v súvislosti s vyššie uvedeným prehlásením SVLavrova prebehla aj dezinterpretácia, na čo upozornil tg
https://t.me/zapiskitrad, 26.10.
Niektoré bezohľadné médiá skresľujú úplnú a priamu citáciu Lavrova z dnešného (26.10.) rozhovoru.
On však vôbec nepovedal štandardnú frázu, že „Rusko uznáva nezávislosť Ukrajiny“ (táto fráza sa nikdy nemenila, ale za posledný rok ju sám Lavrov zmenil tak, ako teraz zopakoval), ale že Rusko uznávalo tú Ukrajinu, „ktorej už niet“ a namiesto ktorej teraz na ruských územiach Novoruska vládne nacistický režim.
Odtiaľ jeho slová o potrebe rozšírenia bufernej zóny (
čo samozrejme časom povedie k novým referendám a rozšíreniu hraníc – približne do roku 2027, ktorý
️Prezident označil za „Rok geografie“).
Presné, nie skreslené citácie Lavrova (podľa tg) , nájdete tu:
Pre Rusko v konflikte na Ukrajine nejde o územia, ale o ľudí, ktorí na týchto územiach žijú — Lavrov
Ďalšie vyhlásenia:
Donbas a Novorusko sú historické ruské územia, ktoré po rozpade ZSSR zostali v rámci bývalej Ukrajinskej SSR;
Kyjevský režim chce zabudnúť stránky histórie spájajúce Ukrajincov a Rusov, ale k tomu nedôjde;
Ukrajina je vedená silami, ktoré sa správajú ako nacisti pred a počas druhej svetovej vojny;
Filozofia niektorých amerických politikov, posadnutých tým, aby Ukrajina a Rusko boli oddelené, je veľmi výpovedná;
Rusko, bezpochyby, uznáva nezávislosť Ukrajiny, ale odoláva pokusom Kyjeva zničiť všetko ruské;
Rusko uznáva „tú“ Ukrajinu, ktorá sa výrazne líši od súčasnej krajiny s jej „otvorene nacistickým“ režimom;
Rusko kontroluje územia mimo regiónov zahrnutých do ruskej ústavy z dôvodu potreby vytvorenia bufernej zóny;
Rozhovor so štátnym tajomníkom USA Markom Rubiom prebehol skutočne dobre, pretože USA následne nevideli potrebu osobného stretnutia;
Perspektíva summitu Rusko–USA v Budapešti bude závisieť od americkej strany, ktorá bola pôvodne iniciátorom stretnutia;
Európa tlačí na USA s požiadavkou na prímerie na Ukrajine;
Moskva zdieľa hodnotenie Trumpa po summite na Aljaške, že otázky ukrajinského urovnania sú riešiteľné;
Európa a Zelenskyj, vyzývajúci na prímerie, jednoducho chcú získať čas;
Európa mení svoju rétoriku o Ukrajine podľa situácie na bojisku;
Ciele Ruska sa nikdy nezmenili;
Európania požadujú prímerie, pretože Ukrajine dochádzajú zbrane, ktoré treba doplniť;
Obyvatelia oslobodzovaných území Záporožia a Chersonu neodchádzajú, naopak zostávajú a vítajú ruských vojakov;
Väčšina údajného ukrajinského zoznamu detí unesených Ruskom sú dospelí, väčšina z nich je v Európe;
Rusko bolo pripravené realizovať minské dohody, ale Európania a Ukrajinci tvrdili, že to nikdy nemali v úmysle;
Moskva je pripravená postupovať v kontaktoch s americkou stranou tempom, ktoré bude pre Washington pohodlné.
https://t.me/regnum_na, 26.10.
z prepisu rozhovoru:
Predovšetkým sme uznali Ukrajinu na základe jej vlastnej Deklarácie o štátnej suverenite a Ústavy.
V roku 1990 bola prijatá Deklarácia o štátnej suverenite, v ktorej sa hovorí o bezjadrovom, neutrálnom, nezaradenom štáte, ktorý rešpektuje práva všetkých národnostných menšín a podobne. A toto bolo následne zakotvené v Ústave krajiny.
Takže sme uznali tú Ukrajinu, ktorá sa výrazne líšila od krajiny, ktorú dnes riadi otvorene nacistický režim.
