Kapitalizmus

Ferry

Člen

Borrell: EÚ nie je schopná konkurovať USA, pokiaľ ide o štátnu podporu ekonomiky​


Európska únia nemá také možnosti štátnej podpory ako Spojené štáty americké, nechce im konkurovať na základe takejto pomoci firmám a naďalej diskutuje o problémoch súvisiacich so zákonom o znižovaní inflácie (IRA).

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová už skôr oznámila, že Európska únia spolupracuje so Spojenými štátmi na vyriešení rozdielov v hospodárskej súťaži a zabezpečení rovnakých podmienok pre podniky, ktoré vznikli od prijatia zákona o inflácii.

- som sa kvalitne posmial na tom článku, lebo vlastne ten článok hovorí, že mantra západu nazývaná "hospodárska súťaž v kapitalizme" je len prázdna veta, ktorá nič neznamená.

Kým kapitalizmus, "voľná ruka trhu", demokracia, náboženstvo alebo čo koľvek iné vyhovuje západu na to aby mohol dobývať nové zdroje, tak bude tie mantry hlásať pomaly až do neba. Ale akonáhle už "kapitalizmus" nevyhovuje, tak prichádzajú sankcie na Huawei alebo tuhé dotácie štátom do ekonomiky len preto aby sa všetko nerozpadlo.
Ako odpoveď na takéto neférové správanie by mala EU zaregovať upustením od dolára. Nech si tlačí USA peňazí do ekonomiky koľko chce, figu im to bude platné na medzinárodnom trhu keď dolár nikoho zaujímať nebude. Pritom USA žijú z toho, že dolár sa všade používa a tak ho môžu produkovať ako toaletný papier. Ak sa dolár bude používať len v USA tak pojdu imperialisti do prdele aj so svojou imperialistickou politikou.
 

Masívna stratégia Francúzska “Made in Europe”​

V liste z 9. januára francúzska vláda vyzýva EÚ, aby urýchlila plnenie výrobných cieľov, oslabila pravidlá štátnej pomoci, zriadila núdzový fond zvrchovanosti a zmobilizovala nástroje na ochranu obchodu – to všetko v reakcii na nedávny americký návrh zákona o znížení inflácie, ktorý zahŕňal dotácie vo výške 369 miliárd USD na ochranu klímy.

Tento krok nasleduje po prísľube francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona zo začiatku tohto mesiaca, v ktorom sa vyslovil za to, aby blok dosiahol pokrok v stratégii “Made in Europe”. Táto kampaň sa stala bodom trenia v rámci EÚ – zatiaľ čo mnohé krajiny teoreticky podporujú snahu Francúzska, neexistuje veľká zhoda v tom, ako presne ju uskutočniť.

V liste francúzskeho generálneho sekretariátu pre európske záležitosti Francúzi uvádzajú, že EÚ by mala navrhnúť nové výrobné ciele “na zníženie našej závislosti” v citlivých odvetviach.

“Únia by si mala konkrétne stanoviť ciele výroby, ktoré by sa mali dosiahnuť do roku 2030,” uvádza sa v liste, ktorý vychádza z návrhu Aktu o čipoch.


Akt o čipoch je súčasťou širšieho úsilia EÚ zabezpečiť, aby sa Európa nemusela spoliehať na krajiny ako Čína, pokiaľ ide o technológie, ktoré poháňajú moderné technológie. Blok tiež rýchlo prehodnocuje, ako získava energiu v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine.


Dobre dobre čítate. Bašta kapitalizmu práve priznáva, že slovné spojenia ako "slobodná ruka trhu" sú úplné nezmysly pre menej inteligentných. Keď ide do tuhého, tak kapitalisti prechádzajú na socializmus a začínajú mohutne podporovať vlasné podniky nehľadiac na pravidlá o obchodovaní, dotáciách, dumpingu trhu a podobne.
 

