Niekoľko článkov som venoval chobotnici jednej malej hŕstky mimovládok na Slovensku, ktoré jedna druhej ruku myjú. Dnes sa pozrime na ich hlavu, resp. centrum riadenia, aby sme pochopili technológiu ich riadenia a ovplyvňovania štátu.
Začnime ale z iného konca. Portál kulturblog.sk, ktorý je ideologicky naviazaný na hnutie Republika, resp. aj na Kotlebovcov, sa pustil do kritky ministra Suska, že nestopol finančný grant mimovládke Inakosť, keď to predtým urobila ministerka Šimkovičová.
Tento imitačno-provokačný projekt si to buď predstavuje ako Hurvínek vojnu alebo to robia naschvál. Dátum podpisu grantu je v januári tohoto roku, ale to znamená, že výberové konanie muselo byť vyhlásené ešte za minulej vlády. A len tak nepodpísať nejaký grant nie je to isté, ako rozmyslieť si, či si dnes kúpim rohlík alebo radšej chlieb. Nie všetko sa dá zrušiť a nie všetko sa dá zrušiť rýchlo.
Nehovoriac o tom, že zrušenie jedného grantu pre Inakosť nerieši podstatu – hustú sieť niekoľkých mimovládok, ktoré si vzájomne kryjú chrbát a svoje chápadlá rozprestierajú aj do štátnej správy. Až do takej miery, že nabrali drzosť, ktorú sme predtým videli skôr u smerákov alebo oligarchov. Prídu na ministerstvo, kde sú v nejakej pracovnej skupine a nadrzovku žiadajú, aby štát postavil výzvu, aby mali z čoho žiť. Doteraz to robili akože filantropicky a plne v zmysle tzv. nenásilnej komunikácie (ktorú aj radi vyučujú), ale dnes už stratili zábrany a povie vám to 30-ročný fafrnok s úplnou bohorovnosťou v tvári. Týchto pár mimovládok sa dnes aktívne správa ako partia „našich ľudí“ a má na to posvätenie Európskej únie. Nebudeme si z nej ale robiť lacný terč, pozrieme sa na začiatky.
Pádom tzv. Železnej opony tu vraj vzniklo mocenské vákuum. Aspoň tak to tvdí mimovládka Partners Global. Ako inak, bolo nás treba „prevychovať“ a „naučiť demokracii“. Kto tú mimovládku založil? Americký štát. Pozrite si zoznam ich partnerov – Ministerstvo zahraničných vecí USA, Nadácia otvorenej spoločnosti, mimovládka USAID platená americkým Kongresom, Ministerstvo zahraničných vecí Kanady a ďalšie organizácie.
Táto mimovládka má aj slovenskú pobočku a volá sa PDCS – Partneri pre demokratickú zmenu Slovenska. Ide o klasickú schému, kde dozorcov robia seniorské osoby a zvyšné obsadenie je naivná omladina. Aj tu to však nie je takéto prvoplánové. Dozorcovia sú trénovaní filozofi (nie nadarmo matka všetkých vied) a psychológovia. Ich hlavným zámerom je riešenie sociálnych konfliktov. Cez tohoto trójskeho koňa sa dostali do kľúčových oblastí a boli aj pri mnohých „občianskych“ protestoch. V prvej fáze učia vystupovať pred publikom, učia základy psychológie a nenásilnej komunikácie. To v zásade nie je zlá zručnosť. Len v rukách nemorálneho alebo naivného človeka sa to môže zvrtnúť na nebezpečnú techniku. Koniec-koncov ako každá vec na svete. Na Slovensku stála PDCS napríklad za formátovaním „protestov“ za slušné Slovensko. Tak isto podporovala „protestné hnutia“ aj v iných štátoch, napriklad Srbsku a ďalších. Oni to volajú tréning alebo konzultácia. V maskovaní svojej činnosti za vzletné slovíčka boli vždy machri, to sa im musí nechať. Konajú ako kolonizátori, ale hovoria pritom o slobode.
Takýmto spôsobom sa dostali napríklad aj do Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie a mnohých ďalších inštitúcii, kde šíria svoje myšlienky a svetonázor. Dnes sa situácia zmenila. EÚ sa rozhodla spáchať ekonomickú a sociálnu sebevraždu, a tak nastavila celý diskurz aj eurofondy takým spôsobom, že je podmienkou zapájať občiansky sektor do všetkých verejných rozhodnutí. Opäť, je to správny postup. Problém je, ak tú „občiansku“ obec zastupuje hŕstka mimovládok s vysokými finančnými rozpočtami a ešte vyšším mediálnym výtlakom. Nie, takto v žiadnom prípade nevyzerá občianska spoločnosť.
