Idú voľby

V podstate som už v nadpise povedal všetko podstatné. Na všetko, čo sa v týchto týždňoch a mesiacoch deje sa pozerám práve cez túto krátku vetičku – idú voľby. Určuje to chod mnohých vecí, ale nie všetko od nich automaticky závisí.​

Keď si chceme všimať slovenské voľby, je dobré pozrieť sa, ako to vyzerá vo zvyšky Európy a sveta. Nutne nás tieto udalosti ovplyvňujú, pretože globalizácia dokončila svoj proces a sme navzájom poprepájaní vo všetkých oblastiach.

Pri pohľade do okolia si všímam, ako postupujú menšie strany, politické mimovládky a ďalší hráči. Slovo hráči používam náročky, pretože ide o gemblerov, hráčov pokru. Naša spoločnosť sa už nemení myšlienkami, ale rozhodnutiami súdov, článkami v novinách, ktoré sú sú vytesané s presnosťou obrovského množstva dát používaných v marketingu propagandy. Príklad za všetky – policajný prezident má tlačovku, na ktorú príde v bielej košeli a za sebou má Shootyho karikatúru zavraždených Jána a Martiny. Policajt, ktorý môže konať len v medziach toho, čo mu dovoľuje zákon. Nepáči sa vám, keď nejaký úradník len stroho oznámi fakty? Naozaj z toho musí byť bulvárna šouka? Keď už nám tak veľmi chýba odbornosť, tak sa k nej skúsme vrátiť a riešiť podstatu. Inak sa naša spoločnosť začne meniť na marketingovú paródiu lomcovanú emóciami, ktoré vypínajú kritické myslenie.

Vo svojom okolí vidím aj mnoho ďalšieho. Napríklad v Nemecku vyzvalo hnutie Antifa na násilie voči politikom strany AfD. Zverejnili kompletný zoznam ich adries. Ani nie týždeň potom si partička mladých odchytila jedného z politikov a zmlátila ho drevenou doskou do bezvedomia. Nepripomína vám to Hitlerjugend, ktorá podobne ešte pred samotnou vojnou terorizovala svojich názorových oponentov alebo skrátka toho, koho určil za nepriateľa nacistický systém?

Pamätám si aj na voľby prezidenta v Rakúsku z roku 2016, kde pred druhým kolom zmenili zásadne pravidlá, aby umožnili voliť už vo veku 16 rokov. Po prvom kole mal Norbert Hofer 35% a Alexander Van der Bellen 21% hlasov, Následne zmenili vek na 16 rokov a prebehlo druhé kolo, v ktorom dostal Van der Bellen 50,3 % a Hofer 49,7%. Mali však problém s korešpondečným hlasovaním, ktoré napadol Strache, zástupca Hofera. Úrady zistili nezrovnalosti pri hlasovaní poštou, preto museli druhé kolo zopakovať. To dopadlo nasledovne: Van der Bellen 53,8 % oproti Hoferovi s 46,2%. Mimochodom, Strache sa neskôr stal vicekancelárom, ale spočítali mu to narafičeným Ibiza škandálom, neskôr mu pridali aj obvinenia z korupcie (ten univerzálny dôvod na odstavenie protivníkov?).

Odvtedy majú v Rakúsku Van der Bellena, ale napríklad v minulom roku sa už v tlači sťažovali, že 1,2 milióna mladých po 16-tke nemá právo voliť, pretože nemajú občianstvo. Takže postupne pripravujú pôdu na to, aby zapojili aj túto masu hlasov do procesu.
V roku 2020 som napísal článok 52 proti 48, kde som popísal kliatbu tohto volebného pomeru, resp. volebného „víťazstva“. Vidíte ho aj v spomínaných rakúskych voľbách, videli sme ho pri amerických voľbách, vidno to takmer všade. Vadí mi jedna vec. Mnohí tvrdia, že presvedčivé volebné víťazstvo (povedzme 80%) smrdí korupciou a nie je prejavom demokracie, resp. zvádza víťaza stať sa autokratom. Skúška správnosti. Máme tu dlhodobo tesné výsledky, akože demokratickú pluralitu a výsledok je aký? Máme fungujúcu politiku bez škandálov? Máme fungujúcu ekonomiku? Nič z toho. Kríza z roku 2008 sa oproti dnešku zdá ako prechádzka ružovou záhradkou. Tam končía mediálne bájky o demokracii.

Pre toto všetko očakávam, že aj tie slovenské voľby dopadnú, ako dopadnú. Výsledok bude tesný a budú problémy s hlasovaním poštou. Je tu aj možnosť, že voľby nakoniec nebudú. Koniec-koncov, ešte stále trvá u nás mimoriadna situácia a vôbec sa ju neponáhľajú ukončiť. Znie to možno neveselo a porazenecky, ale takto sa na to nedívam. Kto sa dlhodobo bude zahrávať s dôverou ľudí, hrá sa s ohňom a nakoniec mu jeho vlasné lži vybuchnú do vlastnej tváre. Presne podľa porekadla Kto s čím zachádza, tým aj schádza.

Sú aj ďalšie podstatné veci a nie o všetkom rozhodujú voľby. Mám skúsenosť, že niekedy procesy v štáte ovplyvňujú omnoho nižšie šarže a nižší úradníci. Stačí, že majú nejakú kľúčovú úlohu, napríklad vyjednávajú dôležitú reformu alebo nastavenie systému riadenia medzi jednotlivými aktérmi – štátom, verejným sektorom, podnikateľmi atď. A tam sa môže ľahko stať, že táto osoba je napríklad autista. Nič proti autistom, ale žiadna inklúzia ma nepresvedčí o tom, že títo ľudia by mali riadiť štát. A už tobôž nie viesť rokovania, ak majú priamy hendikep v komunikácii. Na podobnej vlne sa nesie najnovšia iniciatíva Voľte ženy. V prvom rade by sme mali voliť odborníkov a v neposlednom rade morálnych ľudí. Najmä potom, čo sme zažívali posledné 3 roky s nepríčetným Matovičom, Gröhlingom či rovnako nepríčetnou Remišovou. Nabádať na voľbu podľa pohlavia je čistá segregácia a systém Rozdeľuj a panuj.

Voľbami nevyriešime podstatu, no napriek tomu ich nesmieme ignorovať. Je to len jeden dielik mozajky, ktorý musíme skladať spoločne do jedného celku. Na správne rozhodnutie potrebujete 3 veci – ako prvé zobrať rozum do hrsti, špeciálne pamäť. Pestovať si ju a pamätať si, čo kto povedal a najmä urobil. Druhá vec je vzdelávať sa, neustále a až do svojej smrti. Posledná vec je pozrieť si pozorne programy politických strán. Kým v mediálnom priestore sa tvária bezpohlavne, ako beztvarý rôsol (napr. PS alebo Hlas), ich program už hovorí jasnejšou rečou. Aby to potom nedopadlo tak, ako napr. strana SaS. Mala kopec nápadov, ale skutek utek. Teraz napríklad chcú dať do škôl 6.700 podporných pracovníkov do školstva, ale v ňom už dlhšie chýba 3.500 učiteľov. Keď nevedia nájsť tých, ako chcú nájsť dvojnásobok psychológov, asistentov a ďalších školených a skúsených odborníkov pre pomoc deťom?

Prajem Vám veľa zdaru a zdravia!