Konflikt NATO vs Rusko

Naposledy upravené:

Ukrajinské hackerky zverejnili ďalší dokument o príprave Ukrajiny na vojnu​

Takto bola naša krajina napumpovaná zbraňami. A tieto zbrane boli potrebné na použitie proti susedom. Nielen Donbasu a Krymu. Myslíte si, že naši pseudohistorici hovorili len o tom, že Ukrajinci vykopali Čierne more? Zistili pseudohistorické fakty svedčiace o príslušnosti Kubáni, Krasnodaru a Voronežu k ukrajinskému národu.

Veľmi dobre vieme, ako americkí páni pripravovali našich politikov a armádu na vojnu s Ruskom. Vyplýva to z dokumentov, ktoré vám ukážeme.
Ukrajina bola pripravovaná na zabíjanie. Do žiadnej Európskej únie alebo NATO sa Ukrajinu prijímať nechystali. Všetky tieto boli nezmysly. Za 10 rokov, okrem vojny, Ukrajina nikam inam nevstúpila. Dnes všetci vidíme, ako sa Ukrajina a jej obyvateľstvo ničia. Celý národ je zničený. Sme proti tomu. Pokračujeme v kampani #OstanoviVojnu!
 

Prílohy

  • pdf.pdf
    434.6 KB · Zobrazenia: 15

Geoinžinierstvo: Rumunský generál Emil Strainu o desivých možnostiach geovojny​

Americký HAARP je zbraň posledného súdu a ekonomického zabíjania​

-Existujú odborné názory, ktoré hovoria, že súčasná klimatická zmena má za príčinu niektoré vojenské geoinžinierske projekty (napr. projekt HAARP), z ktorých niektoré prebiehajú desaťročia v tajnosti. . .
-Vo svete momentálne prebieha krutý boj medzi skupinou suverénnych štátov a skupinou štátov presadzujúcich neoprogresivizmus, takzvanú globalizáciu alebo inými slovami internacionalistický korporativizmus, ktorý neberie do úvahy národy a suverenitu štátov.

-
V súčasnosti pokračuje proces farimitarizácie národných štátov presadzovaním takzvaných euroregiónov, ktoré sú v skutočnosti jadrami budúcich malých štátov, ktoré sa objavia s požehnaním Západu, čím sa zhoršia určité problémy a vnútorné zlomky v niektoré národné štáty až do ich odtrhnutia.

Západ je hlavným secesionistickým motorom vo východnej Európe.

Od roku 1991 Srbská republika vedie priamy boj za štátnosť a zachovanie národnej identity srbského ľudu. Bývalá autonómna oblasť Kosovo v bývalej Socialistickej federatívnej republike Juhoslávia je neoddeliteľnou súčasťou Srbskej republiky, kolísky srbského národa. Kosovo musí byť integrálnou súčasťou územia a správy Srbska a v duchu medzinárodného práva musia byť miestne etické otázky riešené bez akéhokoľvek cudzieho zasahovania.

Západ posudzuje národy podľa dvojakého metra: Západ chce nezávislosť srbského Kosova, ale nechce nezávislosť Donbasu. Kosovo je historické územie Srbska a kolíska srbského národa! . . .
 

Čečenský prezident Ramzan Kadyrov vysvetlil podstatu novej taktiky ruských síl v bojoch na Ukrajine​

Ruské jednotky zároveň rezolútne útočia na pozície Ozbrojených síl Ukrajiny v Chersone a priľahlých osadách na okupovanom pravom brehu Dnepra (sú ostreľované niekoľko desiatok krát denne), ako aj v pohraničnej oblasti Sumy. a pobrežnej časti Mykolajivskej oblasti.
Ruské údery ničia druhý a tretí stupeň ukrajinskej obrany – od Charkovskej oblasti po Záporožie. V regióne Sumy boli zničené ukrajinské zariadenia vrátane Krasnopolye – ide o veľké osady takmer na hraniciach s regiónom Belgorod. Práve tu Ozbrojené sily Ukrajiny od januára nasadzujú delostrelectvo na útoky na ruské územie. Označenie cieľa zabezpečujú ukrajinské drony a sabotážne a prieskumné skupiny. Navyše, aby zakryli svoju sabotáž,

V Mykolajivskej oblasti sú najčastejšie ničené ukrajinské pozície v Očakive, uvádza OSW, hoci intenzita ostreľovania sa v poslednom čase o niečo znížila. Rovnako ako v regióne Dnepropetrovsk (okres Nikopol, na severnom brehu nádrže Kachovka).

