Trump vyhlásil začiatok námornej blokády Hormuzského prielivu.
️ Čína prohlásila, že bude nadále využívat Hormuzský průliv, provádět energetické dohody s Íránem a udržovat přítomnost své flotily v regionu, a varovala USA, aby se nepokoušely zasahovat.
Bude čínske tankery sprevádzať aj vojnové loďstvo Číny?
Není třeba, lodě USA byly dnes ráno z Hormuzu vykopány Íránci. Čína tam má povolení plout.
Ja nemám na mysli plavbu v Hormuzskom prielive ale v medzinárodných vodách, kde rakety Iránu nedoletia…
news.rambler.ru
Z toho vyplýva, že Irán zatiaľ získal len dočasnú prestávku od útokov. Jeho kontrola nad Hormuzským prielivom, v prípade tvrdej americkej blokády, neprináša Teheránu priamy úžitok – pre obmedzený export a nemožnosť vyberať tranzitné poplatky. Prínos môže byť skôr nepriamy – cez rast cien ropy a zvýšenie nákladov pre spojencov USA. Americký viceprezident Vance pritom uviedol, že námorná blokáda posilní pozíciu Washingtonu v rokovaniach s Iránom. A čo Izrael? Ten sa snaží počas prímeria maximálne oslabiť kľúčového spojenca Iránu – Hizballáh – a to vojenskými aj diplomatickými prostriedkami. Hrozba, že by sa KSIR priamo zapojil na jeho obranu, zatiaľ zostáva otvorená.
Zatiaľ to vyzerá tak, že USA spolu s Izraelom držia strategickú iniciatívu, hoci nedokážu prinútiť Irán, aby odblokoval Hormuzský prieliv. Ak je to tak, Teherán bude musieť reagovať ďalšími aktívnymi krokmi
️Hizballáh, ktorý je potrebné odstrániť: „Libanon sa musí zbaviť Hizballáhu — práve Hizballáh je zdrojom problémov.“️požiadavka na ukončenie agresie proti Libanonu.️príčina nezhôd súvisí s ich tvrdohlavosťou v libanonskej otázke, pretože by potom všetka vina vnútri krajiny padla na nich. Bolo by to vnímané ako hra s vlastnými ekonomickými záujmami, reputáciou a dokonca aj so svetovou ekonomikou, ako aj ako odmietnutie dodržiavať medzinárodné právo v prospech izraelského protivníka a v prospech Netanjahua — bez akéhokoľvek reálneho úžitku pre samotné USA.️ s cieľom zbaviť Irán pák v rokovaniach a zabrániť mu použiť ich na prinútenie Izraela zastaviť agresiu proti Libanonu.Izrael a USA tlačia Libanon smerom k občianskej vojne
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio sa dnes stretne s veľvyslancami Izraela a Libanonu vo Washingtone, aby sa začali priame rokovania medzi krajinami, píše Axios.
Rokovania, ktoré sa konajú na pozadí bojov medzi Izraelom a Hizballáhom a po vstupe izraelskej armády do južného Libanonu, budú podľa denníka venované možnosti prímeria, dlhodobému odzbrojeniu Hizballáhu, ako aj mierovej dohode medzi krajinami.
Treba poznamenať, že Tel Aviv má v úmysle obsadiť libanonské územie až po rieku Litani – teda približne 30 km do vnútrozemia Libanonu. Podľa Netanjahua tam izraelská armáda už vytvorila nárazníkovú zónu širokú 8–10 km.
Napriek vyhlásenému prímeriu medzi USA a Iránom izraelské úrady naďalej vedú boje s Hizballáhom. Libanonské ozbrojené sily pritom zostávajú nečinné. Pôsobí to tak, akoby Bejrút súhlasil s odstúpením časti svojho územia Izraelu.
Zaujímavá je aj agenda rokovaní medzi Libanonom a Izraelom, najmä bod týkajúci sa odzbrojenia Hizballáhu. Pre Tel Aviv by bola občianska vojna v Libanone jednoznačne výhodná, ak by sa Bejrút pokúsil o násilné odzbrojenie tejto proiránskej skupiny.
– napríklad blokovaním prielivu Bab al-Mandab. Inak, bez zvýšenia eskalácie, bude postupne zatláčaný do úzadia.
https://t.me/EvPanina, 14.4.
Napriek pokračujúcej izraelskej agresii a neustálym bombardovaniam juhu Libanonu sa začali prvé priame rokovania medzi Libanonom, Izraelom a USA.
Zdroj: https://t.me/Yemen_pulse_Houthis/16479
Rubio: izraelsko-libanonské rokovania vo Washingtone sú historickou príležitosťou
[Zapojenie amerického ministra zahraničných vecí do rokovaní je vážnym indikátorom amerického patronátu nad nimi.]