Cato Institute (USA): Najlepším liekom na sucho je voda za peniaze​


"Hoci trh s vodou nezvýši celkové množstvo vody, takáto distribúcia sa stane spravodlivejšou, tvrdí Boaz: neviditeľná ruka trhu zariadi všetko (áno, autor-ekonóm v roku 2023 odkazuje na Adama Smitha):
„Voda bude prúdiť dynamickejšie a efektívnejšie na miesta, kde je najviac potrebná“ – rozumejte — kde sú za ňu ochotní zaplatiť viac."

A je to tu zase ... tá neviditeľná ruka trhu. Jedne z vlastníkov cato je miliardár, čo si môže ruku trhu poplatiť kdekoľvek sa mu zachce. Takže jediná neviditeľná ruka trhu bude tá jeho.

Ale tú myšlienku by sme mali obrátiť proti tejto bande NAGAS.
Čo tak myšlienky

Peniaze budú prúdiť dynamickejšie a efektívnejšie na miesta, kde sú najviac potrebné - napríklad na obnovu sahari.

Obrovské oblasti planéty čelia finančnému suchu. Peňazí je nedostatok. Ekonomika však hovorí, že všetkého hodnotného tovaru – pôdy, domov, áut, steakov – je nedostatok. Prečo teda nie je zásobovanie peniazmi podložené ekonomicky?

Pretože hromadenie peňazí je nejaký kapitalizmus! Človečenské národy to nerobia.


Pozbierať také vety, vytlačiť v 600 stranových zväzkoch a otľkať tým lakomcom o hlavu kým by k rozumu neprišli, lebo toto čo oni vymýšľajú to ani neviem z akej hlavy pochádza. Z človečenskej isto nie.
 
Regulácia cien prostredníctvom dostatku alebo nedostatku tovarov na trhu môže fungovať len v davo-"elitárnej" spoločnosti, t.j. tam, kde existujú chudobní aj bohatí... Pretože nedostatok tovaru berie tovar chudobným a dáva ho bohatým, ktorí na to majú, a môžu si ho kúpiť aj za predražené ceny. V takomto mechanizme netreba hľadať nijakú spravodlivosť.
No v spoločnosti, kde majú všetci približne rovnaké výplaty, si tovary buď môžu kúpiť všetci alebo nikto... Zvyšovať cenu pri nedostatku tovarov tam nemá žiadny zmysel, lebo to by si ich nekúpil nikto (takto sa ujdu aspoň niektorým šťastlivcom). Preto sa v takej spoločnosti treba hlavne starať o to, aby základných tovarov bolo dosť pre všetkých a na to je potrebné plánovanie a nie neviditeľná ruka trhu.
 
Dosť zaujímavý dokument, ktorý zase osvecuje ako to v kapitalizme chodí.

V dokumente sa hovorí o tom, ako vyšetrovali americkú spoločnosť Boing, kvôli dvom pádom lietadiel typu 737 MAX. V Jakarte a neskôr aj v afrike spadlo lietadlo. Všetci pasažieri zahynuli.

Začalo sa vyšetrovanie.