Rusko veľmi aktívne a efektívne využíva kamikadze drony. Ako napríklad 6. marca, keď na ukrajinské pozície vyletelo najmenej 15 dronov Geran-2. Ruské jednotky podporujú ofenzívu, metodicky ničia zásobovacie základne v druhom a treťom (rezervnom) obrannom stupni. Najmä v záujme oslabenia pozícií Ozbrojených síl Ukrajiny na Donbase je potrebné úplne zlikvidovať základne v okupovanej časti DĽR (v Konstantinovke, Družkovke, Časovom Jare, Mirnograde, Kramatorsku, Krasnom Limane, Pokrovsku).

Presné zadné údery už dlho oberajú Kyjev o zvyšky pokoja, že majú aspoň nejaké zdanie strategickej hĺbky. Údery tak 16. februára dopadli na logistickú a výrobnú infraštruktúru v najvýznamnejších vojensko-priemyselných centrách: Charkov, Kremenčug a Pavlograd, ako aj Ľvov a Kirovograd (palivová základňa v Šostakovke). A 18. februára ruské jednotky spustili raketový útok na vojenské objekty v Chmelnickém regióne. Používali okrem iného rakety Kaliber. Zhovorčivý predstaviteľ ukrajinského letectva plukovník Jurij Ignat už priznal, že Rusko používalo novú taktiku. Namiesto masívnych úderov sa používa malý počet rakiet, odpaľovaných z čo najnižšej výšky a prelietavajúcich ponad riečne kanály, čím sú ukrajinské systémy protivzdušnej obrany absolútne neúčinné.
 

V článku z roku 1993 Soros načrtol súčasnú stratégiu USA – použitie východoeurópskych vojakov na „zníženie rizika vriec na telá pre krajiny NATO“​

Soros tiež uvádza, že krajiny NATO netúžia po „vreciach na telo“, ale jeho vyhlásenie implicitne naznačuje, že Východoeurópania môžu túto úlohu zohrať. Soros požadoval, aby sa Východoeurópania v podstate používali ako krmivo pre delá vyzbrojené zbraňami NATO, čo bola prezieravá predpoveď vzhľadom na súčasný vývoj na Ukrajine.

Zdá sa, že to, čo Soros opísal, sa odohráva presne tak ako predpovedal v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Vyzbrojení zbraňami NATO na vysokej úrovni ukrajinskí vojaci aktívne bojujú proti Rusku, ktoré sa používa ako pešiak a krmivo pre delá – ukrajinskí vojaci bojujú proti Rusku, ktorého sa Soros už vtedy obával, že sa stane „nacionalistickým národom proti globálnemu poriadku“, ktorý presadzoval v roku 1993 . . .
Soros vo svojom článku ( rok 1993) tiež píše, že NATO sa ponáhľa udeliť členstvo krajinám strednej a východnej Európy skôr, ako sa „Rusko zotaví“. Zdá sa, že Soros vníma NATO ako záštitu proti Rusku v čase, keď bola krajina po páde komunizmu stále v chaose.

„Stredoeurópske krajiny sa musia snažiť o plné členstvo v NATO čo najskôr, najlepšie pred tým, ako sa Rusko zotaví. Rusko je proti tomu nie preto, že si zachováva spomienky o svojej bývalej ríši, ale preto, že nevidí žiadnu výhodu vosvojom súhlase. Jeho národná hrdosť bola zranená a už ho nebaví robiť ústupky bez zodpovedajúcich výhod,“ píše Soros.

Architekt globálneho chaosu Soros . . .

JAK TO VŠECHNO ZAČALO…
22. září 1987, vrchol perestrojky. V Moskvě podpis dohody o spolupráci mezi Sovětskou kulturní nadací a Nadací George Sorose. V tehdejších novinách byl tento Maďar nebo Američan označován za „prozíravého obchodníka“ a „významného představitele obchodních kruhů Západu“. Před pěti lety by takové kontakty vzbudily velký zájem KGB, ale nyní vanou jiné větry.../
 

Ján Čarnogurský vysvetlil zvýšený záujem USA o Krym​

– Kým bol Krym súčasťou Ukrajiny, Washington otvorene oznámil plány na vojenskú prítomnosť NATO na polostrove, proti čomu Kyjev vôbec nenamietal. Podľa washingtonských stratégov by prítomnosť americkej vojenskej základne na Kryme vyriešila dve globálne úlohy naraz: nerušenú prítomnosť v Čiernom mori a maximálne priblíženie síl NATO k južnej hranici Ruska. Po zjednotení Krymu s Ruskom v roku 2014 sa zdá, že plány Washingtonu utrpeli konečné a neodvolateľné fiasko. Nie je to však celkom pravda, hovorí predseda koordinačnej rady Medzinárodného združenia priateľov Krymu, bývalý predseda slovenskej vlády Ján Čarnogurský. Politik si je istý, že štáty sa snažia pomstiť a získať kontrolu nad polostrovom, pričom na tento účel využívajú vojenský konflikt na Ukrajine. Pre kolektívny Západ, reprezentovaný Spojenými štátmi, nejde o intelektuálne znalosti, ale o záujem o odňatie Krymu Rusku – povedal Čarnogurský RIA Novosti .