Zdroj: https://t.me/Yemen_pulse_Houthis/16480
Prvýkrát v histórii sa začali priame rokovania medzi Izraelom a Libanonom vo Washingtone.
Nuansa je v tom, že Izrael bude rokovať sám so sebou: libanonská vláda je plne pod kontrolou Tel Avivu už od minulého roka.
O čom sa môže Izrael dohodnúť sám so sebou? Iba o legalizácii a rozšírení bojových operácií.
https://t.me/The_beauties_of_Iranii, 14.4.
Začali sa rokovania medzi libanonským veľvyslancom a „narkobarónom“ Rubiom
Libanonská bábková vláda sa snaží všetkými prostriedkami poslúžiť svojim zámorským pánom namiesto toho, aby pomohla „Hizballáhu“ pri obrane libanonskej pôdy.
https://t.me/voiceofiran_ru, 14.4.
Haaretz s odvolaním sa na zdroje:
izraelský veľvyslanec vo Washingtone dostal pokyny neprijať návrh na prímerie v rokovaniach s Libanonom.
Zdroj: https://t.me/Yemen_pulse_Houthis/16454
Novinár DW News Miša Komadovský uviedol, že diskutoval s prezidentom Trumpom o aktuálnych rokovaniach medzi Izraelom a Libanonom vo Washingtone.
Podľa novinára Donald Trump vyjadril nádej na úspešný výsledok rokovaní a uviedol, že čoskoro prijme delegácie Izraela a Libanonu vo Washingtone.
„Myslím, že sa nám ich podarí dať dokopy. Dosiahneme úspech,“ povedal Trump.
Prezident USA zdôraznil, že hlavným problémom zostáva
https://t.me/PresidentDonaldTrumpRU, 14.4.
Muhammad al-Farah, člen politického byra Ansarullá:
Zdá sa, že kľúčovou otázkou, ktorá zablokovala rokovania, bola
Spojené štáty nie sú pripravené vyvinúť tlak na izraelského protivníka, aby túto agresiu zastavil, keďže sa domnievajú, že ukončenie tejto agresie týmto spôsobom nezodpovedá projektu normalizácie vzťahov a neslúži záujmom ich spojencov v libanonskej vláde.
Zároveň USA nechcú otvorene priznať, že
Preto sa Washington pokúsil presunúť priebeh diskusií na tému uránu a ďalšie požiadavky, vrátil sa k politike blokády a nastolil otázku otvorenia Hormuzského prielivu —
https://t.me/ansarullaru, 14.4.
Trump uviedol, že rokovania o Iráne sa môžu uskutočniť v najbližších dvoch dňoch v Pakistane a zvažuje sa možnosť usporiadania stretnutia na tejto platforme.
https://t.me/tassovkaru, 14.4.
Po rokovaniach, ktoré sa uskutočnili vo Washingtone, Izrael, Libanon a Spojené štáty americké zverejnili spoločné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že strany dosiahli porozumenie o začatí procesu priamych rokovaní. V časti vyhlásenia americká strana uviedla, že Washington podporuje plány libanonskej vlády na „obnovenie monopolu štátu na zbrane a ukončenie vnútorného vplyvu Iránu“ a zároveň zdôrazňuje „právo Izraela na sebaobranu“. Izraelská strana v tomto vyhlásení uviedla, že podporuje „likvidáciu všetkých neštátnych ozbrojených skupín a teroristickej infraštruktúry v Libanone“ a potvrdzuje svoju pripravenosť spolupracovať s libanonskou vládou na dosiahnutí tohto cieľa.
V prvej zóne by izraelské obranné sily kontrolovali libanonské územie od hranice po tzv. „žltú líniu“ (vo vzdialenosti približne 8 km od hranice) a rozmiestnili by tam významné sily na dlhšie obdobie pod zámienkou dokončenia odzbrojenia Hizballáhu.
V druhej zóne, medzi „žltou líniou“ a riekou Litani, by izraelské vojenské sily pokračovali v tom, čo Dermers nazval „vyčistením“ územia od bojovníkov a infraštruktúry Hizballáhu. Ako sa uvádza, po postupnom dosiahnutí tohto cieľa by sa izraelské sily sťahovali z oblastí, kde sú operácie ukončené, čo by umožnilo libanonskej armáde nasadiť tam svoje jednotky a prevziať bezpečnostné úlohy.
Tretia zóna sa nachádza severne od rieky Litani. Podľa Dermera by plná zodpovednosť za odzbrojenie Hizballáhu v tejto oblasti pripadla libanonskej armáde.