Na začiatku pracovníci popisujú ako to v minulosti fungovalo v Boingu. Opísali vlastne socializmus na USA spôsob. Do práce chodili ľudia ako do rodinného klubu. Každý sa snažil. Každý považoval svoju prácu - stavanie lietadiel, ako prínos pre spoločnosť. Všetci pracovníci boli zodpovední. Každá nahlásená chyba bola dôkladne prešetrená a nikto sa nebál otvoriť si ústa. Proste riadenie fungovalo veľmi dobre. Na riadení sa podieľali aj pracovníci, inžinieri atď. Boingu sa veľmi dobre darilo. Až v roku 1997 niekto veľmi múdry prišiel s myšlienkou, že Boing kúpi spoločnosť McDonnell Douglas, ktorá tiež vyrábala lietadlá. Takto si mohol Boing zabezpečiť zvýšenie ziskov, pretože pokryl väčšiu časť trhu.
V tých rokoch sa začalo dariť aj európskej spoločnosti AirBus. Airbus začal zaberať čoraz väčší kus svetových objednávok.
Manažéri z McDonnell Douglas priniesli do boingu novú kultúru. Kultúru peňazí, chamtivosti. Ako prvé sa riadenie Boingu presunulo zo Sietlu do Chicaga. Manažéri to vysvetlili takto "Potrebujeme väčšiu voľnosť v plánovaní, aby inžinieri nezasahovali do naších riadiacich krokov." Jednoducho manažment začal ignorovať požiadavky a sťažnosti inžinierov. Každý kto sa sťažoval bol buď prepustený, preložený, alebo sa ho zbavili. Všetko sa to stalo kvôli tomu, aby ceny akcií boingu na wall street stále rástli a aby prinášali poriadne zisky "investorom" na wall street. Už nešlo o lietadlá o pracovníkov, už šlo len o zisk, ktorý je možný z firmy vyžmýkať. Nasledovalo prepúšťanie zamestancov. Z 15 kontrolórov 14 prepustili. Takto prepustili niekoľko tisíc zamestancov v niekoľkých fázach. Hlavne kontrolórov. Len aby Boing produkoval väčší zisk pre pijavice na burze.
V roku 2014 Airbus A320neo sa dočkal prého letu. Lietadlo bolo novšie a hlavne úspornejšie ako ostatné na trhu. Samozrejme, že letecké kancelárie sa hneď vrhli po tom lietadle.
Boing nechcel zaspať dobu, tak na starý model 737 narval nové, úspornejšie motory a to bolo asi tak všetko. 40 ročné lietadlo dostalo nové motory a všetko malo byť akože v poriadku. Lenže aerodynamika a zastaralá konštrukcia lietadla sa nehodila k novým motorom. Ale v boingu nemali čas na vývoj nového lietadla. Veď pijacive chcú zisk tu a teraz. A tiež na nové lietadlo je potrebné zaškoliť pilotov. Tak len nainštalovali do 737 MAX nový softvér a fičurku MCAS, ktorá mala riešiť problém nekompatibility motorov a lietadla. Bol to dosť tupý systém. Ak systém prišiel na to, že lietadlo stúpa príliš prudko, tak jednoducho zadným krídlom zatlačil predok lietadla dole. Ale ten celý systém bol závislý na jednom senzore. Ten senzor sa samozrejme v dvoch prípadoch pokazil a hoci aj lietadlo letelo rovno, tak systém MCAS tlačil predok lietadla dole - k havárii. Samozrejme piloti ani nevedeli o existencii takého systému. Lebo Boing tvrdil, že preškolenie pilotov, čo stojí peniaze, nie je potrebné. Po prvej nehode si piloti predsa len naštudovali čo to ten MCAS je a naučili sa ho vypínať. Samozrejme ani vypnutie systému nepomohlo a systém MCAS zabil ďalšie stovky ľudí iného letu v Afrike. Boing sa vyhováral. Nechcel dopustiť chybu. Začalo sa vypočúvanie. Začali pýtať dokumenty Boingu. Ten sa zdráhal zverejniť všetkú tú hrôzu čo našli interní bezpečností technici.
Prezident Trump vyhlásil uzemňenie všetkých strojov 737 MAX. Nastalo vypočúvanie. Nakoniec sa prišlo na to, ako Boing kvôli zisku podviedol úrady, klamlivo tvrdil, že piloti nepotrebujú školenie.
Výsledok - Boing zaplatil 2,5 miliardy pokutu, za to že klamal štátnym orgánom. Boing prišiel o svoju česť. Niektorí piloti odmietali pilotovať 737MAX. Vo fabrikách ľudia nepracovali ako v rodine ale ako v koncentračných táboroch - len čím rýchlejšie a bez zbytočných otázok typu "A čo ak sa ten senzor pokazí? Padne lietadlo?" Reálne, jeden zamestnanec aj dal návrh aby bol systím MCAS riadený dvoma senzormi, lebo čo ak jeden senzor trafí vták? Ale to bolo ihneď úspešne odignorované, veď predsa ďalší senzor by stál peniaze.
Pred akvizíciou McDonnell Douglas a vstupom na trh pijavíc wall street, Boing bol riadený potrebami zákazníkov a bezpečnosti. Po vstupne na burzu, bol Boing riadený len parazitami, tupcami a managerami, čo nemali šajnu o tom čo to je lietadlo. Ich cieľom bolo vytrieskať z boingu peniaze. Nezaujímali ich ani ľudia ani lietadlá. Všetko pre zisk. Ani na ľudských životoch nezáležalo.
Po tom čo schytal Boing pokutu, tak nejaký hlavný managéris odstúpil z funkcie a vedenie boingu mu vyplatilo 65 miliónov v "odmenách". Inak povedané, pijavice mu zaplatili za to, že ochránil Boing od kolapsu. Že ochránil Boing - ich dojnú kravu.