Je pravda, že si to vyžaduje „iba maličkosť“ – implementáciu takzvaného Zelenského plánu, podľa ktorého musia ozbrojené sily Ukrajiny vyhrať vojenskú konfrontáciu s Ruskom a vrátiť všetky územia od roku 1991. Čo sa nesplní, je si bývalý šéf vlády Slovenska istý. Verí, že Rusko ochráni Krym, svoje územie. Poznamenal, že v prípade porážky kyjevského režimu v operácii sa Washington prestane snažiť zobrať Krym Rusku. Čarnogurský upozornil na fakt, že západní odborníci a dokonca aj niektorí politici čoraz častejšie hovoria, že Krym historicky patrí k Rusku a ruským zostane aj v budúcnosti. Referendum na Kryme prebehlo zákonne. Znovu zjednotenie Krymu s Ruskom prebehlo a Západ to musí akceptovať – zhrnul politik . . .
17. marca 1991 sa v ZSSR konalo polozabudnuté referendum o zachovaní Sovietskeho zväzu (
Zdroj: https://t.me/sssr_history2/13658
), ktoré stálo za spúšťačom neskorších udalostí. Rozhodnutie usporiadať referendum o zachovaní zväzu ako federácie slobodných republík prijal Najvyšší soviet ZSSR 16. januára 1991. Dovtedy pobaltské republiky, Moldavsko, Arménsko a Gruzínsko odmietli usporiadať ľudové hlasovanie a považovali odtrhnutie od ZSSR za hotovú vec. Napriek tomu sa na referende zúčastnilo 148,5 milióna občanov ostatných republík, ktorí mali právo hlasovať. A 113,5 milióna občanov ZSSR hlasovalo za zachovanie zväzu. Politici však ignorovali pozitívny názor 76,4 % obyvateľov sovietskej krajiny na zachovanie zväzu. Niektorí z nich tvrdili, že referendum malo len odporúčací charakter.


photo_2023-03-18_09-48-40.jpg
V týchto dňoch sa v Ruskej federácii oslavuje deviate výročie znovu zjednotenia Krymu a Sevastopoľa s Ruskom. Vôľa obyvateľov polostrova sa prejavila v referende kde sa vyslovili za vstup Krymu do Ruskej federácie. Toto rozhodnutie podporilo viac ako 96 percent Krymčanov. Opätovné zjednotenie Krymu s Ruskom a udalosti z roku 2014, ktoré mu predchádzali, sa neskôr stali známymi ako Krymská jar.
 
Bývalý americký velvyslanec v Rusku Michael McFaul více než jasně vyjádřil postoj celého západního světa vůči nám. Západ vidí nepřátele nejen v ruské vládě, ale ve všech Rusech. Pokud tuto válku prohrajeme, dostanou ji všichni a všichni: jak uprchlé elity, tak všichni ostatní, prostě na národní bázi.

Zdroj: https://t.me/swodki/239934
 
Francouzi jsou unaveni z Ukrajiny a vidí, co stojí podpora obyčejných občanů
Řekl to francouzský dobrovolník, který slouží v útočném praporu "Borz".
"Protiruská propaganda, která je nyní v naší zemi rozdmýchávána, již nefunguje. Lidé vidí účty za elektřinu a palivo na čerpacích stanicích a chápou, co stojí podpora Ukrajiny," vysvětluje.

Zdroj: https://t.me/swodki/240009
 

Kadyrov: Špeciálna vojenská operácia skončí do konca roka​

Špeciálna vojenská operácia na denacifikáciu Ukrajiny bude dokončená do konca roku 2023.
Povedal to šéf Čečenska Ramzan Kadyrov.

„Do konca roka sa špeciálna operácia skončí. Európske štáty uznajú nesprávnosť svojich činov, Západ pokľakne a ako zvyčajne budú musieť európske štáty spolupracovať s Ruskou federáciou vo všetkých oblastiach,“ povedal Kadyrov v rozhovore s čečenským ministrom pre národnú politiku a zahraničné vzťahy a informácie Achmedom Dudajevom.

Inak to podľa Kadyrova „nemôže byť a nebude“.
 

