4-dňový pracovný týždeň

Autor: Judr. Peter Weiss (https://akw.sk/blog/ | RSS odber)

dictatorship-oppression-collage-concept_23-2149711444.jpg


Médiá bývalého hlavného prúdu vo veľkom štýle živia informáciu, ktorú predniesol predseda vlády SR na Svetovom ekonomickom fóre (WEF).

Dozvedeli sme sa, že táto myšlienka pochádza od šéfa jeho poradného tímu, Eduarda Chmelára. A napriek tomu, že Eduarda Chmelára považujem za odborníka, v tomto prípade si myslím, že urobili chybu. Chybu, ktorá v prvom rade znamená nepochopenie funkcie Svetového ekonomického fóra a jeho programu. V podstate mu (dúfajme, že nechtiac) nadbiehajú. Nižšie vysvetlím, prečo.

Toto uverejnil na svojej stránke:

Snimka-obrazovky-2024-01-19-o-8.49.28-1024x913.png

Snimka-obrazovky-2024-01-19-o-8.52.11-1013x1024.png

  1. Tzv. štvrtá priemyselná revolúcia sa nedá porovnávať s predošlými. Prečo? Lebo prvýkrát nedochádza k zvýšeniu produktivity práce per capita. Alebo inak, ide o nahradenie človeka inými výrobným prostriedkami. Táto zmena je teda kvalitatívne úplne iná a nedá sa dosť dobre porovnávať so skrátením pracovného času na 8 hodín pred 105 rokmi.
  2. Myšlienka pána Chmelára sama osebe nie je zlá, dôležitý je však čas aplikácie a fórum, kde sa nápad prednáša. K fóru sa dostaneme v inom bode. A čas je nesprávny. Aplikovať tieto teórie v čase, keď eurozóna smeruje do recesie a ohrozuje ju stagflácia (ktorá ešte nie je formálne potvrdená, vskratke ide o jav, keď ekonomika rastie pomalšie ako ju ničí inflácia), je ekonomická samovražda pre malého a stredného podnikateľa, teda podnikateľa, ktorý je odkázaný na produktivitu konkrétnych ľudí, ktorých si ako členov svojho tímu vybral. Najväčšou hodnotou (a niekedy jedinou) každej prosperujúcej obchodnej spoločnosti sú ľudia (spravidla zamestnanci). Zásah štátu do toho, čo by si mal určiť trh a ešte v čase, keď rozpočty podnikateľov budú napäté na doraz je jednoducho hazard. Nikto totiž dnes nebráni napríklad korporátu v IT oblasti, aby prechádzal na home office, resp. skrátil pracovný čas. V istých oblastiach je to možné kedykoľvek. A nie je dôvod, aby to reguloval štát. Pre toto sme ešte nedávno naháňali jeden pracovný deň (1. september, deň Ústavy) na zlepšenie ekonomických ukazovateľov a vyšší výber daní? Aby sme následne šmahom ruky obetovali 50 dní? Ak áno, ako bude vyzerať kompenzácia výpadku rozpočtu? Zvýšením daňového a odvodového zaťaženia? Alebo nastúpi ten sľúbený silný štát z billboardov? Pánboh zavaruj…
  3. Ešte väčšou katastrofou by bola aplikácia tohto pravidla v tomto čase v oblasti výroby a pri stave plnej zamestnanosti v ekonomike. Bude to znamenať odliv investícií zo Slovenska už v strednodobom horizonte po aplikácii takéhoto opatrenia. A možno skôr.
  4. Problém sa snažil „obrúsiť“ lucidným spôsobom minister práce zachovaním 40-hodinového pracovného fondu, na čo však Eduard Chmelár reagoval vo svojom statuse, že ide o skrátenie pracovného fondu pri zachovaní výšky mzdy, čo známená logicky nábor nových zamestnancov, ktorých trh nemá vôbec k dispozícii, tlak na zvyšovanie nákladov firiem, čo sa prejaví v takmer okamžitom raste cien a spôsobí ešte väčší inflačný tlak. Záver bude, že ľudia budú musieť pracovať v dvoch zamestnaniach, aby pokryli svoje základné životné potreby. Aplikácia výdobytkov štvrtej priemyselnej revolúcie v praxi je totiž o niečom úplne inom a v mnohých oblastiach to vôbec nebude možné, resp. nevieme, čo to s trhom urobí naozaj.
