Zaujímavé je na tom to, že súčasťou tej inštrumentálnej hudby je aj vokálna hlasová zložka, hudba hlasu. O slová tam ani tak nejde, ale o hudbu, ktorú vytvára hlas interpreta ako jeden z hudobných nástrojov. Hlas je vlastne posledný z hudobných nástrojov skladby.
Častokrát je to tak, že samotná hudba bez hlasu tie zimomriavky vyvolať nemusí, ale s hlasom to vyvolá, a pritom ani nemusíme spevákovi vôbec rozumieť. Stalo sa mi to aj pri niektorých zahraničných skladbách, keď som netušil, o čom spievajú, ale tá celková melódia a dynamika bola elektrizujúca.
Naposledy som mal také zážitky tiež pri piesni "kôň", ale aj niektorých skladieb Pelageji. Alebo zborový spev "Na kráľovej holi".
Dávnejšie sa mi také stalo, keď som prvýkrát počul v rádiu pieseň od Anety Langerovej "Křídla motýlí". Hneď som si povedal, že musím zistiť, kto to spieva...
A ešte dávnejšie John Bon Jovi "Its my life" (tá rýchla verzia s videoklipom). Bez toho spevu to nemá ten potenciál. So spevom áno, a videoklip to ešte umocňuje.