
Trump prijme v Bielom dome Alijeva a Pašiňjana
Arménsko a Azerbajdžan sú pripravené vyhlásiť vo Washingtone koncom tohto týždňa zámer dosiahnuť mier, informovali zdroje novinára Alexa Raufoglu, uvádza portál Haqqin.az.
„Podľa informácií zdrojov Trump pravdepodobne v piatok prijme v Bielom dome Nikola Pašiňjana a Ilhama Alijeva,“ napísal Raufoglu.
https://t.me/military_az, 4.8.

Na internete sa objavili niektoré podrobnosti o možnom stretnutí lídrov Azerbajdžanu a Arménska vo Washingtone
Novinár Alex Raufoglu s odvolaním sa na zdroje napísal, že najskôr sa uskutoční stretnutie prezidenta USA s premiérom Arménska a následne s prezidentom Azerbajdžanu. Potom všetci traja vystúpia so spoločným vyhlásením.
Oficiálne komentáre k tomuto možnému stretnutiu zatiaľ neboli zverejnené!
https://t.me/Caucasian_bureau, 5.8.

️ Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a francúzsky šéf diplomacie Jean-Noël Barrot diskutovali v telefonickom rozhovore o nastolení mieru medzi Azerbajdžanom a Arménskom — uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí.
https://t.me/Caucasian_bureau, 5.8.
Poďľa britského portálu Middle East Eye s odvolaním na zdroje:
Arménsko a Azerbajdžan podľa očakávania v piatok vo Washingtone podpíšu

️memorandum o porozumení, v ktorom sa zaviažu usilovať o mier, no nie mierovú zmluvu sprostredkovanú Trumpom.
Americký prezident Donald Trump prijme v Bielom dome prezidenta Azerbajdžanu Ilhama Alijeva a arménskeho premiéra Nikola Pašiňjana počas ceremónie podpisu.
Hoci sa Arménsko a Azerbajdžan už v marci dohodli na návrhu mierovej dohody, Baku naďalej trvá na viacerých dodatočných podmienkach pred jej konečným uzavretím. Hlavnou požiadavkou Azerbajdžanu je zmena arménskej ústavy, konkrétne odstránenie zmienok o území Azerbajdžanu, čo si vyžiada národné referendum v Arménsku.
Očakávaný samit v Bielom dome sa má uskutočniť po predchádzajúcom stretnutí lídrov v Abú Zabí v júli.
Po ňom Alijev vyhlásil, že obe krajiny môžu dokončiť text dohody alebo aspoň jej základné princípy v priebehu niekoľkých mesiacov, a následne ich parafovať.
„Dohoda o hlavných princípoch, ich parafovanie a následná práca na texte môže byť možnosťou,“ poznamenal Alijev s dôrazom, že takýto prístup závisí od zmien v arménskej ústave.
Zdroje dodali, že Pašiňjan a Alijev pravdepodobne podpíšu „list o zámere“, nie návrh mierovej dohody – čo poskytne Trumpovi diplomatický úspech, o ktorý sa v regióne usiluje už od minulého mesiaca.
Azerbajdžanský minister zahraničných vecí Džejhun Bajramov

️v pondelok telefonoval svojmu tureckému náprotivku Hakanovi Fidanovi, aby ho informoval o samite, uviedol pre MEE tretí regionálny zdroj. Turecké MZV potvrdilo, že Fidan s Bajramovom diskutovali o bilaterálnych aj regionálnych otázkach.
Jednou z hlavných prekážok zostáva tzv. Zangezurský koridor, ktorý má spojiť hlavnú časť Azerbajdžanu s exklávou Nachičevan cez územie Arménska.
Arménsko odmieta označenie „Zangezurský koridor“, pretože podľa neho nesie irredentistický podtext voči jej suverénnemu územiu – Sjuniku.
Minulý mesiac americký veľvyslanec Thomas Barrack oficiálne navrhol,

️aby americká firma prenajala koridor na 100 rokov a spravovala ho, čo by malo zmierniť bezpečnostné obavy oboch strán. Arménsko však tento návrh odmietlo s tým, že svoju suverénnu pôdu tretej strane do prenájmu neodovzdá.
Regionálny zdroj oboznámený s rokovaniami uviedol,

️že pôvodná myšlienka pochádzala od Turecka – spravovanie koridoru by mala zabezpečovať súkromná firma schválená oboma stranami.
„Arménska strana však žiadala, aby spoločnosť spravovala aj úsek koridoru na strane Nachičevanu, čo bolo pre Baku neprijateľné,“ vysvetlil zdroj.

Poznámka: uvádza sa, že Pašiňjan a Alijev najskôr podpíšu iba „list o zámere“, a nie samotnú mierovú zmluvu. Všetko je však stále nejasné, takže možno očakávať čokoľvek.
https://t.me/parallel95, 5.8.
Ešte 23.7. španielske online médium Periodista Digital s odvolaním na zdroje uviedlo:
Arménsko, Azerbajdžan a USA už údajne odsúhlasili memorandum o porozumení týkajúce sa vytvorenia Zangezurského koridoru, ktorý je v dokumente označovaný ako „Trumpov most“.
Dokument údajne predpokladá realizáciu projektu dopravného koridoru s dĺžkou 42 km, ktorý povedie cez Sjunickú oblasť na juhu Arménska.
V memorande sa zároveň uvádza, že Arménsko si zachová suverenitu nad týmto územím.
Dopravný koridor však bude prevádzkovať súkromná americká spoločnosť, ktorá na to získala príslušnú licenciu.
(
https://t.me/moscow_laundry, 23.7.)
Vláda Arménska následne poprela správu španielskeho portálu Periodista Digital o tom, že s Azerbajdžanom a USA dohodla memorandum o porozumení týkajúce sa vytvorenia Zangezurského koridoru, ktorý sa v dokumente údajne označuje ako „Trumpov most“. (tg rasputica, 24.7.)
Zároveň (23.7.) vládna agentúra Anadolu oznámila, že turecká vláda získala

️viacmiliardový úver od medzinárodných finančných inštitúcií na pripojenie sa k trase „Zangezurského koridoru“. Skupina veriteľov na čele s japonskou bankou MUFG Bank poskytla 2,4 miliardy eur na výstavbu železničnej trate do Nachičevanu.
(
https://t.me/iarexru, 23.8.)
Zangezurský koridor sa môže stať realitou, čím sa naplní dávny cieľ Západu – pozemný prístup NATO od Európy až po Kaspické more. Fotografia s Alijevom a Erdoganom, kde je juh Arménska označený ako územie Azerbajdžanu, vyvoláva otázky o geopolitických zmenách v regióne
Zdroj: https://t.me/hizbullahru/17113
Varovanie poradcu Imáma Chameneího regionálnym a mimoregionálnym krajinám ohľadom Zangezurského koridoru
Alí Akbar Vilajatí, poradca Najvyššieho vodcu pre medzinárodné záležitosti:
Opäť niektoré samovymenované vlády, ignorujúc vlastné záujmy a záujmy regiónu, otvorili otázku Zangezurského koridoru, snažiac sa za každú cenu dosiahnuť nezákonné ciele na Južnom Kaukaze.

