Situácia okolo Iránu 2/3/26
A.I. Agejev, prezident Medzinárodného výskumného inštitútu problémov riadenia v Moskve
izborsk-club.ru
Ešte v júni 2025, po dvanásťdňovej agresii Izraela proti Iránu, bolo jasné, že nová agresia je nevyhnutná (pozri podrobnejšie komentár „Na prahu druhého kola: USA, Izrael a Irán“ z 2. júla 2025). V tom čase USA uskutočnili svoju operáciu „Polnočné kladivo“ na podporu Izraela, pričom zasiahli objekty iránskeho jadrového programu vo Fordó, Natanz a Isfaháne. Ani Izraelu, ani USA sa vtedy nepodarilo dosiahnuť hlavný cieľ – zmeniť moc v Iráne s následným nastolením kontroly nad geopolitickým a geoekonomickým správaním Teheránu. A zjavne okamžite sa začala príprava na druhé kolo.

Izrael si z dvanásťdňovej vojny odniesol najdôležitejšiu lekciu: ukázalo sa, že nie je schopný (1) sám poraziť Irán a (2) viesť vojnu na vyčerpanie dlhšiu než dva týždne. Záver bol jasný. Ďalšia agresia, vypuknutá 28. februára 2026, prebieha ako spoločná operácia USA a Izraela. To je jej prvá odlišujúca črta.

Druhá charakteristická črta situácie je tá, že Teherán bol v pohotovosti, zvládol nový náhly útok a odpovedal raketami a bezpilotnými lietadlami doslova po niekoľkých hodinách. V júni 2025 Iránu trvalo približne 12 hodín, kým sa spamätal a zorganizoval protiúder.

Tretie. Teherán sa neobmedzil iba na útoky proti Izraelu a okamžite zasiahol 14 vojenských základní USA na Blízkom východe. V logike protiúderu je vidieť snahu vyradiť kriticky dôležité prvky infraštruktúry agresie. V jednej z prvých „vĺn" raketovo-dronových útokov Iránu 28. februára bola výrazne poškodená americká nadzvuková radarová stanica v Katare — AN/FPS-132. Táto stanica je kriticky dôležitá pre skoré odhalenie iránskych balistických rakiet a riadenie systému protiraketovej obrany USA a ich spojencov v regióne. V podstate tým Irán vykonal „strategickú investíciu“ do pomeru síl, ktorá by mala v budúcnosti umožniť masívne útoky iránskych rakiet.
Zničenie „Všemohúceho oka“ v Katare potvrdil pre televíznu stanicu Al-Džazíra zástupca ministerstva obrany Kataru. Ako prvý o tom informoval iránsky KSIR. Hodnota tohto vojenského aktíva sa odhaduje na približne 1,1 miliardy dolárov. Podľa vyhlásenia KSIR utrpela vážne poškodenie aj podporná loď amerického námorníctva.

Štvrté. Ak počas dvanásťdňovej vojny Irán pôvodne vyčerpával izraelskú PVO/PDO bezpilotnými lietadlami, teraz zasiahol okamžite ako Izrael, tak aj americké základne balistickými raketami. Istý počet z nich dosiahol svoje ciele. Mimochodom, D. Trump zrušil predtým ohlásené druhé verejné vystúpenie k operácii proti Iránu, plánované na 28. februára. Zjavný dôkaz toho, že operácia neprebieha úplne podľa plánu.
Údermi na americké základne sa Irán snaží „vyviesť“ USA z tejto vojny. Pravdepodobne Američania počítali v krajnom prípade so symbolickými údermi na vlastné objekty, ako sa stalo už dvakrát predtým, a s masívnymi útokmi hlavne na Izrael, ktorý je nasýtený systémami PVO/PDO, či už izraelskými, alebo americkými. Práve takýto smer protiúderov sa snažil D. Trump zaručiť, keď predtým hrozil použitím jadrových zbraní v prípade „nadmerného odporu“. Teherán však zmenil prístup a zasadil úder do najslabšieho miesta – politicky citlivého. Podľa amerických pojmov prekročil „červenú líniu“.
V dôsledku toho USA utrpeli už prvý deň konfliktu citeľné straty. A nejde len o stanicu v Katare. Hoci Biely dom spočiatku tvrdil, že medzi americkými vojakmi neboli žiadne obete, Centrálne veliteľstvo dnes informovalo o niekoľkých mŕtvych a ranených, a iránske zdroje uvádzajú až 200 zabitých a zranených amerických vojakov.