Tak sa potom deje to, že ak má nejaké ministerstvo spravenú pracovnú skupinu, kde pozýva odborníkov, podnikateľov, akademickú obec a mimovládny sektor, debata je tam vždy regulovaná práve mimovládkarmi. Dnes už sú takí drzí, že 30-ročná detva nemá problém na nejakom sedení argesívne útočiť na dlhoročného odborníka z fachu a robiť mu doslova výsluch. Je to zároveň mimoriadne efektívny nástroj, ktorým dokážete znefunkčniť kľúčové debaty na ministerstvách a zabrzdiť riešenie problémov. Dokonale tým otrávite debatu a mnohí zúčastnení si tu povedia, že na toto nemajú nervy ani čas. Tým sme dovolili niekoľkým mimovládkami skolonizovať štátny aj súkromný sektor.
Mimovládka PDCS je podľa môjho názoru hlavou americkej operácie vo východnej Európe, pretože sú to jej „odborníci“, ktorí vychovali celú generáciu mimovládkarov, ktorí dnes pracujú jednak v ich fachu, ale tiež na rôznych postoch v štátnej správe a korporáte.
Keby to bola jedna mimovládka, tak je to náhoda. Ale tých organizácií, ktoré založil americký štát je už na Slovensku až príliš nato, aby to mohol ktokoľvek poprieť. Stačí sa pozerať na ich spolupracujúce organizácie a všade budete narážať na rovnaké mená. Živica, ESET, Nadácia otvorenej spoločnosti, Via Iuris, Americké veľvyslanectvo a ďalšie. Je to taký nenápadný vysokozvižný vozík. Naoko užitočný a nenápadný, trochu otlčený, no vždy naloží alebo dostane vyššie veci, ktoré neslúžia Slovensku, ale tomu, kto ten vozík riadi.
Riešenie
Občianska angažovanosť. zaujímať sa o veci, ísť do komisií a žiadať vysvetlenia. Konfrontovať ich s realitou a donútiť ich reagovať. Len dovtedy budú ovplyvňovať verejnú debatu a klásť si podmienky, pokiaľ im to dovolíme. Riešením je len naša morálka, nie špinavšie zbrane a psychologické techniky maskované za koučing a pomoc.
Foto: set aniset z pexels.com
Začnime ale z iného konca. Portál kulturblog.sk, ktorý je ideologicky naviazaný na hnutie Republika, resp. aj na Kotlebovcov, sa pustil do kritky ministra Suska, že nestopol finančný grant mimovládke Inakosť, keď to predtým urobila ministerka Šimkovičová.
Tento imitačno-provokačný projekt si to buď predstavuje ako Hurvínek vojnu alebo to robia naschvál. Dátum podpisu grantu je v januári tohoto roku, ale to znamená, že výberové konanie muselo byť vyhlásené ešte za minulej vlády. A len tak nepodpísať nejaký grant nie je to isté, ako rozmyslieť si, či si dnes kúpim rohlík alebo radšej chlieb. Nie všetko sa dá zrušiť a nie všetko sa dá zrušiť rýchlo.
Nehovoriac o tom, že zrušenie jedného grantu pre Inakosť nerieši podstatu – hustú sieť niekoľkých mimovládok, ktoré si vzájomne kryjú chrbát a svoje chápadlá rozprestierajú aj do štátnej správy. Až do takej miery, že nabrali drzosť, ktorú sme predtým videli skôr u smerákov alebo oligarchov. Prídu na ministerstvo, kde sú v nejakej pracovnej skupine a nadrzovku žiadajú, aby štát postavil výzvu, aby mali z čoho žiť. Doteraz to robili akože filantropicky a plne v zmysle tzv. nenásilnej komunikácie (ktorú aj radi vyučujú), ale dnes už stratili zábrany a povie vám to 30-ročný fafrnok s úplnou bohorovnosťou v tvári. Týchto pár mimovládok sa dnes aktívne správa ako partia „našich ľudí“ a má na to posvätenie Európskej únie. Nebudeme si z nej ale robiť lacný terč, pozrieme sa na začiatky.
Pádom tzv. Železnej opony tu vraj vzniklo mocenské vákuum. Aspoň tak to tvdí mimovládka Partners Global. Ako inak, bolo nás treba „prevychovať“ a „naučiť demokracii“. Kto tú mimovládku založil? Americký štát. Pozrite si zoznam ich partnerov – Ministerstvo zahraničných vecí USA, Nadácia otvorenej spoločnosti, mimovládka USAID platená americkým Kongresom, Ministerstvo zahraničných vecí Kanady a ďalšie organizácie.