  5. Nepochopenie agendy WEF. Teda už spomenuté fórum, na ktorom sa nápad prednáša. Skrátenie pracovného času v aktuálnych podmienkach smeruje k drastickému zníženiu životnej úrovne väčšiny obyvateľov Slovenska. Stagflácia bude hotová vec. Nezachráni to ani tzv. umelá inteligencia (AI), ktorá je podľa môjho názoru zbytočne preceňovaná. Sám som bývalý programátor a udivuje ma, aký priestor a preceňovanie „AI“ zažíva. AI nie je novinka, je tu s nami už viac ako 30 rokov. Len zažíva obdobie výkonnejšieho „data miningu“ a prílevu množstva peňazí do tejto oblasti, čo sa odzrkadľuje aj v potrebe vrátiť poskytnutú investíciu pretavením poskytnutých peňazí do praxe. AI ma aktuálne za úlohu nahradiť niektoré pracovné pozície úplne a len v niektorých prípadoch pomôcť pri výkone existujúcej práce. Práve podľa aktuálnych informácií z WEF má umelá inteligencia nahradiť asi 60 percent pracovných pozícií v eurozóne. Umelá inteligencia vám síce pomôže napísať diplomovú prácu, nakreslí projekt domu, ale neostrihá vás, neskontroluje kvalitu hotového výrobku a do namaľovaného obrazu nevloží srdce. Smeruje to k jednému z cieľov Klausa Schwaba – zavedeniu nepodmieneného príjmu (ktorý už testovaný bol), čo vytvorí podmienky pre finále Agendy 2030 a tým je zavedenie CBDC (digitálneho sociálneho skóre prezlečeného za peniaze). Všimli ste si mimochodom, ako Európsku banku vyrušuje naše ústavné právo na hotovosť? Nie? Pozrite si to (link TU). Pritom pri kritike prekročili akékoľvek svoje kompetencie. Lebo Slovensko narúša globálny koncept CBDC a teda aj sociálneho kreditu.
  6. Koniec koncov, ak by aplikácia AI mala byť taká úspešná, nevyžaduje si žiaden zásah ani testovanie štátom. Jednoducho sa to stane. Administratívu, právnikov, štátnu správu postupne nahradí a podnikateľské prostredie sa prispôsobí. Za podmienok, že je AI také úžasné. Ak však štát nevhodne a v nevhodný čas zasiahne, spôsobí ekonomickú deštrukciu, a to najmä v oblasti mimo Bratislavy.
  7. Cesta na dosiahnutie vyššej produktivity práce a následného možnosti zavedenia aj benefitu dlhšieho pracovného voľna je iná. Zoberte si príklad z Floridy a Texasu. Zníženie priamych daní. Veď to máte rovno na tácke pred nosom aj s výsledkami. Najprv to a potom sa hrajte s pracovným fondom. Cesta je niekde inde.

Viete, prečo sa naozaj do popredia tlačí tzv. umelá inteligencia? Pozrite si video s Klausom Schwabom a Sergejom Brinom z roku 2017. Ide o predikciu volieb tak, aby boli ľudia odbremenení a „nemuseli sa volieb“ zúčastniť. Dobre počujete. AI zabezpečí, že voľby nebudú potrebné. Demokracia bez participácie ľudí? Je to vôbec potom demokracia?


A ešte pohľad na neomarxistu Klausa Schwaba, ktorý si myslí, že ľudia sú natoľko sprostí, že ich dokáže dotlačiť do utopického sveta, kde sú si všetci rovní a nič nevlastnia (s výnimkou elít) a kde elity rozhodujú vo forme preprogramovateľného CBDC, ktorý určuje, čo si môžete kúpiť, ak poslúchate. Viete, čo je podľa Schwaba najväčšou hrozbou pre svet? Vojna? Pandémia? Zmena klímy? Mýlite sa!

