Autor: Judr. Peter Weiss (https://akw.sk/blog/ | RSS odber)
Obsahom tohto príspevku je poukázať, podľa mňa, na závažný a možno protiústavný nedostatok v oblasti prístupu verejnosti k Slovenským technickým normám ( ďalej aj ako „STN“).
Čo je technická norma? K tomuto dáva odpoveď zákon č. 60/2018 o technickej normalizácii v z. n. p. (ďalej aj ako „Zákon“). Technická norma v podstate predstavuje podľa § 3 ods. 1 Zákona „súbor pravidiel, usmernení, technických špecifikácií alebo výsledkov činností, ktoré odzrkadľujú aktuálny stav vedy a techniky, je výsledkom konsenzu zainteresovaných strán a podlieha systematickým previerkam jej aktuálnosti.“
O tom, ktorá technická norma bude zaradená do sústavy STN rozhoduje tzv. „Slovenský národný normalizačný orgán“, ktorý o tom vydá oznámenie o prijatí slovenskej technickej normy. Úlohy tohto Slovenského národného normalizačného orgánu plní v zmysle § 4 písm. a) Zákona Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Úrad“).
Úrad prevádzkuje informačný systém, ktorý umožňuje verejnosti za úhradu prístup k jednotlivým STN. Výška tejto úhrady je určená vyhláškou Úradu č. 76/2019 Z. z. Na prvý pohľad nie je výška tej ktorej úhrady za prístup k STN zvlášť vysoká, avšak berme v úvahu že sústavu STN tvoria desaťtisíce technických noriem. To znamená, že úhrada za ich sprístupnenie môže byť obrovská.
STN sú síce prezentované, tak že údajne nepredstavujú právny predpis, ale konsenzus odborníkov, a že nie sú ako také záväzné, a aj preto nie je potrebné to, aby boli obdobne ako právne predpisy verejne a bezplatne každému prístupné.
S týmto názorom nesúhlasím. Záväznosť STN potvrdzujú iné právne predpisy napríklad zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý odkazuje na ich záväznosť v:
Ak sú STN prostredníctvom právneho predpisu záväzné a orgány verejnej moci ich musia v rámci svojej rozhodovacej činnosti brať v úvahu, potom tieto STN sa stavajú súčasťou právneho poriadku SR.
V zmysle princípu právneho štátu vyjadreného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a slobodného prístupu k informáciám obsiahnutého v čl. 26 ods. 1 Ústavy SR musí sa preto na takéto STN vzťahovať obdobný režim zverejňovania ako u iných právnych predpisov, t.j. buď v zbierke zákonov alebo v úradnom vestníku príslušného orgánu verejnej moci a musí byť verejnosti prístupný v bezplatnej forme, nakoľko len také pravidlo, ktoré je bez prekážok verejne dostupné je aj záväzné pre jeho adresáta, keďže len v takom prípade môže reálne nastať zákonná fikcia s jeho oboznámením.
Tým, že portál Úradu je spoplatnený a Zákon neposkytuje v podstate žiadne reálne výnimky pre bežnú verejnosť (a to ani pre študentov daných odborov), sa stáva tento informačný portál STN (jeho spoplatnenie) popretím prístupu k informáciám a tým pádom popretím princípu právneho štátu.
Pri súčasnom modeli má občan na jednej strane povinnosť dodržiavať STN pri činnosti ktorú chce vykonávať a to aj keď konkrétne pravidlo alebo postup obsiahnutý v STN nebude poznať, ak za to nezaplatí.
Čiže ak napríklad stavebník chce zhotoviť stavbu, musí poznať značný počet STN, ak ale si nezaplatí za sprístupnenie STN, tak mu úrad stavebné povolenie nevydá v prípade, že nebude dodržaný postup alebo pravidlo obsiahnuté v STN, ktorých obsah stavebník nevidel a nepoznal.