Táto mimovládka má aj slovenskú pobočku a volá sa PDCS – Partneri pre demokratickú zmenu Slovenska. Ide o klasickú schému, kde dozorcov robia seniorské osoby a zvyšné obsadenie je naivná omladina. Aj tu to však nie je takéto prvoplánové. Dozorcovia sú trénovaní filozofi (nie nadarmo matka všetkých vied) a psychológovia. Ich hlavným zámerom je riešenie sociálnych konfliktov. Cez tohoto trójskeho koňa sa dostali do kľúčových oblastí a boli aj pri mnohých „občianskych“ protestoch. V prvej fáze učia vystupovať pred publikom, učia základy psychológie a nenásilnej komunikácie. To v zásade nie je zlá zručnosť. Len v rukách nemorálneho alebo naivného človeka sa to môže zvrtnúť na nebezpečnú techniku. Koniec-koncov ako každá vec na svete. Na Slovensku stála PDCS napríklad za formátovaním „protestov“ za slušné Slovensko. Tak isto podporovala „protestné hnutia“ aj v iných štátoch, napriklad Srbsku a ďalších. Oni to volajú tréning alebo konzultácia. V maskovaní svojej činnosti za vzletné slovíčka boli vždy machri, to sa im musí nechať. Konajú ako kolonizátori, ale hovoria pritom o slobode.
Takýmto spôsobom sa dostali napríklad aj do Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie a mnohých ďalších inštitúcii, kde šíria svoje myšlienky a svetonázor. Dnes sa situácia zmenila. EÚ sa rozhodla spáchať ekonomickú a sociálnu sebevraždu, a tak nastavila celý diskurz aj eurofondy takým spôsobom, že je podmienkou zapájať občiansky sektor do všetkých verejných rozhodnutí. Opäť, je to správny postup. Problém je, ak tú „občiansku“ obec zastupuje hŕstka mimovládok s vysokými finančnými rozpočtami a ešte vyšším mediálnym výtlakom. Nie, takto v žiadnom prípade nevyzerá občianska spoločnosť.
Tak sa potom deje to, že ak má nejaké ministerstvo spravenú pracovnú skupinu, kde pozýva odborníkov, podnikateľov, akademickú obec a mimovládny sektor, debata je tam vždy regulovaná práve mimovládkarmi. Dnes už sú takí drzí, že 30-ročná detva nemá problém na nejakom sedení argesívne útočiť na dlhoročného odborníka z fachu a robiť mu doslova výsluch. Je to zároveň mimoriadne efektívny nástroj, ktorým dokážete znefunkčniť kľúčové debaty na ministerstvách a zabrzdiť riešenie problémov. Dokonale tým otrávite debatu a mnohí zúčastnení si tu povedia, že na toto nemajú nervy ani čas. Tým sme dovolili niekoľkým mimovládkami skolonizovať štátny aj súkromný sektor.
Mimovládka PDCS je podľa môjho názoru hlavou americkej operácie vo východnej Európe, pretože sú to jej „odborníci“, ktorí vychovali celú generáciu mimovládkarov, ktorí dnes pracujú jednak v ich fachu, ale tiež na rôznych postoch v štátnej správe a korporáte.
Keby to bola jedna mimovládka, tak je to náhoda. Ale tých organizácií, ktoré založil americký štát je už na Slovensku až príliš nato, aby to mohol ktokoľvek poprieť. Stačí sa pozerať na ich spolupracujúce organizácie a všade budete narážať na rovnaké mená. Živica, ESET, Nadácia otvorenej spoločnosti, Via Iuris, Americké veľvyslanectvo a ďalšie. Je to taký nenápadný vysokozvižný vozík. Naoko užitočný a nenápadný, trochu otlčený, no vždy naloží alebo dostane vyššie veci, ktoré neslúžia Slovensku, ale tomu, kto ten vozík riadi.
Riešenie
Občianska angažovanosť. zaujímať sa o veci, ísť do komisií a žiadať vysvetlenia. Konfrontovať ich s realitou a donútiť ich reagovať. Len dovtedy budú ovplyvňovať verejnú debatu a klásť si podmienky, pokiaľ im to dovolíme. Riešením je len naša morálka, nie špinavšie zbrane a psychologické techniky maskované za koučing a pomoc.
Foto: set aniset z pexels.com
Prílohy
Naposledy upravené: