Autor: Judr. Peter Weis (https://akw.sk/blog/ | RSS odber)
Najprv jeho znenie.
Slovenská verzia sa na oficiálnej stránke NATO nenachádza, použijem českú, ktorej rozumie zrejme každý.
Toto sú východiská.
Podmienky aktivácie čl. 5:
a) ozbrojený útok,
b) predmet útoku,
c) miesto útoku,
d) čl. 51 Charty OSN,
e) test nevyhnutnosti a proporcionality, t.j. výber primeranej pomoci vrátane možnosti ozbrojeného útoku.
Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne.
K písm. A a D:
Čo je ozbrojený útok, určuje čl. 6 Zmluvy a precizuje ho judikatúra Medzinárodného súdneho dvora.
Čl. 6 znie:
Všetky podmienky sú pomerne samozrejmé. Čo znamená “ozbrojený” je definované v Zmluve akoby tautologicky, a teda je ponechané napospas judikatúre. K tomu sa dostaneme nižšie. Zo Zmluvy je však pomerne zrejmé, že útok by mal byť zaznamenaný primárne na území členskej krajiny NATO. Zaujímavejší je však odsek druhý, podľa ktorého sa za taký útok považuje aj útok na ozbrojené sily členských krajín v európskych krajinách, ktoré nie sú členmi NATO.
Preto k aktivácii čl. 5 môže hypoteticky dôjsť aj vtedy, ak by sa vyslaný vojenský kontingent na ukrajinskom území stal terčom ruského útoku. Už dnes vieme, že na území Ukrajiny sa v obmedzenom množstve takéto ozbrojené sily nachádzajú. Ak by sa niečo také v budúcnosti malo skúmať, bude dôležité, či sa také sily nachádzali na území Ukrajiny pod mandátom OSN. Ak nie, zrejme by aktiváciu čl. 5 právne neustáli. Zatiaľ vieme, že žiaden takýto mandát OSN neudelila.
Slovo “ozbrojený” dostupná judikatúra pomerne dobre definuje. Vykladá sa najmä podľa čl. 51 Charty OSN.
Medzinárodný súdny dvor v Haagu (ICJ) v kľúčových prípadoch stanovil veľmi prísny výklad Článku 51 Charty OSN:
Tu teda vidíme, že nejaký nájdený dron ruskej výroby na letisku v Lipsku podľa judikatúry stačiť nemôže.
Muselo by prebehnúť naozaj nezávislé vyšetrovanie, že k inštalácii zariadenia došlo na pokyn alebo so súhlasom vlády Ruskej federácie a zároveň vylúčiť tzv. operáciu pod falošnou vlajkou. Inak by sa podľa judikatúry nebolo možné zaštítiť článkom 51 Charty OSN.
Test nevyhnutnosti a proporcionality je najmä posúdením, či útok na členský štát nie je možné odvrátiť napríklad diplomaticky a či nebol vyprovokovaný.
To je presne dnešná situácia, ktorú vidíme ako eskalujúce pnutie medzi EÚ a Ruskou federáciou. EÚ neskrývane financuje jednu stranu konfliktu a dodáva jej zbrane očakávajúc, že Rusko nemôže reagovať pri prekročení ním stanovených červených čiar ozbrojeným útokom na záujmy členských štátov EÚ združených v NATO. To je dnes asi najpálčivejšia otázka. A obávam sa, že doterajšia a zrejme aj budúca judikatúra nebude chrániť právo na obranu podľa čl. 51 Charty OSN, ak sa napadnutý štát značnou mierou o útok na jeho územie pričinil.
K bodom B a C:
Tu hádam treba uviesť, že paluby lietadiel a lodí môžu síce spadať pod jurisdikciu členského štátu NATO, ale iba ak sa nachádzajú nad alebo na území Európy. Len podotýkam, že geografické vymedzenie Európy je tiež pomerne nestále a môže spôsobovať aplikačné problémy. Každopádne čl. 6 skôr zužuje bežnú ochranu lodí a lietadiel.
K bodu E:
Ak sú splnené všetky body vyššie naraz, členský štát NATO, ktorý nebol napadnutý, pri aktivácii článku 5 musí zobrať do úvahy, či intenzita útoku neodôvodňuje iba použitie čl. 4 Zmluvy (konzultácie) a či neexistuje diplomatické riešenie. A až po negatívnej odpovedi na oboje určí, čo vie napadnutému štátu poskytnúť. Čokoľvek, v čom sme svetoví. Môžu to byť pľúcne ventilácie, rozlišovacie testy na kovid a chrípku, antivírusový program, odbornú výpomoc pri verejnom obstarávaní diaľnic, ale môžeme im vyslať aj vojakov alebo im vyšleme energiu (nemyslím v ezoterickom zmysle).