Tiež je zarážajúce, že ak študent akéhokoľvek technického odboru má poznať príslušné technické normy vrátane STN na úspešné absolvovanie štúdia, avšak bez toho, aby si sám zaplatil prístup k nim, tak sa s ich obsahom neoboznámi a nemá ako potom úspešne absolvovať štúdium. Školy nemajú v Zákone výnimku na bezplatný prístup k portálu STN prevádzkovaný Úradom a ostáva to len na dobrej vôli, schopnostiach a možnostiach školy, v akom rozsahu a komu poskytne a za akých podmienok prístup k STN. Toto potom predstavuje aj popretie práva na bezplatné vzdelanie podľa čl. 42 ods. 2 Ústavy SR.
Je preto namieste, aby Národná rada SR Zákon zmenila, a to tak aby sa stal prístup k tomuto portálu STN prevádzkovaný Úradom bezplatným obdobne, ako je tomu napríklad v Českej republike. V prípade, ak zákonodarca v tomto smere žiadnu iniciatívu neurobí, tak je namieste, aby napríklad generálny prokurátor, vláda SR alebo skupina 30 poslancov podala na Ústavný súd SR návrh na posúdenie ústavnosti § 15 ods. 1 Zákona v časti „za úhradu“ a § 15 ods. 3 Zákona v časti „podľa § 12 ods. 2“ a s tým spojenú vyhlášku Úradu č. 76/2019 Z. z.
Rovnako, takýto návrh na posúdenie ústavnosti vyššie uvedených častí Zákona ustanovujúcich poplatkovú povinnosť verejnosti za sprístupnenie STN môže podať aj správny súd v prípade, ak by niekto žaloval Úrad za nesprístupnenie STN pre nezaplatenie poplatku.
JUDr. Marián Maholányi, advokát
Advokátska kancelária Weis & Partners
Príspevok K ne/verejnosti technických noriem prevzatých do sústavy STN je zobrazený ako prvý na Weis & Partners.
Zdroj článku...
Obsahom tohto príspevku je poukázať, podľa mňa, na závažný a možno protiústavný nedostatok v oblasti prístupu verejnosti k Slovenským technickým normám ( ďalej aj ako „STN“).
Čo je technická norma? K tomuto dáva odpoveď zákon č. 60/2018 o technickej normalizácii v z. n. p. (ďalej aj ako „Zákon“). Technická norma v podstate predstavuje podľa § 3 ods. 1 Zákona „súbor pravidiel, usmernení, technických špecifikácií alebo výsledkov činností, ktoré odzrkadľujú aktuálny stav vedy a techniky, je výsledkom konsenzu zainteresovaných strán a podlieha systematickým previerkam jej aktuálnosti.“
O tom, ktorá technická norma bude zaradená do sústavy STN rozhoduje tzv. „Slovenský národný normalizačný orgán“, ktorý o tom vydá oznámenie o prijatí slovenskej technickej normy. Úlohy tohto Slovenského národného normalizačného orgánu plní v zmysle § 4 písm. a) Zákona Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Úrad“).
Úrad prevádzkuje informačný systém, ktorý umožňuje verejnosti za úhradu prístup k jednotlivým STN. Výška tejto úhrady je určená vyhláškou Úradu č. 76/2019 Z. z. Na prvý pohľad nie je výška tej ktorej úhrady za prístup k STN zvlášť vysoká, avšak berme v úvahu že sústavu STN tvoria desaťtisíce technických noriem. To znamená, že úhrada za ich sprístupnenie môže byť obrovská.
STN sú síce prezentované, tak že údajne nepredstavujú právny predpis, ale konsenzus odborníkov, a že nie sú ako také záväzné, a aj preto nie je potrebné to, aby boli obdobne ako právne predpisy verejne a bezplatne každému prístupné.
S týmto názorom nesúhlasím. Záväznosť STN potvrdzujú iné právne predpisy napríklad zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý odkazuje na ich záväznosť v:
- § 43g ods. 2, druhá veta: „Ak sa na stavebné práce vzťahujú bezpečnostné alebo hygienické predpisy, technické normy, všeobecne zaužívané pracovné postupy a návody výrobcu stavebných výrobkov na spôsob použitia, stavebné práce sa musia vykonať v súlade s nimi.“
- § 57 ods. 5, druhá veta: „Stavebný úrad na to v oznámení upozorní stavebníka vrátane povinnosti dodržať pri uskutočňovaní a užívaní stavby príslušné slovenské technické normy.“
- § 66 ods. 1: „V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.“
- § 98 ods. 2 písm. d): „Orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky“
- § 139b ods. 2: „Stavby uvedené v odseku 1 písm. c) a e) sa považujú za jednoduché stavby iba vtedy, ak z hľadiska požiarnej bezpečnosti je pre ich užívanie počet osôb určený podľa technickej normy, najviac však 30 osôb.“
Ak sú STN prostredníctvom právneho predpisu záväzné a orgány verejnej moci ich musia v rámci svojej rozhodovacej činnosti brať v úvahu, potom tieto STN sa stavajú súčasťou právneho poriadku SR.
