Milan Krajniak (Sme rodina) sa na sociálnej sieti pochválil tým, že slovenské riešenie cien elektriny vzbudzuje pozornosť aj v zahraničí. Viacerí však riešenie, ktoré minulý týždeň predstavila Hegerova vláda, považujú za nesystémový krok. Atómofka zníži faktúry za elektrinu, v skutočnosti ju Slovákom poriadne predraží zvýšením štátneho dlhu. Ale, čo je z pohľadu Matoviča asi najdôležitejšie, odsúva politické následky do budúcnosti. Hnev občanov si vypijú nasledujúce vlády, dlh budú splácať +deti našich detí
Milan Krajniak sa na Facebooku pochválil touto snímkou.
Krajniak zverejnil záber českej CNN, ktorý podľa neho dokumentuje, že pre vládu je: “Slovensko na prvom mieste!” K obrázku napísal: “Som hrdý, že vďaka nášmu zastropovaniu budú mať slovenské rodiny najnižšie ceny elektriny v EÚ. A všimli si to už aj v zahraničí. Pomáhame ľuďom. Naozaj. Reálne. Tak, aby to rodiny na Slovensku cítili. Peknú nedeľu želám!” Áno, má pravdu v tom, že Slováci budú mať najnižšie faktúry za elektrinu v Európe. Zároveň však platí, že za ňu možno zaplatíme najviac.
Šesť miliárd na energetickú krízu od vlády ceny energie nezmení, len presunie ich platenie z jednotlivcov na štát. Tí, ktorí na elektrine zarábali tento rok, budú aj na budúci. “Dobrý pocit” spotrebiteľa zaplatí štátny rozpočet, do ktorého prispievame všetci. Jednotlivci to zaplatia tak či tak, pravdepodobne vo forme vysokej zadlženosti štátu.
Vysoké ceny elektriny vznikajú dvojakým spôsobom. Zelená politika EÚ akosi nerátala s tým, o čom sa presvedčili už komunisti, teda že vetru a dažďu sa dosť dobre rozkázať nedá. Bezemisné zdroje jednoducho nevládzu pokryť európsku spotrebu najmä v čase špičky. A elektrina, nie je uhlie alebo ropa – nedá sa tak ľahko skladovať. Prečerpávacie elektrárne sú riešením, sú to však drahé a dlhodobé investície. Túto slabinu zelenej politiky okamžite využili špekulanti na burze a vyhnali cenu elektriny do závratných výšin.
Riešenia v Európe zvyčajne lepili následky, nie príčiny. Až keď hrozil kolaps, začali sa v Nemecku opäť spúšťať uhoľné elektrárne, najviac však pomohlo spustenie atómových elektrární vo Francúzsku, ktoré v spojení s prečerpávacími Európe výrazne pomáhajú. Nemecké atómky ostanú v sieti dodávateľov do konca zimy, Bundestag rozhodol o ich odstavení v apríli (!) budúceho roku. Pritom atómové elektrárne patria k tým najekologickejším zdrojom. Tie francúzske boli vďaka suchu (Atómová elektráreň potrebuje najmä kvôli chladeniu dostatočný zdroj vody.) a plánovaným odstávkam v minulom roku o 20 GW slabšie.
Slovenské riešenie sa najextrémnejším spôsobom zameriava na následky, príčiny úplne ignoruje, na čo môže krajina škaredo doplatiť. Problémom s cenou elektriny sa už dlhodobo venuje stránka Dáta bez pátosu. Rozhodnutie vlády vidia takto: “Rozdávači bez štipky chápania situácie a toho, čomu čelíme. Pokračovanie hromadných celoplošných a “všetci-rovnako” riešení. Toto je ďaleko najdrahšia atómovka zo všetkých. Škody budeme rátať v miliardách ročne. Prečo?” Päť slabín energetickej pomoci vidia takto: “1. Nikde ani zmienka, a ani odmena za šetreNIE; 2. Bohatým s veľkými nehnuteľnosťami a s vysokou energetickou spotrebou vysoká pomoc; 3. Bohatým s mnohými nehnuteľnosťami vysoká a násobná pomoc; 4. Žiadna pomoc vo forme vyšších príspevkov na bývanie chudobným domácnostiam, rodinám, jednotlivcom; 5. Ani náznak kopírovania úspešných schém pomoci z iných EÚ krajín cez energetické šeky=cash postihnutým.”
A odhaľujú aj spôsob získania zdrojov na túto pomoc: “Sprosté helicopter money. Miliardy €€€ ročne. Nápady nedoštudovaného ministra a jeho pritakávajúceho šéfa. Všetci to zaplatíme na daniach, ktoré budú musieť ísť hore a to výrazne. Aj chudobní. Náš dlh má v EÚ druhý najvyšší náklad. Pôjde to do nebies. Už tento rok sú náklady len na úroky viac ako 1 miliarda € ročne. To je 2-násobok nákladov minulého roka. Už je to skoro €1 denne na obyvateľa LEN na úroky. (To je polovica toho, čo majú tí najchudobnejší dôchodcovia na stravu na deň! Len úroky! – pozn. redakcie) Poskladáme sa všetci a nebude na iné veci.”
Martin Šuster z občianskeho združenia Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to komentuje takto: “Zúfalo potrebujeme znížiť spotrebu elektriny aj plynu. Lenže iba verejné výzvy na to nestačia. Bez cenovej motivácie to nepôjde. Ak sa ceny skoro vôbec nezmenia, tak nebudeme nijako motivovaní šetriť… Keby povedzme ceny stúpali tri roky po 20%, tak by sme sa prispôsobiť stihli. A tiež by sme zatiaľ stihli ochrániť pred nadmernou stratou ľudí v sociálnej sieti či dôchodcov.”
Šuster kritizuje princíp všetkým rovnako: “Bolesť a straty z energetických šokov musíme v spoločnosti nejako rozdeliť. Nie rovnako na každého, ale podľa toho, koľko kto unesie. Teraz ideme ďaleko najväčšie bremeno naložiť štátu – štátu ktorý zďaleka nie je v dobrej kondícii. Ten štát sme však my všetci, vládny dlh splatia nakoniec naše deti či vnuci. Takže náklady energokrízy vlastne prenesieme najmä na deti, poriadny kus si odnesú aj firmy (ktoré budú mať dvoj- až troj-násobné ceny energií oproti domácnostiam) a my ostatní dostaneme symbolických pár percent. To mi nepríde úplne spravodlivé. Naozaj úzkostlivo by sme mali chrániť len povedzme 10 až 20 % najchudobnejších. Ostatní snáď zvládneme 20% rast energií, čo znamená asi 2% poklesu našich reálnych príjmov.”
A nakoniec odhaľuje presunutie nákladov na zvýšené ceny energie do budúcnosti – aj tých politických: “Takáto maximalistická ochrana domácností sa nedá udržať dlhodobo. Skôr či neskôr budú musieť ísť ceny hore. Energie už nikdy nebudú také lacné, ako pred krízou. Budú lacnejšie než teraz, samozrejme, ale už nikdy sa nevrátime na 20 €/MWh, ako pred pár rokmi. Dnes by úplne každý pochopil, že ceny musia stúpnuť. Ak miesto toho dotácie ukončíme o dva roky, tak sa bude veľmi ťažko národu vysvetľovať, že u nás idú energie hore, kým inde medzitým klesajú.”
Alojz Hlina (Dobrá voľba a Umiernení) to vo svojom príspevku na sociálnej sieti nazval populizmom: “Dlhy odpisuje vojna. Ak dlhy nevieš platiť, skôr či neskôr príde vojna a môže mať rôznu podobu. Fascinujú ma tie orgie populizmu, ktoré sú práve na Slovensku.” Aj on považuje zaplatenie elektriny pre domácnosti štátnym dlhom za vysoko rizikový krok: “Nie, ja si naozaj nemyslím, že je to super správa, že elektrika domácnostiam v aktuálnej dobe ani trochu nezdražela a naozaj sa mi nechce byť v tom európskym unikátom. Vždy, keď to počujem, že sme v niečom unikátom, premkne ma hrôza, čo to zase bude za šialenstvo. Pustili sme populistov ku štátnej kase a oni rozhadzuje miliardy nás všetkých. Miliardy, ktoré sme nezarobili. Miliardy, ktoré si draho požičiavame. … Vláda nebude adresne pomáhať energošekmi tým, ktorí to skutočne potrebujú, ale ako správni karpatskí populisti budú pomáhať všetkým a urobia pokútne dohody s dodávateľmi energií, cez ktoré pretečú miliardy z verejných zdrojov. A vypýtajú si potlesk. A viete, čo je najdesivejšie? Že ho dostanú. Slovensko má namiešané na poriadny problém. Hodujte, tancujte, pýtajte si viac všetci tí, ktorí sa nebojíte a nemyslíte na nikoho iného, len na seba. Tancujte, spievajte! Kapela na Titaniku stále hrá, ale vedzte, že vaše deti, vnúčatá ste už utopili v mori dlhov.”