Piate. Žonglovanie právnymi pojmami a rozsahom právomocí uľahčuje rýchlosť operácií. Či už išlo o útoky na Nigériu, Venezuelu alebo Irán v roku 2025. Jeden „presný úder“ možno vyložiť ako plne oprávnený čin hlavy Bieleho domu. Avšak právo vyhlásiť vojnu je podľa Ústavy USA výlučne v kompetencii Kongresu USA („Section 8“). Schválenie vojny proti Iránu zo strany amerického zákonodarného orgánu neexistuje.
Samozrejme, D. Trump môže nazývať prebiehajúce udalosti nie vojnou, ale rozsiahlou, no „bežnou“ vojenskou operáciou. V podstate ide však o nevyhlásenú vojnu. S každým dňom sa bude čoraz viac formovať vo vnútropolitickom priestore a médiách USA, v OSN a v očiach medzinárodných organizácií ako skutočná vojna. Ak sa predĺži, môže to stáť Republikánsku stranu USA prehru v strednodobých voľbách do Kongresu na jeseň tohto roku.

Šieste. Všetko naznačuje, že práve Izrael tlačil na D. Trumpa so začiatkom operácie proti Iránu. Druhého takého „proizraelského“ prezidenta v histórii USA možno už nemusí byť. Trump po roku svojej výraznej legislatívnej činnosti a lavíne geopolitických iniciatív začal strácať podporu voličov; strednodobé voľby hrozia premeniť ho min. na „chromú kačku“. Napätie ešte zvýšilo rozhodnutie Najvyššieho súdu USA z 20. februára, ktoré uznalo, že clá zavedené D. Trumpom v rámci vyhláseného núdzového stavu v oblasti obchodu sú v rozpore s Ústavou USA. Neprestáva ani toxické poškodzovanie reputácie mnohých, vrátane Trumpa, spojené so spismi Epsteina.

Siedme. Iránska vláda musí zvládnuť nielen vonkajšiu agresiu, ale aj udržať vnútornú situáciu v krajine. Pod útoky rakiet, bômb a dronov nasledovali výzvy zo strany D. Trumpa, B. Netanjahua a syna zvrhnutého šáha z roku 1979, R. Pehlavího, aby Iránci „vzali moc do vlastných rúk“. Pehlaví označil agresiu Izraela a USA za „humanitárnu intervenciu“. Vonkajšia agresia môže slúžiť ako spúšťač povstania, napríklad v oblastiach s koncentráciou Kurdov, Baludžov alebo Azerov. Tu môžu zohrávať svoju úlohu aj špeciálne sily USA, čo smeruje k možnosti obmedzenej pozemnej operácie proti Iránu. Kontingenty pre rozsiahlu pozemnú inváziu nie sú pripravené, ale kombinácia „vnútorní povstalci“ plus špeciálne jednotky USA alebo Izraela predstavuje celkom realistickú možnosť.

Ôsme. Iránsky KSIR oznámil, že uzatvára Hormuzský prieliv pre tankerovú dopravu. Cez tento prieliv prechádza podľa rôznych odhadov 15–20 % svetovej produkcie ropy, kondenzátu a ropných produktov (približne 17–21 miliónov barelov denne) a viac než 30 % skvapalneného zemného plynu — prevažne z Kataru a SAE.

Deviate. Prvé dva dni ukazujú, že výsledok vojny Izraela a USA proti Iránu nie je v žiadnom prípade vopred daný. Trump sa v rozhovore pre izraelský 12. kanál poistil: „Mám veľa možností, ako z tejto kampane vystúpiť — môžem ju predĺžiť a dobyť všetko, alebo skončiť za pár dní a povedať Iráncom, že sa znova uvidíme o niekoľko rokov, ak začnú znovu rásť.“ To znamená, že už zajtra môže „vystúpiť z hry“ ako „víťaz“. Zároveň bolo vykonané to, čo údajne zastavil v júni 2025 — „držal na muške“ Najvyššieho vodcu, ale šetril ho. Podľa Trumpa však túto „službu“ neocenil…
Ráno 1. marca Trump napísal, že „Chameneí, jeden z najzlejších ľudí v histórii, je mŕtvy… Nebol schopný skryť sa pred našou rozviedkou a supermonitorovacími systémami… v spolupráci s Izraelom…“. Zastrelení boli aj ďalší vysokí vojensko-politickí predstavitelia krajiny. Boli spáchané šokujúce akty štátneho terorizmu proti Iránu. Trump priamo vysvetlil, že zabitie štátneho a duchovného vodcu suverénneho štátu je „veľkou šancou pre Iráncov získať späť svoju krajinu“ a „týždeň nepretržitých bombardovaní, alebo viac, koľko bude treba… pomôže dosiahnuť mier na Blízkom východe a vo svete“.
Dnes (2/3) bol vyhlásený nielen 40-dňový smútok v Iráne, ale aj „džihád“, „svätá vojna“, ktorá sa rozvinie nielen na tradičných územiach šiitského osídlenia.

