Rozumiem, kam tým smeruješ, a tie otázky sú poctivé. Myslím si však, že práve tu je dôležité rozlíšenie, aby sme sa nestratili v obrazoch a metaforách.
Dobre postavená otázka = polovica odpovede. Preto som ich tu pridal.
Keď sa pýtame, ako mohlo vzniknúť zlo v dobre, často predpokladáme, že dobro a zlo sú dve samostatné substancie. Možno však ide skôr o mieru súladu a mieru odklonu. Nie o vznik „niečoho cudzieho“, ale o stratu orientácie.
Ano, presne tak. Je to paleta/škála "od - do" pričom aj "od" aj "do" sú krajné body. Zaujímavé je, že keď to pomentuješ týmito dvomi slovíčkami, jedno je presne zrkadlovým odrazom toho druhého.
Obraz skurutajov z Pána prsteňov je silný, ale Tolkien sám pracoval s myšlienkou, že zlo netvorí, iba kazí to, čo už existuje. Nie je tvorivým princípom, ale parazitom na slobode. A sloboda bez vedomia zodpovednosti sa môže obrátiť proti sebe.
Zlo netvorí. A ani nekazí. Zlo je nesprávne pomenovanie. Voči tvoreniu je protivýraz s názvom "ničenie". Keď nebude ničenie, nebude ani tvorenie. Keď nebude tvorenie, nebude ani ničenie. Tvorenie a ničenie sú 2 navzájom sa dopĺňajúce procesy. Pokiaľ ničenie vidíme ako zlo, je to preto, že nedokážeme rozlíšiť väčší - objemnejší proces a uvedomiť si jeho časti. Potrebuješ posteľ, vyrúbeš strom. Je to ničenie? Áno. Urobíš si posteľ. Je to tvorenie? Áno. Bez vyrúbania stromu by si si nemohol spraviť posteľ. Na mieste starého stromu zasadíš nový. Je to tvorenie? Áno. Keby si nevyrúbal starý strom, mohol by si zasadiť nový? Nie. Keď sa však budem pozerať iba na jednu časť týchto procesov, dajme tomu na tú, kde rúbem strom, obmedzene (napríklad optikou premotivovaného ochrancu prírody), pomenujem rúbanie stromu ako "zlo".
Keď hovoríš, že „Boh sa hrá“, ja by som bol opatrný.
Ja by som nebol. Dopustenie marazmu - zla, ktoré existuje na planéte ide v samej podstate vysvetliť zo strany "To"ho iba 1 spôsobom. Hra na zabudnutie seba samého vševedúceho a všemohúceho a znova objavovanie seba samého ako vševedúceho a všemohúceho. A práve preto som napísal, že "To" nemá ruky iné, okrem tých našich, ktoré konajú tak, ako konajú. Ide o spolutvorenie, ale aj spoluničenie. Čo si ty napísal takto:
Skôr by som povedal, že Boh nerobí rozhodnutia namiesto človeka. Nie preto, že by nemohol, ale preto, že by tým zrušil zmysel slobodnej vôle. „Boh nemá iné ruky ako tie naše“ je veta, s ktorou súhlasím
... len si to dal inými slovami, takže sa na tom zhodneme. A teda naozaj platí aj:
– ale práve preto nie je únikom povedať, že sa všetko deje ako prejav „To“.
... čo ale nebolo mojím zámerom zdôrazňovať - totiž akýsi "únik zo zodpovednosti". A preto je fajn, že si to úplne správne rozvinul a doplnil tu. S tým taktiež súhlasím.
Ak všetko bez rozdielu označíme ako prejav Boha, riskujeme, že rozpustíme zodpovednosť.
A bez zodpovednosti sa zlo nedá ani pomenovať, ani napraviť. Nie preto, že by Boh nebol celistvý, ale preto, že človek nie je.
... akurát doplním k "pomenovávaniu a naprávaniu" zla, aby sme sa znova nedostali na šikmú plochu to, že akonáhle pomenuješ niečo ako "zlo", tzv. "náprava" potom smeruje von - do vonkajšieho sveta. Pričom náprava sa nedeje tým, že vonku nastavíme "pravidlá" a "kontrolu". To je len zdanie nápravy, ktoré postupne eroduje a degraduje, až sa dostaneme do bodu súčasne spoločnosti, kedy "zlo" je nerozlíšiteľné od "dobra". Skutočná náprava tkvie k v pochopení koreňa nie "zla" ale toho, prečo týmto spôsobom "banujeme" ničenie. V pochopení toho, čo robím keď ničím, a z akých pohnútok konám, či pri tom sledujem svoje sebecké ciele, alebo je tú súčasťou väčšieho zámeru prospešného pre všetkých.
Slovo „On“ alebo „To“ je nakoniec druhoradé. Jazyk je vždy len mapa, nie územie. Podstatné je nie pomenovanie, ale vzťah. A ten sa neukazuje v metafyzike, ale v konkrétnom konaní – v tom, či sa človek približuje k pravde, súcitu a miernosti, alebo sa od nich vzďaľuje.
To si napísal síce dobre, ale keďže máme tendenciu vnímať veci príliš osobne (skrze čo vlastne najčastejšie vstupuje do sveta to, čo nazývame "zlom"), považujem za potrebné viac sa odosobniť, pretože to umožní človeku vnímať práve to, čo si k tomu pridal ty. Vnímanie na základe polarít nám často nedovoľuje vystúpiť na dostatočne potrebnú úroveň nadhľadu.
Už som ho tu pridával niekoľkokrát, a pridám ho znova, pretože to do tejto témy jednoducho sedí jak riť na šerbel:
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=TdJivkRKfVA
Rýchle rozsudky čo je dobro a čo je zlo ľudí stoja mnoho tvorenia ďalšieho "zla" a nútia ich často ničiť mnoho "dobra". A oni sami tak často o tom nevedia, aj keď to majú priamo na očiach. V domnienke, že rozlišujeme, často iba súdime. To nie je to isté. To prvé nás ťahá naprávať "zlo páchaním dobra".