Zdroj...
Milan Krajniak sa na Facebooku pochválil touto snímkou.
Krajniak zverejnil záber českej CNN, ktorý podľa neho dokumentuje, že pre vládu je: “Slovensko na prvom mieste!” K obrázku napísal: “Som hrdý, že vďaka nášmu zastropovaniu budú mať slovenské rodiny najnižšie ceny elektriny v EÚ. A všimli si to už aj v zahraničí. Pomáhame ľuďom. Naozaj. Reálne. Tak, aby to rodiny na Slovensku cítili. Peknú nedeľu želám!” Áno, má pravdu v tom, že Slováci budú mať najnižšie faktúry za elektrinu v Európe. Zároveň však platí, že za ňu možno zaplatíme najviac.
Šesť miliárd na energetickú krízu od vlády ceny energie nezmení, len presunie ich platenie z jednotlivcov na štát. Tí, ktorí na elektrine zarábali tento rok, budú aj na budúci. “Dobrý pocit” spotrebiteľa zaplatí štátny rozpočet, do ktorého prispievame všetci. Jednotlivci to zaplatia tak či tak, pravdepodobne vo forme vysokej zadlženosti štátu.
Vysoké ceny elektriny vznikajú dvojakým spôsobom. Zelená politika EÚ akosi nerátala s tým, o čom sa presvedčili už komunisti, teda že vetru a dažďu sa dosť dobre rozkázať nedá. Bezemisné zdroje jednoducho nevládzu pokryť európsku spotrebu najmä v čase špičky. A elektrina, nie je uhlie alebo ropa – nedá sa tak ľahko skladovať. Prečerpávacie elektrárne sú riešením, sú to však drahé a dlhodobé investície. Túto slabinu zelenej politiky okamžite využili špekulanti na burze a vyhnali cenu elektriny do závratných výšin.
Riešenia v Európe zvyčajne lepili následky, nie príčiny. Až keď hrozil kolaps, začali sa v Nemecku opäť spúšťať uhoľné elektrárne, najviac však pomohlo spustenie atómových elektrární vo Francúzsku, ktoré v spojení s prečerpávacími Európe výrazne pomáhajú. Nemecké atómky ostanú v sieti dodávateľov do konca zimy, Bundestag rozhodol o ich odstavení v apríli (!) budúceho roku. Pritom atómové elektrárne patria k tým najekologickejším zdrojom. Tie francúzske boli vďaka suchu (Atómová elektráreň potrebuje najmä kvôli chladeniu dostatočný zdroj vody.) a plánovaným odstávkam v minulom roku o 20 GW slabšie.
Slovenské riešenie sa najextrémnejším spôsobom zameriava na následky, príčiny úplne ignoruje, na čo môže krajina škaredo doplatiť. Problémom s cenou elektriny sa už dlhodobo venuje stránka Dáta bez pátosu. Rozhodnutie vlády vidia takto: “Rozdávači bez štipky chápania situácie a toho, čomu čelíme. Pokračovanie hromadných celoplošných a “všetci-rovnako” riešení. Toto je ďaleko najdrahšia atómovka zo všetkých. Škody budeme rátať v miliardách ročne. Prečo?” Päť slabín energetickej pomoci vidia takto: “1. Nikde ani zmienka, a ani odmena za šetreNIE; 2. Bohatým s veľkými nehnuteľnosťami a s vysokou energetickou spotrebou vysoká pomoc; 3. Bohatým s mnohými nehnuteľnosťami vysoká a násobná pomoc; 4. Žiadna pomoc vo forme vyšších príspevkov na bývanie chudobným domácnostiam, rodinám, jednotlivcom; 5. Ani náznak kopírovania úspešných schém pomoci z iných EÚ krajín cez energetické šeky=cash postihnutým.”