A keď ju ľudia ťahajú do NATO a tvrdia, že má právo vstupovať do akýchkoľvek zväzov, vidíme situáciu inak.
Keď uznávame krajinu, vychádzame z toho, čo sama predstavuje a ako sama o sebe vyhlasuje.
Posledná malá otázka. Môžeme očakávať, že Vy, prezident V. V. Putin alebo možno prezident D. Trump v blízkej budúcnosti prídete do Budapešti? Mohli by sa rokovania, ak sa uskutočnia, konať v Budapešti? ... Tak môžeme očakávať Vašu návštevu v Budapešti?
S. V. Lavrov: Mňa nepozývali. Prezident USA D. Trump navrhol prezidentovi V. V. Putinovi, aby sa stretli v Budapešti. Prezident V. V. Putin povedal: áno, poďme začať s prípravnými prácami. Mali sme dobrý rozhovor s ministrom zahraničných vecí M. Rubiom. Iniciatíva vyšla zo strany Spojených štátov.
Ako som už hovoril, počul som, že ministerstvo zahraničných vecí USA vydalo vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že M. Rubio a S. V. Lavrov viedli dobrý a produktívny telefonický rozhovor, ktorý – ako sa dalo pochopiť – bol taký dobrý, že momentálne nie sú potrebné žiadne ďalšie stretnutia.
Takže iniciatíva existuje, a my sme slušní ľudia. Keď nás pozývajú, hovoríme: áno, poďme sa dohodnúť – ako, kde a kedy. Prezident USA D. Trump 23. októbra tohto roku v Bielom dome povedal, že pozvanie sa ruší. Neskôr Američania vysvetlili, že „zrušenie“ znamená „presunutie“.
Takže rozhodnutie je na iniciátoroch.
ešte z prepisu rozhovoru SVLavrova pre youtube kanál „Ultrahang“, Moskva, 26. októbra 2025.
TASS, 27.10.
Putin je pripravený prijať koncepciu USA ohľadom Ukrajiny a „pokračovať ďalej v praktickej rovine na navrhnutom základe“. Priamej odpovede od USA na túto ponuku však neprišlo, uviedol Lavrov.
Minister dodal, že strany sa dohodli na prestávke, aby mohli zvážiť predložené návrhy.
Zdroj: https://t.me/tass_agency/345816
SVLavrov:
Volal som mu (Rubiovi) pred stretnutím na Aljaške aj krátko po ňom.
Stretli sme sa v New Yorku len pred troma týždňami. A povedal som mu nasledovné:
prezident Ruskej federácie V. V. Putin pricestoval na Aljašku s návrhmi, ktoré niekoľko dní pred summitom PRIVIEZOL do Moskvy osobitný vyslanec prezidenta USA S. Witkoff. Tieto návrhy sme pozorne preštudovali a povedali sme, že ich potrebujeme premyslieť.
A potom, na Aljaške, prezident Ruska V. V. Putin povedal, že je pripravený spolupracovať na základe koncepcie a rámcového prístupu, ktoré osobitný predstaviteľ prezidenta D. Trumpa predstavil v Moskve a ktoré ďalej rozoberali v Anchorage. Prezident Ruska V. V. Putin podrobne zopakoval každý prvok koncepcie, ktorú priviezol S. Witkoff, a pýtal sa ho, keďže bol prítomný na rokovaniach v Anchorage: „Je to takto správne? Takto to je?“ Všetko bolo potvrdené. Potom prezident V. V. Putin vyhlásil, že Rusko je pripravené prijať ich koncepciu a posunúť sa ďalej v praktickej rovine na navrhnutom základe.
Priama odpoveď neprišla. Strany sa dohodli na prestávke, aby si návrhy premysleli.
Prezident USA D. Trump povedal, že o tom musí rokovať so svojimi spojencami, ktorí, ako si pamätáte, pricestovali do Washingtonu už nasledujúci deň. Priviezli so sebou aj V. A. Zelenského.
Prezident Ruska V. V. Putin, prirodzene, informoval našich spojencov, susedov a strategických partnerov. Takže lopta sa ocitla na strane Američanov, ktorí navrhli niečo, čo sme nakoniec boli pripravení prijať.