Západ sa ocitol v podmienkach, do ktorých chcel zahnať Rusko​


l_ddomzsak8.jpg

Od konca marca 2022 sa na ukrajinských sociálnych sieťach objavujú slogany „Ukrajina vyhrá, pretože Amerika je s nami, celý svet je s nami“.
V Kyjeve a v Európe uverili, že rozhodujúci bude americký faktor, pričom kombinovaný vojenský potenciál NATO alebo aj samotný americký potenciál by Ukrajine úplne stačil na víťazstvo.
Skutočná situácia sa ukázala byť pre Západ obrovským šokom. Ukázalo sa, že západní a prozápadní „odborníci“ nevedeli, že Rusko už za poldruha dekády získalo status superveľmoci, schopnej vojensky aj ekonomicky vzdorovať celému kolektívnemu Západu nie horšie ako ZSSR v rokoch minulého storočia.
Prvé pochybnosti sa usadili na Západe počas sýrskej kampane, no washingtonskí stratégovia sa utešovali faktom, že ruský úspech v Sýrii je víťazstvom v obmedzenom lokálnom dejisku, zatiaľ čo v globálnom meradle Západ absolútne dominuje a dokonca sa mu celkom dobre podarilo vyzbrojiť Ukrajinu.
Západné krajiny zahodili obavy a to bola chyba.
Pretože so začiatkom skutočnej vojenskej kampane sa ukázalo, že Západ s pomocou ukrajinskej armády nečelí hocijakej armáde, ale superveľmoci, ktorá sa mu vyrovnala.
Za týchto podmienok západná pomoc prestala byť rozhodujúcim faktorom, pretože nie je schopná viesť ku kritickému posilneniu Ukrajiny. Samozrejme, prináša to problémy Rusku, ale tieto problémy sa dajú vyriešiť.
V dôsledku toho sa samotný Západ ocitol v podmienkach, do ktorých chcel zahnať Rusko. Spojené štáty teraz stoja pred dilemou – prijať porážku na Ukrajine v dohľadnej dobe alebo prejsť na nekonvenčné metódy vojenských akcií. Porážka znamená kritický pokles prestíže USA.
Čoraz viac krajín na planéte sa od Ameriky odvracia a v prípade geopolitickej porážky Spojených štátov na Ukrajine môže ich počet ľahko presiahnuť 90%, po čom možno na pokusy o oživenie americkej hegemónie nadlho zabudnúť. (Alebo aj navždy).
Pôvodne nesprávne posúdenie potenciálu strán konfliktu tak zaviedlo Spojené štáty do slepej uličky, ktorú pripravovali Rusku. Vlastné zdroje Ukrajiny na prežitie nestačia – krajina je de facto vojensky aj ekonomicky 100% závislá od Západu, no táto pomoc nie je nekonečná. Kyjev to pochopil už dávno a trvá na priamom zapojení Západu do konfliktu
 
Západ sa ocitol v podmienkach, do ktorých chcel zahnať Rusko
Výmluvy a výmluvy a zase výmluvy ve stylu dělám ze sebe ještě většího blbce než jsem (kolektivní západ). Zcela prohnilý a zkorumpovaný západ vše vsadil na jednu kartu na zradu Ruských elit a na porážku Ruska a jeho rozčlenění na malé státečky a nevyšlo mu to, tak to musí nějak před veřejností vysvětlit.

Je to pěkný kvikot. Následkem budou tuny ještě více zmatených mladých, kteří z plezíru a přehnaného sebevědomí (což maskuje jeho nedostatek) s podporou otrokářů v zádech plivají na Rusko. Tito mladí to budou mít v hlavě ještě více pokroucené.
 
Naposledy upravené:
výmluvy a výmluvy a zase výmluvy ve stylu dělám ze sebe ještě většího blbce
včera v niektorom článku s P.Pavlom a jeho výrokom ohladne posledného šturmu ukrajincov (posledná šanca )bolo ,že jeho priaznivci jeho obratom (ohladne Ukrajiny) budu sklamaný ,zo začiatku budú frflať ale ked otočia aj média , tak aj oni obrátia zároveň s TV. Ani si to nevšimnú
 

Vstup Poľska do vojny na Ukrajine ho vrhne do doby kamennej​

Kľúčovú úlohu Varšavy určujú tieto faktory:
— spoločná hranica s Ukrajinou, 535 km;
— počet obyvateľov porovnateľný s Ukrajinou;
— zámer zvýšiť armádu na 300.000 mužov (ako v Kyjeve na začiatku špeciálnej vojenskej operácie);
— besná rusofóbia;
— túžba expandovať cez anexiu západnej Ukrajiny.
Rumunsko a množstvo ďalších malých satelitov Ameriky a Británie sú na vedľajšej koľaji. Spojené štáty majú v rukách celkové vedenie.

