Súhlasím, že pomenovanie Tatárov alebo Tartárie mohlo prísť na popud Európanov. Oni sa tak najskôr ani nenazývali, ale nič to na tom nemení, že nejaký spoločný útvar na centrálnej až východnej Eurázii existoval. Prvýkrát s nimi mohli prísť do kontaktu kresťanskí mnísi na svojej púti na Rus, ktorí potom spätne doma rozprávali o tatárskej hrozbe ako sa ich chán chystá na Európu. To čo sa od stredoveku začalo nazývať Tartariou, Gréci pred tým nazývali Skýtiou čiže v tomto dáva zmysel jazyková diverzia. U niektorých stredovekých autorov sa pri opise krajiny ešte objavovali výrazy o Skýtii ako napr. nejaké územie na ktorom žili Skýti teraz...
Čo sa týka národnosti alebo etnika a štátu tak treba poznamenať, že v minulosti sa tieto veci chápali trochu ináč ako je tomu dnes. Ríšou sa nazývalo územie, ktoré mal pod kontrolou panovník a ktoré mu odvádzalo daň v nejakej podobe. Dobité územia si držali vlastnú autonómiu, prebiehali medzi nimi boje o zdroje, diplomacia, integrácia... Tieto krajiny sa niekedy dávali do správy potomkom alebo príbuzným dobívajúceho panovníka. Po vojenských neúspechoch, strate moci, časom alebo prírodnými katastrofami sa veľká ríša rozpadla na viacero menších útvarov po dobu, kedy sa nenašiel ďalší panovník, ktorý mal moc to zjednotiť.
V britskej encyklopédii ale aj inde sa udávala Tartárii vlajka, hlavné mesto, počet obyvateľov, platidlo atď... len u ostatných podobných útvaroch sa dnes rozpráva ako o štáte len o Tartárii ako o území nejakých kočovných národov. Rímska ríša bola štátom – superetnos Rimania s menšími etnikami od rôznych germánskych kmeňov až po Sýrčanov (vtedy sa to bralo od územia a potom pôvodu z daného územia). Svätá Ríša Rímska bolo tiež zoskupenie rôznych národov, menších území s vlastnými panovníkmi na čele ktorej stál cisár, ktorému všetci platili daň.
Tiež dnešné absolútne delenie, že Slovania žili usadlým životom medzi lesmi a Turkiti kočovali a pásli dobytok nie veľmi sedí. Rozlišovací kľúč, ktorý používame dnes na tú dobu nefunguje. Používame ho len preto, že je súčasný a lepšie delenie, ktorému by rozumeli všetci nemáme. Dnešní Slovania sú potomkami aj kočovníkov aj usadlíkov a dnešní Turkiti sú tiež potomkami aj kočovníkov aj usadlíkov. Všade bol niekde vyspelý priemysel a všade bolo niekde otroctvo. Čo s tebou súhlasím je, že dnešný Slovania si vzali za svoju tú časť kultúry, ktorá ako to obšírnejšie opisuješ vychádzala z občiny a má potenciál na Človeka a dnešní Turkiti ostali v zastaralom kmeňovom zmýšľaní (ktorý bol niekedy aj u dnešných Slovanov).
Môžeme tu z viacerých stránok rozoberať čo a prečo u niekoho prevážilo a či je v tom dôležitá genetika, napíšem len jednu vec. Ak berieme termín kultúra z pohľadu KSB ako všetko čo sa prenáša negeneticky potom hralo dôležitú úlohu prostredie, krajina v ktorej žili. Ak sa zmenila krajina, prispôsobil sa tomu aj život ľudí. N. Witsen v diele Severná a Východná Tartária píše o nejakej katastrofe (14 -17st., centrálna Ázia až východ od Altaja), veľkom počte zničených miest po ktorých ostali len zrúcaniny, step resp. púšť a smrteľný vietor. Krajina sa tam stala nehostinnou a trvale neobývateľnou. Ľudia aby prežili boli nútení meniť svoje sídla.
Z toho podľa niektorých historikov vyplýva, že od istého momentu boli ľudia kvôli prežitiu nútení prejsť na iný spôsob života – začali kočovať, meniť svoje sídla podľa obdobia atď...
To čo videli cestovatelia po strednej Ázii od 19. storočia bol už len technologický, kultúrny, morálny úpadok a zaostávanie za okolitým svetom.
Ešte poznámka - o Tatároch ako o etnose sa začalo hovoriť až v 17. storočí.
PS: Hoci s tebou v tomto vo veľa veciach nesúhlasím, beriem tvoj pohľad ako vyváženie rôznych nezmyslov o stratenej slovanskej, dokonalej veľmoci, zo stratenými, vyspelými technológiami Niektoré veci môžu sčasti vychádzať z pravdy, ale sú podávané zámerne prekrútené s dlhodobým cieľom vytvoriť budúceho slovanského nácko-policajta.