V zmysle princípu právneho štátu vyjadreného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a slobodného prístupu k informáciám obsiahnutého v čl. 26 ods. 1 Ústavy SR musí sa preto na takéto STN vzťahovať obdobný režim zverejňovania ako u iných právnych predpisov, t.j. buď v zbierke zákonov alebo v úradnom vestníku príslušného orgánu verejnej moci a musí byť verejnosti prístupný v bezplatnej forme, nakoľko len také pravidlo, ktoré je bez prekážok verejne dostupné je aj záväzné pre jeho adresáta, keďže len v takom prípade môže reálne nastať zákonná fikcia s jeho oboznámením.
Tým, že portál Úradu je spoplatnený a Zákon neposkytuje v podstate žiadne reálne výnimky pre bežnú verejnosť (a to ani pre študentov daných odborov), sa stáva tento informačný portál STN (jeho spoplatnenie) popretím prístupu k informáciám a tým pádom popretím princípu právneho štátu.
Pri súčasnom modeli má občan na jednej strane povinnosť dodržiavať STN pri činnosti ktorú chce vykonávať a to aj keď konkrétne pravidlo alebo postup obsiahnutý v STN nebude poznať, ak za to nezaplatí.
Čiže ak napríklad stavebník chce zhotoviť stavbu, musí poznať značný počet STN, ak ale si nezaplatí za sprístupnenie STN, tak mu úrad stavebné povolenie nevydá v prípade, že nebude dodržaný postup alebo pravidlo obsiahnuté v STN, ktorých obsah stavebník nevidel a nepoznal.
Tiež je zarážajúce, že ak študent akéhokoľvek technického odboru má poznať príslušné technické normy vrátane STN na úspešné absolvovanie štúdia, avšak bez toho, aby si sám zaplatil prístup k nim, tak sa s ich obsahom neoboznámi a nemá ako potom úspešne absolvovať štúdium. Školy nemajú v Zákone výnimku na bezplatný prístup k portálu STN prevádzkovaný Úradom a ostáva to len na dobrej vôli, schopnostiach a možnostiach školy, v akom rozsahu a komu poskytne a za akých podmienok prístup k STN. Toto potom predstavuje aj popretie práva na bezplatné vzdelanie podľa čl. 42 ods. 2 Ústavy SR.
Je preto namieste, aby Národná rada SR Zákon zmenila, a to tak aby sa stal prístup k tomuto portálu STN prevádzkovaný Úradom bezplatným obdobne, ako je tomu napríklad v Českej republike. V prípade, ak zákonodarca v tomto smere žiadnu iniciatívu neurobí, tak je namieste, aby napríklad generálny prokurátor, vláda SR alebo skupina 30 poslancov podala na Ústavný súd SR návrh na posúdenie ústavnosti § 15 ods. 1 Zákona v časti „za úhradu“ a § 15 ods. 3 Zákona v časti „podľa § 12 ods. 2“ a s tým spojenú vyhlášku Úradu č. 76/2019 Z. z.
Rovnako, takýto návrh na posúdenie ústavnosti vyššie uvedených častí Zákona ustanovujúcich poplatkovú povinnosť verejnosti za sprístupnenie STN môže podať aj správny súd v prípade, ak by niekto žaloval Úrad za nesprístupnenie STN pre nezaplatenie poplatku.
JUDr. Marián Maholányi, advokát
Advokátska kancelária Weis & Partners
Príspevok K ne/verejnosti technických noriem prevzatých do sústavy STN je zobrazený ako prvý na Weis & Partners.
Zdroj článku...