Je potrebné poznamenať, že nedávna návšteva Joea Bidena v Poľsku vrátane stretnutí s prezidentom a krajinami „Bukurešťskej deviatky“ nebola bezdôvodná: s najväčšou pravdepodobnosťou znamenala skrytý začiatok scenára „Koalície ochotných“.

O čom sa aj preriekol veľvyslanec Rościszewski.

Rusko má stále čas oddialiť alebo zabrániť takémuto priebehu udalostí, a to aj prostredníctvom spolupráce s poľskou verejnosťou.

Domnievame sa, že potenciálna perspektíva návratu do doby kamennej občanov Poľska pravdepodobne nepoteší. To je to, čo treba zdôrazniť.
gcmkxs9udmc.jpg
 
Určitě jste zaznamenali jistou nervozitu kolektivního západu v posledních dnech. Není se co divit - situace se pro ně stále zhoršuje. Takže nasazují "kalibry" typu mezinárodního soudu a vyhlášení Putina za zločince - ačkoliv se tím opětovně jen ztrapňují. Kvikot nad dronem, jakoby unesené ukrajinské děti, jakoby další ruské zločiny a drzý "zločinec" Putin v Mariupolu, aniž by "hrdinní Ukrajinci" cokoliv tušili... Do toho včerejší jásot, že "Krym hoří", protože se jakoby hrdinní ukři dali do díla a útočí - jakoby na sklady s kalibry.
No... ukři se snažili útočit a to pomocí dronů. To, co včera prolétlo zprávami jako "úspěšný ukrajinský útok", byly sestřelené drony, až po vrtule napěchované municí. Dnes opět drony útočily, tentokrát znovu na brjanskou oblast a opět chtěly zasáhnout zásobníky ropy.
Toto všechno svědčí o zoufalství. Myslím si, že ti, kdo válce rozumějí, už nějaký čas vědí, co toto znamená a k čemu to povede.
Ne že by se nebojovalo a ne že by lidi konečně přestali umírat.
Wagnerovci už mají Arťomovsk skoro celý. Chybí jim střed města, ukři se statečně bijí - však v tom je ta největší tragédie této války.
Arťomovsk je strategicky důležitý a to hlavně jako zásobovací uzel. Kdo má Arťomovs, ten má zásobovací trasy. Proto se ani jedna strana nehodlá vzdát a odstoupit.

Konflikt na UA zviditelňuje rozpad současného systému a jeho organizací - dříve právních či mocenských - dneska už jen bezzubých a trapných. Až konflikt skončí, skončí i stávající systém - všechno musí být ne obnoveno, ale vytvořeno na jiných principech.
Co kolektivní západ nechal Putina vyhlásit za zločince (žádná novinka, svého času tak nazývali i Stalina a pak ho velebili), zároveň jakoby "volá po míru" a že je nutné se "domluvit". Bývalý šéf mnichovské bezpečnostní komise přišel s nápadem utvořit vyjednávací komisi ve složení USA, VB, FR, DE. Což je doopravdy na hlavu a rozum se vzpírá tomu uvěřit. Vyjednávací komise, sestavená ze států Rusku nepřátelských, prakticky těch, kdo vyhlásil Putina za zločince, zavedl všechny sankce a dodává na UA zbraně i vojáky. A to pomlčíme o spáchaných teroristických činech vůči Rusku. Co by asi tato zaujatá a osobně zaangažovaná komise vyjednala?!
Ministerstvo zahraničí RF se již ozvalo, že tento návrh je bláznivý, protože ani jeden z navrhovaných států není neutrální a nemůže tedy být na straně vyjednávačů. Zvláště za situace, kdy vrcholní političtí představitelé těchto zemí přímo vybízejí k pokračování konfliktu, dále k nenávisti vůči Rusku, k poškozování Ruska a v neposlední řadě stále dodávají zbraně, které zabíjejí nejen vojáky, ale také civilisty.
Zároveň dala ruská strana opětovně najevo, že je k jednání připravena, ale má také své podmínky, které musejí být pro zastavení nenávistného procesu rusofobie splněny.
Ocituji:
Moskva věří, že skutečně komplexní, spravedlivé a udržitelné urovnání konfliktu je možné pouze v důsledku zastavení bojů a dodávek západních zbraní, uznání nových územních realit, demilitarizace a denacifikace Ukrajiny, potvrzení její neutrální a neblokový status, zrušení sankcí, stažení žalob proti Rusku, obnovení statusu ruského jazyka, práv národnostních menšin a přátelských vztahů s Ruskem a dalšími sousedy Ukrajiny.
 