Klasický prístup, čo sme mohli vidieť už vo veľa prípadoch.
1. Firme sa darí, pracovníci sú v nej ako doma, jedna rodina. Ľudia vytvorili firmu rukami.
2. Príchod bezcharakterných pijavíc.
3. Zhoršenie pracovných podmienok pre zisk.
4. Všetko za úcelom zisku.
5. Chyby riadenia sa nakopujú.
6. Príchod katastrof.
7. Likvidácia firmy.
 
Naposledy upravené:
7. Likvidácia firmy.
Existuje způsob jak tomu zabránit a sice, aby si firmu koupili všichni zaměstnanci - družstva. Legislativně tomu nic nebrání, pouze já-centrismus a pohodlí (nemravnost) lidí u malých firem by to fungovalo (velké mají v pařátech korporace s jejich korporátní kulturou psychopatů - podřizuj se, aby jsi mohl podřizovat) a kdyby se to rozšířilo masově, psychopaté by nic nezmohli.

Ale dav je zatím davem a ten je potřeba bít a stříhat (jak básnil Puškin) a budeme to muset dělat i my seznámení s koncepcí (ti z nás, kteří se dostanou k řízení), ale budeme to dělat s láskou a s cílem udělat z davu pracovního dobytka souborný intelekt lidských bytostí.
 
Z knih Pyžikova: v Rusku proběhla v 17. století kolonizace, kdy polsko-ukrajinsko-litevská šlechta vlastně zotročila místní ruské obyvatelstvo. Jenomže ta sebranka byla naprosto neschopná se věnovat rozvoji země (bylo to přece pod úroveň těch vznešených lidí). Tak počínaje Petrem I. a především za Kateřiny II. průmyslový rozvoj zajistily občiny, když ze svého středu vybraly někoho šikovného a i v té bídě mu zajistily zdroje. A on potom vlastně nebyl vlastníkem, ale správcem tohoto majetku. Takto to bez potíží běželo do poloviny 19. století - průmyslové podniky se stavěly ze zdrojů občin, formálně "majitelé" je řídili a výnosy z toho zase měly občiny - které tak jednak získávaly práci pro své členy, zdroje na výstavbu, daně&spol. a zdroje pro další průmyslovou výstavbu. Pokud někteří hospodáři nestačili na své úkoly, občiny je vyměnily. To je rozkvět za Kateřiny II. a takto to vydrželo do poloviny 19. století - to pro řadu podniků byla doba přes 100 let! Ale to ruská, pardon polsko-ukrajinsko-litevská moc již viděla v občinovém vlastnictví nebezpečí pro "řád" a odtrhla občiny od hospodářů a z hospodářů udělala "plnohodnotné" vlastníky - jenže ti velmi rychle zparchantěli a tak další průmyslový rozvoj Ruska již musel zajišťovat zahraniční kapitál.
 