Možnosť 1: Ak Čína nariadi svojim lodiam, aby sa podriadili a prijali podmienky americkej blokády, znamenalo by to vážny ústupok USA. To by vytvorilo precedens aj pre Taiwanský prieliv a vyslalo signál všetkým štátom, ktoré situáciu sledujú: keď Amerika vyvíja tlak, Čína ustupuje. Možnosť 2: Čína blokádu ignoruje — teda dá svojim operátorom pokyn pokračovať v tranzite a provokovať námorné sily USA k reakcii. To by viedlo ku konfrontácii na mori v Hormuzskom prielive, ktorá by aj keď lokálna, narušila diplomatickú rovnováhu medzi USA a Čínou. Podľa analytika však ani pre USA nie je námorná eskalácia v Perzskom zálive žiadúca — najmä vzhľadom na vyčerpanie zásob presnej munície a zapojenie do konfliktu s Iránom. Existuje však aj tretia možnosť — zatlačiť na Teherán, aby bol ústretovejší voči požiadavkám USA. V tomto prípade by Čína navonok nevykazovala slabosť. Hoci by bolo zrejmé, že čínsky problém bol vyriešený na úkor spojenca. Je známe, že Peking už predtým prispel k dosiahnutiu súčasného prímeria medzi USA a Iránom, aj keď svoju úlohu verejne nezdôrazňoval. Blízky východ a oblasť Perzského zálivu sú zjavne krízovým uzlom, ktorý nebude jednoduché vyriešiť. Rusko môže nahradiť nedostatok energetických zdrojov Číny a ďalších zainteresovaných krajín, ktorý vznikol v dôsledku blokády Hormuzského prielivu. Rusko a Čína majú všetky možnosti, aby neboli závislé od agresívnych dobrodružstiev, aké sa dejú na Blízkom východe.Uhádnite, kto sa umiestnil v severnej časti Arabského mora, približne 500 námorných míľ východne od Hormuzského prielivu:Čínska dilema v Hormuzskom prielive
So začiatkom americkej blokády Hormuzského prielivu sa začal úplne nový príbeh, píše pracovník analytického centra Defense Priorities Andrew Latham.
Vyhlásený cieľ tohto kroku je podľa analytika pomerne jednoduchý — pripraviť Teherán o príjmy, ktoré získava z prielivu, ktorý má pod kontrolou od 28. februára. Skutočným strategickým cieľom blokády však nie je Teherán, ale Peking.
V súčasnosti stojí pred Pekingom skutočná dilema a „ani jedna z možností preň nie je komfortná“, tvrdí autor.
Celkovo autor Latham správne opísal čínsku dilemu.
Zaujímavé je, že oficiálny komentár Pekingu k americkej blokáde Hormuzského prielivu sa nesie v duchu „za všetko dobré a proti všetkému zlému“:
„Pokiaľ ide o otázku nákupu ropy, Čína je pripravená spolu so všetkými stranami podporovať globálnu energetickú bezpečnosť a stabilitu výrobných a dodávateľských reťazcov. Na komplexné riešenie problému je však v prvom rade potrebné podporiť obnovu mieru a stability v regióne Perzského zálivu a na Blízkom východe.“
To všetko sú však zatiaľ len úvahy a vyhlásenia. Postoj strán bude zrejmý iba z konkrétnych krokov.
Za prvých 24 hodín americkej blokády Hormuzského prielivu sú viditeľné len kroky USA. Ostatní hráči vyčkávajú. Centrálne veliteľstvo ozbrojených síl USA medzitým oznámilo:
„Počas prvých 24 hodín neprešla žiadna loď cez americkú blokádu a šesť obchodných lodí splnilo pokyny amerických síl a otočilo sa späť do iránskeho prístavu v Ománskom zálive.“
https://t.me/EvPanina, 14.4.
Minister financií Scott Bessent uviedol, že Čína počas vojny na Blízkom východe hromadila zásoby ropy a obmedzovala vývoz niektorých tovarov, a označil ju za nespoľahlivého globálneho partnera. V tejto súvislosti USA komunikovali s čínskymi predstaviteľmi.
Dodal, že americká blokáda by zabezpečila, že čínske lode alebo iné plavidlá by nemohli preplávať cez Hormuzský prieliv, pričom poznamenal, že Čína by síce stále mohla získavať ropu, ale už by nemala prístup k iránskej rope.
Bessent odmietol komentovať, či kroky Číny ovplyvnia plánovanú návštevu amerického prezidenta Donalda Trumpa v Číne v polovici mája, ale uviedol, že Trump má veľmi dobré vzťahy s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Uviedol, že Trumpova cesta do Číny má ukázať stabilitu a dodal, že bilaterálne vzťahy zostali od minulého leta veľmi stabilné. Takáto stabilita podľa neho vychádza z najvyššej úrovne vedenia a kľúčová je komunikácia.