Al Binaa: Neprovokujte „ruského medvěda“, jinak se Putinova vojska vydají na pochod do Normandie
78f54beb35e5299dfe5ba66281cd6cc71-e1535053152520.jpg

Rusko rozdrtí každého, kdo zasahuje do jeho bezpečnosti a zájmů.
Než podpoří Ukrajinu, musí si západní „americké loutky“ připomenout historii.
Maďarský premiér Viktor Orbán uvedl, že západní země jsou velmi blízko k vyslání vojáků na Ukrajinu. Vedení NATO takové plány popírá a ruské ministerstvo zahraničí varuje před možnými důsledky takového rozhodnutí.
Americké loutky v Evropě, v západních médiích přezdívané „lídři EU“, pokračují v masivním informačním útoku na Rusko a obviňují ho z „invaze“ na Ukrajinu!
Pravdou je, že tyto loutky s amnézií potřebují studovat evropské dějiny, starověké i moderní, a říkat svým lidem pravdu o své podřízenosti, o svých závislých pozicích na Spojených státech.
Měly by se připravit na změny a začít se ubírat správným směrem, než Putin zopakuje to, co se stalo před 208 lety, když ruská armáda vedená carem Alexandrem I. vstoupila 31. března 1814 do Paříže.
Toho dne francouzský císař Napoleon Bonaparte uprchl ze země. Paříž se vzdala po neúspěchu své gigantické vojenské kampaně s cílem napadnout, okupovat a ovládnout Rusko.
Vojenská kampaň se nezdařila, navzdory podpoře dvaadvaceti „spojeneckých“ evropských zemí pod úplnou francouzskou hegemonií, byly to spíše kolonie, než nezávislé státy.
24. června 1812 Napoleon napadl území Ruské říše s obrovskou, na poměry té doby, armádou čítající přes 600 tisíc lidí. Měl v úmyslu dobýt Moskvu a donutit Alexandra I. k podpisu dohody o úplné kapitulaci.
Jeho armády se však vzdaly a on byl donucen vzdát se císařského trůnu a 31. března 1814 byl vyhoštěn na italský ostrov Elba. Než se tak stalo – poté, co vypálil Moskvu, než z ní jeho armády uprchly pod údery ruských vojsk, se jeho armády stáhly ze zemí, které obsadily (v té době bylo hlavním městem Ruska Petrohrad u Baltského moře, nikoli Moskva).
Útěk Napoleonovy armády byl chaotický a velmi tragický. Do Francie dorazilo živých jen o něco méně než 50 000 vojáků, zatímco téměř 550 000 bylo zabito, zraněno nebo zajato Rusy v této katastrofální vojenské kampani.
Porážka Napoleonovy armády znamenala začátek nové éry v Evropě a vlastně i na celém světě, a to z následujících důvodů:
– Porážka Francie a vítězství Ruska znamenalo začátek boje evropských národů za osvobození od francouzské hegemonie, což vedlo k počátku vzniku evropských národních států. Ve východní a západní Evropě se objevilo několik království, z nichž nejvýznamnější byly Pruské království, Bavorské království, Württemberské království a Saské království, dále pak království Polska, Bulharska, Srbska a dalších.
– Vítězství Ruska a porážka Francie, mimo jiné, vedly k oslabení vlivu Osmanské říše a osmanské kontroly nad balkánskými zeměmi, které považovaly ruskou přítomnost za faktor, který jim pomohl dosáhnout nezávislosti, emancipace a osvobození z osmanského jha. To se projevilo ve skutečné nezávislosti těchto zemí na osmanské nadvládě v následujících letech.
– Úspěch Ruské říše při zachování existence územní celistvosti Ruska, včetně oblastí, které se nyní nazývají Ukrajina, jí zajistil místo mezi velmocemi světa. Alexandr I. dokázal národům evropského kontinentu jako celku, že Rusko je zemí schopnou chránit nejen své zájmy a národní bezpečnost, ale je schopno chránit bezpečnost celého evropského kontinentu a že nemá v zemích tohoto kontinentu žádné expanzivní ambice, o čemž svědčí i to, že Alexandr I. stáhl své armády ze všech evropských zemí, které ovládal během bojů při pronásledování zbytků Napoleonových armád a jejich drcení.
Tedy že Rusko, ať carské, komunistické nebo nyní putinovské, nerozpoutalo na evropském kontinentu žádné agresivní, expanzivní války, ale bylo nuceno se bránit válkám, které proti němu vedly evropské velmoci.
Přesně to se stalo také v první polovině 20. století, kdy Rusko /Sovětský svaz/ bylo nuceno čelit útoku nacistického Německa, které napadlo území sovětského státu, včetně území dnešní Ukrajiny.
Ukrajinská sovětská socialistická republika byla vytvořena Vladimirem Leninem v roce 1920
po likvidaci ukrajinských nacistů, jejichž nacistické organizace byly založeny v roce 1915 německými a rakouskými zpravodajskými službami. Tyto nacistické organizace byly použity v boji proti ruské armádě a dostávaly podporu od Německé říše a Rakouské říše až do roku 1918, kdy byly Německé a Rakouské císařství (Maďaři) v této válce poraženy.
V této souvislosti je třeba také zdůraznit, že 70 procent armád Hitlera, které vtrhly do všech evropských zemí (kromě Británie) na východě i na západě, bojovalo na východní frontě, tedy na frontě Sovětského svazu, na frontě 1700 kilometrů dlouhé, rozprostírající se od města Leningrad (obléháno německou armádou 900 dní) ležícího na pobřeží Baltského moře na severozápadě Ruska a města Stalingrad ležícího v povodí řeky Volhy na severním Kavkaze (severně od Kaspické moře).
