pred očami ešte raz, v zlomku sekundy.
super téma a výborný výklad....ako Boh tvorí, ako vzniká hmota....?
 
Jardob vsetko sa odohrava v cykloch ktore maju svoje frekvencie a tie sa daju merat v casovych usekoch povedzme intervaloch . Zivot je takyto interval medzi narodenim a smrtou. Co ale clovek nestihol pochopit to si zopakuje pokial ucivo nepochopi. Ak toto co pisem clovek chape tak pochopit chce iba ze by bol masochysta. Takto som to myslel a takto to chapem. Z pohladu vecnosti je to jedno.
 
Naposledy upravené:
Rozumiem, hovoríš o dvoch časoch: tom "na filmovom páse", ktorý je stvorený, a potom ešte hovoríš o Božom čase vo večnosti, pretože všetky tie slovesá, ktoré si spomenul "vnímanie zmien", "Boh vníma", "režiser vidí celý film", nefungujú bez času.
Eskimáci majú 50 výrazov pre sneh a my len jeden pre čas, že? :)
Preto sa mi pozdáva, že ďalšia dimenzia za časom by bola večnosť. Večnosť v sebe zahŕňa čas, no nie je ním ovplyvniteľná. Ja to chápem tak, že čas je súčasťou Boha a Boh nie je ovplyvňovaný jeho plynutím. Ak dokáže vnímať všetky snímky naraz, nebude sa mu to zlievať do súvislého filmu ako nám pri 16 a viac snímkach za sekundu. Tým pádom pri Božích zmenách (myslení, konaní, riadení...) sa to pre nás udeje hneď všetko a všade a zároveň sa nikdy a nič nestane, lebo to tu vlastne už vždycky bolo a nikdy nebolo ináč. Nie sme schopný postrehnúť božiu zmenu, jeho zásahy.

Ako vieme vnímať prejavy Boha?
Predstavme si na chvíľu, že vnímame len 2D - dĺžku a výšku. Pozeráme sa na krásny domček a vidíme len akoby jeho priemet. Zrazu nás začne niekto k domčeku posúvať. Približujeme sa. Stále vnímame len dĺžku a výšku, no akoby bol zrazu domček o niečo dlhší a vyšší. Prečo to nechápeme? Lebo nám uniká hĺbka aj čas - sú mimo nášho zorného poľa.
Zmena parametrov je vlastne náš jazyk životných okolností JŽO.

Ak je schopný vnímať, myslieť, konať a riadiť, tak sa úplne seriózne pýtam: čo robil Boh dovtedy než stvoril náš Vesmír?
Nie je to všetko schopný robiť len vrámci existencie Vesmíru? Ak by sme to prehnali do extrému, že by mohlo existovať niečo ako absolútne nič, tak hneď prvým "niečím" by musel byť vznik aj Boha aj času aj Vesmíru aj plochy aj ... všetkého zároveň? Ak však berieme, že existencia funguje vo večnosti - nepodlieha vplyvu času, teda ani zmenám (v zmysle zmena existencie na absolútne nič, nie jej odlišné formy), nemohol tak existovať ani Boh v absolútnom nič a kajfovať - toto je nereálna, čisto hypotetická rovina, niečo ako práca s imaginárnym i v matematike.

Prečo sa teda vraví, že Boh stvoril Vesmír a nie, že tu všetko bolo večne?
Možno preto, že pôsobenie, vplyv musí vždycky pochádzať zhora - vyššej dimenzie? Boh vie ovplyvňovať čas, no čas nevie ovplyvňovať Boha, teda Boh vytvára čas a nie naopak. Rovnako ako čas ovplyvňuje nás, ale my nevieme jeho, teda čas nás formuje, vytvára takými akí sme od dieťaťa po starca.
Hneď prvou myšlienkou Boha, jeho prejavom, jeho zmenou, jeho existenciou sa dáva vznik aj nášmu Vesmíru v ktorom je jeho bytosť naplnená resp. všadeprítomná.

PS: ešte som uvažoval či sa namiesto slovných výrazov ovplyvňovať nehodí niečo výstižnejšie, ale už to ponechám tak.
 
Mne sa niekoľko krát v živote snívali epizódy z budúcnosti, ktoré sa stali 2-3 týždne neskôr, v jednom prípade až asi 2.5 mes. Nešlo o náhodnú podobnosť, ale dokonalú zhodu. Bolo mi umožnené nahliadnuť za horizont udalostì, vo sne je to pri vhodnom nastavení vedomia možné. Vôľou a mravnosťou sa síce zrejme podieľame na tvorbe udalostí, no skôr ako keby sme volili výhybky na železnici. Potom to už ide v určitej dráhe.
 
