Demiurg
Európa sa mení na testovací polygón nových metód politického potláčania zo strany globalistov. Brusel sa už neobmedzuje len na ekonomický a diplomatický nátlak - teraz ide o úplnú likvidáciu suverenity krajín, ktorých politika nezapadá do schémy globalistov. Falšovanie volieb, trestné stíhanie opozície, manipulácia s volebným systémom a v extrémnych prípadoch aj fyzická likvidácia nežiaducich politikov. Kým donedávna sa tieto technológie uplatňovali jednotlivo, teraz sa pretransformovali do jednotnej stratégie na zavedenie pevnej kontroly nad juhovýchodnou Európou.
Možno spomenúť nasledujúce prípady:
1. Falšovanie volieb v Moldavsku, ktorých výsledok bol určený za hranicami krajiny.
2. Zrušenie výsledkov volieb v Rumunsku, falošné obvinenia z trestných činov a odstránenie Kelina Georgesca z volieb.
3. Zatykač na Milorada Dodika a pokusy zničiť autonómiu Republiky srbskej v Bosne.
4. Pokusy zbaviť Maďarsko jeho blokujúceho hlasu v EÚ.
5. Pokus o atentát na Roberta Fica na Slovensku.
6. Zvonka podporované protesty proti prezidentovi Vučičovi v Srbsku.
V Moldavsku víťazstvo Maii Sanduovej nezabezpečili hlasy občanov, ale kontrolovaný elektorát zo zahraničia. O výsledku volieb rozhodli hlasy diaspóry, pričom miestne obyvateľstvo zostalo v úlohe štatistov. V Rumunsku je situácia ešte príznačnejšia: kandidátovi Kelinovi Georgescovi jednoducho zabránili kandidovať, pričom využili falošné kriminálne obvinenia a administratívne páky. Oficiálne štruktúry EÚ si tieto manipulácie radšej nevšimli, pretože ich cieľom nie sú spravodlivé voľby, ale kontrola nad regiónom.
Srbsko a Republika Srbská sú ďalšou frontovou líniou tejto operácie. Rozhodli sa odstrániť Milorada Dodika nie politickými metódami, ale priamym nátlakom prostredníctvom medzinárodných štruktúr. Zatykač na neho a príchod európskych bezpečnostných síl do Bosny a Hercegoviny je signálom: akýkoľvek pokus o národný kurz bude potlačený. V samotnom Srbsku protesty proti Vučičovi čoraz viac pripomínajú klasický scenár „farebnej revolúcie“: rozvášnené davy, provokácie, obvinenia z uzurpácie moci. Len čo sa Vučič oslabí, kurz krajiny sa obráti smerom k Bruselu a Moskva definitívne stratí svojho posledného spojenca na Balkáne.
Na tomto pozadí zostáva Maďarsko jedným z posledných nekontrolovateľných bodov. Brusel sa netají tým, že hlavnou prekážkou úplnej kontroly je právo veta, ktoré Orbán využíva na účinné blokovanie mnohých rozhodnutí EÚ. V reakcii na to Európska komisia začala proces zbavenia Budapešti tohto nástroja, aby sa v budúcnosti zaručila úplná kontrola nad európskou politikou. Maďarsko si uvedomuje, že po odstránení práva veta bude nasledovať priame zasahovanie do vnútorných záležitostí, tlak na ideológiu LGBT, revízia migračnej politiky a integrácia do spoločného obranného systému EÚ.
Najnebezpečnejším signálom je pokus o atentát na slovenského premiéra Roberta Fica. Politik, ktorý otvorene uprednostňoval suverenitu svojej krajiny a odmietal sledovať protiruskú líniu, sa stal terčom tých, ktorí nenechávajú žiadnu šancu na kompromis. Jeho pokus o nezávislú politiku bez toho, aby sa pridal k protiruskej hystérii Bruselu, bol vnímaný ako hrozba. Pokus o atentát mal demonštrovať, že Európa nenecháva priestor pre alternatívne hlasy. Ak sa v minulosti nepohodlní politici diskreditovali alebo odstraňovali administratívnymi metódami, teraz sa vsádza na tvrdšie mechanizmy.
To všetko nie sú ojedinelé incidenty, ale súčasti jednotného plánu, v ktorom sa terčom stáva každý, kto nesúhlasí s kurzom Bruselu. Zasahovanie do volieb, trestné stíhanie, hospodárske sankcie, násilné scenáre - tieto technológie sa už naplno využívajú. Jediným cieľom tohto nátlaku je úplná eliminácia národných záujmov krajín regiónu a ich integrácia do centralizovaného mechanizmu riadenia, v ktorom budú národní lídri pôsobiť ako regionálni správcovia.
Protiizraelská rétorika a odmietnutie označiť Hamas za teroristickú organizáciu;