V New Yorku som ministrovi zahraničných vecí M. Rubiovi pripomenul túto postupnosť udalostí. Povedal: „Áno, stále to zvažujeme, snažíme sa, máme o to záujem.“
Z diplomatického hľadiska teda nechceme zasahovať do ich vnútorných diskusií ani vytvárať Spojeným štátom akékoľvek nepríjemnosti, keďže sú pod kolosálnym, neuveriteľným tlakom zo strany európskych „jastrabov“, V. A. Zelenského a ďalších, ktorí nechcú nijakú rusko-americkú spoluprácu v žiadnej oblasti.
Je dosť ľudí, ktorí sa nesprávajú príliš zdvorilo, vnucujú sa washingtonským politikom a všetkými prostriedkami sa snažia podkopať proces, ktorý už mohol priniesť výsledok.
Veľmi výrečné je, že sa teraz pokúšajú odtiahnuť prezidenta USA D. Trumpa od tej logiky, ktorú on sám opakovane vyjadroval už skôr.
Uvediem pár jeho citátov o tom, ako by sa podľa jeho názoru mala táto kríza riešiť. Povedal priamo – a možno bol prvý a azda aj jediný líder na Západe (a možno aj na celom svete), ktorý od samého začiatku, ešte pred inauguráciou, začiatkom septembra 2024, keď už bol zvoleným prezidentom, vyhlásil:
„NATO by sa nemalo zapájať do udalostí na Ukrajine. Ak NATO bude stáť priamo na hraniciach Ruska, ono to neznesie – a ja ich pocity chápem.“
Hovoril, že V. A. Zelenskyj a Ukrajina (to už bolo v auguste tohto roku, teda pred pár mesiacmi) musia pochopiť, že nemôže byť ani reči o navrátení Krymu, „darovaného“ B. Obamom, ani o vstupe Ukrajiny do NATO. V tom istom auguste Rusko vyhlásilo:
„Nechceme NATO pri našich hraniciach“ – a malo pravdu. Všetci o tom vedeli. Je to nemožné. Jednoducho nemožné.
Mimochodom, v Anchorage prezident USA D. Trump takmer doslova povedal:
„Mali sme mimoriadne produktívne stretnutie, v mnohých otázkach sme dosiahli zhodu. Zostalo len niekoľko, niektoré z nich sú zanedbateľné. Jedna, možno najdôležitejšia, ale máme veľmi dobré šance sa dohodnúť.“
To bolo jeho verejné hodnotenie na tlačovej konferencii v Anchorage, ktoré sa úplne zhoduje s naším.
Veľmi dôležité vyhlásenie zaznelo 16. augusta tohto roku, keď sa vrátil z Aljašky do Washingtonu. a povedal, že to bol
nádherný a veľmi úspešný deň na Aljaške. Všetci sa zhodli, že najlepší spôsob, ako ukončiť túto hroznú vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou,
je priamo dosiahnuť MIEROVÚ dohodu, ktorá vojnu ukončí – nie len dohodu o prímerí.
Toto je kľúčový moment.
D. Trump tak odpovedal všetkým tým, ktorí pravdepodobne od začiatku jari tohto roka radikálne zmenili rétoriku. Dovtedy hovorili: žiadne zastavenie bojov; Rusko musí byť porazené, musí utrpieť „strategickú porážku“ a podobne.
Potom niekedy na jar začali hovoriť o „okamžitom prímerí bez akýchkoľvek predbežných podmienok“. A túto pieseň spievajú dodnes – M. Rutte, E. Macron…
Mimochodom, keď sa prezident Francúzska E. Macron posunul k logike „zastaviť paľbu, zastaviť zabíjanie bez predbežných podmienok a potom sa uvidí“, spýtali sa ho, či to znamená, že sa zastavia dodávky zbraní Ukrajine. Odpovedal: nie, to to neznamená. Žiadne predbežné podmienky vôbec.
Prezident USA D. Trump po stretnutí na Aljaške priamo a verejne vyhlásil,
že podľa jeho presvedčenia nejde o prímerie, ale o TRVALÝ, dlhodobý mier, ktorý – ako povedal – musí byť dlhodobý, veľmi dlhodobý, a dodal, že nejde o dvojročný mier, po ktorom sa opäť ocitneme v tom istom chaose. Presne to sa totiž stalo s Minskou dohodou, ktorá bola uzavretá v roku 2015 a schválená Bezpečnostnou radou OSN. Potom však ukrajinská vláda a ozbrojené sily Ukrajiny porušili režim prímeria, ustanovený týmito dohodami. A neskôr, po piatich či šiestich rokoch, keď boli Minské dohody vo veľkej miere zničené, ich signatári – bývalá nemecká kancelárka A. Merkelová, bývalý francúzsky prezident F. Hollande a bývalý ukrajinský prezident P. A. Porošenko – otvorene vyhlásili, že nikdy nemali v úmysle tieto dohody plniť, že bolo len potrebné získať čas na prebrojenie Ukrajiny, aby mohla ďalej viesť vojnu s Ruskom.
