Cenzúra vo vede

Autor: Judr. Peter Weiss (https://akw.sk/blog/ | RSS odber)

Veríte vede? Robíte chybu. Veríte totiž mašinérii cenzúry, ktorú riadia primárne agenti zahraničných služieb a špinavú prácu vykonávajú absolventi filozofických fakúlt s extrémne ľavicovými politickými názormi.

Áno, filozofi určujú, čo je publikovateľné napríklad v oblasti biológie. Zhodou okolností tomu nie je inak ani na Slovensku. Pomerne priemerní absolventi filozofických fakúlt pracujú v prvej línii faktčekov v žltých denníkoch a na portáloch hľadajúcich konšpirátorov. Sem-tam sa tam prikmotrí aj dajaký profesor z praxe. Vždy je to však buď plagiátor alebo vedec s publikačnou hnačkou, čo je len iná obdoba plagiátora – prospechára.

Chcete dôkaz?

Springer Nature Cureus. Uznávaný vedecký časopis.

Viac ako 330-tisíc čítaní, článok prešiel naozaj zapeklitým peer review medzi kolegami, dosiahol excelentný rating o hodnote >9,2.

Mal iba jednu zásadnú chybu: na základe neho sa malo zastaviť podávanie mRNA génovej terapie. A tak zasiahol cenzor, s dosiahnutým vzdelaním filozof. Pripomína Vám to istý denník s písmenkom? Nuž, asi to nebude náhoda.

Toto je profil najmocnejšieho človeka vo vedeckom časopise. Takto sa dnes podvádza vo vede.

Príspevok Cenzúra vo vede je zobrazený ako prvý na Weis & Partners.

Zdroj článku...

 

[tibku]

Vysoko oceňujem prácu JUDr. P. Weisa a uvediem niekoľko poznámok charakterizujúcich proces úpadku vedy :​

• Deštrukcia svetovej vedy sa začala na vrchole jej moci, keď veda dokázala vyriešiť globálne problémy spojené s vytvorením nových zdrojov energie, zásadne nových silných zbraní (atómová energia, atómová bomba atď.). Na riešenie týchto problémov si veda vyžadovala nevídané kapitálové investície. V dôsledku toho vo vede, ktorá sa tradične skladala z dvoch častí - čistej (fundamentálnej) vedy, rozvíjajúcej sa podľa vlastnej logiky, a prispôsobenej (aplikovanej) vedy, začala dominovať druhá menovaná, čo nemohlo neviesť ku kríze.​

• Na začiatku dvadsiateho storočia sa náklady na vedecký výskum prudko zvýšili. Ak predtým na objavenie základných zákonov stačilo jablko padajúce na zem, niekoľko skúmaviek, dnes je kvôli malému pokroku vo vedeckom poznaní potrebné postaviť zariadenia s fantastickými nákladmi v miliónoch dolárov - elektrónové mikroskopy, teleskopy, urýchľovače elementárnych častíc atď.​
• Vlastníctvo takýchto prístrojov umožňuje dosiahnuť veľkolepé výsledky, poskytuje vedeckú autoritu a rýchly kariérny rast.​
• To viedlo k "pretekom v zbrojení" vo vede, k tomu, že hlavným aktérom sa stal vedecký manažér, schopný získať peniaze na prístroje.​
• Počet získaných faktov je teraz neporovnateľne vyšší ako ich pochopenie. Do popredia sa dostali zberatelia faktov a drobných detailov, zbavení schopnosti vidieť súvislosti vecí.​
• Extrémna, umelá špecializácia vedy začala odmietať vedcov - mysliteľov, budovateľov ucelených teórií. Úbohá plytkosť sa stala tvárou dnešnej vedy. Údelom moderného vedca je skúmať štruktúru ľavej zadnej nohy blchy bez toho, aby sa pokúsil vzlietnuť do takých výšok, aby pochopil štruktúru celej blchy.​
• Vulgárno-utilitaristický prístup, ktorý rozkúskuje problém na drobné detaily a neberie do úvahy systém ako celok, prenikol do humanitných vied, najmä do medicíny, a túto vedu znetvoril. Tak vznikla armáda lekárov - "špecialistov", ktorí liečia umelými zásahmi do organizmu pomocou chemických látok alebo chirurgického noža, pričom zabúdajú, že človek je celostný systém riadený duchovným počiatkom.​
• Ľudová medicína sa už stáročia zaoberá práve aktivizáciou prirodzených prírodných obranných síl človeka. Oficiálna medicína rozdelila človeka na časti a naďalej ho delí na menšie a menšie súčasti. Tento prístup zámerne vnucujú farmaceutické spoločnosti, pretože "obrat obchodu s liekmi je porovnateľný s obchodom s drogami a zbraňami".​
• Kritériá vedeckej práce prešli deformáciou a stali sa formálnymi. Hodnotenia práce vedca počítaním počtu publikovaných článkov, ktorý nezohľadňuje ich kvalitu, necharakterizuje vedca a vedie k mnohým negatívnym javom.​
• V dôsledku toho sa veda začala zaoberať masovou produkciou "informačného šumu", čo nevyhnutne viedlo k celosvetovému poklesu dopytu po vedeckých knihách a časopisoch, zníženiu ich nákladu a strate autority vedy.​

 

[Michaela1]

To viedlo k "pretekom v zbrojení" vo vede, k tomu, že hlavným aktérom sa stal vedecký manažér, schopný získať peniaze na prístroje.

O tom, že problém s financováním drahých přístrojů je pro směřování současného vědeckého výzkumu skutečně naprosto klíčový, jsem slyšela. Pokud jsem to správně pochopila, jde o jev přímo související jak s úpadkem základního výzkumu, tak i s extrémním rozdrobením témat samotného aplikovaného výzkumu, protože jeho předmět velmi často souvisí se zadáním konkrétního subjektu, který přístrojovou techniku financuje. Je to začarovaný kruh.

 

[Boleslav]

Jiný dobrý článek k problematice vědy: Věda v současném světě

 

[Bratislav]

uvediem niekoľko poznámok charakterizujúcich proces úpadku vedy :

Este by som doplnil jednu poznamku k skvelemu clanku od Dr. Weisa.
• kvoli sucasnej koncepcii, ktora sa nevyhnutne premieta aj do vedy, vladne pochopitelne aj vo vede konkurencia. Ten konkurencny boj o granty, financovanie, publikacie, citacie prebieha neuveritelnym sposobom. Vidiet to nielen medzi roznymi pracoviskami, ale aj v ramci tych istych pracovisk. Zaslo to tak daleko, ze kolegovia na tom istom pracovisku, sediaci v tej istej pracovni si medzi sebou konkuruju. To ich vedie k tomu, ze utajuju svoju cinnost, aby im ten druhy neodpublikoval podobne myslienky skor. V podstate sa o veciach, ktore este neodpublikovali nemozu ani volne bavit. Vedecke institucie su miesto funkcnych tvorivych kolektivov, ktore subornym intelektom riesia problemy daleko prevysujuce ich jednotlive intelekty len heterogenna zmes jednotlivcov, ktory ked nahodou v niecom vzajomne spolupracuju musia byt uvedeni ako spoluautori. Samozrejme ten kto ziska lepsi grant je hned objektom zavisti a casto aj nenavisti. Niet divu, ze sa im dlho nedari prist na nove revolucne myslienky. V tomto nastaveni to ani nejde.
Zaujimave to bude, ked sa koncepcia zmeni z konkurencie na kooperaciu a subornost. Uvolni to vo vede zbytocne vnutorne prekazky a vydlazdi cestu novym objavom a rieseniam.