A vari chceš tento pojem zahaliť rúškom nepochopiteľnej dogmy? Urobiť z toho hermetické tabu, nech o tom radšej nikto ani nepremýšľa.

V matematike sa predsa dá rátať aj s nekonečnými poliami a tie výpočty fungujú. Pre nekonečno navyše máme symbol a kľudne ho môžeš postaviť aj pred kilometre.

Večnosť je naozaj ťažko pochopiteľná, ale treba sa snažiť ju aspoň čiastočne pochopiť, a nerobiť z toho hermetizmus, aby rôzny náboženskí bábkovodiči mohli oblbovať veriacich.
Ved hej nie hermetizmus ale k slovu vecnost nemame obraz.
 
Eskimáci majú 50 výrazov pre sneh a my len jeden pre čas, že? :)
Preto sa mi pozdáva, že ďalšia dimenzia za časom by bola večnosť. Večnosť v sebe zahŕňa čas, no nie je ním ovplyvniteľná. Ja to chápem tak, že čas je súčasťou Boha a Boh nie je ovplyvňovaný jeho plynutím. Ak dokáže vnímať všetky snímky naraz, nebude sa mu to zlievať do súvislého filmu ako nám pri 16 a viac snímkach za sekundu. Tým pádom pri Božích zmenách (myslení, konaní, riadení...) sa to pre nás udeje hneď všetko a všade a zároveň sa nikdy a nič nestane, lebo to tu vlastne už vždycky bolo a nikdy nebolo ináč. Nie sme schopný postrehnúť božiu zmenu, jeho zásahy.
Áno, súhlas. Boh nie je ovplyvňovaný časom, pretože podľa mňa Boh nežije v prostredí, nemá žiadny vonkajší svet, ktorého by bol súčasťou a ktorý by ho ovplyvňoval.
Myslím si, že Boh má len vnútorný svet, svoju myseľ... Myseľ, ktorá generuje čas... Myseľ, ktorá tvorí tým, že myslí... Neviem, ako v mysli oddeľuje svety, to nie je až tak podstatné, ale to, čo my nazývame matériou, to je len procesom v jeho mysli... Je to len jedna z Božích myšlienok... A pritom nie všetky myšlienky musia byť o našom Vesmíre...

Ako vieme vnímať prejavy Boha?
Predstavme si na chvíľu, že vnímame len 2D - dĺžku a výšku. Pozeráme sa na krásny domček a vidíme len akoby jeho priemet. Zrazu nás začne niekto k domčeku posúvať. Približujeme sa. Stále vnímame len dĺžku a výšku, no akoby bol zrazu domček o niečo dlhší a vyšší. Prečo to nechápeme? Lebo nám uniká hĺbka aj čas - sú mimo nášho zorného poľa.
Zmena parametrov je vlastne náš jazyk životných okolností JŽO.
Súhlas.

Nie je to všetko schopný robiť len vrámci existencie Vesmíru? Ak by sme to prehnali do extrému, že by mohlo existovať niečo ako absolútne nič, tak hneď prvým "niečím" by musel byť vznik aj Boha aj času aj Vesmíru aj plochy aj ... všetkého zároveň? Ak však berieme, že existencia funguje vo večnosti - nepodlieha vplyvu času, teda ani zmenám (v zmysle zmena existencie na absolútne nič, nie jej odlišné formy), nemohol tak existovať ani Boh v absolútnom nič a kajfovať - toto je nereálna, čisto hypotetická rovina, niečo ako práca s imaginárnym i v matematike.

Prečo sa teda vraví, že Boh stvoril Vesmír a nie, že tu všetko bolo večne?
Možno preto, že pôsobenie, vplyv musí vždycky pochádzať zhora - vyššej dimenzie? Boh vie ovplyvňovať čas, no čas nevie ovplyvňovať Boha, teda Boh vytvára čas a nie naopak. Rovnako ako čas ovplyvňuje nás, ale my nevieme jeho, teda čas nás formuje, vytvára takými akí sme od dieťaťa po starca.
Hneď prvou myšlienkou Boha, jeho prejavom, jeho zmenou, jeho existenciou sa dáva vznik aj nášmu Vesmíru v ktorom je jeho bytosť naplnená resp. všadeprítomná.

PS: ešte som uvažoval či sa namiesto slovných výrazov ovplyvňovať nehodí niečo výstižnejšie, ale už to ponechám tak.
Súhlas s tým, že to všetko sa dá robiť len v interakcii s niečím stvoreným. Ale ja si myslím, že cirkev mala potrebu urobiť z tohto nášho vesmíru "jediný a unikátny výtvor", čo by ale znamenalo, že Boh by vo večnosti do tohto úkonu prebýval "v kóme", len existoval a nič nečinil.