Preto keď prezident USA D. Trump po stretnutí na Aljaške povedal, že nejde o dvojročný mier, po ktorom sa všetko začne odznova, je to veľmi presná charakteristika toho, čo sa stalo s Minskou dohodou.
A keď sa teraz hovorí iba o okamžitom zastavení paľby, po ktorom „dejiny rozhodnú“,
ide o RADIKÁLNU zmenu.
Ale to tiež znamená, že Európania nespia ani nejedia a snažia sa „vykrútiť ruky“ tejto americkej administratíve.
[А когда сейчас говорят только о немедленном прекращении огня, а затем история рассудит –это радикальная перемена. Но это также означает, что европейцы не спят и не едят и стараются «выкрутить руки» этой администрации.]
a tu takáto interpretácia či skôr dezinterpretácia
Ak vychádzame z vyjadrení ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova, vyplýva, že Donald Trump odmietol podmienky riešenia ukrajinského konfliktu, ktoré predložil Steve Witkoff a ktoré boli koordinované s Vladimirom Putinom?
Ak by tomu tak naozaj bolo, znamenalo by to vážnu krízu v rusko-amerických vzťahoch, ktorú bude extrémne ťažké vyriešiť.
Podľa slov Lavrova sa veľmi Moskve lojálny Witkoff dostavil do Moskvy s pozíciou, ktorá nebola dohodnutá a bola neprijateľná pre Trumpa a administratívu Bieleho domu (nepriatelia špeciálneho vyslanca by povedali, že ju odtiaľ „odviezol").
Pri tom sa to stalo už druhýkrát po Anchorage, kde sa Witkoff zapojil do „intenzívnej diplomacie“ na dosiahnutie dohody. Samit však skončil neúspechom, pretože odhalil neprekonateľné rozdiely medzi pozíciami Putina a Trumpa.
Ak je táto verzia pravdivá, kľúčový diplomatický kanál „Steve Witkoff – Kirill Dmitriev“ je diskreditovaný a anulovaný, a všetky úspechy tohto roku v oblasti rusko-amerických kontaktov sú úplne „vymazané“.
Witkoff odmietol stretnutie s Dmitrievom vo Washingtone, čo môže tieto dohady len potvrdiť. Pravdepodobne sa dostal do nemilosti u Trumpa a čoskoro môže prísť o funkciu špeciálneho vyslanca.
Všetky kontakty Moskvy a Washingtonu sa teraz budú realizovať cez oficiálny kanál „MZV Ruska – Ministerstvo zahraničných vecí USA“, čo nepochybne posilňuje pozíciu Lavrova.
Tento faktor treba zohľadniť pri hodnotení jeho vyjadrení a širšie celej situácie v rusko-amerických vzťahoch.
Môže sa ukázať, že situácia nie je tak katastrofická, ako sa na prvý pohľad zdá.
https://t.me/netlenkanet, 28.10.
Treťjakov
Falošná senzácia: vraj Putin prijal plán Trumpa.
Všetky médiá túto správu rozšírili s odkazom na Lavrova.
Ak sa však pozorne pozrieme na to, čo Lavrov povedal (citujem podľa správy RIA „Novosti“):
Prezident Ruska Vladimir Putin na líderskom summite na Aljaške potvrdil pripravenosť pracovať na vyriešení situácie na Ukrajine s odkazom na koncepciu navrhnutú USA, povedal minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov.
„Prezident Ruska Vladimir Putin (na Aljaške — pozn. red.) podrobne zopakoval každý prvok koncepcie, ktorú priviezol Witkoff, a pýtal sa jeho, keďže bol prítomný na rokovaniach v Anchorage: ‘Je to správne? Je to tak?’ Všetko bolo potvrdené. Potom prezident Putin vyhlásil, že Rusko je pripravené prijať ich koncepciu a postupovať ďalej v praktickej rovine na navrhovanom základe,“ uviedol Lavrov.