️Pripomínam im: každá vláda, či už z regiónu alebo mimo neho, ktorá sa pokúsi zopakovať neúspešnú skúsenosť minulosti, sa stretne s rozhodnou odpoveďou zo strany Iránu.
https://t.me/shianewsru, 4.8.
... hlavnou otázkou v súvislosti s návštevou "proxy predstaviteľov USA" (Alijev, Pašiňjan, koordinovaní proxy Erdoganom) u samotného hlavného šéfa USA (Trump) je kto a ako bude spravovať Zangezurský koridor :
v tomto kontexte už USA navrhli, že koridor bude spravovaný "privátnou americkou logistickou spoločnosťou" na 100 rokov (akože neutral guarantor) a popri tom (by the way) tam ešte bude pôsobiť PMC s cca 1000 ozbrojenými osobami z USA (akože na ochranu a obranu trasy vrátane práva použiť SILU pre účely zabezpečenia integrity prevádzky)
"šikulky"
... ak sa USA podarí nasadiť
v koridore svoje spoločnosti (logistickú a vojenskú, ktoré sa zvonka budú tváriť neutrálne a zvnútra budú napojené na Pentagon), už možno hovoriť o proxy prítomnosti NATO (a o to ide)
S. Tarasov: Len pred niekoľkými dňami Washington predstavil myšlienku prenájmu tohto koridoru na sto rokov.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan nevylúčil variant, podľa ktorého by správu koridoru vykonávala spoločná arménsko-americká spoločnosť.
Treba však poznamenať, že podľa väčšiny analytikov je pravdepodobnosť realizácie amerického projektu nízka. Dôvodom je očakávaná negatívna reakcia zo strany Iránu a Ruska.
V iránskych politických kruhoch sa tento projekt považuje za zásah do geopolitickej rovnováhy pozdĺž severných hraníc Iránu, rozširuje vplyv Turecka a zároveň signalizuje priame pôsobenie USA v regióne. Tento scenár by odrezal Irán od suchozemského prístupu ku Kaukazu cez Arménsko, čím by sa krajina dostala do závislosti od trasy kontrolovanej Azerbajdžanom alebo inými aktérmi.
Podľa jedného iránskeho experta by takýto vývoj smeroval k „geopolitickému uduseniu“ Teheránu. Ak by kontrolu nad koridorom získal Baku, Irán by stratil vplyv na svoj severný obchod nielen s Južným Kaukazom, ale aj s Ruskom a Európou, uviedol Azizi a upozornil na vážny úder proti geoekonomickej pozícii Iránu a

️jeho zníženú rolu v čínskej iniciatíve Jeden pás – jedna cesta ( globalistický projekt v spojení s Čínou ako novým CKR, Irán tiež nemôže byt "udusený" ako ďalšie plánované CKR)
Okolo Zangezurského koridoru sa tak rozvíja vážna geopolitická hra. Podľa predsedu Centra strategických štúdií Kaukazu, profesora Hasana Oktaya, Arménsko pristupuje k prípadnej mierovej dohode s Azerbajdžanom z pozície územnej celistvosti a jurisdikcie, pričom zdôrazňuje, že bez ohľadu na použitú terminológiu (prenájom, investícia či vonkajšia správa) musia byť všetky procesy založené na týchto princípoch a že nemôže pripustiť vytvorenie koridoru na svojom území pred uzavretím mierovej dohody.
Azerbajdžan naopak pri každej príležitosti deklaruje záujem o vytvorenie koridoru vedúceho do Nachičevanu. Prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev to vyjadril slovami:
„Musí nám byť zabezpečený neprerušený a bezpečný prechod z Azerbajdžanu do Azerbajdžanu. Musí to byť presun z jednej časti Azerbajdžanu do druhej. Naše náklady a občania by nemali vidieť tváre arménskych pohraničníkov.“
Vývoj udalostí však smeruje k vzniku novej zóny konfliktu v Zakaukazsku. V tomto štádiu môže Západ, ktorý tlačí na Rusko cez ukrajinskú krízu, využiť konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom ako nový nástroj na zvýšenie tlaku na Moskvu. Oktay sa domnieva, že namiesto amerického návrhu zveriť Zangezurský koridor americkej firme, by sa malo uzavrieť trojstranné mierové dojednanie bez predbežných podmienok, vyriešiť otázku tranzitu a zohľadniť očakávania Azerbajdžanu týkajúce sa Nachičevanu.
Pre Washington je tento projekt pokusom využiť zriedkavé mocenské vákuum v regióne, ktoré vzniklo oslabením pozícií Ruska a zhoršením jeho vzťahov s Baku aj Jerevanom.
(
https://t.me/iarexru, 23.7.)