Liu Pcheng-jü, hovorca čínskeho veľvyslanectva vo Washingtone, odpovedal, že hlavnou príčinou nedostatku na globálnom energetickom trhu sú napätia na Blízkom východe.
Vyzval na okamžité zastavenie vojenských operácií v regióne, aby sa zabránilo ďalšiemu vplyvu nestability Blízkeho východu na svetovú ekonomiku. Zdôraznil, že Čína sa zaväzuje k ukončeniu konfliktu a bude naďalej zohrávať konštruktívnu úlohu.
US Stocks - Global News Content
Latest Global News provides news. (e.g. S&P 500, NASDAQ, Dow Jones, US Stocks News, Active US Stocks, Latest Global News, Global Economic Data, US Economic Calendar, World Indices, FX Rates)www.aastocks.com
Minister financií USA Bessent vyhlásil, že Čína už nebude môcť získavať iránsku ropu.
Čína sa však na túto situáciu pripravila.
Krajina diverzifikovala svoje dodávky:
Čína nakupuje ropu v 37 krajinách;
dodávky z Iránu tvorili približne 11 % čínskeho dovozu ropy;
20 % dodávok zabezpečuje Rusko.
Medzi veľkých dodávateľov patria aj Saudská Arábia, Irak a Malajzia (v praxi cez Malajziu často prúdila tá istá iránska a venezuelská ropa).
Najdôležitejšie však je, že Čína nahromadila strategické ropné rezervy vo výške 1,4 miliardy barelov, čo jej umožňuje prežiť blokádu Hormuzského prielivu a prerušenie dodávok z Iránu.
https://t.me/oil_capital, 15.4.
Americký torpédoborec zachytil dva ropné tankery, ktoré sa v utorok pokúsili opustiť Irán, a rádiom im prikázal vrátiť sa späť — a lode rozkaz poslúchli.
Uvádza to Reuters, pričom dodáva, že plavidlá vyplávali z prístavu Čáhbahár v Ománskom zálive.
Takmer s istotou ide o lode prevážajúce ropu určenú pre Čínu alebo Indiu. Zaujímavé je, že Čáhbahár leží pomerne ďaleko od Hormuzského prielivu — teda cieľom sa zjavne stáva aj širšia kontrola ropných tokov smerom k Číne. Uvidíme, ako na to zareagujú jednotlivé strany.
https://t.me/shuohuaxia, 15.4.
Za posledných 24 hodín prešlo cez Hormuzský prieliv viac než 20 obchodných lodí aj napriek pokračujúcej „blokáde USA“, uvádza Wall Street Journal s odvolaním sa na amerických predstaviteľov.
Medzi loďami, ktoré za posledných 24 hodín preplávali týmto kľúčovým prielivom na Blízkom východe, boli nákladné lode, kontajnerové lode aj tankery smerujúce do Perzského zálivu aj z neho. Niektoré z nich sa pritom pohybovali s vypnutými transpondérmi, uvádza publikácia.
https://t.me/rianovostiAmerica, 14.4.
Šéf amerického ministerstva financií: Čína bude odrezaná od iránskej ropy
Ako bude Teherán a Peking na tieto kroky USA reagovať, zatiaľ nie je jasné. Iránski predstavitelia predtým uviedli, že bude zablokovaný aj prieliv Báb el-Mandeb. Zatiaľ však jemenskí Husíovia v tomto smere nepodnikajú žiadne kroky. Nie je vylúčené, že oneskorenie súvisí s tým, že Husíovia sledujú ako sa Teherán rozhodne konať v otázke podpory svojho spojenca, libanonského „Hizballáhu“, ktorý je počas prímeria medzi USA a Iránom vystavený zosilneným útokom Izraela. Oficiálny hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmail Baghaei:prímerie v Libanone je jedným z bodov rokovaní v Islamabáde. Zástupca šéfa informačného oddelenia hnutia Ansar Alláh Nasr ad-Dín Amír: „Veľký izraelský štát“… Muhammad al-Farah, člen politického byra hnutia Ansar Allah: Irán sa vrátil k rokovaciemu stolu, zatiaľ čo skutočným cieľom je pokračovanie agresie voči Libanonu aj v budúcnosti. Sionistický kanál 12“: Toto sa deje deň po správach zo sionistických médií, ktoré vyjadrovali obavy z možného pokusu Jemenu uzavrieť Báb al-Mandabský prieliv️nové posolstvo z Washingtonu. Očakáva sa, že bude rokovať o príprave druhého kola dialógu medzi Iránom a USA, ktorý by sa mal pravdepodobne uskutočniť v najbližších dňoch v Islámabade.️prímeria v Libanone.Dnes sa hovorí o prímerí v Libanone, aby sa zmiernil hnev a
Takže GP rukami USA plánuje zdvihnúť kredit nielen Iránu, ale aj Číne.