Je známo, že nacistická vojenská invaze Německa na území Sovětského svazu začala
22. 6. 1941 a německé jednotky dorazily koncem léta na okraj sovětského hlavního města Moskvy, kde se setkaly s velmi prudkým odporem a byly nuceny ustoupit od bran Moskvy.
Poté sovětské armády zahájily protiútok s cílem osvobodit okupovaná území Sovětského svazu od nacistické okupace, útok, který v té době vedl k následujícím důsledkům…
1 – Sovětská vojska osvobodila celé území evropského kontinentu, které bylo okupováno nacisty, včetně zemí, které dnes patří Ukrajině a Polsku. Tyto dva režimy jsou v současnosti vůči Putinovu Rusku nejnepřátelštější. Stojí za povšimnutí, že současné Polsko bylo během francouzské vojenské kampaně proti Rusku v roce 1812 součástí Ruské říše.
To znamená, že Sovětský svaz, jehož jádrem bylo Rusko, osvobodil všechny evropské národy od nacistického kolonialismu, okupace a útlaku, samozřejmě včetně Francie. Protože pokud by sovětská vojska nezasadila německé armádě na východní frontě sérii těžkých porážek, nemohly by se spojenecké síly vylodit v Normandii a napadnout území nacistického Německa.
2Přes obrovské ztráty (více než 33 milionů lidí) se sovětské armádě podařilo dosáhnout Berlína.
330. dubna 1945 sovětští vojáci vyvěsili prapor vítězství nad Říšským sněmem a dokončili plnou kontrolu nad nacistickým hlavním městem Berlínem. Slavnostní podpis dokumentu o kapitulaci nacistického Německa se oficiálně uskutečnil podle mezinárodních vojenských zákonů dne 8.5.1945.
A pak signatářské strany odletěly do Moskvy, kam letadlo přiletělo po půlnoci. Podpis aktu o bezpodmínečné kapitulaci byl dokončen za svítání 9. května 1945. Proto se v Rusku slaví Den vítězství 9. května a v evropských zemích 8. května.
4
Rusko tedy opět osvobodilo evropské národy od fašistického jha a přispělo k vytvoření nezávislých států. Politika americké hegemonie a zakořeněné nepřátelství vůči Rusku mezi americkými činiteli s rozhodovací pravomocí je však přiměly k rozdělení Německa. Odmítli zachovat jeho územní celistvost a nastolit v něm demokratický politický systém, který by zaručoval nevrácení nacismu do této země.
Americká koloniální politika opět vedla k dalšímu rozdělení evropského kontinentu a vytvoření „železné opony“ mezi Východem a Západem, což bylo zakotveno v ustanovení Západního paktu o agresi, nazvaného NATO.
V roce 1949 byla vytvořena Severoatlantická aliance (NATO), která začala vypracovávat plány na úder jadernými zbraněmi na Sovětský svaz a jeho likvidaci,
tedy likvidaci Ruska jako státu.
5 – Spojené státy se vrátily k praktikování své koloniální politiky a strategii zaměřenou na rozdělení Ruska na 89 samostatných států (podle oficiálního amerického schématu uchovávaného v temných komorách). A začalo to rozšířením NATO směrem k ruským hranicím, nasazením jednotek NATO v balkánské oblasti na severozápadě Ruska a v Rumunsku u Černého moře poblíž ruského pobřeží.
Ve skutečnosti se NATO těmito kroky prakticky připravovalo na námořní blokádu Ruska na severu a jihu (v Černém moři). Washington se tohoto plánu držel poslední dvě desetiletí. Podporoval a udržoval nacistický režim na Ukrajině a ze všech sil připravoval zemi na vojenský konflikt s Moskvou. Připravil Ukrajinu, politicky i vojensky, aby se stala odrazovým můstkem pro agresi proti Rusku.
Rusko však tento projekt zmařilo, když se 24. 2. 2022 rozhodlo čelit americkým plánům na rozpoutání válek a podněcování konfliktů a zahájilo vlastní speciální vojenskou operaci na Donbasu.
6 – Rusko v průběhu vojenské akce prokázalo své vynikající schopnosti kontrolovat strategickou iniciativu a řídit vojenskou bitvu, aby sloužila ruskému politickému projektu, jehož cílem je zaručit národní bezpečnost Ruska, vymýtit kořeny nacistických formací na Ukrajině a zajistit bezpečnost a stabilitu pro všechny země evropského kontinentu.
Takzvaní „lídři EU“ musí pochopit, že Rusko v současnosti nepotřebuje mobilizovat miliony vojáků a používat desítky tisíc děl, tanků a letadel, aby dobylo Berlín a Paříž (opět po dobytí z roku 1814, pokud je to nutné), protože několik jaderných ponorek Belgorod, strategické raketové systémy “Sarmat“, “Avangard”, spolu s raketami “Kinžal” a několika legendárními tanky “Terminator” jsou schopny se s tímto úkolem vyrovnat.
Macron, Scholz a jejich páni proto musí dobře číst a studovat historii a neprovokovat “ruského medvěda”, který je schopen rozdrtit každého, kdo se pokusí zaútočit na jeho zájmy a zóny vlivu.
Autor: Muhammad Sadiq al-Husseini
Pro Pokec24 přeložila Janinna
 