To je ale pre večnosť (podľa môjho názoru) absurdná predstava... Oveľa prirodzenejšia predstava pre večnosť je, že všetko sa deje v cykloch... Veľmi podobne, ako tvorenie a zánik sveta opisujú indické védy... Vesmír vzniká a zaniká v cykloch. Nové vesmíre sú si podobné (v zmysle fraktálov), ale vždy trochu iné, modifikované...
Takýmto spôsobom sa dá predpokladať, že Boh vždy konal a koná... Nikdy nebol v kóme...

Navyše, ten pojem nirvána... Vraj to v preklade znamená ničota. To mi veľmi pripomína spomínanú kómu. Ak niekto tvrdí, že cieľom je dosiahnuť nirvánu/ničotu, tak by to znamenalo snažiť sa o kómu: existovať, ale byť v stave bezvedomia, akoby som ani neexistoval...

A to je podľa mňa pohrdanie životom... Vedomie predsa existuje preto, aby vnímalo... Na vnímanie potrebuje čas a život. A myslím si, že aj to je dôvodom, že Boh nielen tvorí scenáre a ľudské osudy, ale sám sa vteľuje do týchto postav, aby si ich životy prežil... Jedna vec je všetko vedieť, a druhá vec je všetko poznanie aj zažiť a precítiť. A to je oslava Tvorenia, oslava Života (z Jeho strany).

@jan18 inak pozor na to, "svet zmien" nemusí automaticky znamenať dualitu. Dualita je hlavne o koncepte protikladov, dobre a zle. No kľudne môžu existovať svety čisto kladnej polarity. Kladov rôznych odtieňov a intenzity. T.j. nie duálne.
 
super téma a výborný výklad....ako Boh tvorí, ako vzniká hmota....?
O tom sa môžeme len dohadovať. Ale ja mám takú predstavu, všetko, čo nazývame stvoreným svetom, sa odohráva v Božej mysli. Boh tvorí vo svojej mysli, vteľuje sa do vytvorených postáv (duša-božia iskra, to je vlastne odštiepena izolovaná časť božieho vedomia, ktorá dobrovoľne zabudne na svoju božskú minulosť, aby sa dokonale mohla stotožniť so svojou novou identitou v tele. T.j. ak sa sťažujeme na božiu nespravodlivosť, treba si uvedomiť, že to bolo celé náš nápad, kým sme ešte boli Bohom. A ak sa tak stalo, tak to má určite vyšší význam.). A je možné, že táto Božia iskra prechádza rôznymi postavami a scenármi, kde získava čoraz viac skúseností, a od postáv plne ponorených do života sa pomaly presúva k postavám, ktoré sa chcú znova vrátiť späť Domov, do Zdroja. Ako iskra, ktorá sa chce vrátiť naspäť do ohňa.
 
O tom sa môžeme len dohadovať. Ale ja mám takú predstavu, všetko, čo nazývame stvoreným svetom, sa odohráva v Božej mysli. Boh tvorí vo svojej mysli, vteľuje sa do vytvorených postáv (duša-božia iskra, to je vlastne odštiepena izolovaná časť božieho vedomia, ktorá dobrovoľne zabudne na svoju božskú minulosť, aby sa dokonale mohla stotožniť so svojou novou identitou v tele. T.j. ak sa sťažujeme na božiu nespravodlivosť, treba si uvedomiť, že to bolo celé náš nápad, kým sme ešte boli Bohom. A ak sa tak stalo, tak to má určite vyšší význam.). A je možné, že táto Božia iskra prechádza rôznymi postavami a scenármi, kde získava čoraz viac skúseností, a od postáv plne ponorených do života sa pomaly presúva k postavám, ktoré sa chcú znova vrátiť späť Domov, do Zdroja. Ako iskra, ktorá sa chce vrátiť naspäť do ohňa.
ak Boh tvorí vo svojej mysli, existuje aj iná "časť" Boha, ktorá nie je božou mysľou? Alebo Boj je všetko iba jedna myseľ.....?
 
ak Boh tvorí vo svojej mysli, existuje aj iná "časť" Boha, ktorá nie je božou mysľou? Alebo Boj je všetko iba jedna myseľ.....?
Neviem... Ale myslím si, že Boh nežije v priestore, t.j. nemá žiadne časti. On iba je. A pravdepodobne je len číra myseľ, číre vedomie...

