Slavjanin,Znova sme pri slove "výlučne". V tom, čo som napísal, nikde nie je "výlučne", práve naopak, naschvál som tam podotkol, že možné je aj niečo iné, ale MOŽE to napriek tomu dopadnúť AŽ TAK ZLE. Niečo je tam napísané nesprávne?
Čo sa týka fragmentácie, znova pripomínam, že horšia fragmentácia už bude až pri prípadnom prejave. Pretože jej náznaky sme už zažili počas COVIDizmu, kde bezpečnostné zložky štátu boli použité na priame potláčanie odporu = zneužité. Posledné štádium fragmentácie = rozpad. Keď niekto riadi za pomoci použitia prostriedkov 6. priority, znamená to, že inak = lepšie riadiť nedokáže.
Znova sme ostali pri tom, čo ty vidíš ako rozširovanie paniky a strachu. Ale tak to nie je. Okrem toho pridal si tu taktiež na výber iba z 2 možností buď/alebo. Ale popri tom tá prvá možnosť, kde ty vidíš spomínaný strach, môže bežať (a beží) paralelne s tou druhou. K tej prvej možnosti si treba uvedomiť, že pokiaľ objekt riadenia (populácia) je nevedomý a niektorým subjektom bude zámerne vháňaný do napĺňania daného scenára, ktorý to bude robiť vedome, výsledok bude jednoznačný. Budovanie širšej stability je dlhodobý proces a my máme málo času. Preto budem rád, ak upresníš ako:
1. predísť možnému scenáru pri vláde PS,
2. použiť na to prostriedky širšej stability,
Inými slovami:
Ja POČÍTAM S NAJHORŠOU MOŽNOU MOŽNOSŤOU na základe vyhodnotenia minulého správania a faktorov, ktoré sú dnes reálne prítomné v riadiacom prostredí.
Ty POČÍTAŠ so "škálou vývoja", ale zatiaľ si neuprenil, že ktoré prostriedky na zmenu situácie pri naplnení tých niektorým mnou pomenovaných krokov, sú nám dostupné. Okrem spoľahnutia sa na to, že .... (neviem čo) ... niekto to zariadia tak, aby sa to odohralo inak (kto je to ten niekto? Pripomína to slepú vieru, pokiaľ nepredložíš varianty.)
Postulát "spoľahlivosti stavov" hovorí, že všetko, čo sa môže zlámať a pokaziť sa zláme a pokazí.
Príklad mnou použitý skôr s lanovým mostom je dobrý:
Človek, ktorý to má v hlave v poriadku, nebude počas prechodu po starom a hnilom lanovom moste nad priepasťou robiť saltá mortále, stojky na hlave či premety a kotrmelce.
Ak po tomto moste mám ísť, musím vedome zvážiť všetky AJ TIE NAJHORŠIE RIZIKÁ, a musia o nich vedieť všetci, alebo aspoň maximálna možná množina ľudí. Toto nie je normálna situácia, kde si môžeš dovoliť:
a.) spoľahnúť sa,
b.) zariskovať.
Tu je nutné ísť na istotu. A nie čakať, šak hádam v panike sa to potom všetko vyrieši lepšie. Mať plán je vždy lepšie, ako nemať nič a v chaose sa potom utopiť.
Tebou spomínaná škála vetiev vývoja zaniká pokiaľ ide o reakciu davu/stáda, pretože v minulosti už bolo otestované v podobných situáciách, hlavne teda pri povinne-dobrovoľnom testovaní. Kedy nebolo ani treba použiť vyhrážanie sa stratou zamestnania (ostalo to visieť v ľufte viac menej vo väčšine prípadov) a ľudia išli tak, ako sa od nich chcelo (a tu išlo "iba" o hrozby, a čo keď budú použité zbrane? To situáciu ešte viac zhoršuje a zaisťuje ešte väčšiu poslušnosť = vetvenie vývoja padá). Drvivá väčšina z nich si nevedela predstaviť, že by sa niečo také, ako za COVIDizmu mohlo vôbec diať. A keby si tento scenár odhalil predtým a povedal im to, drvivá väčšina z nich by ťa vysmiala. Dnes máme 2 výhody oproti r. 2020.:
1. priamu skúsenosť,
2. najhorší možný scenár poznáme.
Takže nič nestojí "na vode" a alarmovaní/hystérii. Je to na skúsenosti založené poznanie, a o zverejnenom scenári má každý možnosť zauvažovať, takže tieto 2 veci z nás nerobia falošných prorokov a strata dôveryhodnosti nehrozí, keďže prakticky každá jedna veta z toho, čo som napísal, je podložiteľná tým, čo sa dialo v minulosti = nie je to postavené na tom, že zrazu niekto prichádza a zrazu niekto kričí a presviedča.
Znova opakujem, že tu nejde o komunikáciu nevyhnutnosti scenára, ale o jeho odvrátenie tým, že sa označia pravdepodobnostne silné možnosti vývoja vopred, pretože ľudia zatiaľ dokážu reagovať na to, čo nechcú.
Dám protiotázku:
Čo sa stane, ak PS vyhrá a scenár sa naplní v rovnakej alebo ešte horšej intenzite?
Aká bude vtedy dôveryhodnosť toho, kto mohol povedať a nepovedal?
A kto vôbec ostane, aby nám nabudúce ešte mohol veriť?
Prevencia je dostatočne presná. Nejde o žiadny alarmizmus.
Ale keďže považujem tvoje uvažovanie za správne, navrhujem, aby si pridal iné vetvy vývoja, aby tak bolo možné porovnať, ktoré z nich sú pravdepodobnejšie, a doplniť danú prevenciu aj o ne, aby mal človek možnosť prípadne s nimi počítať a nezávisieť na tom, čo som napísal ja.
To oceňujem. Ale zároveň ocením, ak nebudem vháňaný/prezentovaný štýlom, ktorým to prezentuješ (alarmizmus, nevyhnutnosť, hystéria, katastrofizmus), lebo už to tu opakujem 10ty krát, priamo v texte je napísané, a je to tam zdôraznené, že ide o jednu z variánt vývoja.
KTO CHCE MIER, PRIPRAVUJE SA NA VOJNU!
(slovami našich bratov: "Kdo je připraven, není překvapen!"
v tomto bode si myslím, že sa už neodlišujeme v samotnom uznaní rizika, ale v spôsobe jeho váženia a komunikácie.
Opakovane si zdôraznil, že nejde o výlučnú ani nevyhnutnú vetvu vývoja, ale o jednu z možných, ktorú považuješ za pravdepodobnostne silnú. To beriem.
Moja poznámka smerovala iba k tomu, aby dominantná komunikácia jednej vetvy neprekryla ostatné – nie preto, že by som ju popieral, ale preto, že pracujem s rozložením rizika naprieč spektrom.
Tvoja pozícia je:
„Ak existuje významné riziko, je potrebné naň upozorniť dopredu.“
Moja pozícia je:
„Ak existuje významné riziko, treba ho pomenovať presne a zároveň držať otvorené aj ďalšie vetvy, aby sa prevencia nezúžila len na jednu.“
To je metodický rozdiel, nie spor o to, či riziko existuje.
Súhlasím s tým, že kto chce mier, pripravuje sa.
Otázka, ktorú si kladiem, je iba táto:
Pripravujeme sa tak, aby sme minimalizovali riziko bez toho, aby sme sami posilnili napätie, ktoré chceme odvrátiť?
To je všetko.
Ak chceš, pokojne doplňme aj iné vetvy vývoja a porovnajme ich váhy.
Diskusia tým môže byť presnejšia.