Dezinformácie a misinformácie.
Pozrite sa sami.

Snimka-obrazovky-2024-01-19-o-9.57.53-1024x548.png


Zdroj TU. Je to ich oficiálny dokument pre WEF 2024 v Davose.

Inými slovami nepriateľom číslo jeden je ten, kto vyjadruje nesúhlas s agendou, ktorú Schwab prezentuje. On potrebuje ľudí viery, nie ľudí rozumu. Potláčanie iných názorov, zamedzenie diskusie a cenzúra. To je demokrat, že?

Pritom samotný Schwab je najväčšou hrozbou pre súčasný demokratický svet a sám je dezinformátorom na pohľadanie. Vypočujte si prvé sekundy tohto videa. O pandémii. Tomu sa hovorí buď schizofrénia alebo sám sebe dôkazom.


A aby som to na konci trošku odľahčil. Fanúšikovia 4-denného pracovného týždňa sa tohto roku dočkajú. Prvý bude v marci, druhý v apríli a v máji budú dokonca dva.


Príspevok 4-dňový pracovný týždeň je zobrazený ako prvý na Weis & Partners.

Zdroj článku...
 
Je to dobrá myšlienka ale len za predpokladu, že ten piaty pracovny deň budú mať ľudia za povinnosť čítať knihy pričom každý mesiac bude kontrola koľko toho prečítali a čo sa naučili. V prípade, žeby sa človek nič nenaučil ň nič neprečítal, tak by pre neho naďalej platil 5 dňový pracovný týždeň s tým, že ten piaty deň by mal preplatený len na polovicu - ako trest za to že sa nechce nič učiť.
 
Za mnohem a mnohem lepší bych považoval zkracovaní denní pracovní doby, protože vše může plynule pokračovat velmi podobně a je dobře řiditelné (může se s tou dobou hýbat, potřebujeme posílit hospodářství více hodin a nebo je hodně výrobků a tak méně práce než se spotřebují) a vše bude fungovat ve velmi podobném rytmu a změna evidencí je mnohem menší. Vše se udržuje ve stejném toku, tohle je za mě "masakr" (změna životního stylu - najednou jeden den navíc). I Stalin plánoval zkracovat pracovní dobu a ne ubírat dny.
 
Naposledy upravené:
I Stalin plánoval zkracovat pracovní dobu a ne ubírat dny.
4 hodiny vidím jen pro administrativu a hlavně že můžou pad dělat i z domu .
Hlavné je že mnoho zaměstnání , kde se jede 24hod v kuse ...
Huťě taky nemohou vyhasnout . . .
i zemědělci ,zdravotnictví, policie, armáda, technická podpora , hotely atd. Tam nemůžou mít 3 dny volna , spíš nebou se střídat po 12 hodinách ale po 6 atd...
 
Naposledy upravené:
Za mnohem a mnohem lepší bych považoval zkracovaní denní pracovní doby, protože vše může plynule pokračovat velmi podobně a je dobře řiditelné (může se s tou dobou hýbat, potřebujeme posílit hospodářství více hodin a nebo je hodně výrobků a tak méně práce než se spotřebují) a vše bude fungovat ve velmi podobném rytmu a změna evidencí je mnohem menší. Vše se udržuje ve stejném toku, tohle je za mě "masakr" (změna životního stylu - najednou jeden den navíc). I Stalin plánoval zkracovat pracovní dobu a ne ubírat dny.
Pravdupovediac, vôbec si neviem predstaviť, o akom experimente to tam hovoril. Ak by to bolo pre podniky dobrovoľné, tak nepoviem. Ale nútiť do toho všetkých plošne a ešte pri zníženom plate by bola hovadina.
A možno len Fico oblboval Davosanov 4-dňovým pracovným týždňom, ako kedysi oblboval na Slovensku liberálne mediálne vojsko svojím "jadrom" ("Chceme byť súčasťou jadra EU!"). Pevne dúfam, že aj tento Chmelárov výmysel, dopadne celkom inak. Tak, aby to krajine ani ľuďom neublížilo.
 
Naspäť
Top Bottom