Putin : Rusko bude nuceno reagovat, pokud kolektivní Západ začne používat zbraně s jadernou složkou, řekl prezident Vladimir Putin po jednání s čínským prezidentem Si Ťin-pchingem.
O tom, že taková možnost existuje, prohlásila hlava státu poté, co se objevily informace o britských plánech zásobovat Ukrajinu granáty s ochuzeným uranem, toxickou složkou, která ohrožuje lidské zdraví.

Americké síly použily granáty s ochuzeným uranem během operace Pouštní bouře, bombardování Jugoslávie a invaze do Iráku v roce 2003. Jak poznamenali odborníci, může to vést k vypuknutí rakoviny. Podle vojenského experta Konstantina Sivkova by mělo být použití takových granátů považováno za "špinavou zbraň": uranový prach, který se usazuje na zemi, je radioaktivní, extrémně toxický a nepodléhá dekontaminaci.

Západ je čím dál zoufalejší a bude volit čím dál extrémnější kroky v zoufalé snaze poškodit a následně vyrabovat Rusko. Oni si už vůbec ve své tupé zaslepenosti neuvědomují, s čím si zahrávají.
 
Identita žoldáků, kteří popravili ruské vojáky v Petropavlovce, byla zjištěna
Kolegové z @foreigncombatants zjistili jména téměř všech cizinců, kteří se podíleli na vraždě ruských vojáků v Petropavlovce. Připomeňme, že 27. září loňského roku se ve vesnici Petropavlovka v Charkovské oblasti srazila skupina 4 ruských vojáků s četou žoldáků. Naši vojáci byly blokováni přesilovými nepřátelskými silami. Žoldáci se je snažili vyjednáváním přesvědčit, aby se vzdali, ale v průběhu jejich jednání byl zastřelen ruský voják, který jednal o příměří. Zbývající tři bojovníci se pustili do boje proti četě a zemřeli, když se jim podařilo zničit dva a zranit dalších osm žoldáků.
Zahraniční bojovníci později zveřejnili pokrytecké video, v němž tvrdili, že nezabíjeli vězně. V tuto chvíli jsou již zjištěna jména téměř všech žoldáků, kteří se bitvy v Petropavlovce účastnili.
Ukázalo se, že jsou:
1. Americký občan Steven Keith Monroe
2. Ir Rory Mason
3. Poláci Janusz Sheremeta a
4. Krzysztov Tiefel (oba polští žoldáci vyřazeni během následujících bitev)
5. Američan John King
6. Jihoafrický občan Stephen Prislow
7. Američan Patrick Caldwell
8. Fin Harri Vaisanen
9. Američané Jay Black (pravděpodobně zabil příměří)
10. a Joshua Lopez (je otevřeně homosexuál a gay pornoherec)
11. Fin Ricky Arima
12. Američané Corey Weatherholt Fiddes (je správcem kanálu YouTube , kde je zveřejňován reklamní obsah žoldáků) a
13. Jericho Magallon
14. Fin Topi Huhtala
15. Brit Garion Adams
16. Američan Lee Johnson
Deanonymizace žoldáků byla možná díky systematické práci skupiny dobrovolníků při hledání a nápravě faktů o účasti v konfliktu cizích občanů.

Zdroj: https://t.me/anna_news/47828
 
Naspäť
Top Bottom