A odhaľujú aj spôsob získania zdrojov na túto pomoc: “Sprosté helicopter money. Miliardy €€€ ročne. Nápady nedoštudovaného ministra a jeho pritakávajúceho šéfa. Všetci to zaplatíme na daniach, ktoré budú musieť ísť hore a to výrazne. Aj chudobní. Náš dlh má v EÚ druhý najvyšší náklad. Pôjde to do nebies. Už tento rok sú náklady len na úroky viac ako 1 miliarda € ročne. To je 2-násobok nákladov minulého roka. Už je to skoro €1 denne na obyvateľa LEN na úroky. (To je polovica toho, čo majú tí najchudobnejší dôchodcovia na stravu na deň! Len úroky! – pozn. redakcie) Poskladáme sa všetci a nebude na iné veci.”
Martin Šuster z občianskeho združenia Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to komentuje takto: “Zúfalo potrebujeme znížiť spotrebu elektriny aj plynu. Lenže iba verejné výzvy na to nestačia. Bez cenovej motivácie to nepôjde. Ak sa ceny skoro vôbec nezmenia, tak nebudeme nijako motivovaní šetriť… Keby povedzme ceny stúpali tri roky po 20%, tak by sme sa prispôsobiť stihli. A tiež by sme zatiaľ stihli ochrániť pred nadmernou stratou ľudí v sociálnej sieti či dôchodcov.”
Šuster kritizuje princíp všetkým rovnako: “Bolesť a straty z energetických šokov musíme v spoločnosti nejako rozdeliť. Nie rovnako na každého, ale podľa toho, koľko kto unesie. Teraz ideme ďaleko najväčšie bremeno naložiť štátu – štátu ktorý zďaleka nie je v dobrej kondícii. Ten štát sme však my všetci, vládny dlh splatia nakoniec naše deti či vnuci. Takže náklady energokrízy vlastne prenesieme najmä na deti, poriadny kus si odnesú aj firmy (ktoré budú mať dvoj- až troj-násobné ceny energií oproti domácnostiam) a my ostatní dostaneme symbolických pár percent. To mi nepríde úplne spravodlivé. Naozaj úzkostlivo by sme mali chrániť len povedzme 10 až 20 % najchudobnejších. Ostatní snáď zvládneme 20% rast energií, čo znamená asi 2% poklesu našich reálnych príjmov.”
A nakoniec odhaľuje presunutie nákladov na zvýšené ceny energie do budúcnosti – aj tých politických: “Takáto maximalistická ochrana domácností sa nedá udržať dlhodobo. Skôr či neskôr budú musieť ísť ceny hore. Energie už nikdy nebudú také lacné, ako pred krízou. Budú lacnejšie než teraz, samozrejme, ale už nikdy sa nevrátime na 20 €/MWh, ako pred pár rokmi. Dnes by úplne každý pochopil, že ceny musia stúpnuť. Ak miesto toho dotácie ukončíme o dva roky, tak sa bude veľmi ťažko národu vysvetľovať, že u nás idú energie hore, kým inde medzitým klesajú.”
Alojz Hlina (Dobrá voľba a Umiernení) to vo svojom príspevku na sociálnej sieti nazval populizmom: “Dlhy odpisuje vojna. Ak dlhy nevieš platiť, skôr či neskôr príde vojna a môže mať rôznu podobu. Fascinujú ma tie orgie populizmu, ktoré sú práve na Slovensku.” Aj on považuje zaplatenie elektriny pre domácnosti štátnym dlhom za vysoko rizikový krok: “Nie, ja si naozaj nemyslím, že je to super správa, že elektrika domácnostiam v aktuálnej dobe ani trochu nezdražela a naozaj sa mi nechce byť v tom európskym unikátom. Vždy, keď to počujem, že sme v niečom unikátom, premkne ma hrôza, čo to zase bude za šialenstvo. Pustili sme populistov ku štátnej kase a oni rozhadzuje miliardy nás všetkých. Miliardy, ktoré sme nezarobili. Miliardy, ktoré si draho požičiavame. … Vláda nebude adresne pomáhať energošekmi tým, ktorí to skutočne potrebujú, ale ako správni karpatskí populisti budú pomáhať všetkým a urobia pokútne dohody s dodávateľmi energií, cez ktoré pretečú miliardy z verejných zdrojov. A vypýtajú si potlesk. A viete, čo je najdesivejšie? Že ho dostanú. Slovensko má namiešané na poriadny problém. Hodujte, tancujte, pýtajte si viac všetci tí, ktorí sa nebojíte a nemyslíte na nikoho iného, len na seba. Tancujte, spievajte! Kapela na Titaniku stále hrá, ale vedzte, že vaše deti, vnúčatá ste už utopili v mori dlhov.”
Zdroj...