Dá sa to dokonca prirovnať aj matematicky. Bod je geometrický objekt, ktorý má len jeden rozmer. Ten jeden rozmer vlastne binárne vyjadruje to, že bod existuje. Opak by bol, že neexistuje. My si bod často radi prestavujeme v nejakom priestore. Ale tak to vôbec nemusí byť. Bod nepotrebuje žiaden priestor. Bod je definovaný iba tým, že je. Nič iné pre svoju definíciu nepotrebuje.
Bod je analógiou čísla nula. Toto číslo tiež iba existuje, a zároveň predstavuje akoby nič. Bod je tiež akoby nič, pretože (aby to myseľ dokázala ako tak uchopiť) sa hovorí, že bod je nekonečne malý objekt. V skutočnosti to nie je pravda. Bod nemá žiadne rozmery, žiadnu veľkosť. On iba je...

A tak, ako sa v čísle nula skrývajú všetky ostatné čísla (z nuly možno odvodiť všetky čísla, preto sa nesmie deliť nulou, lebo výsledok je nepredvídateľný), tak aj v bezrozmernom bode sa skrývajú všetky ostatné rozmerné objekty: priamky, štvorce, gule, hyperobjekty, aj čas...
2x0=0 tj 0/0=2
3x0=0 tj 0/0=3
a tak ďalej so všetkými číslami.

Zvonka vidíme nulu, ale v nej je všetko.
Zvonka neviditeľný bezrozmerný bod, ale v ňom plnosť objektov...

Pritom žiadne zvonka neexistuje. My všetci sme vnútri tohoto mystéria.
 
Naposledy upravené:
Áno, súhlas. Boh nie je ovplyvňovaný časom, pretože podľa mňa Boh nežije v prostredí, nemá žiadny vonkajší svet, ktorého by bol súčasťou a ktorý by ho ovplyvňoval.
Myslím si, že Boh má len vnútorný svet, svoju myseľ... Myseľ, ktorá generuje čas... Myseľ, ktorá tvorí tým, že myslí... Neviem, ako v mysli oddeľuje svety, to nie je až tak podstatné, ale to, čo my nazývame matériou, to je len procesom v jeho mysli... Je to len jedna z Božích myšlienok... A pritom nie všetky myšlienky musia byť o našom Vesmíre...


Súhlas.


Súhlas s tým, že to všetko sa dá robiť len v interakcii s niečím stvoreným. Ale ja si myslím, že cirkev mala potrebu urobiť z tohto nášho vesmíru "jediný a unikátny výtvor", čo by ale znamenalo, že Boh by vo večnosti do tohto úkonu prebýval "v kóme", len existoval a nič nečinil.

To je ale pre večnosť (podľa môjho názoru) absurdná predstava... Oveľa prirodzenejšia predstava pre večnosť je, že všetko sa deje v cykloch... Veľmi podobne, ako tvorenie a zánik sveta opisujú indické védy... Vesmír vzniká a zaniká v cykloch. Nové vesmíre sú si podobné (v zmysle fraktálov), ale vždy trochu iné, modifikované...
Takýmto spôsobom sa dá predpokladať, že Boh vždy konal a koná... Nikdy nebol v kóme...

Navyše, ten pojem nirvána... Vraj to v preklade znamená ničota. To mi veľmi pripomína spomínanú kómu. Ak niekto tvrdí, že cieľom je dosiahnuť nirvánu/ničotu, tak by to znamenalo snažiť sa o kómu: existovať, ale byť v stave bezvedomia, akoby som ani neexistoval...

A to je podľa mňa pohrdanie životom... Vedomie predsa existuje preto, aby vnímalo... Na vnímanie potrebuje čas a život. A myslím si, že aj to je dôvodom, že Boh nielen tvorí scenáre a ľudské osudy, ale sám sa vteľuje do týchto postav, aby si ich životy prežil... Jedna vec je všetko vedieť, a druhá vec je všetko poznanie aj zažiť a precítiť. A to je oslava Tvorenia, oslava Života (z Jeho strany).

@jan18 inak pozor na to, "svet zmien" nemusí automaticky znamenať dualitu. Dualita je hlavne o koncepte protikladov, dobre a zle. No kľudne môžu existovať svety čisto kladnej polarity. Kladov rôznych odtieňov a intenzity. T.j. nie duálne.
Nirvána je splynutie s Bohom, teda stav dokonalého duchovného naplnenia. Kóma je stav bezvedomia- stotožnenie s Tamas. Inak súhlas.
 