Normálne fungovanie kapitalizmu si vyžaduje nekapitalistické zóny. Vždy, keď došlo k ďalšiemu cyklickému poklesu globálnych ziskov, kapitalistický systém reagoval expanziou a premenou vonkajšej nekapitalistickej zóny na kapitalistickú perifériu s lacnou pracovnou silou a novými trhmi (nútené vytváranie kolónií a polokolónií) – a tak ďalej až do ďalšieho obdobia.

Veľmi jednoducho. Ako už bolo spomenuté, normálne fungovanie kapitalizmu si vyžaduje existenciu nekapitalistických zón, o ktoré bojuje. Na konci dvadsiateho storočia kapitalizmus tieto zóny “porazil” – globalizácia ich zlikvidovala, čím sa celý svet stal kapitalistickým. To však znamená, že proces znižovania svetového zisku teraz hrozí, že sa stane trvalým. Svetová “železná päta” stojí pred voľbou: buď strata značnej časti ziskov, privilégií a možno aj moci, alebo prechod od extenzionizmu k intenzicionizmu, t. j. najmä k vnútorným zdrojom ťažby a akumulácie zisku, k zintenzívneniu vnútrokapitalistického vykorisťovania v samotnom jadre a jeho enklávach po celom svete. Takejto “zmene míľnikov” stojí v ceste mnoho vecí.....


Veľmi dobrý článok o kapitalizme a ako sa prejavuje v globálnom merítku.
 
V tom článku od Fursova jsou dobré postřehy, ale za "velmi dobrý" ho nepovažuji.
Normálne fungovanie kapitalizmu si vyžaduje nekapitalistické zóny.
Vůbec nemusí jít o nekapitalistické zóny. Normální kapitalismus potřebuje růst, expanzi. Samozřejmě nejprve expanduje cestou nejmenšího odporu tam, kde ještě není, kde existují primitivnější společensko-ekonomické formace - feudální, otrokářské nebo dokonce prvobytně pospolné (např. některé indiánské kmeny v Americe). Když už tyto neexistují, tak jedna kapitalistická uskupení jdou proti jiným, silnější pohlcují nebo utlačují slabší, vznikají konflikty, jejichž nejvyšším stupněm je válka. Válka je kapitalismu vlastní, válka je součástí normálního kapitalismu. Situace, kdy už na světě takřka nebyly nekapitalistické zóny, už tu byla. Bylo to začátkem dvacátého století. Kolonie už byly zabrány a další šly zabírat jen na úkor jiného imperialistického centra. Začalo to válkami v koloniích a vyvrcholilo to 1. světovou válkou, kdy se na sebe vrhla i centra na svých územích.

Svetová “železná päta” stojí pred voľbou: buď strata značnej časti ziskov, privilégií a možno aj moci, alebo prechod od extenzionizmu k intenzicionizmu, t. j. najmä k vnútorným zdrojom ťažby a akumulácie zisku, k zintenzívneniu vnútrokapitalistického vykorisťovania v samotnom jadre a jeho enklávach po celom svete.
Tady souhlas. Nikdo se ale zisků a privilegií nevzdá, není tu totiž žádná síla, která by kapitalisty k tomu donutila. To zintenzivnění vykořisťování i v jádru, to povede k nastolení nějaké formy fašismu - je to totiž způsob, jak kapitalismus (zdánlivě) změnit, aby se ve skutečnosti nezměnilo vůbec nic. Fašismus je jediným východiskem krize kapitalismu, pokud ten má být zachován.