Desiate. Hrozba jadrového úderu proti Iránu bola vyslovená a jej pravdepodobnosť výrazne vzrástla už ku koncu druhého dňa vojny. Použitie jadrových zbraní USA alebo Izraelom bude zo strany týchto krajín interpretované ako legitímna metóda zabránenia iránskeho jadrového programu. Tento obsesívny naratív existuje už minimálne 30 rokov, že Irán je len dva až tri kroky (roky) od získania jadrových zbraní. Otázkou zostáva, ako zareagujú Rusko, Čína, India či Pakistan, ak USA použijú jadrové zbrane proti Iránu. Aké nové argumenty bude používať Zelenskyj pri presviedčaní partnerov, aby mu poskytli, napríklad, francúzske termonukleárne hlavice TN75 s výkonom 100–110 kiloton? Nosič, zdá sa, už Kyjev má — raketa „Flamingo“, známa aj ako britská FP-5.
pozn. k bodu 7 (..."Vonkajšia agresia môže slúžiť ako spúšťač povstania, napríklad v oblastiach s koncentráciou Kurdov, Baludžov alebo Azerov. Tu môžu zohrávať svoju úlohu aj špeciálne sily USA, čo smeruje k možnosti obmedzenej pozemnej operácie proti Iránu" ...)
Axios s odvolaním sa na zdroje: Donald Trump telefonoval s lídrami Kurdov v Iraku, aby diskutoval o americko-izraelskej vojne s Iránom a o možných ďalších krokoch.
V nedeľu prezident Trump telefonicky hovoril s kurdskými lídrami v Iraku o americko-izraelskej vojne proti Iránu a o ďalšom vývoji, uviedli pre Axios tri zdroje oboznámené s obsahom rozhovorov:

Podľa dvoch zdrojov Trump hovoril s lídrami dvoch hlavných kurdských frakcií v Iraku — Masoud Barzani a Bafel Talabani — deň po tom, čo autorizoval sobotné bombardovanie.

Zdroj oboznámený s obsahom telefonátov uviedol, že rozhovory mali „dôverný charakter“ a odmietol prezradiť podrobnosti.

Podľa ďalšieho zdroja boli tieto telefonáty vyvrcholením niekoľkomesačnej zákulisnej lobistickej aktivity izraelského premiéra Benjamin Netanjahu. Izrael už desaťročia udržiava úzke bezpečnostné, vojenské a spravodajské väzby s Kurdmi v Sýrii, Iraku aj Iráne.
„Panuje všeobecný názor — a určite aj názor Netanjahua — že Kurdi sú na pokraji vystúpenia z tieňa… že povstanú,“ uviedol jeden z predstaviteľov. Netanjahu, ktorý „neúnavne“ vyzýval na údery proti Iránu a na zmenu režimu v krajine, sa prvýkrát verejne zastal Kurdov počas stretnutia s Trumpom v Bielom dome.
„Keď tam prvýkrát prišiel a niekoľko hodín sedel s Trumpom, dalo by sa myslieť, že Netanjahu má všetko premyslené,“ povedal predstaviteľ. „Naplánoval nástupcu. Má premyslené všetko ohľadom Kurdov: dve skupiny tu a tam. Koľko ľudí je pripravených povstať,“ dodal.
Na otázku týkajúcu sa Trumpových telefonátov s Kurdmi hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavitt odmietla diskutovať o detailoch. „V posledných dňoch bol prezident Trump v kontakte s mnohými spojencami a partnermi v regióne,“ uviedla pre Axios.
https://t.me/SolovievLive, 3.3.