Áno, súhlas. Boh nie je ovplyvňovaný časom, pretože podľa mňa Boh nežije v prostredí, nemá žiadny vonkajší svet, ktorého by bol súčasťou a ktorý by ho ovplyvňoval.
Myslím si, že Boh má len vnútorný svet, svoju myseľ... Myseľ, ktorá generuje čas... Myseľ, ktorá tvorí tým, že myslí... Neviem, ako v mysli oddeľuje svety, to nie je až tak podstatné, ale to, čo my nazývame matériou, to je len procesom v jeho mysli... Je to len jedna z Božích myšlienok... A pritom nie všetky myšlienky musia byť o našom Vesmíre...


Súhlas.


Súhlas s tým, že to všetko sa dá robiť len v interakcii s niečím stvoreným. Ale ja si myslím, že cirkev mala potrebu urobiť z tohto nášho vesmíru "jediný a unikátny výtvor", čo by ale znamenalo, že Boh by vo večnosti do tohto úkonu prebýval "v kóme", len existoval a nič nečinil.

To je ale pre večnosť (podľa môjho názoru) absurdná predstava... Oveľa prirodzenejšia predstava pre večnosť je, že všetko sa deje v cykloch... Veľmi podobne, ako tvorenie a zánik sveta opisujú indické védy... Vesmír vzniká a zaniká v cykloch. Nové vesmíre sú si podobné (v zmysle fraktálov), ale vždy trochu iné, modifikované...
Takýmto spôsobom sa dá predpokladať, že Boh vždy konal a koná... Nikdy nebol v kóme...

Navyše, ten pojem nirvána... Vraj to v preklade znamená ničota. To mi veľmi pripomína spomínanú kómu. Ak niekto tvrdí, že cieľom je dosiahnuť nirvánu/ničotu, tak by to znamenalo snažiť sa o kómu: existovať, ale byť v stave bezvedomia, akoby som ani neexistoval...

A to je podľa mňa pohrdanie životom... Vedomie predsa existuje preto, aby vnímalo... Na vnímanie potrebuje čas a život. A myslím si, že aj to je dôvodom, že Boh nielen tvorí scenáre a ľudské osudy, ale sám sa vteľuje do týchto postav, aby si ich životy prežil... Jedna vec je všetko vedieť, a druhá vec je všetko poznanie aj zažiť a precítiť. A to je oslava Tvorenia, oslava Života (z Jeho strany).

@jan18 inak pozor na to, "svet zmien" nemusí automaticky znamenať dualitu. Dualita je hlavne o koncepte protikladov, dobre a zle. No kľudne môžu existovať svety čisto kladnej polarity. Kladov rôznych odtieňov a intenzity. T.j. nie duálne.
Aj tie odtiene sú už protiklady, len nie s tak silným kontrastom, ale slabším. Bledosivá sa od tmavosivej líši posunom k bielej, ale slabším kontrastom ako čierna a biela.
 
Naposledy upravené:
Neviem... Ale myslím si, že Boh nežije v priestore, t.j. nemá žiadne časti. On iba je. A pravdepodobne je len číra myseľ, číre vedomie...

Dá sa to dokonca prirovnať aj matematicky. Bod je geometrický objekt, ktorý má len jeden rozmer. Ten jeden rozmer vlastne binárne vyjadruje to, že bod existuje. Opak by bol, že neexistuje. My si bod často radi prestavujeme v nejakom priestore. Ale tak to vôbec nemusí byť. Bod nepotrebuje žiaden priestor. Bod je definovaný iba tým, že je. Nič iné pre svoju definíciu nepotrebuje.
Bod je analógiou čísla nula. Toto číslo tiež iba existuje, a zároveň predstavuje akoby nič. Bod je tiež akoby nič, pretože (aby to myseľ dokázala ako tak uchopiť) sa hovorí, že bod je nekonečne malý objekt. V skutočnosti to nie je pravda. Bod nemá žiadne rozmery, žiadnu veľkosť. On iba je...

A tak, ako sa v čísle nula skrývajú všetky ostatné čísla (z nuly možno odvodiť všetky čísla, preto sa nesmie deliť nulou, lebo výsledok je nepredvídateľný), tak aj v bezrozmernom bode sa skrývajú všetky ostatné rozmerné objekty: priamky, štvorce, gule, hyperobjekty, aj čas...
2x0=0 tj 0/0=2
3x0=0 tj 0/0=3
a tak ďalej so všetkými číslami.

Zvonka vidíme nulu, ale v nej je všetko.
Zvonka neviditeľný bezrozmerný bod, ale v ňom plnosť objektov...

Pritom žiadne zvonka neexistuje. My všetci sme vnútri tohoto mystéria.
áno, aj ja to takto vnímam. Neexistuje nič mimo Boha Boh je vo všetkom a všetko je v Bohu, on le Všejediné
 
Naspäť
Top Bottom