V tom článku se píše ještě toto:
Súhrnný kapitalista je kapitál obmedzený národným štátom, občianskou spoločnosťou a demokratickými politickými inštitúciami. Oslobodenie kapitálu (trhu) od týchto inštitúcií je pre kapitál výhodné, ale pre kapitalizmus deštruktívne.
Tady nesouhlasím. Všechny tyto instituce jsou nástrojem kapitálu, jeho součástí, nejsou vůči němu v opozici ani nejsou nijak nezávislé. To je velmi rozšířený omyl. Samozřejmě pokud nástroj nebude fungovat, nebude dosti efektivní nebo se začne vymykat, může být odepsán (třeba právě přechodem k fašistické formě). Co je to EU? Nic jiného než nástroj kapitálu. Proč všechny ty zákazy a omezení co se týká energií, dopravy atd.? K prosazení umělé spotřeby (nikoliv omezení spotřeby, jak se všude traduje). Aby museli lidi vyhodit staré funkční výrobky a koupit si nové, rádoby ekologické, aby se tak kapitál mohl snáze reprodukovat.
Nie je prekvapujúce, že v istom okamihu si záujmy kapitálu vyžiadajú (už vyžiadali) demontáž kapitalizmu – len tak si dominantné skupiny môžu zachovať svoje privilégiá a moc a premeniť kapitál na iné formy nadvlády.
Tak tohle je naprostý blábol nehodný autora. K žádné demontáži kapitalismu nedochází a v brzké době nedojde. Buďto se v zájmu kapitálu přemění na fašismus, což v žádném případě není demontáž, jak jsem napsal výše, ale naopak jeho zachování v jiné formě, čímž si ty dominantní skupiny zachovají privilegia - nebo bude svržen. Zatím není kým by mohl být svržen, takže první varianta je pravděpodobnější.
 
A uvedomujete si, že kapitalizmus je len nástrojom na získanie moci nad celým svetom? Na nič iné neslúži, a strední kapitalisti, ktorí milujú zisk a radi pohlcujú menšiu konkurenciu, ale nenávidia, keď veľkí kapitalisti pohlcujú ich, tak tí sú len užitočnými idiotmi skutočných majiteľov kapitalizmu.

Skrátka, kapitalizmus sa globalizátorom osvedčil ako najefektívnejší nástroj globalizácie. No je to iba nástroj, nie cieľ.

Ak by dnešní globalizátori získali moc nad celým svetom, tak zisk (podobne ako úrok) prestane byť potrebný (preto je potrebné Toru a Bibliu zameniť za Korán, ktorý úrok zakazuje). Preteky skončia. Ľudí budú chovať ako domestikované zvieratá pre svoje potreby, a oni sami medzi sebou nebudú musieť súťažiť, hrať sa na kapitalistov. Hoci, oni budú vlastniť všetko a ľudia nič. Ale tak to bolo ešte pred kapitalizmom (vo feudalizme aj v otrokárstve).

Veď čo je to kapitalizmus? Čím sa líši od feudalizmu, otrokárstva? Vo feudalizme a otrokárstve existovalo stavovské rozvrstvenie obyvateľstva, kde právo na vlastnenie výrobných prostriedkov mala len šľachta. Tieto spoločenské vrstvy boli v podstate nemenné a pôvod sa dedil. Roľník rodil roľníka, šľachtic šľachtica.
S nástupom priemyselnej revolúcie sa otvorilo okno možností a moc prevzala nová elita (aj pomocou revolúcií a vojen). Presadilo sa, že odteraz bude mať právo vlastniť výrobné prostriedky každý, bez ohľadu na sociálny pôvod, kto "bude dostatočne úspešný" na trhu (ďalší podvod "elitárov" na obyčajných ľudí).

To znamená, že o kapitalizme môžeme hovoriť len tam, kde existuje vidina, že každý občan môže vlastniť výrobné prostriedky... Ale čo sa stane, keď nadnárodné spoločnosti vlastnené nadnárodnými bankami pohltia všetkých malých a stredných podnikateľov, keď sa stratí konkurencia? Keď si globalisti presadia, že bežní ľudia nebudú vlastniť nič, budú len pracovať a zo zárobku si budú môcť dovoliť len základné potreby (jedlo, ošatenie, zdieľané bývanie, zdieľanú dopravu, zdravotnú starostlivosť a nejakú zábavu - skrátka chlieb a hry), tak čo to bude? Kapitalizmus? Sotva! Ak by to bol kapitalizmus, tak by musela existovať aspoň iluzórna šanca, že z každého človeka sa usilovnou prácou môže stať majiteľ výrobných prostriedkov, zámožný človek. No ak sa ocitneš v digitálnom koncentráku, ktorý limituje tvoje možnosti na pracovný dobytok a nedá ti šancu zmeniť svoje sociálne postavenie, tak to už kapitalizmus nie je. Je to niečo, čo sa viac podobá na feudalizmus alebo otroctvo, ktoré boli svojou podstatou tiež fašistické.
 