O samotnej aktivácii čl. 5 Zmluvy rozhoduje politicky Severoatlantická rada. O opatreniach a ich primeranosti rozhoduje vláda SR. V čase mieru. Ak raz teda predseda vlády povedal, že SR do vojny nezatiahne a plány mu neskríži prezident SR, bavíme sa o tom, že SR jednoducho bude reagovať vyslaním humanitárnej pomoci, čím si svoj záväzok vyplývajúci z čl. 5 Zmluvy dokonale splní a nik, ani ICJ nevysloví v budúcnosti opak.
Na konci dňa má v NATO aj tak hlas rozhodujúci SŠA (v pragmatickom zmysle). Celá Zmluva a aj financovane organizácie je vystavané okolo SŠA. To bolo vidieť pri útoku na Dvojičky v 2001. Čo SŠA od partnerov chceli, to dostali. Ak SŠA povedia, že proti RF apriori nepôjdu a zaujíma ich len a len Čína, EÚ s tým nič neurobí. Práve preto sa obávam, že ak existuje momentálne vo svete sila, ktorá v EÚ tlačí na “false flag” a ráta so zapojením SŠA, musí to byť o útoku RF na záujmy SŠA. Ideálne na území EÚ. Či by stačil útok na záujmy Británie, je otázne. Všetko závisí, či z historického pohľadu DJT vníma Londýn rovnako romanticky, ako VVP Kyjev.
Príspevok Čl. 5 Severoatlantickej zmluvy (rozbor) je zobrazený ako prvý na Weis & Partners.
Zdroj článku...
Najprv jeho znenie.
Slovenská verzia sa na oficiálnej stránke NATO nenachádza, použijem českú, ktorej rozumie zrejme každý.
Toto sú východiská.
Podmienky aktivácie čl. 5:
a) ozbrojený útok,
b) predmet útoku,
c) miesto útoku,
d) čl. 51 Charty OSN,
e) test nevyhnutnosti a proporcionality, t.j. výber primeranej pomoci vrátane možnosti ozbrojeného útoku.
Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne.
K písm. A a D:
Čo je ozbrojený útok, určuje čl. 6 Zmluvy a precizuje ho judikatúra Medzinárodného súdneho dvora.
Čl. 6 znie:
Všetky podmienky sú pomerne samozrejmé. Čo znamená “ozbrojený” je definované v Zmluve akoby tautologicky, a teda je ponechané napospas judikatúre. K tomu sa dostaneme nižšie. Zo Zmluvy je však pomerne zrejmé, že útok by mal byť zaznamenaný primárne na území členskej krajiny NATO. Zaujímavejší je však odsek druhý, podľa ktorého sa za taký útok považuje aj útok na ozbrojené sily členských krajín v európskych krajinách, ktoré nie sú členmi NATO.
Preto k aktivácii čl. 5 môže hypoteticky dôjsť aj vtedy, ak by sa vyslaný vojenský kontingent na ukrajinskom území stal terčom ruského útoku. Už dnes vieme, že na území Ukrajiny sa v obmedzenom množstve takéto ozbrojené sily nachádzajú. Ak by sa niečo také v budúcnosti malo skúmať, bude dôležité, či sa také sily nachádzali na území Ukrajiny pod mandátom OSN. Ak nie, zrejme by aktiváciu čl. 5 právne neustáli. Zatiaľ vieme, že žiaden takýto mandát OSN neudelila.
Slovo “ozbrojený” dostupná judikatúra pomerne dobre definuje. Vykladá sa najmä podľa čl. 51 Charty OSN.
Medzinárodný súdny dvor v Haagu (ICJ) v kľúčových prípadoch stanovil veľmi prísny výklad Článku 51 Charty OSN:
- Nikaragua v. SŠA (1986): Súd rozhodol, že ozbrojený útok musí byť pripísateľný štátu (attributable to a state). Podpora rebelov (contras) zo strany SŠA nebola dostatočná na iniciáciu sebaobrany zo strany Nikaraguy. Preto sú zástupné vojny od tohto rozhodnutia tak v obľube. Súd zdôraznil, že útoky tzv. neštátnych aktérov sa považujú za ozbrojený útok len pri „effective control“ štátu nad nimi. A tak začali vznikať PMC (private military companies). Inými slovami, musí sa preukazovať, že za ozbrojenou skupinou stálo riadenie štátu a nekonali na vlastnú päsť. Toto bolo z právneho pohľadu násilne modifikované pri útokoch na WTC v New Yorku, kde sa doslova vyhľadávali dôkazy, aby sa “boj proti terorizmu” dokázal pripísať konkrétnej krajine. Ako tento 25-ročný “boj” s veternými mlynmi dopadol, vidíme prednostne na situácii v Iraku, Jemene, Sýrii, Libanone a pod.