Ak boli niekde technológie o ktorých nevieme, boli všade nie len na území Tartárie. Ak bol niekde „Mud flood“ tak všade, nie len na území Tartárie. Toto by sa malo rozlišovať a nie spájať ako sa tomu robí dnes. Zámerne?
Čo sa týka národnosti alebo etnika a štátu tak treba poznamenať, že v minulosti sa tieto veci chápali trochu ináč ako je tomu dnes. Ríšou sa nazývalo územie, ktoré mal pod kontrolou panovník a ktoré mu odvádzalo daň v nejakej podobe. Dobité územia si držali vlastnú autonómiu, prebiehali medzi nimi boje o zdroje, diplomacia, integrácia... Tieto krajiny sa niekedy dávali do správy potomkom alebo príbuzným dobívajúceho panovníka. Po vojenských neúspechoch, strate moci, časom alebo prírodnými katastrofami sa veľká ríša rozpadla na viacero menších útvarov po dobu, kedy sa nenašiel ďalší panovník, ktorý mal moc to zjednotiť.
V britskej encyklopédii ale aj inde sa udávala Tartárii vlajka, hlavné mesto, počet obyvateľov, platidlo atď... len u ostatných podobných útvaroch sa dnes rozpráva ako o štáte len o Tartárii ako o území nejakých kočovných národov. Rímska ríša bola štátom – superetnos Rimania s menšími etnikami od rôznych germánskych kmeňov až po Sýrčanov (vtedy sa to bralo od územia a potom pôvodu z daného územia). Svätá Ríša Rímska bolo tiež zoskupenie rôznych národov, menších území s vlastnými panovníkmi na čele ktorej stál cisár, ktorému všetci platili daň.
Tiež dnešné absolútne delenie, že Slovania žili usadlým životom medzi lesmi a Turkiti kočovali a pásli dobytok nie veľmi sedí. Rozlišovací kľúč, ktorý používame dnes na tú dobu nefunguje. Používame ho len preto, že je súčasný a lepšie delenie, ktorému by rozumeli všetci nemáme. Dnešní Slovania sú potomkami aj kočovníkov aj usadlíkov a dnešní Turkiti sú tiež potomkami aj kočovníkov aj usadlíkov. Všade bol niekde vyspelý priemysel a všade bolo niekde otroctvo. Čo s tebou súhlasím je, že dnešný Slovania si vzali za svoju tú časť kultúry, ktorá ako to obšírnejšie opisuješ vychádzala z občiny a má potenciál na Človeka a dnešní Turkiti ostali v zastaralom kmeňovom zmýšľaní (ktorý bol niekedy aj u dnešných Slovanov).
Môžeme tu z viacerých stránok rozoberať čo a prečo u niekoho prevážilo a či je v tom dôležitá genetika, napíšem len jednu vec. Ak berieme termín kultúra z pohľadu KSB ako všetko čo sa prenáša negeneticky potom hralo dôležitú úlohu prostredie, krajina v ktorej žili. Ak sa zmenila krajina, prispôsobil sa tomu aj život ľudí. N. Witsen v diele Severná a Východná Tartária píše o nejakej katastrofe (14 -17st., centrálna Ázia až východ od Altaja), veľkom počte zničených miest po ktorých ostali len zrúcaniny, step resp. púšť a smrteľný vietor. Krajina sa tam stala nehostinnou a trvale neobývateľnou. Ľudia aby prežili boli nútení meniť svoje sídla.
Z toho podľa niektorých historikov vyplýva, že od istého momentu boli ľudia kvôli prežitiu nútení prejsť na iný spôsob života – začali kočovať, meniť svoje sídla podľa obdobia atď...
To čo videli cestovatelia po strednej Ázii od 19. storočia bol už len technologický, kultúrny, morálny úpadok a zaostávanie za okolitým svetom.
Ešte poznámka - o Tatároch ako o etnose sa začalo hovoriť až v 17. storočí.
PS: Hoci s tebou v tomto vo veľa veciach nesúhlasím, beriem tvoj pohľad ako vyváženie rôznych nezmyslov o stratenej slovanskej, dokonalej veľmoci, zo stratenými, vyspelými technológiami Niektoré veci môžu sčasti vychádzať z pravdy, ale sú podávané zámerne prekrútené s dlhodobým cieľom vytvoriť budúceho slovanského nácko-policajta.
Ak boli niekde technológie o ktorých nevieme, boli všade nie len na území Tartárie. Ak bol niekde „Mud flood“ tak všade, nie len na území Tartárie. Toto by sa malo rozlišovať a nie spájať ako sa tomu robí dnes. Zámerne?