Naposledy upravené:
Veď čo je to kapitalizmus? Čím sa líši od feudalizmu, otrokárstva? Vo feudalizme a otrokárstve existovalo stavovské rozvrstvenie obyvateľstva, kde právo na vlastnenie výrobných prostriedkov mala len šľachta. Tieto spoločenské vrstvy boli v podstate nemenné a pôvod sa dedil. Roľník rodil roľníka, šľachtic šľachtica.
Toto právě není pravda - anebo je, ale až později. Protože výrobní prostředky původně patřily občině a ta měla prostředky pro jejich využití. A šlechta nebyla šlechta, ale panstvo. Rozdíl je v tom, že panstvo nebylo dědičné (a panstvo mělo své společenské úkoly - obranu a správu - bez nich to nejde). Prostě schopné dítko z pastoušky se mohlo stát dosti vysokým hodnostářem - společenský výtah pracoval dobře. U nás se to začalo lámat za Habsburků - proto jsou tak neoblíbení.
To znamená, že o kapitalizme môžeme hovoriť len tam, kde existuje vidina, že každý občan môže vlastniť výrobné prostriedky... Ale čo sa stane, keď nadnárodné spoločnosti vlastnené nadnárodnými bankami pohltia všetkých malých a stredných podnikateľov, keď sa stratí konkurencia? Keď si globalisti presadia, že bežní ľudia nebudú vlastniť nič, budú len pracovať a zo zárobku si budú môcť dovoliť len základné potreby (jedlo, ošatenie, zdieľané bývanie, zdieľanú dopravu, zdravotnú starostlivosť a nejakú zábavu - skrátka chlieb a hry), tak čo to bude? Kapitalizmus? Sotva! Ak by to bol kapitalizmus, tak by musela existovať aspoň iluzórna šanca, že z každého človeka sa usilovnou prácou môže stať majiteľ výrobných prostriedkov, zámožný človek. No ak sa ocitneš v digitálnom koncentráku, ktorý limituje tvoje možnosti na pracovný dobytok a nedá ti šancu zmeniť svoje sociálne postavenie, tak to už kapitalizmus nie je. Je to niečo, čo sa viac podobá na feudalizmus alebo otroctvo, ktoré boli svojou podstatou tiež fašistické.
Souhlas, ale ne ten feudalizmus a otrokářství (osobně si myslím, že ani jedno z toho není společenským řádem - feudalizmus je metodou organizace vyšší moci a otrokářství je způsob vypořádání závazků). Ale myslím, že to bude probíhat jinak:
Kapitalizmus prostě potřebuje nekapitalizmus pro svůj život. A kam přišel, tam "tráva neroste". Takže s jeho nástupem probíhá i jeho rozklad. Na co se to rozpadne, závisí na tom, jestli se lidem podaří obnovit občinu. Druhá možnost je prostě fašizmus - s následným ještě horším rozkladem.
 
Naposledy upravené:
Toto právě není pravda - anebo je, ale až později. Protože výrobní prostředky původně patřily občině a ta měla prostředky pro jejich využití.
Pokud vím, tak půda za feudalismu byla feudála, občina jí měla pronajatou, ale sama rozhodovala, jak s ní naložit.
 
Pokud vím, tak půda za feudalismu byla feudála, občina jí měla pronajatou, ale sama rozhodovala, jak s ní naložit.
Půda byla ve výhradním vlastnictví panovníka, feudálové (=šlechta) měli půdu svěřenou, i dědičně, za služby panovníkovi a loajalitu k němu - zejména co se týkalo vojenství.
 
Naspäť
Top Bottom