- DRK v. Uganda (2005): Uganda sa bránila útokom rebelov z Konga, ale ICJ rozhodol, že tieto útoky neboli pripísateľné Kongu, takže sebaobrana nebola oprávnená.
- Oil Platforms (Irán v. SŠA, 2003) a Wall Advisory Opinion (2004): Potvrdili potrebu atribúcie a prísne podmienky testu nevyhnutnosti a proporcionality.
Tu teda vidíme, že nejaký nájdený dron ruskej výroby na letisku v Lipsku podľa judikatúry stačiť nemôže.
Muselo by prebehnúť naozaj nezávislé vyšetrovanie, že k inštalácii zariadenia došlo na pokyn alebo so súhlasom vlády Ruskej federácie a zároveň vylúčiť tzv. operáciu pod falošnou vlajkou. Inak by sa podľa judikatúry nebolo možné zaštítiť článkom 51 Charty OSN.
Test nevyhnutnosti a proporcionality je najmä posúdením, či útok na členský štát nie je možné odvrátiť napríklad diplomaticky a či nebol vyprovokovaný.
To je presne dnešná situácia, ktorú vidíme ako eskalujúce pnutie medzi EÚ a Ruskou federáciou. EÚ neskrývane financuje jednu stranu konfliktu a dodáva jej zbrane očakávajúc, že Rusko nemôže reagovať pri prekročení ním stanovených červených čiar ozbrojeným útokom na záujmy členských štátov EÚ združených v NATO. To je dnes asi najpálčivejšia otázka. A obávam sa, že doterajšia a zrejme aj budúca judikatúra nebude chrániť právo na obranu podľa čl. 51 Charty OSN, ak sa napadnutý štát značnou mierou o útok na jeho územie pričinil.
K bodom B a C:
Tu hádam treba uviesť, že paluby lietadiel a lodí môžu síce spadať pod jurisdikciu členského štátu NATO, ale iba ak sa nachádzajú nad alebo na území Európy. Len podotýkam, že geografické vymedzenie Európy je tiež pomerne nestále a môže spôsobovať aplikačné problémy. Každopádne čl. 6 skôr zužuje bežnú ochranu lodí a lietadiel.
K bodu E:
Ak sú splnené všetky body vyššie naraz, členský štát NATO, ktorý nebol napadnutý, pri aktivácii článku 5 musí zobrať do úvahy, či intenzita útoku neodôvodňuje iba použitie čl. 4 Zmluvy (konzultácie) a či neexistuje diplomatické riešenie. A až po negatívnej odpovedi na oboje určí, čo vie napadnutému štátu poskytnúť. Čokoľvek, v čom sme svetoví. Môžu to byť pľúcne ventilácie, rozlišovacie testy na kovid a chrípku, antivírusový program, odbornú výpomoc pri verejnom obstarávaní diaľnic, ale môžeme im vyslať aj vojakov alebo im vyšleme energiu (nemyslím v ezoterickom zmysle).
O samotnej aktivácii čl. 5 Zmluvy rozhoduje politicky Severoatlantická rada. O opatreniach a ich primeranosti rozhoduje vláda SR. V čase mieru. Ak raz teda predseda vlády povedal, že SR do vojny nezatiahne a plány mu neskríži prezident SR, bavíme sa o tom, že SR jednoducho bude reagovať vyslaním humanitárnej pomoci, čím si svoj záväzok vyplývajúci z čl. 5 Zmluvy dokonale splní a nik, ani ICJ nevysloví v budúcnosti opak.
Na konci dňa má v NATO aj tak hlas rozhodujúci SŠA (v pragmatickom zmysle). Celá Zmluva a aj financovane organizácie je vystavané okolo SŠA. To bolo vidieť pri útoku na Dvojičky v 2001. Čo SŠA od partnerov chceli, to dostali. Ak SŠA povedia, že proti RF apriori nepôjdu a zaujíma ich len a len Čína, EÚ s tým nič neurobí. Práve preto sa obávam, že ak existuje momentálne vo svete sila, ktorá v EÚ tlačí na “false flag” a ráta so zapojením SŠA, musí to byť o útoku RF na záujmy SŠA. Ideálne na území EÚ. Či by stačil útok na záujmy Británie, je otázne. Všetko závisí, či z historického pohľadu DJT vníma Londýn rovnako romanticky, ako VVP Kyjev.
Príspevok Čl. 5 Severoatlantickej zmluvy (rozbor) je zobrazený ako prvý na Weis & Partners.
Zdroj článku...