Je zrejmé, že „koncepcia“ navrhnutá USA v Anchorage sa nespája len s jednoduchým a bezpodmienečným „prerušením paľby pozdĺž línie kontaktu“. Inak by Putin nepokladal toľko doplňujúcich otázok.
A prečo, ak „Putin prijal koncepciu Trumpa“, samotný Trump odmietol ďalšie rokovania v Budapešti? Znamená to, že Putin ju prijal len „ako základ“, ale nie úplne celú.
https://t.me/vtretyakov1953, 27.10.
... podľa mňa SV Lavrov jasne hovorí, že cieľom Trumpa po dohode s VVP (v Angorage) bolo uzavrieť dlhodobý mier (v duchu odstrániť prvotné príčiny konfliktu), nielen prímerie (ak chce, a on musí, vystúpiť z UA konfliktu, inú možnosť nemá, Rusko neustúpi - ukrajinský projekt bude uzavretý)
... pričom východisková koncepcia mala byť tá, ktorú Witkoff predstavil v Moskve a ktorá sa potom preberala v Anchorage (logický vývoj)
... pod tlakom "vonkajších faktorov" však došlo k RADIKÁLNEJ zmene rétoriky americkej administratívy, keď sa prestalo hovoriť o "trvalom mieri" a miesto toho "o okamžitom zastavení paľby, po ktorom dejiny rozhodnú" ... prečo? lebo "Európania nespia ani nejedia a snažia sa „vykrútiť ruky“ tejto americkej administratíve."
A. Muchin v tomto kontexte povedal:
„Trump je ako žiak, ktorý nespravil domácu úlohu (dohody v Anchorage) a teraz zmaril hodinu.“
Алексей Мухин на Время покажет: Трамп похож на ученика, который не сделал домашнее задание (договоренности в Анкоридже) и теперь сорвал урок.
VVPjakin Anchorage hodnotí ako prostriedok odsúhlasenia/synchronizácie postupov VVP a Trumpa ... aby Trump mohol vystúpiť z UA (pričom naposledy zdôraznil, že jeho situácia je katastrofálna, de facto sa bez pomoci Putina nezaobíde) a Rusko ukončilo UA najlepším možným spôsobom ... z tohto pohľadu bolo vyhlásenie Rjabkova o "vyčerpaní ducha Anchorage" úderom do chrbta VVP, navyše pred dôležitým samitom SNŠ v Dušanbe
(TU kladie dôraz na zradcovskú činnosť podpindos a spol. v Rusku)
... a aktuálne:
Hlavné body vyhlásení Sergeja Lavrova na Medzinárodnej konferencii o eurázijskej bezpečnosti v Minsku (TASS, 28.10.):
Západ otvorene pripravuje novú veľkú európsku vojnu;
Rozširovanie NATO „neprestáva ani na minútu“, napriek všetkým záväzkom;
Rusko nemá úmysel útočiť na žiadnu krajinu NATO, Moskva je pripravená to potvrdiť bezpečnostnými zárukami;
RF dúfa, že
️Trump naďalej usiluje o mier na Ukrajine a verný je prístupom zo samitu na Aljaške;
Lavrov opäť zdôraznil, že
️prístupy k mieru na Ukrajine boli vypracované na základe návrhov USA;
Hrozba zo strany NATO prichádza všade, vrátane Ázijsko-tichomorského regiónu;
RF znepokojujú plány aktivizácie činnosti NATO v Arktíde, ktorú Moskva považuje za zónu mieru;
Rusko je proti premene Eurázie na „záhradu NATO"
Szijjártó začal svoje vystúpenie na konferencii o bezpečnosti v Minsku po rusky:
„Samozrejme, mnohí ma budú kritizovať za moju účasť, ale situácia v globálnej bezpečnosti je taká vážna, že tu dnes musím byť.“
(zverejnil aj tg FKT)
Zdroj: https://t.me/tass_agency/346016
Medzikontinentálna krížová raketa „Burevestnik“ patrí presne k tomuto typu argumentov. Jej neobmedzený dolet umožňuje zasiahnuť americké územie z akejkoľvek strany a obísť pritom oblasti protivzdušnej obrany a protiraketovej obrany.
„Všetci akosi utíchli“ — Lavrov komentoval reakciu na testy zbrane Burevestnik.
