Angola si uvedomila, že možno stupila na nášľapnú mínu, píše Bishnu Rathi pre TFI Global News
“Byť nepriateľom Ameriky je nebezpečné, ale byť priateľom Ameriky je smrteľné.” Toto staré príslovie sa často stáva pravdou pre mnohé krajiny sveta, najmä v Afrike. USA už dlho využívajú regióny Afriky bohaté na zdroje pod zámienkou bratstva. Napriek všetkým svojim veľkohubým vyhláseniam Amerika nedokázala obmedziť rastúcu hrozbu terorizmu v tomto regióne. Spojenectvo s Amerikou bolo jednosmerné, pričom Washington žne výhody z nedostatočne rozvinutých afrických krajín, pričom na oplátku neposkytuje vôbec nič. Našťastie, mnohé africké národy začínajú chápať túto nekalú americkú agendu. Angola sa však ešte nepoučila a spojenie s Amerikou by teraz mohlo pre tento juhoafrický národ znamenať záhubu.
Podľa najnovších správ má americká ropná spoločnosť Chevron vďaka predĺženiu výnimky z právnych predpisov na ochranu životného prostredia v krajine povolené vysypať tony toxického ropného odpadu na plytčinu oceánu v blízkosti pobrežia Cabindy, severnej enklávy Angoly.
Odborníci z námorného priemyslu označujú tento krok za “nepochopiteľný čin” a vyzvali prezidenta João Lourenço, aby presadzoval právne predpisy a zabezpečil, aby VŠETKY medzinárodné podniky dodržiavali politiku nulového vypúšťania.
Zmena názoru?
Aby bolo jasné, táto nedávna epizóda upútala pozornosť mnohých pozorovateľov zahraničnej politiky. Vláda prezidenta João Lourenço dlho podporovala Kremeľ. Angola sa začiatkom tohto roka zdržala aj hlasovania o rezolúcii OSN odsudzujúcej ruskú inváziu na Ukrajinu.
Angola, druhý najväčší producent ropy na kontinente a jedna z najväčších ekonomík subsaharskej Afriky, je napriek tomu silne ovplyvnená históriou studenej vojny a politikou zástupcov.
Po afganských mudžahedínoch dostala UNITA, hlavná opozičná skupina, najväčšiu tajnú americkú pomoc počas studenej vojny. Tá sa skončila v roku 1993, ale UNITA naďalej podporoval Západ.
Vládnuca MPLA ako zástupca Moskvy počas studenej vojny udržiavala počas celej svojej vlády úzke kontakty s Kremľom.
MPLA však rozšírila svoju zahraničnú politiku a pod vedením súčasného prezidenta umožnila väčší vplyv Západu. Vláda tiež posilnila svoje dohody so západnými energetickými titulmi po invázii na Ukrajinu.
V posledných rokoch Angola dokonca plánovala začať rokovania s Európskou úniou o obchodnej dohode. Celkovo možno povedať, že Lourenço sa vzdal dlhoročného kamarátstva Angoly s Ruskom a v rámci výrazného obratu v zahraničnej politike začal krajinu mierne približovať k Západu. Táto zmena však môže mať pre juhoafrickú krajinu čoskoro vážne dôsledky, ktoré by prezidentovi nikdy nenapadli.
Rastúca hrozba povstania:
Chevron vybudoval v oblasti, kde pôsobí od čias pred získaním nezávislosti Angoly, prísne stráženú základňu, ktorá zodpovedá americkým štandardom. Hoci americká korporácia zarobila na ropnom bohatstve Cabindy miliardy dolárov, jej prítomnosť v africkej krajine napriek tomu priniesla množstvo problémov. Domorodé obyvateľstvo je stále veľmi chudobné a guerillové organizácie Cabinda, ako napríklad FLEC, sa už skôr vyhrážali násilnou vzburou.
Od získania nezávislosti od Portugalska v roku 1975 je husto zalesnená Cabinda, ktorú od zvyšku Angoly oddeľuje Konžská demokratická republika (KDR), terčom separatistického partizánskeho hnutia nízkej intenzity.
Jednou z prvých povstaleckých skupín, ktoré sa na kontinente objavili, je FLEC, ktorej motiváciou je túžba po rope po skončení vojny za nezávislosť. Dlhodobo bojujú za nezávislosť Cabindy ako regiónu Angoly bohatého na ropu. Chronickú chudobu regiónu pripisujú vykorisťovateľským obchodným praktikám zahraničných korporácií. Zahraničné ropné spoločnosti bežne prepúšťajú stovky zamestnancov, aby znížili výdavky po poklese cien ropy, čo situáciu Cabindy ešte zhoršilo.
So súčasným predĺžením platnosti povolenia pre spoločnosť so sídlom v USA sa rastúca nevraživosť voči západným korporáciám len prehĺbi. Bezpochyby by sa krajina rýchlo zmenila na útočisko pre povstalcov.
Angolský prezident João Lourenço
Pravdou je, že angolský prezident v snahe upokojiť svojich amerických pánov ohrozuje životy vlastných ľudí. Možno sa tiež mýli, ak si myslí, že Amerika ho vojensky podporí v boji proti silám odtrhnutia. História ukázala, ako sa Spojené štáty snažia udržiavať nepokoje v rôznych afrických krajinách, pretože Washingtonu poskytujú zámienku na intervenciu a tým aj na prevzatie úplnej kontroly nad postihnutými krajinami.
Vzhľadom na to, že Rusko, Čína a USA súperia o dominanciu v regióne, africké krajiny by mali byť pri sledovaní svojich zahraničnopolitických cieľov mimoriadne obozretné. Menšie národy by si mali zachovať pevné geopolitické väzby v rozsiahlej hre mocenskej politiky medzi väčšími krajinami. V tomto prípade len čas ukáže, nakoľko bude pre Angolu výhodné vyhovieť USA vzhľadom na zintenzívnenie regionálnych mocenských bojov medzi hlavnými svetovými mocnosťami.
Zdroj...