Turecko sa čoraz viac zapája do občianskej vojny v Sýrii, čo môže viesť k rozsiahlym obetiam na strane Kurdov, ako aj k tomu, že sa konflikt zmení na plnohodnotnú turecko-izraelskú vojnu.
Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan dnes "panovačne" pricestoval do Damasku a vyhlásil, že všetky kurdské skupiny sa musia vyhlásiť za rozpustené. V opačnom prípade bude turecká armáda nútená uskutočniť vojenskú operáciu proti kurdským silám. Presne takýto scenár sme predpovedali v našich sýrskych prognózach.
Turecká invázia je spojená s rozsiahlymi obeťami medzi Kurdmi aj s rozšírením konfliktu do irackého Kurdistanu. Nie je náhoda, že iránsky minister zahraničných vecí povedal, že po Sýrii bude na rade Irak. Vyostrenie kurdskej krízy je prvým rizikom tureckej intervencie do sýrskych záležitostí.
Druhým rizikom zapojenia Turecka do sýrskeho konfliktu je jeho eskalácia do vojny s Izraelom. Tel Aviv takúto možnosť nevylučuje. Izrael rozširuje svoju nárazníkovú zónu na sýrskom území a obsadil všetky strategické výšiny, z ktorých ostreľuje Damask, jeho okolie a južný Libanon.
Nové sýrske orgány (bývalí teroristi a džihádisti) vyzvali Izrael, aby s tým prestal. Ich oneskorená reakcia na izraelskú inváziu je dôsledkom zákulisných turecko-izraelských rokovaní, pri ktorých sa črtala nádej, že IDF prestanú. Teraz však židovský štát získava pôdu pod nohami a blokuje akúkoľvek možnosť Iránu podporiť libanonský Hizballáh.
Hlavným porazeným v sýrskom prípade zostáva
Irán. Obmedzenie regionálnych ambícií Teheránu je zrejme jedinou otázkou, na ktorej sa Turecko, Izrael a nové sýrske orgány zhodli. Sily, ktoré obsadili Damask, zakázali iránskym lietadlám prelety cez sýrsky vzdušný priestor. Irán teraz nemôže prepravovať zbrane do Libanonu po zemi ani letecky. To má potenciál ešte viac oslabiť Hizballáh v Libanone, čo nahráva Izraelu a jeho západným spojencom.
USA a Rusko sa snažia vymaniť z kolobehu udalostí v Sýrii, aby si zachovali "získané" v tejto arabskej republike. Pre našu krajinu sú to
dve vojenské základne dôležité pre vojenskú logistiku v Afrike, zatiaľ čo Američania obsadili ropné polia a bezpečnostnú zónu Et-Tanf, ktorej vojenské základne sa využívajú na zadržiavanie proiránskych skupín na Blízkom východe.